49. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak, iba pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ako som už zmienil, téma bola diskutovaná pred týmto plénom, ale krvavé obete a aj historická, historický význam týchto udalostí ma nútia znovu pripomenúť, prečo sme povinní ctiť si obete augusta ´68. Pripomeňme si, že pozemný sled okupačných vojsk tvorilo, ktorí nás prepadli, tvorilo 30 divízií sovietskej Červenej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej, jeden bulharský motostrelecký pluk a zopár špecialistov z NDR, ktorí z dôvodu historických reminiscencií na okupáciu fašizmu sa trošku držali bokom. Tieto vojská, pokiaľ ide o krajiny Varšavskej zmluvy mimo Sovietskeho zväzu, sa vzdialili už do 4. novembra ´68. Sovietske vojská ale v počte 150-tisíc vojakov zostali ďalších 21 rokov, 22 vlastne, za dátum ich odchodu považujú rôzni ľudia rôzne dátumy, zhruba v júni ´91. Občas sa spomína, že keď opustil posledný dôstojník, generál, ktorý ale odišiel dosť dlho potom, ako boli nútené odísť vlaky s vojskom. Ja som z týchto rôznych prístupov vybral ten, ktorý hovorí, že týmto dňom, kedy Slovensko sa zbavilo nevítaných vojsk, ktoré sme sem nepozývali, bol 21. jún 1991. Navrhujem, aby aj tento okamih sme zapísali ako pamätný deň.
V ´68. komunistické vedenie odmietalo vojenskú obranu a vyzývalo obyvateľstvo, aby znieslo okupáciu pasívne, prejavmi istého hrdého odporu, na druhej strane napriek týmto výzvam na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania, často s holými rukami a vlastnými telami postavili proti tankom a postavili sa do cesty okupačným vojskám. Celkovo v týchto prvých dňoch pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česka a Slovenska. Mimoriadne by sme si mali pripomínať, že najmenej 40 z nich pochádzalo, teda zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.
V zozname, ktorý je v dôvodovej správe pripojený, máte dlhý rad týchto mien, ktorých rodiny neboli nikdy odškodnené, ich mená boli komunistickým režimom odsúdené na zabudnutie a celá naša šanca nosiť hrdo hlavu a hlásiť sa k tej túžbe po slobode, ktorú títo ľudia prejavili, a ich odvahe, nastala u nás až po roku ´89. Je bizarným dôsledkom politického vývoja na Slovensku po roku ´89, ale musím povedať, že aj v Čechách, že tento dátum 21. august, ktorý rok čo rok elektrizoval obyvateľstvo, Štátna bezpečnosť rok, čo rok zatýkala disidentov, zažil som aj na vlastnej koži tieto preventívne pohovory alebo preventívne 48-hodinové zadržania. Štátna bezpečnosť a komunistická strana sa celých 21 rokov desila krvi, ktorá uľpela na rukách jednak sovietskych okupantov, ale aj na rukách ich domácich pomáhačov a kolaborantov. Všetci sa až do roku ´89 desili, že jedného dňa ponesú politickú zodpovednosť alebo aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože trestné činy a vraždy, ktoré sa udejú pri vojenskom napadnutí, v stave vojenského ohrozenia štátu, sú aj podľa našich zákonov nepremlčateľné.
Priznám sa vám, že prvé roky po novembri som rok čo rok 21. augusta upozorňoval generálneho prokurátora na tento fakt, že tie trestné činy nie sú premlčané, hoci prešlo 20 rokov, že tie trestné činy sa udiali za obzvlášť odsúdeniahodných okolností streľbou do bezradných a neozbrojených ľudí. Žiaľ, celé tie roky boli generálnymi prokurátormi ľudia normalizačnej garnitúry, ak mi vôbec generálny prokurátor odpísal, čo často neodpísal, tak používal iba výhovorku, že je to už 20 rokov.
