49. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať... (Reakcia z pléna) Pán poslanec! Chcem sa vás opýtať, či sa chcete ešte, alebo či chcete sa vyjadriť alebo zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pani navrhovateľka? Nie. Spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (tlač 1647).
Pán poslanec Dostál ako jeden z navrhovateľov, nech sa páči, môžte odôvodniť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1647.)

Vážené kolegyne, kolegovia, po vyše hodinovej debate o náhradnom výživnom budeme pokračovať o ďalšej téme, budeme hovoriť o ďalšej téme, ktorá súvisí s, aj s výživným, aj s nefungujúcimi vzťahmi medzi rodičmi a medzi rozvádzajúcimi sa rodičmi. Zrejme nebude tá debata taká vzrušená, ale myslím si, že to, čoho sa týka náš návrh zákona, je podobne dôležité.
Dovoľte teda, aby som najprv uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorý obsahuje novelu Civilného mimosporového poriadku a novelu zákona o rodine, je spojenie konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na finančnú situáciu rozvádzajúcich sa manželov, ktorý ale nie je možné vyčísliť, a zároveň možno očakávať, že mierne pozitívny vplyv bude mať aj na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie o obsahu návrhu zákona by som rád niečo povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aby som trochu bližšie predstavil náš návrh novely Civilného mimosporového poriadku a novely zákona o rodine, ktorý sleduje zámer zlúčiť alebo spojiť konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Keďže ide o dve novely v jednom návrhu zákona, tak návrh zákona má tri články, tým tretím sa určuje účinnosť a tie novely sú veľmi podobné. Z oboch zákonov, z ustanovení, ktoré to riešia, chceme vypustiť slovné spojenie "na čas po rozvode". To je podstatou, podstatou toho návrhu.
Aby som, aby som to objasnil, tak v zákone o rodine chceme vypustiť slová "na čas po rozvode" z ustanovenia § 24 ods. 1, ktorý znie: "V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného." Bude, bude teda, budú vypustené slová "na čas po rozvode".
Podobne je to, je to v zákone v Civilnom mimosporovom poriadku, kde to navrhujeme vypustiť v § 100. Ten v súčasnosti znie: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode." Čiže ten § 100 v Civilnom mimosporovom poriadku by v prípade schválenia nášho návrhu znel: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom." Bodka.
Účelom tohto návrhu je, aby bolo možné spojiť tie dve konania, pretože tie dve konania sú v Civilnom mimosporovom konaní oddelené, resp. konanie o rozvode je spojené s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, nie, nie aj spätne.
Podľa súčasnej právnej úpravy, ak sa manželia rozvádzajú a majú maloleté dieťa a je tam nejaký problém medzi nimi, sú fakticky nútení podávať na súd dva návrhy, a to jednak návrh na rozvod manželstva a jednak návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pritom v obidvoch konaniach sa vykonáva takmer identické dokazovanie týkajúce sa práve zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného alebo druhého z rodičov, otázka výživného či otázky typu styk rodičov s maloletým dieťaťom. Je tomu tak preto, lebo rodič, ktorý rieši otázku výživného, musí podať aj návrh na úpravu povinností k maloletému dieťaťu, keďže v konaní o rozvod je možné priznať výživné až na čas po rozvode, a nie od podania návrhu, ako je to pri návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Taktiež v konaní o rozvod manželstva nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by predbežne riešilo nezhody medzi rodičmi. Rodič je tak vystavený tomu, že sa musí dvakrát zúčastňovať pojednávaní, na ktorých sa preberajú tie isté otázky, čo znamená pre neho zvýšené náklady, a to či už časové a tiež i finančné, ak ho zastupuje advokát.
Uvedený návrh by zároveň mohol odbremeniť súdy, keďže nebude potrebné viesť dve osobitné konania a v praxi sa dokonca stáva, že obidva návrhy boli pridelené rôznym sudcom, takže si ten istý problém, tú istú situáciu, ten istý prípad museli naštudovať dvaja rôzni sudcovia, čo takisto neprispievalo k zvýšeniu, k zvýšeniu efektívnosti alebo k efektívnemu výkonu súdnictva.
