49. schôdza

Mrzí ma, že tu opäť neprichádza k žiadnej debate. Pán predkladateľ sa k nej neprihlásil. Nediskutuje, neodpovedá na moje otázky, takže zase mám pocit, že tento návrh nebude konštruovaný tak, aby naozaj týmto matkám pomohol.
Ďakujem.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcela tiež vecne vyjadriť k náhradnému výživnému. Predkladala som ho teda tiež opakovane ako kolegyňa Krištúfková, takže tiež by som rada porovnať, v čom teda sme v zhode a čo vidím možno problematické.
Na májovej schôdzi som predkladala návrh zákona o náhradnom výživnom, ktorého cieľom bolo zaviesť nový spôsob vymáhania výživného, tak aby matky v exekučnom konaní na jednej strane nestratili svoje práva, na druhej strane sa nestali dlžníkmi voči štátu samotné ženy, resp. muži. Moju ideu vrátenia peňazí od dotknutého rodiča váš návrh zákona prebral, no je menej detailne rozpracovaný, ako teda som uvádzala ja, takže predpokladám, že to budete riešiť neskôr. Chcem veriť, že to bude vyriešené tak, že to v reálnom živote pomôže dotknutým rodičom.
Riešenie, ktoré som predkladala ja, bolo, že exekútor vymôže bežné výživné, strhne si odmenu a postúpi zostávajúcu sumu na úrad kvôli vyplateniu náhradného výživného. Ak by vymožená suma nedosahovala ani sumu náhradného výživného, tak sa z toho stane pohľadávka štátu v zmysle osobitného zákona, takže v konečnom dôsledku by to mala byť tiež strata pre štát.
Trošku sme mali rozdielny spôsob riešenia práve v tomto momente aj s pani Krištúfkovou, kedy ja som ponechávala práva rodičovi a oni viac-menej to nechali celé na štát. My sme to riešili aj preto, že tá žena vlastne ešte môže vstúpiť počas toho konania v rôznych častiach do konania, takže jednoducho sme ponechali jej práva.
Vaším návrhom zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremení, vrátenie preddavkového poskytnutého náhradného výživného bude vykonávať priamo exekútor z vymoženej sumy výživného. Ale povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. A ja poviem, prečo som spomínala, že my sme to robili aj v prípade, keď teda žena, žena dostane peniaze aj od štátu, to znamená, bolo, bolo jej vyplatené aj náhradné výživné, ale medzitým dostane peniaze od rodiča, ktorý má teda voči dieťaťu povinnosť, a v podstate vo vašom návrhu zákona to riešite tak, že štát nebude vstupovať na vymáhanie tejto položky, naopak, opäť to necháva na tú konkrétnu ženu. Ak ona už tie peniaze od toho manžela dostala a je tam nejaká zbytková suma, musia si to vyjednať medzi sebou.
Čiže zase v praxi, preto som to aj na začiatku povedala, bude problém v tom, že ak žena dostala od manžela výživné, medzitým jej dajú nejakú čiastku, ona štátu musela teda ten rozdiel vyplatiť, ale ona tie peniaze už reálne nemala, pretože napríklad uhradila za to nájom, alebo teda mala ohlásiť štátu, že tie finančné prostriedky už dostala od toho manžela, oni by jej zastavili náhradné výživné, a teda keby on už zase sa rozhodol neplatiť tie peniaze, čiže nemala by ani náhradné výživné a ešte musela tú sumu nazbierať tak, aby to vrátila štátu.
Takže ja si osobne myslím, že v aplikačnej praxi bude naďalej ten istý problém, v prípade, že ten manžel medzitým, keď jej uhradia to náhradné výživné zo strany štátu, opäť dá tie peniaze, ja si osobne myslím, že zase to budú momenty, kedy, kedy tá žena tie finančné prostriedky bude musieť vrátiť bez toho, aby jej štát pomohol. Čiže vy ste ten, tú; povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. Čiže to bude podľa môjho názoru problém v aplikačnej praxi, možno budete trvať na tom, že nie, ale uvidíte do budúcnosti, že, že, že; teda ja som o tom presvedčená, že naďalej tento problém zotrvá.
Sprísnenie podmienok pre neplatičov, ale aj nárok na náhradné výživné pri vyššom príjme rodičom určite pomôže, ja s tým súhlasím, pretože naša spoločnosť je nastavená na mesačne platby, a teda platby za, za krúžky, náklady na bývanie a tak ďalej. Oneskorenie platby do niekoľkých mesiacov je teda problémové a s vystavením finančných sankcií pre dotknutého rodiča. Aj pri využití náhradného výživného ja naďalej predpokladám, že sa ten rodič nedostane ihneď k peniazom, a teda bude musieť mať ako keby našporené peniaze alebo mať nejakú finančnú rezervu, aby mohol uhradiť teda nájom, bývanie, ale aj ďalšie, ďalšie náklady, ktoré potrebuje uhradiť, aby mohol ostať v bývaní, aby mohol jesť, aby dieťa mohlo chodiť na krúžok. Čiže netreba si predstavovať, že toto je všeliek na všetko.
