49. schôdza

Pán poslanec Krajčí ako navrhovateľ požiadal o slovo.

Rozpútala sa tu zaujímavá debata. Ja som túto právnu debatu viedol s nejakými právnikmi, a dokonca jeden môj spolužiak, on je liberál, a aj s ním som to teda, teda prediskutovával a zhodli sme sa na tomto. Vychádzam teraz, samozrejme, z ústavy, lebo však ústava je nadradená.
V čl. 15 Ústavy Slovenskej republiky je bod 1. Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Bod 2. Nikto nesmie byť pozbavený života.
Bod 3. Trest smrti sa nepripúšťa.
Bod 4, a teraz pozor, podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Takže my sme si v podstate do zákona, paradoxne, ktorý je nižšou právnou normou ako ústava, ale tá ústava to umožňuje, zadefinovali, že môžme zabiť už v podstate nepočaté dieťa. A na základe tohto sa momentálne teraz riadime. Ale keby sme vyhodili ten bod D alebo teda ten štvrtý bod z tohto celého, tak v podstate v našom právnom poriadku by život mal byť chránený od počatia. A teda trest smrti nie je dovolený.

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
V dnešnej dobe je vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín umelé prerušenie tehotenstva napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je zrejmé, že tehotenstvo nie je možné prerušiť a potom v tom pokračovať, ako sa to sugestívne tvrdí, ale je pravdou, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov a nemožno v ňom neskôr zase pokračovať.
Umelé ukončenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva od nepamäti. V poslednom storočí však táto prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou.
Chcem poukázať na absurditu platnej legislatívy ohľadom umelého ukončenia tehotenstva. Momentálne platná legislatíva umožňuje vykonanie interrupcie vlastne na požiadanie, bez udania dôvodu, v zmysle zákona č. 73/1986, čiže reálne v praxi je samotná ochrana ľudského života pred narodením mizivá až nulová. A to aj napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky, čl. 15 ods. 1 znie: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením."
Pri tejto príležitosti spomeniem piate Božie prikázanie – nezabiješ, ktoré by malo byť pre každého slušného človeka a praktizujúceho kresťana záväzné. Ako je potom možné, že za tie roky tzv. demokracie nedokážeme tu v Národnej rade jeden zákon z obdobia predošlého, tzv. nedemokratického režimu zosúladiť so súčasne platnou Ústavou Slovenskej republiky? Pýtam sa, prečo nedokážeme schváliť ochranu ľudského života pred narodením, čo nám v tom bráni? Pod koho vplyvom sme, keď sa tu nevieme dohodnúť na veciach, ktoré by mali byť pre ľudskú bytosť a dôstojnosť samozrejmé? Nie sme náhodou aj my pod vplyvom propagandy propotratových skupín, ktoré aj za cenu medializovaných klamstiev a podvodov vytvárajú v spoločnosti civilizáciu smrti?
V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov ekonomicko-sociálnych, ktoré sú motívom už počatého dieťaťa, paradoxne, v mene jeho budúceho dobra. Praktický materializmus a egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú dostatok prostriedkov na chov milovaných drahých exotických zvierat, psov a mačiek.
Na druhej strane je faktom existencia skutočných ekonomicko-sociálnych ťažkostí vo veľa rodinách, ale tieto ťažkosti sú často výsledkom antirodinnej, antipôrodnej politiky štátu. Je však preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto dôvodov sa reálnejšie, častejšie u ekonomicky a sociálne lepšie postavených ľudí ako u ľudí chudobných.
Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru. V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny pokles pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol počet detí na jednu rodinu 3,6. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol počet detí na jednu rodinu prakticky nezistiteľný.
Mierou natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku od 15 rokov do 48. roku života. Kým v roku 1960 na Slovensku bol index 3,1, v roku 2016 bol už iba 1,4. Nad takýmto stavom by sa profesor Alojz Chura musel rozplakať. Skrátka, dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie.
Je ešte iný rozmer ochrany života pred narodením, a to rozmer národný. Je tu číslo, ktoré má dramatickú výpovednú hodnotu. Za 52 rokov, od roku 1967 do roku 2019, stratilo šancu sa narodiť milión 250-tisíc občanov Slovenska. Tí ľudia Slovensku chýbajú.