V zákone o rodine je v § 57; v § 77, pardon, ods. 1 uvedené, že: "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa." Čiže pokiaľ sa vedie samostatné konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, tak možno priznať od začiatku konania, teda od podania návrhu na súd, alebo dokonca aj spätne tri roky, ak sú na to nejaké vážne dôvody, ale pokiaľ, pokiaľ sa pomery k maloletým deťom upravujú iba v rámci rozvodového konania, tak je to možné až v rozhodnutí o rozvode a až na dobu po rozhodnutí, na čas po rozvode.
Samozrejme, že je množstvo rozvádzajúcich sa párov, kde reálny problém nevzniká. Nevzniká preto, lebo sa partneri, hoci sa, hoci sa rozvádzajú, sú schopní sa dohodnúť na tom, akým spôsobom budú upravené ich vzťahy k deťom, s kým budú deti, komu budú zverené do starostlivosti, aký bude, aký bude ich vzájomný styk, teda styk toho druhého partnera s deťmi a akou sumou bude, bude prispievať na ich, na ich výživu, aj reálne, reálne tou prispieva, tak tam nie je naliehavá potreba, aby niečo riešil súd, lebo, lebo reálne tam problém nevzniká, nikto, nikto so žiadnym návrhom nepríde.
Ale, žiaľ, sú situácie a tiež nie sú nijako výnimočné, keď sa rozvádzajúci partneri nie sú schopní dohodnúť a zhodnúť na spôsobe, akým by mali byť upravené ich vzťahy k ich maloletým deťom. Sú tam spory o tom, s kým majú byť, a keď sa aj na tom dohodnú, a teda nie je problém povedzme, povedzme styk s dieťaťom druhého rodiča, tak je problém výška výživného. Tu sme, tu sme, hovorím, hodinu a štvrť počúvali rozpravu o tom, ako upraviť inštitút náhradného výživného v situácii, o ktorej hovorí náš návrh zákona. Ešte to výživné ani nie je, nie je priznané a pokiaľ sa ten z rodičov, ktorý je oprávnený a ktorý má nárok na to, aby mu bolo vyplatené výživné druhým partnerom, lebo jemu je zverené dieťa do starostlivosti, on má s tým náklady, nedokáže s tým druhým partnerom dohodnúť, tak to musí riešiť súd. Keď to nerieši samostatným konaním, tak sa mu môže stať, že aj na čas do rozvodu buď nedostane žiadne výživné, alebo ho dostane, dostane iba v tej výške, s ktorou súhlasí, súhlasí druhý z partnerov, čiže ak nie je zhoda, tak to neurčí súd. A ak chce dosiahnuť, dosiahnuť, aby mu bolo výživné priznané aj na čas pred rozvodom, musí dať samostatný návrh.
Samostatný návrh znamená, ako som už spomenul, časovú aj finančnú niekedy záťaž, záťaž ako pre rodičov, ktorí musia pripraviť návrh alebo dať si pripraviť návrh, nájsť si právneho zástupcu, absolvovať súdne konanie, čakať na rozhodnutie, a znamená to aj záťaž pre súd, pretože súd, keď rozhoduje o úprave práv a pomerov, teda práv a povinností rodičov k maloletým deťom v samostatnom konaní, aj tak o nich nanovo bude musieť rozhodnúť aj v rozvodovom konaní, aj tak ich upraví smerom do budúcnosti, teda smerom na čas po rozvode, v rozhodnutí o rozvode, čiže je tam duplicita, v lepšom prípade to robí, robí ten istý sudca, ktorý si nemusí nanovo naštudovať prípad, v horšom prípade dvaja rôzni sudcovia riešia v podstate identickú vec. Lebo, lebo rozhodnutie o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom je pri rozhodnutí o rozvode asi tým najdôležitejším.
Ak by bol schválený návrh zákona, s ktorým prichádzame spolu s kolegami Baránikom, Blahovou a Osuským, tak by táto duplicita alebo potreba dvoch podaní a dvoch konaní a dvoch pojednávaní alebo teda dvoch sérií pojednávaní, ak sa nerozhodne na jednom pojednávaní, odpadla a bolo by možné aj v rámci rozvodového konania rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom aj spätne, lebo nebolo by tam to obmedzenie na čas po rozvode.