A ešte keď vnímam ten aspekt, ktorý som popisovala skôr, tak, tak naozaj akože urobili ste aj dobré veci, ale osobne si myslím, že, že tak hlavne ženy, ktoré sú, ktoré dostávajú minimálne výživné, a teda to je 27,30, a tým sem-tam ten muž hodí tú sumu a ony už majú od štátu to náhradné výživné, tým to moc nepomôže, lebo tým, že narábajú s nízkymi sumami, tak to, že budú musieť opäť vrátiť len oni medzi sebou tie peniaze a ona bude naďalej súčasťou toho, že ona musí vrátiť štátu tie peniaze, tak, tak to bude problém.
Na druhej strane rozumiem, že ste skrátili aj dobu, kedy je možné podať trestné oznámenie, pretože logicky mi z toho vychádza, ako keby ste chceli tých neplatičov rodičov ako keby postrašiť, že už do dvoch mesiacov ti začne exekučné konanie, ty vyplať tej žene čím skôr tie peniaze a my nebudeme musieť cez exekútora vymáhať sumu toho výživného za tú ženu. Čiže chápem aj zo strany štátu, že má to svoju logiku, na druhej strane musím upozorniť a domnievam sa, že začatie trestného stíhania po dvoch mesiacoch neplatenia pohľadávky na výživnom nebude podmienené predchádzajúcim exekučným konaním, lebo to je naozaj ako krátka doba a doterajšia právna úprava určovala, že vyplácanie náhradného výživného bolo možné len, ak už začaté exekučné konanie bolo aspoň tri mesiace neúspešné. Čiže to, čo ste dali do výnimky, v súvislosti s tým mi príde, že naozaj robíte si to medzi tým, koho budete zastupovať, na strane tej matky.
Taktiež bude, ale to len upozorňujem, bude aj vyšetrovanie trošku sťažené, lebo ak podáte trestné oznámenie a ten manžel je niekde v Belgicku alebo pracuje niekde na dlhšiu dobu, napríklad v Nórsku, kde chodia na štvrť roka a tak ďalej, tak bude sa musieť vzniesť trestné oznámenie, pretože spravidla ak sa do, policajt do mesiaca nenájde možnosti, ako vypočuť toho človeka, tak musí vlastne vzniesť, musí vzniesť obvinenie.
Takže áno, ja chcem veriť, že teda aj prinesie táto novela pozitívne, čo sa týka tých výšok výživného, a z toho sa aj teším, lebo naozaj idú energie hore, idú potraviny hore a tým pádom vlastne tie ženy strácajú, strácajú potom strechu nad hlavou a ostávajú na ulici, ale obávam sa, že práve u tých žien, ktoré majú minimálne výživné, a tí chlapi alebo ten druhý oprávnený rodič, môže to byť aj naopak, tak tí, ak dajú opäť nejakú sumu tej žene, tak v konečnom dôsledku tá žena bude opäť naháňaná zo strany štátu, aby to náhradné výživné teda vrátila.
Uvidíme, čo prinesie aplikačná prax, ja na to upozorňujem, že máte to tam v zákone, ja to takto čítam, prax to hovorí, stačí, ak by ste išli do krízových, do krízového strediska, do nízkoprahových centier, kde teda máme takéto ženy a sociálni pracovníci pracujú práve na takýchto prípadoch, takže naozaj jedna časť ľudí vám môže z toho – a práve tá najzraniteľnejšia – nejako uniknúť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ja som sa dlhodobo plánoval prihlásiť do rozpravy, lebo pri úvodnom slove sa nepatrí komentovať návrh zákona druhý a porovnávať ho prípadne, prípadne, takže som mal za to, že bude potrebné ešte jedno vystúpenie v rozprave, čím dávam zadosť aj netrpezlivosti svojich kolegov, ktorí pravdepodobne chceli veľmi intenzívne diskutovať. Takže som veľmi tu, aby ste mohli aj prípadne reagovať.
Ja by som na rozdiel možno od vás, pani kolegyňa, povedal, že; ďakujem všetkým predrečníkom; povedal, že táto téma si vyžaduje viacej konštruktívnu ako útočnú diskusiu, pretože jednak ide o záujem maloletých detí a druhá vec, ide o systém, ktorý Slovenská republika pozná dlho a pravdepodobne by sme si mali, mali práve preto povedať, že aké sú skúsenosti.