Spravodlivosť, po ktorej teraz volajú ľudia na uliciach v prípade vraždy Janka Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa vtedy týkala kričania za krv týchto vyše sto ľudí. Nehovoriac, že aké škody okupácia potom spôsobila na majetkoch v Českej a Slovenskej republike. Nikdy nám ani nástupnícky štát, ktorým je Ruská federácia, nevynahradila skutočné škody, najmä tie ekologické, ktoré tieto naozaj s pohonnými hmotami, ale aj so strelivom barbarsky nakladajúce vojská nám tu zanechali.
Ďalšou obrovskou škodou bolo spomalenie kultúrneho a politického vývoja, ktoré sa potom brutálne odrazilo aj v ekonomickom zaostávaní. Pred vojnou Československo patrilo k najvyspelejším, ale v šesťdesiatom ôsmom ešte stále, hoci po dvadsiatich rokoch komunistického spôsobu hospodárenia, ešte stále k vyspelým štátom Európy. V roku ´89 to už dávno neplatilo. Ak dnes majú ľudia komické dôchodky, najmä z týchto ročníkov, ak dnes cítime nízke platy a zaostávanie Slovenska do tej miery, že sa musíme hrozivo obzerať, či nám neodídu zahraniční investori, napríklad automobilky, lebo inak Slovensko bude vyradené z medzinárodného trhu, to všetko nastalo v tom dvadsaťročí, naozaj prázdna normalizácia, počas ktorej síce vládnuca a kolaborantská elita uchovávala svoju moc, ktorej sa držala zubami-nechtami, ale bolo to na úkor úpadku morálneho, intelektuálneho, a teda aj ekonomického.
Odhaduje sa, že Československo v tomto období opustilo 250-tisíc ľudí. Nie, neboli to, neutekali starci nad hrobom ani chorí ľudia, neutekali neschopní ľudia, utekali tí najlepší. Utekali tí, čo mali odvahu a chuť žiť poriadne, dosiahnuť niečo v živote a spravidla to aj dosiahli. To sme videli po roku ´89, keď nám nejeden z nich rozprával, že jednak bolo veľkým utrpením stratiť vlasť, ale na druhej strane, keď sa dostali do dobrých podmienok, tak dokázali veľa. O týchto ľudí sme prišli a aj to je dôvod toho zaostávania, o ktorom som hovoril.
Dámy a páni, nechcem urobiť z tejto témy, práve zato, že sa, myslím, o chvíľu uplynie čas, ktorý je vyhradený pre túto schôdzu, nechcem urobiť prednášku o problémoch normalizácie. Naša generácia, generácia politikov, ktorí sedia aj v tejto chvíli v tejto sále, sa tejto úlohy nezhostila. Neurobili sme reflexiu chýb, a preto sa nám do súčasnosti preniesla kultúra drobných zlodejstiev, dvojtvárnosti, pokrytectva. Ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu, toto heslo, ktoré vymyslela normalizácia, vanie aj nad súčasným Slovenskom. Ani politické elity nie sú príkladom čistoty, férovosti, a najmä nedosiahli nielenže skutočný právny štát, ale nedosiahli presvedčenie, najmä u mladých ľudí, že v tejto krajine panuje spravodlivosť, že v tejto krajine máme pamäť, že v tejto krajine sa oplatí žiť podľa zákonov a nie ich porušovať a hľadať kľučky ako tzv. naši ľudia.
To, či sme schopní zhostiť sa dôstojného spomínania na obete tých ľudí, ktorí mali v očiach víziu takej krajiny, ktorú sme po roku ´89 mohli začať budovať, budú mať títo ľudia, ktorí si uvedomia význam tejto povinnosti, ale aj pre budúce, pre naše deti, majú teraz v tomto volebnom období poslednú šancu zabudnúť na to, či to predkladá opozičný alebo koaličný politik, a uvedomiť si, že toto je polstoročná vina, polstoročná ťarcha, ktorú nevieme odvaliť tak, ako sme vyše 20 rokov nevedeli odvaliť Mečiarove amnestie. Parlament, ak neprijme ani len ako pamätný deň 21. august a tak isto 21. jún ako spomienku na znovunadobudnutie štátnej zvrchovanosti, tak potvrdí, že táto generácia politikov ani v tomto volebnom období sa nedokáže vôbec čestne pozrieť na minulosť, ktorú sami žili. Nedokáže oddeliť dobro od zla a nedokáže to ani v okamihu, keď sa pripomína pieta po mŕtvych obetiach okupácie.