Iniciátorom tohto návrhu je Roman Frnčo, advokát z Košíc, ktorý sa vo svojej advokátskej praxi s týmto prípadom alebo s podobnou situáciou viackrát stretol, považuje to za nelogické, obrátil sa na mňa s tým, že by bolo dobré upraviť v civilnom mimosporovom konaní, teda v Civilnom mimosporovom poriadku a v zákone o rodine, keďže ide o niečo, čo komplikuje život rodičom, komplikuje život súdom, advokátom nie, advokáti môžu na tom prípadne zarábať, ale teda nepozrel sa na to očami advokáta, ktorý možno by prišiel o nejaký príjem, ale pozrel sa na to z hľadiska rodičov, ktorých zastupuje, a z hľadiska, z hľadiska súdov. Takže nie je to jeden z tých problémov, ktoré len tak, len tak náhodne poslanci dospejú k tomu, že čítajú si zákon a povedia si, toto by sme upravili inak. Je to naozaj reálny problém, konzultoval to aj s ďalšími, ďalšími svojimi kolegami. A ja som sa teda pýtal na to a naozaj je to problém, s ktorým sa reálne stretávajú rozvádzajúci sa rodičia, a to riešenie, s ktorým prichádzame, by mohlo zjednodušiť život mnohým rodičom.
Nie je to najdôležitejšia vec na svete, nie je určite ani najdôležitejší problém, ktorý majú rozvádzajúci sa rodičia, ktorí sa nevedia nejako vzájomne dohodnúť na veciach, ktoré sa týkajú vzťahov k ich deťom, ale je to taká drobnosť, ktorou by sme mohli ľuďom trošku zjednodušiť život, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. V prípade, že sa jej dostane, tak vopred ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Účelom navrhovanej novely Trestného zákona je vyčleniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré okrem § 171 Trestného zákona zahŕňa aj § 172 a 173.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť. Nemá vplyv ani na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
To rozčlenenie súčasného jedného trestného činu obsiahnutého v troch paragrafoch na dva trestné činy nie je samoúčelné a má následky aj vo vzťahu k iným zákonom. Nemení sa tam vymedzenie skutkovej podstaty, nemení sa tam trestná sadzba, do toho nezasahujeme, vo vzťahu k Trestnému zákonu je to vlastne iba premenovanie alebo samostatné pomenovanie jedného, jedného paragrafu, má to však, má to však dôsledky a myslíme si, že je to dôležité, a o tom by som rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, aby som uviedol druhý z troch návrhov, ktoré spolu s kolegami predkladáme a ktoré budú prerokované na dnešnom zasadnutí Národnej rady, a síce návrh novely Trestného zákona, návrh novely, ktorý smeruje k tomu, že sa vyčlení skutková podstata trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu, z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktorý obsahuje tri paragrafy, a teda tri skutkové podstaty trestného činu.
Priznám sa, že som už predkladal všelijaké zákony, aj rozsiahlejšie, aj stručnejšie, aj úplne stručné, jednobodové, spočívajúce vo vypustení nejakých, nejakých slov, takýto návrh zákona som dosiaľ nepredkladal, okrem teda jednej súvisiacej legislatívno-technickej zmeny. Tá zmena spočíva v podstate v presune nadpisov nad a pod paragrafmi Trestného zákona. Tie nadpisy označujú skutkové podstaty trestných činov. A teda aj vzhľadom na to, že takýto návrh zákona som nepredkladal ešte, tak aby to bolo zrozumiteľné, čo, k čomu naše návrhy smerujú, tak dôvodová správa obsahuje aj informatívne konsolidované znenie.
Včera, včera som tu mal s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom na hodine otázku práve na túto tému, tému, diskusiu alebo teda výmenu, on mi odpovedal na moju, na moju otázku, pretože z hľadiska zrozumiteľnosti návrhov zákonov aj pre poslancov, aj pre verejnosť, aj pre odbornú verejnosť je vždycky vhodné, keď návrhy zákonov obsahujú aj informatívne konsolidované znenie, aby bolo zrejmé, ako bude vyzerať zákon po schválení navrhovanej zmeny.
Túto povinnosť majú ministerstvá a ostatné orgány, ústredné orgány štátnej správy dokonca zakotvenú v zákone, majú zakotvenú v legislatívnych pravidlách vlády, že pokiaľ dávajú návrh novely zákona do medzirezortného pripomienkového konania, majú ho dávať spolu s informatívnym konsolidovaným znením. Žiaľ, ministerstvá si túto povinnosť zväčša neplnia a tie návrhy, ktoré sú, ktoré sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemajú informatívne konsolidované znenie, čiže kto naozaj sa chce dozvedieť, čo návrh novely zákona prináša, tak si musí porovnávať ten, sám porovnávať ten pôvodný text a študovať ho, teda za predpokladu, že sa nechce spoľahnúť iba na to, čo je napísané v dôvodovej správe, lebo dôvodové správy tiež nebývajú vždy úplne vyčerpávajúce a niektoré nie úplne detailné zmeny zvyknú zamlčovať.