Pani poslankyňa, prvý zákon o náhradnom výživnom bol schválený v roku 2002. Žiaľ, v tomto roku; bol to zákon o náhradnom výživnom, o fonde náhradného výživného; žiaľ, tento zákon má, mal trvanie asi jeden mesiac účinnosti a prechodné obdobie jeden rok. Pamätám si to obdobie, v roku 2002 v septembri som nastúpil do parlamentu, keď som ako opozičný poslanec bojoval proti 23 skráteným legislatívnym konaniam, ktoré priniesla Dzurindova vláda, pravicová Dzurindova vláda a v rámci jedného z týchto zákonov do konca roka 2002 bolo zrušenie zákona o náhradnom výživnom. No viete si predstaviť, aký som bol z toho smutný a ako som bojoval za zachovanie tohto zákona v tom čase. Bola to veľmi neľahká doba v roku 2002, ktorá nastala, pretože som opakovane prinášal do parlamentu zákon o náhradnom výživnom. Opakovane.
Neviem, akou prozreteľnosťou alebo akokoľvek to môžme nazvať, v roku 2004 bol schválený v poradí druhý zákon o náhradnom výživnom, k ktorého autorstvu sa hlásim hrdo ja a tento zákon bol schválený vo veľmi neľahkých podmienkach opozičnej politickej práce, keď na týchto miestach sedel minister práce, sociálnych vecí Ľudovít Kaník, ktorému sánka padla, opakujem, ktorému pomaly sánka padla, keď zákon o náhradnom výživnom v roku 2004 bol schválený o jediný hlas. Niekoľko poslankýň vtedajšej vládnej koalície podporilo tento návrh, napríklad Eva Černá a ďalšie, za ktoré som im dneska, dodnes ešte vďačný, pretože vtedy vznikla nepretržitá éra a odvtedy trvá nepretržitá éra náhradného výživného.
V roku 2008, keď bol schválený doteraz, v súčasnosti platný a účinný zákon o náhradnom výživnom, vládny návrh zákona, som bol viac-menej svedkom a pozorovateľom vzhľadom k tomu, že to už bolo v réžii vlády Slovenskej republiky, ktorá tento návrh zákona, ako aj procesy a systémy zaviedla do zákona, a tento návrh zákona trvá dodnes. Môžem teda s hrdosťou, pani poslankyňa, povedať, že náhradné výživné, či sme spokojní, ako funguje, v akom rozsahu, ale funguje nepretržite od roku 2004 a bol som pri jeho zrode.
Pokiaľ ide o to, čo môžme a čo môžme viac, áno, vždy je to otázka tých kompromisov, ku ktorým treba pravdepodobne nastúpiť viac-menej, viac-menej konštruktívne a treba sa porovnávať. Ja si to dovolím vo veľkej krátkosti. Porovnávam sa tým a chcem to vysvetliť, že už v roku 2002, a ja som to opakovane predkladal od, pardon, v roku 2004 a predkladal som to opakovane od roku 2002, som musel reagovať aj na kritiku odporcov náhradného výživného.
A, pani poslankyňa, v tomto sme na jednej strane barikády, že chceme, aby náhradné výživné bolo, ale musíme reagovať aj na odporcov. A na odporcov reagujeme v tom zmysle, že sú tu argumenty také, že prečo náhradné výživné v absolútne neobmedzenej výške, prečo náhradné výživné rodičom, ktorí majú neprimerane vysoký príjem. Veľmi ťažko sa mi už v tých časoch bojovalo s takýmito argumentami z veľmi jednoduchého dôvodu, pretože, a to je to, v čom sa voči vám vymedzujem napríklad pri maximálnej výške náhradného výživného. Predstavte si, že máme, máme tu rodiča, ktorý bude mať súdom určenú povinnosť 1 500 euro. Hoc aj na desať detí, hej, ale 1 500 euro na jedno dieťa. A v takomto prípade môžu vzniknúť argumenty proti, prečo by štát mal nahrádzať luxusne vysoké, luxusne vysoké sumy výživného?
Ja súhlasím, pani poslankyňa, že to patrí na to dieťa, ale na druhej strane sa dostávame k tomu, že náhradné výživné sa stane príjmom vyšším, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, na jedno dieťa. A ja sa pýtam? Ak chcem vôbec zachovanie náhradného výživného, ak chcem utlmiť kritikov, tak si musím povedať, že náhradné výživné je štátna sociálna dávka svojím spôsobom, kvázi, hoci môžme povedať, že sa prispieva do istého času, kým sa nevymôže, a v takomto prípade je dobré hovoriť aj o istej miere solidarity, to znamená o istých limitoch. V neposlednej miere, skromne poviem, že je to aj o výdavkoch štátneho rozpočtu. Pokiaľ si pozriete dôvodovú správu v návrhu zákona, ktorý predkladáme, tak výdavky v štátnom rozpočte sú pomerne vysoké a pokiaľ ich bude ministerstvo financií, a to si priznávam, pokiaľ ich bude vôbec takto, ako to nastavujeme, ministerstvo financií akceptovať, vláda Slovenskej republiky, ktorej budeme čakať, aby sa vyjadrila k tomuto návrhu zákona, tak budem veľmi rád aj za túto úpravu.
