49. schôdza

10.9.2019 - 20.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:31 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 13:31

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1564).
Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila predmetný zákon z 27. júna na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1564). Vo svojom rozhodnutí č. 3133-2019-KPSR zo 17. júla 2019 uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti 4 navrhla päť pripomienok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1669 z 22. júla 2019 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 9. septembra 2019.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený zákon a zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený zákon 9. septembra 2019. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku hlasovať nasledovne: spoločne o pripomienkach prezidentky Slovenskej republiky uvedených pod bodmi 1 až 5 s odporúčaním neschváliť. Vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 380 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:31 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:34

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že pani prezidentka vrátila predmetný návrh zákona, mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý posúva termíny, čiže zmena nadobudnutia účinnosti právneho predpisu sa navrhuje s ohľadom na prebiehajúci legislatívny proces v Národnej rade, ako aj zachovanie ústavných lehôt v ďalšom štádiu legislatívneho procesu. S ohľadom na navrhovanú zmenu termínu účinnosti zákona sa nevyhnutne upravujú aj termíny v prechodnom ustanovení.
Predkladám teda svoj pozmeňujúci návrh:
V čl. III sa slová „1. augusta“ nahrádzajú slovami „1. októbra“.
V tejto súvislosti sa zároveň v čl. I v bode 8 § 37be vrátane nadpisu slova „1. augusta“ nahrádzajú slovami „1. októbra“ a slová „31. júla“ sa nahrádzajú slovami „30. septembra“.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:34 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:34