Médiá zverejňujú progresívne postoje, že je treba mať menej detí, lebo planéta je preľudnená. Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott nedávno na vedeckej konferencii o demografii v Budapešti vyslovil vetu, s ktorou sa plne stotožňujem: "Mať menej detí v západných krajinách ťažko zlepší klímu, keď sa rodí toľko detí inde na svete."
Nie je náhodou, že takáto konferencia bola práve v Maďarsku. Maďarské vedenie štátu je vlastenecky orientované na rozdiel od slovenských, tzv. politických elít. Tie nevedia Slovensku prísť ani na meno, ani len nenazvú Slovensko Slovenskom, hovoria o tejto krajine, absolvujú v nej vnútrokrajinné cesty. Niet, tak niet divu, že viac než pôrodnosť a podpora rodičovstva na Slovensku im na srdci leží úspešnosť migračného toku z Afriky.
Maďarsko je iný príbeh. Predseda maďarského parlamentu László Kövér povedal, že mať deti nie je súkromná, ale verejná záležitosť. Vystihol to veľmi dobre, lebo nejde len o radosť, ktorú deti do rodiny prinášajú, deti sú podmienkou prežitia národa. Svébovia, Ostrogóti, Longobardi, Gepidi a ďalšie národy pobývali pred vekmi na území dnešného Slovenska. Dnes už nestretneme nikoho z nich, tie národy zanikli pod tlakom migračných tokov vtedajších čias. A v akej miere sa na tom podieľal demografický vývoj, to teda netuším. Slovenský národ dnes stojí pred podobnými rizikami, aké svojho času nezvládli oni. A my dnes vieme, že práve demografický vývoj môže byť tým faktorom, čo rozhodne o samotnej existencii slovenského národa.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Kotleba.

Stano, dve poznámky k tvojmu vystúpeniu. Prvá, keď si hovoril o tom socializme, ja by som to upresnil, že ani tak nejde o ten socializmus ako taký, ale o bezbrehý liberalizmus, pred ktorým nás varoval už aj Ľudovít Štúr ako pred totálnou skazou najmä slovanského sveta. To musíme mať stále na pamäti a jednoducho je to aktuálny odkaz a hlavne keď dnes vidíme, čo sa dejú za kadejaké politické výrastky, tak nič, nič nie je aktuálnejšie ako slová Ľudovíta Štúra a aj dnes v tejto téme.
A druhá vec, veľmi zaujímavú vec si povedal, ktorá tu možno uniká; na zdravie; rok výroby, rok výroby toho zákona súčasného. 86. Veď z osemdesiateho šiesteho, kolegyňa, kolegovia, dnes už nie sú dobré ani emisné normy pre autá, nieže z osemdesiateho šiesteho, ani z dvetisícšestnásteho dnes auto nemôžte nové kúpiť s emisnou normou z dvetisícšestnásteho roku. Ale norma na ochranu nenarodených detí z osemdesiateho šiesteho vlastne nám v pohode vyhovuje a nechceme ju ani meniť. Veď sa už musíme zobudiť, veď, veď to je naozaj; nie my, čo sme tu, my sme možno tí zobudení, ale národ a hlavne poslancov musíme zobudiť, hlavne tých koaličných, čo mali tie veľké, silné reči, ako to oni idú na jeseň predkladať, a povedať im, že keď im tak záleží na tom modernom a na tom dynamickom rozvoji, tak si porovnajme deti a emisné normy pre autá.
Je to možno hlúpe porovnanie, ale veľmi jasne ukazuje, ako ďaleko sme zaostali s tým, že v takejto citlivej a vážnej otázke sa riadime podľa normy z roku ´86.

Pani poslankyňa Verešová.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku k navrhovaným novelám o umelom prerušení tehotenstva, zákona o umelom prerušení tehotenstva chcem hovoriť o práve na život, ktoré je základným ľudským právom. Chcela som vyzvať k slušnej diskusii k týmto návrhom, pretože tá minulá pred pol rokom, tam sme počuli veľa invektív na ženy. A po tretie, chcem hovoriť o mojej podpore, či podporím návrhy zákonov a chcem aj vyzvať predkladateľa z Ľudovej strany Naše Slovensko.