Mali sme tu už aj pokusy od kolegov, myslím, pána poslanca Kresáka a pána poslanca Štarchoňa, aby to informatívne konsolidované znenie obsahovali aj poslanecké návrhy, zatiaľ sa to nepodarilo. Aj v tomto prípade sme považovali za potrebné doplniť do dôvodovej správy informatívne konsolidované znenie, pochopiteľne, nie celého Trestného zákona, ale iba príslušných ustanovení, čiže troch paragrafov.
A teraz k samotnému obsahu nášho návrhu. V § 172 Trestného zákona je vymedzená základná skutková podstata trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Toto ustanovenie postihuje neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz, danie na prepravu, kúpu, predaj, výmenu, zadováženie a prechovávanie po akúkoľvek dobu uvedených látok pre potreby iných. Ustanovenie § 172 Trestného zákon má teda postihovať závažnejšie formy drogovej trestnej činnosti, konanie výrobcov, pašerákov, dílerov. To je základná skutková podstata. Podľa tejto základnej skutkovej podstaty je pomenovaný celý trestný čin, ktorý okrem základnej skutkovej podstaty obsahuje aj ďalšiu skutkovú podstatu v § 173, ktorá sa týka výroby, zadováženia a prechovávania predmetu určeného na nedovolenú výrobu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora, čo sa postihuje samostatne, aj keď teda nie je preukázané, že takéto zariadenie bolo použité. A okrem týchto dvoch paragrafov v § 171 Trestného zákona je tzv. privilegovaná skutková podstata trestného činu, ktorá má postihovať menej závažné formy konania v porovnaní so základnou skutkovou podstatou tohto trestného činu, ktorá je vymedzená v § 172 a § 171 stanovuje za jej spáchanie menej prísne tresty, ako to býva v prípade tzv. privilegovaných skutkových podstát, a táto skutková podstata sa týka užívateľov drog. Tých, ktorí prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu, tak ako je vlastná potreba vymedzená v ustanoveniach Trestného zákona.
Už to, že tento trestný čin je rozdelený do viacerých paragrafov, svedčí o tom, že zámerom zákonodarcu pri schvaľovaní Trestného zákona bolo odlíšiť konanie, a teda aj postihovanie užívateľov drog od konania a postihovania ich výrobcov, pašerákov, obchodníkov, dílerov. Urobili to iba prostredníctvom rozlíšenia skutkových podstát do rôznych paragrafov Trestného zákona, ktoré však zahrnuli pod jeden spoločne nazvaný trestný čin, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi.
My ako predkladatelia návrhu zákona sa domnievame, že toto rozlíšenie by malo byť ešte dôslednejšie a nedovolené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu by malo byť vyčlenené do samostatného trestného činu s vlastným označením. Preto navrhujeme, aby sa trestný čin v súčasnosti vymedzený ako nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi zúžil iba na tie paragrafy 172 a 173 Trestného zákona, ktoré sa týkajú postihovania výrobcov a obchodníkov s drogami, a aby sa vyčlenil samostatný trestný čin nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov, prekurzorov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu. Chcem zdôrazniť, že táto zmena sa týka výlučne len označenia trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a nijako nezasiahne do obsahového vymedzenia skutkových podstát ani do výšky trestov pri žiadnom z troch dotknutých paragrafov.
Samozrejme, že je na diskusiu a myslím si, že je to úplne legitímna diskusia, či, ak áno, ako postihovať ľudí, ktorí nie sú obchodníkmi s drogami, ale ich užívateľmi. Myslím si, že tá diskusia skôr či neskôr, neskôr príde, ale to nie je obsahom nášho návrhu zákona. To neriešime, to nemá, dá sa povedať, nijakú súvislosť okrem toho, že sa to vymedzí.