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, dovolím si vystúpiť k tomuto z môjho pohľadu naozaj dôležitému zákonu, ktorý pracovne aj my v rámci klubu nazývame antiobštrukčným a ktorý sme naozaj aj podporili, pričom samotné pripomienky, ktoré prišli od pani prezidentky, nás prekvapili. Ale leto bolo dlhé, takže mali sme dostatok času tieto naozaj skonzultovať s viacerými, nielen s pani prezidentkou, alebo teda jej tímom, a z môjho pohľadu naozaj všetky tieto pripomienky majú svoje opodstatnenie.
Chceli sme o tomto hovoriť aj na samotnom výbore pre hospodárske záležitosti, žiaľ, ten, ktorý sa konal minulý týždeň alebo mal konať minulý týždeň, sa uskutočniť nemohol, keďže z dôvodu neprítomnosti všetkých, naozaj všetkých koaličných poslancov sme neboli uznášaniaschopní. Toto sa stalo, myslím, že prvý- alebo druhýkrát na tomto výbore. Dovolím si tvrdiť, že určite tým dôvodom nebol práve tento zákon, ale takisto ma to veľmi nepríjemne prekvapilo.
Keďže všetci koaliční poslanci neprišli, neprišiel ani pán Robert Fico, ktorého vždy pri riešení akéhokoľvek zákona, ktorý sa týka Mochoviec, označujem za toho, kto má to najväčšie maslo na hlave, pretože to bol práve on, kto donútil spoločnosť, ktorá nemá vôbec žiadne skúsenosti s výstavbou alebo dostavbou jadrových elektrární, spoločnosť Enel, do jej dostavby, no a táto sa nám naozaj ťahá veľmi, veľmi dlhodobo. Niekoľkokrát bola oddialená, ale naozaj aj ten samotný rozpočet bol už prekročený viac ako dvojnásobne.
Ja si teda dovolím zacitovať práve z tých pripomienok, aby sme si ozrejmili, keďže teda nebol na to priestor práve na tom výbore pre hospodárske záležitosti, aby sme si ozrejmili, čo vlastne je v tomto prípade a tomuto zákonu vytýkané.
Samotný zákon bol predložený ako poslanecký. Toto je v zásade v poriadku, opäť ma prekvapuje najmä to, že tento poslanecký návrh zákona nepodpísal napríklad aj pán Fico, ktorý s tými Mochovcami je bytostne spätý a ktorý je veľmi silno zodpovedný za stav, v akom sa Mochovce dnes nachádzajú. V rámci, v rámci tej rozpravy a všetkých výborov bolo v minulosti predložených niekoľko návrhov a schválených viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v spoločnej správe, ktoré sú naozaj dnes predmetom tejto kritiky.
V čl. I štvrtom bode schváleného zákona sa do § 8 atómového zákona dopĺňajú nové odseky 11 a 13, ktorými sa práve podľa predkladateľa upravuje proces nakladania s informáciami, ktoré majú mať podľa schváleného zákona priznanú osobitnú ochranu Úradom jadrového dozoru. Ide tu o citlivé informácie podľa atómového zákona, utajované skutočnosti, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo - a teraz prichádza to najdôležitejšie - aj telekomunikačné a poštové tajomstvo podľa osobitných predpisov.
Treba však povedať, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, je to tzv. Aarhuský dohovor, ku ktorému sa Slovenská republika takisto priklonila, má zabezpečiť aj prístup k informáciám o životnom prostredí. Na úrovni vnútornej právnej úpravy je všeobecným predpisom pre sprístupňovanie informácií práve zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tento ale neposkytuje, toto je naozaj dôležité, tento neposkytuje práve tú osobitnú ochranu telekomunikačnému tajomstvu a poštovému tajomstvu, a to z dôvodu, že ide o obsah prepravovaných správ a v reálnom čase a toto tajomstvo sa dá legálne narušiť len otvorením zásielok, odpočúvaním alebo záznamom telekomunikačnej prevádzky, ale nie ex post prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie. Toto teda naozaj reálne nehrozí. Úrad nevykonáva, Úrad jadrového dozoru nevykonáva činnosti ako odpočúvanie alebo vyšetrovanie za účelom odhalenia protiprávneho konania. Je preto prakticky nemožné si predstaviť, že by prišiel do kontaktu s obsahom správ, ktoré podliehajú telekomunikačnému tajomstvu či poštovému tajomstvu. Preto je takáto nová zákonná úprava neodôvodnená a z hľadiska ochrany práv účastníkov konania aj nežiaduca.
Tieto nové odseky atómového zákona sú navyše vecne neobhájiteľné, pretože správny orgán nemôže upovedomiť a žiadať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby zdôvodnila existenciu poštového tajomstva a telekomunikačného tajomstva alebo bankového, či daňového tajomstva. Tie totiž existujú objektívne mimo dôvodu uvedených danou osobou a správny orgán si o ich existencii nesmie vytvárať názor na základe subjektívnych tvrdení dotknutej osoby.
Tieto typy tajomstiev tiež nemajú v zmysle ich definícií v osobitných predpisoch subjektívnu zložku. Subjektívnu zložku má v tomto prípade len obchodné tajomstvo v zmysle § 17 Obchodného zákonníka, pričom podnikateľ musí vedieť zdôvodniť jeho existenciu. Len potom môže správny orgán poskytnúť takejto informácii ochranu ako obchodnému tajomstvu.
Takýmito novými ustanoveniami teda naozaj riskujeme, že tento zákon antiobštrukčný, ktorý naozaj práve tie Mochovce na tú urýchlenú dostavbu potrebujú, riskujeme, že bude napadnutý na úrovni Európskej komisie a že tým obštrukciám vo svojej podstate dáme voľný priebeh.
Veľmi podobne je na tom aj druhá pripomienka, teda tých pripomienok bolo päť, ale tých „za“, dali by sa rozdeliť do dvoch skupín.