Poviem prečo. Kde vy úplne odstraňujete limit pre maximálnu výšku náhradného výživného; a hovorím, môže to streliť na 1 500, také rozsudky som videl. Navyše (reakcia z pléna), nemusí byť... (Reakcia z pléna.) Ja som vám; nekričte, pani poslankyňa, kľud! Toto je naozaj veľmi milá, veľmi milá téma v prospech, v prospech ľudí a myslím si, že rozčuľovať sa je absolútne zbytočné, v rozpore s konštruktívnou diskusiou.
Takže zopakujem. Pri svojom úvodnom slove som povedal, že rozšírime návrh, rozšírime týmto návrhom poskytovanie náhradného výživného takmer na 95 % možných poberateľov, čomu verím, že rozumiete, že sa k náhradnému výživnému dostane takmer každý. Nejaké limity musia byť. Vy odstraňujete svojím návrhom zákona úplne limit, čo znamená, že niekto bude mať súdom určené výživné alebo rodičovskou dohodou, súdom schválenú rodičovskú dohodu bude mať určenú vyživovaciu povinnosť 1 500 euro mesačne. A v takom prípade náhradné výživné sa bude poskytovať v tejto výške. Obavám sa – a teraz nie kvôli vám ani nie kvôli sebe, ale obávam sa, že kritici inštitútu náhradného výživného, s ktorými bojujem od roku 2002, ako som spomenul, by v takom prípade povedali, že sú to nie veľmi účelne naložené prostriedky, pretože už pri takejto štátnej sociálnej dávke, tá výška je neobvykle vysoká v tých individuálnych prípadoch. A ja to absolútne v tomto chápem, musím to rešpektovať, preto jediné, čo môžem urobiť, je, že znížim, že ten limit nejaký tam zachovám.
A chcem vám pripomenúť, pani poslankyňa, že pokiaľ dneska vychádza maximálne náhradné výživné tisíc, pardon, 115,15 eur, tak po schválení tohto zákona bude maximálne náhradné výživné 355,05 eur. 355,05 eur. Opäť reagujeme vašimi slovami a dávam vám za pravdu, že koľko takých bude, kde by to výživné bolo vyššie? Myslím si zase, že pokryjeme plnou sumou viac ako 90 % žiadaných náhradných výživných.
Viem, že 115 eur je málo, a reagujem na pani poslankyňu Gaborčákovú, že, že áno, prešla doba, keď je potrebné upraviť tieto limity aj z hľadiska príjmov, aj z hľadiska, aj z hľadiska poskytovaného maximálneho náhradného výživného. A ja skromne poviem, že zo 115,15 na 355,05 je veľký posun, aspoň ja to tak rátam a možno dneska neviem viac. A ani kolegovia, ale už aj tak, ale nemyslím si, že pokiaľ tu máme nejaké ukazovatele od priemernej mzdy a tak, výživné vo vysokých výškach.
A ešte jedna vec, keď hovoríme o praxi. Môže sa stať, my sme previazali náhradné výživné na trestné konanie. A som veľmi rád, že ste si to všimli, že to bolo aj dôvodom skrátenia na dva mesiace, aby to bolo v súlade naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy na dva mesiace v období dvoch rokov, ale aj splnenie nároku na náhradné výživné po dvoch mesiacoch exekúcie nebolo, nebolo to, bolo to, naopak, bolo to, samozrejme, zámerne, ale je to, je to aj kvôli tomu, aby sme, aby sme sa dostali k náhradnému výživnému skôr.
Na rozdiel od toho váš návrh, pokiaľ dobre chápem, vypúšťa exekúciu ako podmienku náhrad; ako podmienku žiadania náhradného výživného a potrebujete predložiť uznesenie o začatí trestného stíhania, dobre tomu rozumiem? Predpokladám, že vo vašom zákone je to tak. No, aj keď neodpovedáte, tak si... (Reakcia z pléna.) Veľmi, no, už je spojená rozprava, tak neviem, ako by to bolo, ani som si nevedel predstaviť, ani som si nevedel predstaviť, aby sme sedeli dvaja navrhovatelia, lebo... (Reakcia z pléna.) Takže, takže ja budem pokračovať, ak dovolíte, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.)
My sme, naopak, trestné stíhanie videli v jednom, ako ste si všimli, pani poslankyňa; a teraz neklam; dobre ste si všimli to previazanie s trestným konaním, ale musím povedať jedno, že od toho dvetisícdruhého roku sa, pripomínam teda, sme mali ďalšie argumenty, ktoré hovorili niečo o trestnom konaní vo vzťahu k náhradnému výživnému a podľa mňa sú veľmi relevantné. Totižto mamička pôjde na úrad, prepáčte teraz všetci, ktorí sú oprávnení muži, ale poviem to tak ľudovo, mamička pôjde na úrad práce a požiada o náhradné výživné. Ale častokrát sa tie ženy obávajú podať trestné oznámenie. Obávajú sa toho rizika, že čo im to prinesie, psychologická hranica a tá trestnoprávna, že príde tá agresivita spätne na ne. To znamená, že už v roku 2004, pri druhom zákone v poradí, zákone o náhradnom výživnom a potom sme zavádzali povinnosť podať trestné oznámenie úradom, aby kvázi, psychologicky, nebol ten zlý tá partnerka najčastejšie. Ospravedlňujem sa, keď sú poberatelia, žiadatelia muži. To znamená, nútiť ženu, aby podala trestné oznámenie, to myslím, že aplikačná prax nám už za tie roky ukázala, že to nie je dobré. Preto ako podmienku začatie trestného stíhania, vlastne podanie trestného oznámenia, ktoré musí predchádzať, nie je dobré dávať do zákona z tohto dôvodu, pretože vylúčime tie poberateľky – a teraz otvorene hovorím o ženách –, ktoré sa boja podať trestné oznámenie. Išli by na úrad, ale boja sa podať trestné oznámenie.