A teraz by som rád povedal niečo o tom presahu, lebo dať návrh zákona, ktorý, ktorého obsahom je iba zmeniť nejaké názvy trestných činov, by asi nemalo samé o sebe zmysel. Aj keď istý symbolický zmysel by to malo, že nebudeme hádzať užívateľov drog do jedného, do jedného vreca s dílermi, pašerákmi, lebo dnes tam sú, hoci sú to, hoci sú to rôzne paragrafy, ale je to jeden rovnako nazvaný, rovnako nazvaný trestný čin.
A okrem toho jasnejšieho rozlíšenia medzi postihovaním užívateľov drog na jednej strane a postihovaním výrobcov, pašerákov a dílerov na strane druhej, náš návrh zákona reaguje aj na novelu zákona č. 138/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorú parlament schválil v júni tohto roku, vyšlo to ako zákon č. 209/2019, a touto novelou sa upravila definícia bezúhonnosti ako predpokladu na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Mali sme tu o tom tiež obsiahlu, obsiahlu diskusiu v júni. Touto novelou, tak ako bola schválená výraznou parlamentnou väčšinou, bolo do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch doplnené ustanovenie, podľa ktorého sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov, ktorý na rozdiel od výpisu z registra trestov obsahuje aj informáciu o zahladených trestných činoch.
Pri obzvlášť závažných zločinoch a ďalších v zákone vymedzených a vymenovaných trestných činoch sa za bezúhonného nebude považovať ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trest alebo za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Uvedená reakcia; uvedená novela, zrejme si spomínate, nebolo to tak dávno, bola reakciou na informácie o prípadoch sexuálneho zneužívania a ohrozovania žiakov pedagógmi, a dokonca takými pedagógmi, ktorí boli v minulosti za podobné trestné činy odsúdení, ale trest si vykonali, prešla nejaká doba a trest im bol zahladený. Takže sa na nich hľadelo ako na nevinných a keďže sa bezúhonnosť preukazovala, preukazovala výpismi, nie odpismi, tak nemali problém sa opätovne zamestnať v škole.
Z hľadiska uvedeného zámeru chrániť deti pred sexuálnymi predátormi je preto úplne legitímne, že sa v zozname trestných činov, pri ktorých sa má uplatňovať nulová tolerancia bez prihliadania na zahladenie trestného činu, nachádzajú trestné činy súvisiace so sexuálnym alebo iným násilím a podobné trestné činy, ako trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin súlože medzi príbuznými, trestný čin opustenia dieťaťa, trestný čin zanedbania povinnej výživy, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie, trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a trestný čin ohrozovania mravnosti. Sú to, je to zbierka trestných činov, ktoré sú rôznorodé z hľadiska svojej závažnosti, ale povedzme, že všetky nejako súvisia s tým zámerom chrániť deti pred možným sexuálnym predátorom. Dokonca pred takým, ktorý niečo už v tej oblasti spravil.
Ale okrem týchto trestných činov boli do uvedeného ustanovenia zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch doplnené aj trestné činy korupcie a práve už spomínaný trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré priamo ani jeden, ani druhý, alebo teda jedna skupina ani druhá skupina trestných činov nesúvisia so sexuálnym ohrozovaním detí. Samozrejme, že je na Národnej rade, ako vymedzí bezúhonnosť a kde bude uplatňovať nulovú toleranciu pri stanovení bezúhonnosti ako podmienky pre výkon pedagogického zamestnania.
Korupciu, korupciu dám teraz nabok alebo trestné činy korupcie, ale vo vzťahu k ustanoveniam § 172 a 173, ktoré sa týkajú dílerov, obchodníkov, výrobcov, sleduje zaradenie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov legitímny cieľ chrániť deti pred drogovými dílermi a pred drogami, lebo tak ako v prípade, v prípade sexuálnych násilníkov existuje obava z recidívy, tak v prípade ľudí, ktorí v minulosti obchodovali s drogami, sa zdá byť legitímnou požiadavka, aby ani v prípade zahladenia ľudia, ktorí boli za takýto trestný čin odsúdení, nemohli, nemohli už v budúcnosti pracovať ako učitelia.