Tá prvá sa týkala toho poštového a telekomunikačného tajomstva a tá druhá, tá sa, prosím pekne, týka mimoriadnych opravných prostriedkov a ich uplatnenia podľa Správneho poriadku. Konkrétne v konaniach o vydanie povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, povolenie na predčasné užívanie stavby, súhlasu na skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia, súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, povolenia prevádzkového jadrového zariadenia, kolaudačného rozhodnutia a ich zmien nebude možné využiť obnovu konania a preskúmanie mimo odvolacieho konania.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že možno z podania riadnych opravných prostriedkov zostáva zachovalá rovnako aj možnosť súdneho prieskumu v rámci Správneho súdnictva, a to vrátane možností súdu priznanej správnej žalobe sa priznal odkladný účinok. Právna úprava tak plne rešpektuje práva účastníkov konania na súdny prieskum požadované Aarhuským dohovorom, odporúčaniami výboru ministrov Rady Európy či inými medzinárodnými dokumentmi.
Vylúčenie uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku v správnych konaniach pred úradom s takýmto odôvodnením ale nie je vecne správny argument. Mimoriadne, mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku nie sú nahraditeľné riadnym odvolaním a už vôbec nie akýmikoľvek súdnymi prostriedkami ochrany, ak by to bolo inak, nebolo by zakotvenie v Správnom poriadku potrebné. Preto je v tejto súvislosti argument možnosti uplatniť dokonca prostriedky súdnej ochrany absolútne irelevantný. Súdy totiž vecne nenahrádzajú činnosť správneho orgánu, ktorý jediný je kompetenčne oprávnený vo veci rozhodnúť, a to bez pohľadu na vecnú jurisdikciu právnych súdov. Obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania majú svoj osobitný význam a zmysel, čo je vyjadrené aj ich úpravou v Správnom poriadku. Odvolací orgán je napríklad povinný preskúmať oneskorené odvolanie z tohto hľadiska, čo neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Vecný a právny problém teda spočíva hlavne v tom, že ak osobitný zákon má za cieľ vylúčiť aplikáciu ustanovení Správneho poriadku, mal by tieto všeobecné ustanovenie Správneho poriadku nahradiť vlastnou špeciálnou úpravou. Inými slovami, všeobecná úprava sa môže v osobitnom predpise nahradiť, ale nie vylúčiť. Tvrdenie, že odvolania, súdny prieskum dostatočne nahrádzajú mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku neznamená, že si predkladateľ splnil povinnosť špeciálnej úpravy v osobitnom zákone. Vzhľadom na osobitne citlivú oblasť úpravy by sa vyžadovalo veľmi konkrétne odôvodniť, veľmi konkrétne odôvodniť, z akých dôvodov sa priznáva v rámci konania len redukovaná možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia.
Obavy z obštrukcií nie sú namieste, nakoľko obnova konania, ako aj jej preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sú možné len v prípade, ak ich pripustí príslušný správny orgán a nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutiu, rozhodnutia v priebehu konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Toto je veľmi dôležité si naozaj uvedomiť súvislosti s týmto zákonom. Jednoducho my tu máme Úrad jadrového dozoru, ktorý rozhoduje o tom, či vznesená pripomienka je oprávnená, alebo nie. My toto nemôžeme nejakým spôsobom suplovať alebo nahrádzať zákonom. Účelom inštitútu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je okrem iného napraviť stav, kedy po právoplatnosti rozhodnutia vyjde najavo, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, napríklad ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavedenia účastníka konania. Navyše zrušením možnosti využiť mimoriadne opravné prostriedky podľa Správneho poriadku je zrejme aj v rozpore opäť s medzinárodnými záväzkami, a to konkrétne s čl. 9 Aarhuského dohovoru.
Z tohto pohľadu opäť naozaj riskujeme práve to, že celý tento zákon bude napadnutý, a teda jeho účinnosť zrejme nebude svojím spôsobom ohrozená, ale minimálne tie obštrukcie, ktoré sme mohli týmto zákonom odstrániť, sa stanú ľahko napadnuteľnými. Z tohto dôvodu chcel by som naozaj apelovať z tohto miesta, aby sa poslanci ako opozície, tak aj vládnej koalície naozaj ešte raz dôsledne zamysleli nad tým, ako budú hlasovať pri týchto pripomienkach, aby to nedopadlo tak, ako dnes na tom gestorskom, aby sa naozaj uvedomili to riziko, aby ich v záujme toho, že tie Mochovce my potrebujeme spustiť čo najskôr a musíme sa vyhnúť tým obštrukciám, ktoré nám dnes vyplývajú alebo sú možné z toho súčasného platného znenia, aby sme sa im definitívne vyhli a nedali nikomu ani najmenší dôvod na to, aby boli v budúcnosti nejakým spôsobom opätovne vyťahované.
Ešte raz si dovolím pripomenúť, Mochovce sú čierny Peter, ktoré si, ktorý je, ktorého si odovzdávajú jednotlivé vlády, najmä vlády Roberta Fica, mali sme tu 11-krát oddialenie dostavby, mali sme to opätovné predraženie tohto projektu, dnes sa bavíme o 5,7 mld., 5,7 mld., z ktorej my ako Slovenská republika ručíme za 34 %, to znamená za jednu tretinu, každý jeden z nás.
Odkedy sa Mochovce dostavávajú, Slovenská republika nevidela ani cent na dividende, to znamená všetky dividendy išli alebo boli presmerované práve na dostavbu tejto elektrárne. No a, samozrejme, keď nejaké dividendy v deficitnom štátnom rozpočte chýbajú, no tak odkiaľ sa zoberú, zoberú sa z našich daní, takže de facto my všetci sa stále skladáme na dostavbu elektrárne Mochovce, a toto treba ukončiť, toto treba naozaj vyriešiť a vyriešime to aj tým, že, dovolím si povedať, možno aj ústavnou väčšinou schválime tento zákon. A toto sa stane naozaj iba za predpokladu, že tieto pripomienky budú, pani prezidentky, budú prijaté.
Súčasne by som chcel podľa procedurálny návrh, keďže týchto pripomienok bolo celkovo päť, a to teda k zákonu, číslo parlamentnej tlače 1564, to je ten atómový zákon, o ktorom sa momentálne bavíme, aby sa o jednotlivých pripomienkach pani prezidentky hlasovalo nasledovne: o pripomienke 1 až 4 spolu, že tieto sa týkajú toho telekomunikačného a poštového tajomstva, a o pripomienke 5 samostatne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:34 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:35