Vy ste si to všimli, to previazanie s trestným zákonom a s trestným oznámením je práve také, že u nás je podmienka exekúcia, ktorá je nástroj síce verejného, ale netrestného práva, netrestnej oblasti na jednej strane a na druhej strane to trestné oznámenie podá úrad. A bolo to v zákone v 2008, pardon, prepáčte, bolo to v zákone 2004 schválenom, zo zákona v 2008. roku prijatého to vypadlo, my to dneska navrhujeme naspäť. To znamená, splním si podmienky cestou exekúcie kratšie, za dva mesiace, požiadam o náhradné výživné, ale keďže sa neplatí tie dva mesiace ani exekúciou nemôže vymôcť, automaticky je to previazané na Trestný zákon, pretože to sú tie dva mesiace v období dvoch rokov, takže úrad bude mať zákonnú povinnosť trestné oznámenie podať, ja matka sa s policajtom vybavovať nemusím, samozrejme, môže byť predvolaná na výsluch, ale nie ako oznamovateľ, ale minimálne v postavení pravdepodobne, pravdepodobne svedka. To je ten základný rozdiel, s akým prichádzame alebo akým posudzujeme túto právnu úpravu vo vzťahu k trestnému právu. Nechceme matky zaťažovať, hovorím otvorene teraz, ženy zaťažovať tým, aby podávali trestné oznámenie, lebo sa mnohé – a to sú prípady v praxi, z diskusie – báli protireakcie otcov svojich detí. To je toľko.
Pokiaľ, pokiaľ ide o prechod pohľadávky, pokiaľ ide o penále. Mnohé tieto prípady sú prípady také, v ktorých sa veľmi ťažko vymáha aj samotná pohľadávka na náhradnom výživnom. V roku 2004, pokiaľ si dobre pamätám, bolo tiež penále a jeho úspešnosť nebola vysoká: Môže to, môže to, samozrejme, vytvárať pocit a môže to vytvárať dojem, že tá sankcia bude prísnejšia. V takom prípade ale upozorňujem na jednu vec. Bude musieť úrad rozhodnúť v samostatnom správnom konaní, ktorého rozhodnutím adresát bude povinný, povinný bude musieť, môcť uplatniť opravný prostriedok, kým sa takéto rozhodnutie správoplatní, lebo vzniká aj nová pohľadávka. Okrem pohľadávky, ktorá prešla, aj tú chceme niektorí v samostatnom rozhodnutí, ktoré ale adresátom už musí byť povinný, a to je ten problém. Potom tam vznikne ďalšia pohľadávka s príslušenstvom a netvrdím, že som nemal podobný názor teraz, pani predkladateľka, ako vy z hľadiska prechodu a prípadných sankcií. Ale spôsobí nám to to, že ak v desaťtisíce veciach rozhodneme o poskytnutí náhradného výživného, zdvojnásobíme počet konaní, povinní budú účastníci toho druhého konania, opravné prostriedky, správne súdnictvo, možné žaloby a tak ďalej.
A ja vám otvorene poviem, nechcem ani zle tým dámam a pánom na úradoch práce, sociálnych vecí, ktorí vybavujú túto fantastickú agendu a pomáhajú ľuďom zdvojnásobniť ich robotu, a uvedomujem si, čo by to malo v takom prípade znamenať.
To znamená, že po veľkých diskusiách som ja ustúpil v tomto prípade, lebo musím povedať, že môj pôvodný názor aj historický bol podobný v tejto čiastkovej veci ako u pani predkladateľky, a vymysleli sme iný systém. Vymysleli sme systém, podľa ktorého povinný nemusí byť účastník správneho konania, pretože stále pôjde o pohľadávku štátu vo vzťahu k žiadateľovi o náhradné výživné. Poskytneme náhradné výživné a za to obdobie informujeme exekútora, že bolo poskytnuté. To znamená, tá osoba má povinnosť nám vrátiť, exekútor priamo ex lege, to musíte dať do zákona, vráti peniaze, nedôjde k duplicite. To znamená, k duplicitám medzi poskytnutým náhradným výživným a vymoženými exekúciami, už tieto nevzniknú.