Skutočne prajem vám, lebo ja mám ruky čisté, ja to predkladám, prajem vám, ktorí budete mať v rukách, v rukách hlasovacie kartičky, aby ste si ich nezababrali aj na koniec volebného obdobia ešte raz takým nízkym bahnom, ako je strach pred pravdou o okupácii, ako je vlastne pritakávanie poučeniu z krízového vývoja.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Rýchle, nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem. Jano, ja len poviem jedno, ďakujem ti veľmi pekne za všetkých tých ukrivdených, ktorí museli zažívať a museli ten život, nemohli si ho vybrať a museli to možnože pretrpieť. Ja som tiež z rodiny, kde nám strýko emigroval v ´68. a tiež sme dostávali po krku poriadne. Takže musíme to pripomínať ďalšej generácii, aby sa chyby neopakovali. Takže veľmi pekne ti ďakujem, že si to takto krásne rozobral. Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán spravodajca? Už nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie tejto schôdze do utorka do 9.00 hod., kedy budeme pokračovať bodmi v zlúčenej rozprave pod bodom 104 a 105. (Reakcia navrhovateľa.) Som ukončil. (Reakcia navrhovateľa.) V rozprave jediný, potom som sa opýtal, či chce navrhovateľ, nie, spravodajca, nie a ukončil som tento bod a hovorím nie. A budeme pokračovať o deviatej; pozrite si; budeme pokračovať o deviatej zlúčenou rozpravou o bodoch 104, 105 a budeme pokračovať postupne, postupne ďalej. Dúfam, že teda účasť bude lepšie ako, lepšia ako dnes, pričom pripomínam, že sme sa, sme si odsúhlasili, že v utorok sa nehlasuje ani o jedenástej, ani o sedemnástej. Len to pripomínam.
Prajem vám pekný víkend.

(Prerušenie rokovania o 14.03 hodine.)

Dobrý deň vám prajem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci: Eva Antošová, Jozef Burian, Igor Janckulík, Dušan Muňko, Štefan Zelník a Lucia Žitňanská. O ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti požiadal pán poslanec Krajkovič a na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Andrej Danko a podpredseda Národnej rady Martin Glváč a ďalší poslanci: Tibor Glenda, Ľudovít Goga a Peter Marček.
Pristúpime teda k rokovaniu o bodoch 104 a 105 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. A chcem vás upozorniť, že pri prerokovaní budeme postupovať tak, že najskôr vystúpi navrhovateľka k obidvom návrhom a po nej vystúpi určený spravodajca z výboru pre financie a rozpočet.
Prvým bodom je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 1477).

A druhým bodom je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1478).

Dávam teraz slovo pani poslankyni Remišovej, aby za skupinu poslancov obidva návrhy odôvodnila. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi uviesť zákon, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 a nový návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Posledných 30 rokov vnímame na Slovensku obrovskú nespravodlivosť. Vznikla tu skupina ľudí, ktorá sa obohacuje na štáte a obohacuje sa na úkor ľudí, ktorí poctivo platia dane. Skupina, ktorá nadobudla majetky nelegálnym spôsobom, korupciou, trestnou činnosťou. A potom je tu menšina, ktorá drie na túto; a potom je tu menšina, ktorá bohatne na úkor všetkých čestných ľudí, a väčšina, ktorá na týchto podvodníkov drie.
Keď sa vrátime k najznámejším kauzám, tak Bašternák stihol prepísať väčšinu majetku z nelegálne nadobudnutých peňazí. Marian Kočner sa aj z väzby dokázal postupne zbavovať majetku. Preverovanie majetku Jána Slotu polícia odložila a vyšetrovanie majetku Vladimíra Mečiara skončilo fraškou.