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Ďakujem. Hlasovať budeme o 17.00 hod. dneska.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:35 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:35

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prioritným cieľom predkladanej návrhu novely zákona o sociálnych službách je vytvoriť právne podmienky na nový systém zberu údajov o sociálnych službách, a to v rámci informačného systému sociálnych služieb, ktorého správcom bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ide o zabezpečenie aktuálnych dát, pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnych služieb, skvalitnenia procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a s tým súvisiaceho spolufinancovania, a to na všetkých úrovniach riadenia od miestnej cez regionálnu až po národnú.
Zavedením informačného systému sociálnych služieb sa vytvoria vytvoria predpoklady pre zefektívnenie systému poskytovania finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných rozpočtov a znižovania administratívnej záťaže podávaním žiadosti o finančný príspevok z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v elektronickej podobe priamo do informačného systému sociálnych služieb. Ustanovenia zákona týkajúceho sa tejto časti informačného systému nadobudnú účinnosť 1. januára 2021.
Návrh zákona ďalej v časti reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. V tejto súvislosti obsahuje zvýšenie finančnej podpory neverejným poskytovateľom sociálnych služieb z rozpočtov obcí a z rozpočtov územných celkov, a to plánovanou účinnosťou od 1. októbra tohto roku. Pri určení výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok sa navrhuje, aby sa tento finančný príspevok neznižoval o:
1. príjem z úhrady ošetrovateľskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rozpočtový rok dosahovaný u verejných poskytovateľov porovnateľnej sociálnej služby,
b) skutočne dosiahnuté vyššie príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu poskytovanú neverejnými poskytovateľmi sociálnej služby v príslušnom rozpočtovom roku, ak boli dosahované v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok.
Ďalej návrh zákona zavádza zmeny pri poskytovaní finančnej podpory vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Navrhované zmeny zabezpečujú posilnenie plnenia účelu tejto finančnej podpory, ako aj jednoznačnej interpretácie tejto právnej úpravy a ich plánovanou účinnosťou od 1. januára 2020. Predpokladaný návrh zákona bude mať vplyv aj na štátny rozpočet, konkrétne na kapitolu ministerstva práce v celkovej výške 2,4 mil. v tomto kalendárnom roku, 2020 až 2022 predpokladaný vplyv vo výške 360-tisíc eur.
Na výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bola okrem pozmeňujúcich návrhov, ktoré precizujú zákon a zároveň upravujú kvalifikačné predpoklady pre výkon tlmočníckej služby, v rámci sociálnych služieb širšie diskutovaná otázka zavádzania nových povinností týkajúcich sa poskytovania finančného príspevku na prevádzku samospráv.
Z tohto miesta by som chcel všetkých starostov a primátorov ubezpečiť, že predloženým návrhom zákona upravujeme už existujúcu povinnosť obcí a vyšších územných celkov poskytovať finančný príspevok na prevádzku. Nezavádzame novú povinnosť, ako to bolo medzi predstaviteľmi samospráv nesprávne vykladané.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:35 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:35