Spomínali ste duplicity, keď povinný dobrovoľne bude platiť. To je pravda. Táto, ktorú považujem za čiastkovo veľmi menšinovú časť prípadných duplicít, takýmto spôsobom vyriešená nie je, pretože sa zaoberáme duplicitami pri exekučnom konaní. Ale je to daň za to, aby sme nezdvojnásobili počet správnych konaní na úradoch práce a nezahltili úrady práce touto agendou, ktorá sa dala – podľa môjho názoru – vyriešiť veľmi technicky jednoducho tak, ako je v tomto návrhu navrhnuté.
No a aby som nezdržoval. Myslím si, že pokiaľ ide o príjmové limity, ja som ich spomínal, je to naviazané na zákon o životnom minime. To znamená, že ja jednak, jednak považujem za dostatočný rast maximálnej výšky náhradného výživného na 355 eur. A pokiaľ sa bavíme o previazaní na to, ktoré osoby žijú v spoločnej domácnosti, tak 1 010, pokiaľ sú tam dve deti, myslím, že to vychádza 1 326 a tak ďalej. Takže by to malo byť závislé s odkazom na zákon o životnom minime na počet osôb a životné minimum násobený koeficientom, ktorý zvyšujeme v tomto návrhu zákona.
Toľko asi k tomu. Ja, samozrejme, veľmi rád budem s vami, kolegyne aj kolegovia, o konkrétnostiach k tomuto návrhu zákona, k nášmu, diskutovať. Potreboval som sa vymedziť vo vzťahu k návrhu, pretože nie je zase fér povedať, že všetko je môj nápad, s čím ste prišli alebo s čím prichádzame. Ja si to nedovolím od vás. Ja rešpektujem. Mohol by som povedať, že niektoré z tých ustanovení boli v zákone z roku 2004, ktoré vláda zmenila v 2008, čoho som bol svedkom, nie predkladateľom, ale beriem to tak, že je dneska nastavený iný systém vyplácania náhradného výživného a chcem sa pozerať do budúcnosti. Podstatne ten systém aspoň naším návrhom meníme, tak ako sa len dá. Zvyšujeme maximálne poskytnuté výživné, zvyšujeme príjmový limit, do ktorého, a robíme to logickým spôsobom, ktorý z hľadiska procesov nezničí úrady práce a tie budú vedieť poskytnúť túto službu občanovi a hlavne deťom, ktoré si to určite zaslúžia.
Toľko v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega, vy naozaj neviete asi, čo je to dusná atmosféra. Lebo toto je jedna veľmi príjemná rodinná atmosféra a môžete byť absolútne šťastný, lebo tunák nikto do vás neútočí. Sme na jednej lodi tunák a chceme tým matkám pomôcť. Takže vy fakt nebuďte taký útlocitný, lebo to neni veľmi úplne správne na tomto mieste. Tu nikto neútočí. To by ste si mohli zažiť v budúcnosti, ale potom to by ste asi nezvládli. Dobre.
Takže, viete, mňa mrzí to, že vy nič nerobíte na sto percent. Aj stropovanie dôchodkov diskriminuje ročníky ´58, ´59 a ´60. Tu idete teraz zase limitovať a riešiť len 90 % poberateľov výživného. A tunák ukazujete, že tuná keď niekto má 1 500, že ako keď sme tak slabý štát, že sa ideme pokakať z jedného 1 500-eurového výživného, tak to tuná zabaľme, lebo sme jedna banánová republika, keď jeden štát nevie nahradiť jedno výživné niekomu 1 500 eur. Tak to tu rovno zabaľte a nasypte si popol na hlavu, lebo ste neboli schopní zvládnuť financie a ekonomiku štátu. To znamená, že týchto poberateľov tých 1 500-eurových môžeme ich narátať na jednej ruke. Môže byť tých rozsudkov možno 10 alebo 20 v republike. Ale to sú bohatí ľudia, ktorí sú zodpovední a platia si tie deti, takže tam tie matky určite to náhradné výživné brať nebudú.
Teraz, reagoval by som ešte na váš podnet, že, že je tuná veľa odporcov. Ja som, pevne, pevne verím, že ste sa, dúfam, vysporiadali s odporcami v SNS, lebo napríklad pani Kuciaňová, vaša koaličná, takisto tunák predtým, keď sme to predkladali, bojovala za to, že čo si to tuná dovoľujeme robiť náhradné výživné, ktoré vy tu teraz predkladáte, lebo sa môže stať, že to sa prenesie na bremeno štátu, že čo si to tuná dovoľuje Krištúfková toto predniesť. A toto tuná vystupovala pani Kuciaňová. Takže som veľmi; teda som presvedčený, že ste si toto hlavne vo svojich vlastných radoch vysporiadali.