Ale vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu, ktorá je vymedzená v § 171 Trestného zákona, teda prechovávanie pre vlastnú potrebu, sa nám javí ako neprimerane prísne, že človek, ktorý bol v minulosti užívateľom drog, bol prichytený s malým množstvom drogy pre vlastnú potrebu, bol za to odsúdený a hoci odvtedy viedol riadny život, trest mu bol zahladený alebo sa na neho hľadí ako keby tento trestný čin nespáchal alebo nebol zaň odsúdený, mohol dostať podmienku, mohol dostať trest nejaký alternatívny, mohlo sa mu to stať na vysokej škole, mohlo sa mu to stať na strednej škole dokonca, lebo máme trestnoprávnu zodpovednosť od štrnástich rokov. Stredoškolák, ktorý bol v štrnástich, pätnástich prichytený s džointom a bol za to odsúdený, tak takýto človek napriek tomu, že už dávno nie je užívateľom, napriek tomu, že vedie riadny život, takýto človek sa už nikdy nebude môcť stať učiteľom. Podľa toho, čo schválil parlament v júni, človek, ktorý bol prichytený s jedným džointom a bol za to odsúdený, nemusel byť za to odsúdený, ale bol za to odsúdený, už nikdy, nadosmrti, nebude môcť byť učiteľom, lebo nespĺňa jednu z podmienok, ktorú ako bezúhonnosť definuje zákon o pedagogických zamestnancoch. Čiže ešte raz, jeden džoint, odsúdenie, hoci na podmienku, doživotný zákaz výkonu pedagogického zamestnania.
Považujete to, kolegovia, za primerané? No, my rozhodne, rozhodne nie.
A čo je ešte teda ďalší problém, bezúhonnosť vrátane nespáchania trestného činu § 171 Trestného zákona, ktorého, ktorý sa týka postihovania užívateľov drog, teda držania drog pre vlastnú potrebu, nebudú musieť preukazovať len nastupujúci pedagogickí a odborní zamestnanci, ale aj tí, ktorí sú nimi už dnes. Ja to považujem za úplne neprimerané aj vo vzťahu k tým nastupujúcim, ale keby to bolo iba vo vzťahu ku nim, no tak, tak si musí každý rozmyslieť, že či chce byť učiteľom, keď vie, že nespĺňa jednu z podmienok, ale neviem to odhadnúť, koľko je takých učiteľov. Ale predpokladám, že môže byť, môžu byť medzi učiteľmi takí, ktorý sa niekedy v mladosti dopustili spáchania trestného činu tým, že použili, používali, používali drogy, boli užívateľmi drog, boli pristihnutí a boli odsúdení. A oni budú musieť tiež skončiť ako učitelia.
Vyčlenením § 171 Trestného zákona z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi do samostatného trestného činu, ktorý navrhujeme nazvať nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, čiže vlastne aj ten názov by ostal, by ostal odvodený z toho, čo dnes máme vymedzený trestný čin. Ak toto urobíme, tak sa zároveň eliminuje neprimeraná tvrdosť dopadov júnovej novely zákonov o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch na ľudí, ktorí boli v minulosti potrestaní za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu. Opakujem, pre vlastnú potrebu. Keďže by ustanovenie § 171 Trestného zákona nebolo súčasťou trestného činu nedovolené, nedovolená výroba; moment; nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ale bol by to samostatný trestný čin nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, prihliadalo by sa u pedagógov na prípadné zahladenie spáchania toho trestného činu vo forme prechovávania drog pre vlastnú potrebu a nepredstavovalo by to pre takých pedagógov alebo uchádzačov o učiteľské zamestnanie prekážku výkonu pedagogickej činnosti.
Čiže ešte raz, nemeníme, nemeníme tresty za drogové trestné činy, nemeníme skutkové vymedzenie týchto trestných činov, nie je to dekriminalizácia, je to iba náprava júnovej novely zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorá znamená, že ak niekto v mladosti bol odsúdený za prechovávanie jedného džointu alebo pár džointov pre vlastnú potrebu, odvtedy viedol riadny život, tak podľa toho, čo parlament schválil, už nikdy nebude môcť byť učiteľom. Nám sa to zdá nesprávne, a preto sme prišli s touto novelou, ktorá ten problém rieši, pričom zachováva všetky pozitívne prínosy, ktoré v tomto smere novela zákona o pedagogických zamestnancoch v júni priniesla a v júni znamenala.