Veľkolepý životný štýl niektorých politikov, ktorý je v rozpore s ich majetkovými priznaniami, luxusné vily, autá, hodinky za desiatky tisíc eur alebo štátni funkcionári, ktorí si na pumpe zabudnú batoh s 300-tisíc eur a nevedia pôvod peňazí dôveryhodne vysvetliť, alebo tí, ktorí na účty vkladajú obrovské sumy v hotovosti a tvrdia, že sú to dary. A štát je v týchto prípadoch bezmocný. Počet odsúdených ľudí na základe súčasného platného zákona o preukazovaní pôvodu majetku je nula.
"Existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov." Toto nie je citát opozičného politika, ale to je citát Roberta Fica, ktorý desať rokov rafinovane využíval preukazovanie pôvodu majetku ako svoju marketingovú tému.
Svoj prvý zákon predložil v roku 2005, Ústavný súd ho vyhlásil za protiústavný. Druhý zákon predložil v roku 2010, ale aj v tomto zákone Robert Fico ponechal ustanovenia, ktoré Ústavný súd vyhlásil za protiústavné, a teda zákon bol od samého začiatku úplne nefunkčný. Občania sa môžu pýtať, či to náhodou nebol aj zámer, prijatie nefunkčného zákona. Preto navrhujeme tento starý zákon a nefunkčný zákon zrušiť. Od roku 2005 ubehlo 14 rokov a za 14 rokov bol Robert Fico 10 rokov premiérom a štyri roky SMER vládol sám. Takú moc nemal žiadny iný politik od vzniku samostatného Slovenska a v tomto smere nespravil Robert Fico nič.
V súčasnej dobe väčšina krajín, väčšina krajín má funkčné zákony o preukazovaní pôvodu majetku. U nás na Slovensku, ako som už povedala, je počet odsúdených na základe súčasného zákona nula a dostupné policajné štatistiky zároveň ukazujú, že vyšetrované osoby sa v procese zisťovania majetku pohodlne majetku zbavujú, na čo upozorňuje aj Generálna prokuratúra.
Ďalším symbolom, o ktorom som už hovorila, je Marian Kočner, ktorý roky beztrestne fungoval tak, že operoval s obrovským majetkom, ktoré štátne orgány nedokázali preveriť a dokonca veľmi zvláštnym spôsobom rozhodovali v jeho prospech. Dnes je Marian Kočner obvinený z objednávky vraždy novinára, spáchania závažnej trestnej ekonomickej činnosti, ale majetku, tak ako som už povedala, sa dokáže zbavovať aj z väzenia.
Podľa medializovaných informácií Generálnej prokuratúry súčasný zákon možno jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Tento zákon navrhujeme teda zrušiť.
Keď sa pozreme na Európsku úniu, tak vidíme, že tento zákon je jeden z pilierov boja proti korupcii a hlavne v krajinách, kde je veľký problém s korupciou, tak tento zákon funguje veľmi efektívne. V Taliansku napríklad boli prijaté zmeny zákonov zamerané na boj proti mafii a nelegálne nadobudnutému majetku. Medzi existujúce nástroje patrí široký okruh možností aj preventívneho zabavenia majetku v prípadoch korupcie, napomáhania trestnej činnosti, sprenevery a podobne. Taliani takisto zaviedli inštitút súdnej kontroly spoločnosti v prípade konkrétneho nebezpečenstva infiltrácie mafiou. A výsledkom funkčného zákona sú každoročne zabavené milióny eur, nehnuteľnosti, podniky, motorové vozidlá, ktoré pripadnú štátu.
Keď sa pozreme do Rumunska, tak sa protikorupčné orgány odvážili zhabať majetok šéfa vládnucich sociálnych demokratov, ktorý bol vyšetrovaný nielen pre podozrenie zo zneužitia fondov Európskej únie, ale aj zo založenia zločineckej siete a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Keď sa vrátime na Slovensko, tak vidíme, že tu je problém vyvodiť elementárnu zodpovednosť pri odstúpení štátnej tajomníčky, nieto ešte siahnuť na majetok, ktorý dotknutá osoba nevie, nevie preukázať.