Ale musím vás aj pochváliť, že naozaj súhlasím s vami, že tie matky veľakrát sa boja podať to trestné oznámenie. Musíme tento zákon spolu prijať a musíme ho podporiť. My ho podporíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Neodpovedali ste mi na moju otázku, kde vo vašom návrhu je odstupňovanie výšky sumy žiadateľa s ohľadom na počet detí, o ktorom ste hovorili. Pán poslanec, povedala som, že pokiaľ ste potrebovali tak dlhý čas na úpravu tak dôležitého zákona, akým je náhradné výživné, tak tam naozaj nemáte čo robiť. Vaša rozprava bola v značnej miere o tom, že ste sa ľutovali, čo všetko ste museli pre to spraviť. Na rozdiel od mojej rozpravy, kde ja som hovorila o matkách a deťoch, ktoré sa k náhradnému výživnému dostať nevedia.
Viete, aký je rozdiel medzi vami a nami? Že vy chránite štát a my chránime matky s deťmi. Ale hovoriť viete pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Určite sa zhodneme, tak ako tu všetci sedíme, na tom, že téma rodiny je veľmi citlivou a hlavne vážnou témou, ktorej by sa mala venovať zvýšená pozornosť v našej spoločnosti a hlavne v rámci rodinnej politiky. Keď si vezmeme len príklad Maďarska, čo je susedná krajina, tak tam skutočne prešla rodinná politika vážnou reformou a môžme sa inšpirovať v mnohom od tejto krajiny.
Musím dať za pravdu a zastať sa pani predkladateľky v tom, že sa štyri roky veľmi systematicky venuje tejto téme a snaží sa presadiť mnohé veci, ktoré sú naozaj dobré a správne pre rodiny.
Na druhej strane dám sčasti za pravdu aj kolegovi v tom, že mnohé procesné a legislatívne veci, ktoré sú naviazané na ďalšie zákony, či už je to zákon o životnom minime, alebo zákon o rodine, sú medzirezortné a legislatívne tak náročné, čo vysvetľoval aj na príklade správneho konania, že často musia ustúpiť aj niektoré rezorty na úkor práve toho, čo by malo v tomto prípade matkám pomôcť.
Tiež si treba uvedomiť a porozmýšľať do budúcna, že vývoj v našej spoločnosti sa uberá tým spôsobom, že máme viac ako 50-percentnú rozvodovosť, pribúda nám množstvo, veľké množstvo slobodných matiek a treba možno otvoriť aj zákon o rodine, ktorý nosne spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, a nastaviť procesy tak, kedysi bolo výchova k manželstvu a rodičovstvu a teraz proste také niečo neexistuje a nastávajú problémy, že na jednej strane, keď sa rozhodujú mladí ľudia, že deti chcú mať, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega Madej, teraz skúsme takú interakciu spolu. Vy kritizujete, že podmienkou na náhradné výživné, my navrhujeme, bolo trestné oznámenie, tak. A hovoríte, že malo by byť exekučné konanie, tak? A ja vám hovorím, že je to totálna sprostosť. A viete prečo? Pretože matku nestojí ani cent podanie trestného oznámenia a je to oveľa, oveľa rýchlejšie, ako keď má zháňať peniaze na právnika, ktorý jej napíše návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý príde na súd, na základe ktorého súd nariadi vykonanie exekúcie. Je to zdĺhavý proces, ktorý trvá dlhé mesiace, niekedy až rok, kým vôbec dôjde k vydaniu, k návrhu na vykonanie exekúcie. Matka nemá peniaze na právnika, ktorý by ju v tomto smere zastupoval, a jednoducho trestné oznámenie ju nestojí nič. Matky žiadajú o náhradné výživné preto, lebo nemajú peniaze, a vy chcete, aby tie matky si najprv zohnali peniaze na právnikov, ktorí im, ktorí im napíšu návrh na vydanie platobného rozkazu, potom majú čakať dlhé mesiace, keďže na súdoch sú státisíce spisov, ktoré sú neriešené, a majú čakať, kedy súd vydá návrh na vykonanie exekúcie a potom, kým exekútor, ktorému trvá dva-tri mesiace, kým vôbec zašle nejaké oznámenie o začatí exekúcie.
Pán kolega, veď vy ako právnik musíte vedieť, že kým exekúcia začne, trvá to pomaly rok od toho prvotného úkonu a stojí to dosť veľa peňazí. Podanie trestného oznámenia, ja chápem, že matky majú strach, ja tomu rozumiem, ale matka má väčší strach z toho, že nemá deťom čo dať jesť, a nie ešte zháňať peniaze na právnika, ktorý by musel chodiť a podávať a spisovať tieto návrhy. Preto ja osobne si myslím, že je to hlúposť, čo vy tvrdíte.

Ďakujem za slovo. Ja opäť len pripomeniem, že povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou ostane, keď; nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. To znamená, že ako som vysvetľovala, bude to aj v prípadoch práve tých žien, ktoré poberajú od toho neplatiča rodiča minimálne výživné. A teda osobne si myslím, že tam bude najväčší problém.