Ďakujem a dovoľujem si vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nie, nesťažujem sa. Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste umožnili túto možnosť. Chcela by som poprosiť naozaj kolegov, aby podporili tento návrh. Je naozaj jednoduchý, a pritom veľmi zásadným spôsobom zmení život ľudí. Konkrétne napríklad troch ľudí, ktorí mňa oslovili s tým, že sú dlhoroční učitelia, majú radi deti, majú radi svoju prácu, ale počas vysokoškolského štúdia boli prichytení práve s mäkkou drogou, konkrétne s marihuanou. Títo ľudia sa mi ohlásili hneď potom, ako bola schválená novela zákona, a pýtali sa ma, či už majú dať výpoveď, pretože nechcú byť konfrontovaní s tým, že riaditeľ bude sledovať, že či ich zahladený trest má nejakú relevanciu, a on ani nebude môcť mať na výber, on ich jednoducho bude musieť uvoľniť z práce. Pýtali sa ma, či naozaj už radšej vopred majú dať výpoveď.
Ja som ich poprosila, aby to nerobili. (Zaznievanie gongu.) Povedala som im, že predkladáme tento návrh, že dobrých učiteľov je ako šafranu a že aj ich potrebujeme a naozaj nezáleží na tom, že v mladosti prestúpili zákon, ak svojím ďalším životom naozaj potvrdili, že to bolo len malé prestúpenie, ktoré sa už viacej neopakovalo.
Ja by som vás teda veľmi pekne chcela poprosiť, aby ste aj v mene týchto troch skúsených učiteľov zvážili, že či je toto primerané, keď boli vo svojich 19 rokoch podmienečne potrestaní za držanie marihuany pre osobnú potrebu, či naozaj majú skončiť v tejto práci, v ktorej sa im darí a kde ju majú študenti radi. Tak ďakujem vám veľmi pekne za vaše uváženie.

Pán kolega Dostál, zase sa ukázal váš selektívny prístup. Na jednej strane Milana Mazureka by ste ukameňovali a zahrabali pod čiernu zem za to, že povedal pravdu o tom, ako nie je na Slovensku riešená cigánska otázka. A na druhej strane vás tu vôbec nemrzí, že strácate čas celého parlamentu a všetkých poslancov vašou trápnou obhajobou feťákov, ktorí majú byť proste učiteľmi podľa vás. Jednoducho hulme, fetujme a učme deti! To je to, čo ste dnes tu v parlamente povedali. A tvárite sa, že vlastne vy ešte bojujete za práva nejakých ľudí. Veď už, pán kolega Dostál, už odtiaľ potiaľ. Troška sebakritiky, troška pohľadu do zrkadla a priznať si, že áno, vaši voliči sú mnohí takí, ktorí to trošku s tým fetom preháňajú, ale aby ste ich povyšovali na úrovni zákona a obhajovali ich tu, tak to už je trošku príliš.

Pán poslanec Kotleba, nepochybne aj mnohí vaši voliči to s fetom preháňajú. Ja si ich nedovolím pre to kádrovať. My hovoríme o ľuďoch, ktorí niekedy v mladosti sa dopustili trestného činu tým, že pre vlastnú potrebu mali trebárs tu zmienenú marihuanu. Boli na rozdiel od veľkého množstva svojich rovesníkov, ktorí tú marihuanu mali tiež, akurát ich nikto nepristihol, boli, mali tú smolu, že boli pristihnutí, bolo voči nim vedené trestné stíhanie, boli odsúdení možno iba na podmienečný trest odňatia slobody, odvtedy viedli riadny život, a vy tvrdíte, že dnes im máme navždy zakázať výkon učiteľského povolania. Nezahladené trestné činy, ktoré sú vo výpise, sú aj tak prekážkou výkonu, výkonu pedagogického povolania, ale tu hovoríme o zahladených trestných činoch, teda takých, ktoré niekto spáchal vo vzdialenejšej minulosti a odvtedy viedol riadny život. Odpykal si trest, odvtedy viedol riadny život.
Nadviazal by som na pani poslankyňu Blahovú. Túto diskusiu sme viedli, myslím, pred dvoma či troma rokmi, keď prvýkrát sa objavila tá myšlienka z; poslanci, poslankyne SaS, myslím, s tým prišli. A viedli sme tú debatu aj v júni, keď sa ten zákon schvaľoval, ale vtedy v zásade neexistovala možnosť postihovať dílerov alebo zakázať, dať absolútny zákaz dílerom, aby boli učiteľmi, a nepostihnúť užívateľov. Lebo vtedy to bol jeden trestný čin. My vám tu možnosť teraz ponúkame, aby sa to rozlíšilo, budú to dva trestné činy a bude to postihovať dílerov, nie užívateľov.