Právo na život je základným ľudským právom. Dvadsať rokov pred mojím vstupom do politiky som založila a viedla neziskovú organizáciu Áno pre život, ktorej hlavnou činnosťou bola konkrétna pomoc osamelým tehotným ženám v núdzi a tiež matkám s deťmi, ktoré boli obete domáceho násilia. Touto činnosťou sme zachránili množstvo detí a to tak; počatých detí; a to tak, že sme pomáhali ich matkám. A práve preto na základe týchto mojich skúseností som potom ako poslankyňa Národnej rady opakovane dookola, boli ste toho svedkami, predkladala prorodinné a pronatalitné návrhy zákonov, ktoré naozaj vychádzali z praxe.
Vzhľadom teda k môjmu životnému príbehu je môj postoj k umelým potratom verejne známy. Je naozaj najvyšší čas zvýšiť ochranu počatých detí. Súčasný zákon o umelom prerušení tehotenstva bol prijatý pred 62 rokmi. Teda v čase, keď Československá socialistická republika nebola viazaná Listinou ľudských práv a slobôd a v ústave bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany a bola to, bol to čas, kedy v našej krajine bol povolený a vykonávaný trest smrti. Ale čo je najdôležitejšie a hlavné, bola to doba, kedy sa v pôrodníctve nevyužíval ultrazvuk. Odvtedy sa gynekológia a pôrodníctvo pohli míľovými krokmi dopredu. Dnes vieme operovať plod v maternici matky, čím sa rapídne znižujú následky poškodenia dieťaťa. Na základe týchto nových poznatkov je naozaj nepochopiteľné, že dnes, v 21. storočí, nie je ľudskému plodu do 12. týždňa priznaný status ľudskej osoby, človeka. A je to paradoxom práve v dobe, dnešnej dobe asistovanej reprodukcie, umelého oplodnenia, pri ktorom nikto nepochybuje, že päťdňové embryo je ľudským plodom hodným mimoriadnej ochrany.
Právo na život je základné ľudské právo. Preto ochrana počatého dieťaťa, ľudského plodu je témou ľudskoprávnou. Nie je to téma iba pre kresťanov, je to téma pre nás všetkých.
Tá diskusia v Národnej rade spred pol roka bola aj plná útokov na ženy. Ženy počuli, že idú na potraty kvôli svojej postave a že, alebo preto napríklad, že chcú ísť na plánovanú dovolenku. Bolo to ponižujúce už len počúvať. Ak by to aj bolo v niektorých prípadoch pravdou, predpokladám, že ide o promile percenta, a preto nie je férové, keď sa tieto prípady spomínajú.
Potraty sú citlivou témou hlboko sa dotýkajúcou ženy. Rozhodnutie pre umelý potrat sa nerodí za politickým stolom, ale v obývačkách v našich domácnostiach, a to v drvivej väčšine – a to vám garantujem – v mori sĺz. Pracovala som s množstvom žien, ktoré uvažovali riešiť svoje neplánované, neželané, nechcené tehotenstvo umelým potratom a ich dôvody boli vážne. A najvážnejším a najčastejším bol práve tlak otca dieťaťa na ženu. Odmietnutie otcom tohto dieťaťa, nátlak, zavrhnutie, vyhrážanie sa žene, že ju opustí, ak nepôjde na potrat, toto bolo v drvivej väčšine prípadov žien, s ktorými som sa stretla. Mali obrovský pocit strachu, čo bude s nimi, keď zostanú s dieťaťom samé.
A mám ale aj skúsenosť, že svoje rozhodnutia ženy menili v momente, ako pocítili oporu a podporu cudzích ľudí. A mám tiež skúsenosť zo širokého okolia, že ženy aj muži, teda mamy a otcovia, majú pri neplánovanom, zvlášť pri treťom tehotenstve, kedy vidíme, že tam je najvyšší počet potratov, majú strach z chudoby. A aj to je možné odstrániť, a to dobrou prorodinnou politikou.
Na záver chcem povedať, že podporím predložené návrhy na zmenu zákona o umelom prerušení tehotenstva, lebo som vám hovorila o tom, že môj postoj k umelým potratom a ochrane počatých detí je verejne známy 20 rokov. Mám však výhradu k predkladateľovi a to poslancov z Ľudovej strany Naše Slovensko. K vám. Politik hlásiaci sa k ochrane života od počatia by mal byť v integrite, v zhode skutkov a slov, a o to viac politik, ktorý sa hlási ku kresťanstvu. Poznáme to všetci, to biblické, podľa skutkov ich poznáte. Nenávistné správanie, vyjadrovanie voči určitým skupinám ľudí je na míle vzdialené kresťanstvu, ktorým sa poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko často prezentujú. Dodnes som z úst predkladateľov tejto novely z ĽS NS nepočula jasné a úprimné odsúdenie nacistického režimu, ktorý mimoriadne krutým spôsobom pripravil o život milióny nevinných ľudí, mužov, žien, detí a áno, aj tehotných žien, na ktorých boli vykonávané pokusy. Pri tejto príležitosti chcem teda opakovane, lebo som to už urobila, vyzvať poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko, aby sa verejne ospravedlnili za výroky svojich členov a sympatizantov, ktorými spochybňovali následky nacistického režimu spáchaných na ľuďoch iného etnika, náboženstva či rasy.