Áno, rozumiem aj vašej argumentácii o tom, že chcete zabrániť zdvojnásobeniu konania, ale ja vo vašom prípade v druhom čítaní by som určite urobila výnimku práve pri tejto kategórii u žiadateľok, ktoré poberajú minimálne výživné. Hoci by sa to tam navýšilo, to konanie, ale chránili by sme práve tých, ktoré sú chudobné ženy a aj najmenej vymáhajú výživného od svojich partnerov. Čiže určite rozmýšľajte nad tým, lebo toto je začarovaný kruh pre ženy, ktoré sú v nízkoprahových zariadeniach a ktoré sú v krízových centrách. Naozaj im nepomôžete, pretože to všetko, čo ste zmenili, bude okej, ale nie pre nich.
Čiže my potrebujeme naozaj najchudobnejším z najchudobnejších pomôcť. A ak to neurobíte a on jej tam hodí nejakú sumu, ona musí prerušiť náhradné výživné a zase sa tri mesiace nedostane k tomu. Čiže naozaj urobiť v prípade tých, ktorí poberajú minimálne výživné od tých partnerov, aby naozaj sme prebrali úhradu toho výživného aj v prípade, že ten muž už niečo zaplatil. Lebo ona potom nemá z čoho vrátiť tomu štátu tie peniaze a zase ostáva v tom jednom kolotoči.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Madej, chcem poďakovať za ten fundovaný výklad toho návrhu, ktorý spoločne predkladáme. Ale zároveň chcem oceniť aj pani kolegyňu Krištúfkovú, ktorá na vás reagovala, aj kolegu Kollára, lebo som rád, že táto diskusia je hodnotová. Možno to zvyšovanie hlasu, ktoré pán Pčolinský možno používa, nie je na mieste, lebo nám ide spoločne o dobrú vec. A som veľmi rád, že všetci takto spoločne uznávame, že tuto má štát nezastupiteľné miesto. Lebo sú tu aj politické strany, ktoré hovoria, že štát by sa nemal do ničoho starať. Práve tuto vidíte krásny príklad toho, kde štát má nezastupiteľné miesto, aby sa práve v takejto problematike zastal tých žien, tých matiek. A to som veľmi rád, že sa spoločne na tomto zhodneme.
A som presvedčený, že aj z tejto rozpravy, ktorá tu je podľa mňa vecná, a ešte raz oceňujem aj aktivitu kolegyni Krištúfkovej, ktorá sa tomu venuje, avšak myslím si, že návrh, ktorý predkladáme, je naozaj komplexnejší, tak ako to aj pani kolegyňa Bašistová hovorila, lebo má to náväznosť širokú. Áno, môže sa stať, že niekde aj nejaká chybička sa ukáže, ale sme tu preto a vidím to aj z tej diskusie, aby sme urobili čo najlepšiu novelu, aby sme pomohli tým matkám.
A ešte raz chcem poďakovať za tú diskusiu, lebo je naozaj hodnotová a prináša niečo, čo ľudia potrebujú, v tomto prípade matky. Takže chcem všetkým poďakovať, aj tebe, pán kolega, a som presvedčený, že v závere dospejeme k dobrej novele spoločne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež chcel veľmi pekne poďakovať predrečníkom, osobitne pani poslankyni Krištúfkovej a pani poslankyni Gaborčákovej. Rád budem diskutovať aj na paragrafoch, ktoré sú dnes v de lege lata, ale aj na tom, čo sa navrhuje de lege ferenda.
Pani poslankyňa Gaborčáková, máte pravdu s tým potenciálnym platením od povinného. Nie som si istý, či sa to dá vyriešiť, ale môžme si na to sadnúť, veľmi rád, ja si myslím, že duplicit drvivú väčšinu odstránime tým návrhom, ktorý sme urobili. Niektoré problémy, samozrejme, môžu ostať, ale obávam sa, že robiť úplnú revolúciu a znefunkčňovať potom systém tiež by nebolo šťastné.
Vo svojej reakcii na faktickú poznámku sa chcem hlavne venovať teraz pánovi poslancovi Pčolinskému nielen po forme, že by to nebolo vhodné možno používať niektoré takéto slová, ale možno aj v súvislosti s tým, že vaša predstava o tom, ako prebieha vymáhanie, nie je správna, pán poslanec. Vy ste hovorili o nejakom platobnom rozkaze. To sa vôbec nerobí, pán poslanec. Platobný rozkaz ako exekučný titul pri výživnom ne-e-xis-tu-je, pán poslanec. Máte rozsudok o výživnom alebo rozsudkom schválenú dohodu rodičov. Vždy to má formu rozsudku, pán poslanec, a tento rozsudok je exekučný titul, ktorý už je dokladom na to, aby ste priamo začali exekučné konanie. To znamená, žiadne konanie o platobnom rozkaze, žiadne ďalšie úpravy ne-e-xis-tu-je. Len tým chcem povedať, že priamo na základe rozsudku sa začína exekúcia a tie argumenty sú teda úplne nesprávne, ktoré ste použili vo svojej faktickej. (Reakcie z pléna.)