Kým v iných krajinách fungujú prísne mechanizmy na preverovanie vyšetrovania pôvodu majetku, na Slovensku dlhé roky fungujú podvodníci, mafiáni alebo organizované skupiny, ktorých pôvod majetku je nejasný alebo preukázateľne vysoko nad ich oficiálne majetkové pomery. Kvôli nefunkčnému zákonu naďalej tu vládne nespravodlivosť a podvodníci si môžu svoj majetok užívať aj ďalej. Z toho dôvodu navrhujeme starý zákon zrušiť a prijať úplne nový zákon o preukazovaní príjmu a majetku.
Hlavným cieľom tohto nového zákona je zabezpečenie efektívneho odhaľovania zatajených alebo nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku a ich následné odobratie ústavne konformným spôsobom. Podľa nášho návrhu bude musieť konať z úradnej povinnosti alebo na základe neanonymného podnetu správca dane, čiže celá agenda by sa presunula na aparát daňových orgánov. Princíp navrhovaného riešenia je cesta dodatočného zdaňovania a uloženia prísnych daňových sankcií, tak aby vo vážnych prípadoch pripadla štátu až stopercentná hodnota nepreukázaného majetku. Podobnú koncepciu zaviedli aj v Českej, v Českej republike.
Náš návrh je z hľadiska sankcií a podmienok skúmania nastavený podstatne prísnejšie. Konanie sa zameriava na preukázanie podozrivých príjmov a prípadne aj podozrivého majetku vrátane podchytenia neobvyklých obchodných operácií a účelového rozdeľovania majetku. Ťažisko navrhovaného mechanizmu spočíva v tom, že okrem dodatočného štandardného zdanenia nepriznaných príjmov ukladá správca dane ďalšiu sankciu vo výške 60 percent alebo 80 percent z hodnoty nepriznaných príjmov, čo sa spolu s dodatočne zaplatenou daňou rovná prakticky stopercentnej hodnote nepriznaných príjmov. Primárne teda nejde o postihnutie majetku, ale postihnutie príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý. V praxi však to bude sekundárne viesť k postihovaniu samotného nelegálneho majetku, napríklad v podobe jeho zaistenia a daňovej exekúcie.
V praxi to bude vyzerať tak, že správca dane dá podnet, prípadne začne konať z úradnej povinnosti, následne vyzve daňovníka na preukázanie príjmov, pričom ak sa ukáže nepomer medzi deklarovanými príjmami a nárastom majetku vo výške aspoň 133-tisíc eur, tak aby sme nepostihovali, aby to nerobilo zbytočnú, zbytočné obštrukcie, pristúpi, aby sme teda hlavne postihovali najmä tú najväčšiu korupciu, pristúpi správca dane k dodatočnému zdaneniu podľa príslušnej sadzby, zároveň ukladá ďalšiu sankciu, ktorá, ako som už povedala, s vyrubenou daňou môže dosiahnuť až sto percent.
Mimochodom, sfunkčnenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku má vládna koalícia aj v programovom vyhlásení ako jednu z priorít. Doteraz v tomto smere vládna koalícia neurobila nič. Neopravila starý nefunkčný zákon, nenavrhla žiadne iné riešenie, preto to robíme my. A ja si myslím, že tento zákon je návratom k spravodlivosti a musí sa zaň postaviť každý, kto je čestný, poctivý a komu ide o spravodlivosť.
Samozrejme, že tento zákon bude veľmi prekážať podvodníkom, bude prekážať mafiánom, ktorí berú úplatky alebo ktorých peniaze pochádzajú z daňových podvodov. Pretože týmto ľuďom jediné, na čom im záleží, je majetok. No poctivá väčšina, ktorá drie na nečestnú väčšinu, musí vedieť, že príde spravodlivosť. Preto tento zákon budeme presadzovať, ak sa to nepodarí v tomto volebnom období, budeme v tom pokračovať, v našom úsilí, aj v nasledujúcom volebnom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Viskupičovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeným návrhom zákonov. Predkladám informáciu k predloženým návrhom zákonov.
Návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predložených návrhov sú aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia oboch uvedených návrhov zákonov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby:
1. návrh na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 1477), prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
2. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1478) prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor k obom uvedeným návrhom zákonov navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.