A taktiež vás vyzývam, kolegovia poslanci aj pani poslankyňa, ospravedlniť sa za nenávistné výroky voči Rómom, ktorých nazývate sociálnymi parazitmi. Verejnosť by určite chcela vedieť, či aj rómske počaté deti sú podľa tejto novely hodné ochrany. Môžete to urobiť hneď, okamžite, teraz v Národnej rade na tejto pôde.
Stotožňujem sa s výrokom jedného pána a to, musím ho citovať, aby som si nevzala do úst jeho slová, ale s nimi veľmi súhlasím. Kultúra života, páni poslanci, nie je obmedzená iba na určitú skupinu ľudí, kultúra života musí byť pre všetkých. O tej kultúre života hovorím, o ktorej tu bolo často hovorené. Kultúra života nemôže byť obmedzená na určitú skupinu ľudí, v tomto prípade na skupinu počatých detí, ľudských plodov, ale kultúra života je ochrana všetkých, či sú to Rómovia, či sú to Židia, či sú to Maďari, či sú to ženy, či sú to muži.
Na záver chcem povedať, že mi je úprimne ľúto, že vládna koalícia, ktorá má v pléne väčšinu, doteraz nenašla vôľu a nemá vôľu navrhnúť aj čo najmenšie zmeny v zákone o umelom prerušení tehotenstva. Tých zmien je veľa. Sú to malé, môžu to byť malé zmeny, ktoré skutočne môžu pomôcť narodiť sa čo len jednému dieťaťu, a o to nám všetkým ide. Lebo hovoríme, že potrat je tragický čin. V tom sa, v tom sa naprieč politickým spektrom, ale aj tým v občianskom svete zhodujeme. Hovoria tak liberáli, konzervatívci, socialisti, všetci. Potrat je tragickým činom. A tak mi je ľúto, že vládna koalícia na toto nenašla odvahu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme v pléne rôzne návrhy na zmenu interrupčného zákona, môžete si vybrať, ktorý podporíte. Verím, že nájdete odvahu naozaj niektorý z nich podporiť a tak zlepšiť ochranu počatých detí. Je najvyšší čas, žijeme v 21. storočí. Ďakujem vám.

Sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Pani poslankyňa, ďakujem ti za tvoju službu, ktorú si vykonávala a vykonávaš stále, aj dávno predtým, ako si vstúpila do politiky, ale aj za tieto slová, ktoré boli také priame, jasné, otvorené, dobre, že si ich povedala.
Ja by som chcel zareagovať na jednu časť, ktorá sa týka mužov, a súhlasím s tým a ja osobne naozaj to cítim ako, ako vec, ktorá mi leží na srdci, aby my muži sme boli tí, ktorí milujeme ženy aj s ich, aj s naším počatým novorodeniatkom alebo teda počatým životom. Ja som sa posledné roky dosť nad tým zamýšľal, že naozaj práve my muži zlyhávame. Okrem iného píšem aj knihy. Moja posledná kniha, ktorá vyšla na Vianoce 2018, sa volala Muži, milujte svoje manželky. A myslím, že je to veľmi dôležité a určite by nebolo správne tie veci hádzať na ženy, obviňovať ich. Z našej strany môžme urobiť to najlepšie, keď sa naozaj budeme starať, keď podporíme a nie naopak, že budeme ešte príčinou toho potratu, to je veľká hanba, že nielenže zanedbáme, ale ešte aj spôsobíme zle. Tak ja sa nemôžem ospravedlňovať za iných, ale za seba môžem povedať, že čokoľvek budem môcť urobiť v prospech toho ako muž, nielen pre svoju manželku, pre svoju rodinu, ale aj pre iné ženy, budem sa snažiť a ďakujem ti, že si aj na toto poukázala.
Ďakujem.