Alena Bašistová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1895 z 20. júna 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný vládny návrh zákona (tlač 1516) prerokovali a doporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre asociálne veci č. 186 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:35 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:50

Alena Bašistová
Skontrolovaný text
rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:50 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:55

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Pán minister, kolegovia, kolegyne, máme možnosť sa opäť stretnúť pri zákone o sociálnych službách, ktorá, ktorý v tomto pléne v tomto volebnom období otvárame štvrtýkrát, a teda predkladá ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Na druhej strane, o chvíľu príde z dielne ministerstva zdravotníctva zákon o tzv. následnej starostlivosti, a teda je mi ľúto, že, že tieto, tieto veci sa neprepojili do jedného návrhu zákona, a teda o zákone o dlhodobej starostlivosti. Pretože dôležité povedať, že chronicky chorý človek, či už je pacientom v zdravotníckom zariadení, alebo teda v sociálnom zariadení, v konečnom dôsledku sa dostáva do starostlivosti sociálnych služieb, pretože aj po novom návrhu zákona, ktorý bude predkladať pani ministerka Kalavská, tak môže byť v jednom z typov zdravotníckych zariadení maximálne jeden rok. Ak si predstavíme, že v nemocnici máme stráviť sedem dní, máme z toho veľkú traumu a pýtame sa čím skôr domov. Ak tam bude tento človek, bude musieť ostať jeden rok, tak si predstavme, ako sa takýto človek cíti, naozaj že je niekde odložený.
Čo to znamená vlastne, že máme otvorený zákon štvrtýkrát o sociálnych službách? No znamená to, že v podstate ministerstvá sa nedokázali dohodnúť na spoločnej ceste, ako na Slovensku bude prebiehať dlhodobá starostlivosť. To znamená, ak sa zdiagnostikuje človek, ktorý buď pacientom, alebo chronickým chorým, tomu sa odporúča služba na základe jednotnej posudkovej činnosti, ktorá by mala byť v koordinácii s ministerstvom zdravotníctva. A tak by sme toho človeka zadelili buď do sociálnej služby, alebo do teda typu zdravotníckeho zariadenia. Keďže obe ministerstvá robili každý na svojej parkete, naďalej bude pre občana problém, aby, aby sa teda po ukončení ústavnej starostlivosti dostal do nejakého typu sociálnej služby, ktorý prináleží jeho odkázanosti, keďže vieme, že v podstate tých miest v sociálnych službách je málo.
Tak určite vítam to, že pán minister sa, chce zrovnoprávniť aj verejných, aj neverejných poskytovateľoch práve novelou, ktorú, ktorú prináša. Nemáme spoločný názor na niektoré veci, ale musím sa ho teraz zastať v tom, že ozaj by nebolo fér, aby podľahol tlaku ZMOS-u, lebo tak ako povedal, naozaj nezavádza nič nové, je to existujúca povinnosť, ale teda v ponímaní miest a obcí sa to interpretuje tak, že v podstate budú mať akoby novú povinnosť. Je to čudné, že doteraz nevnímali, že súčasťou ich kompetencie sú práve sociálne služby na komunitnej úrovni. Myslím si, že z tohto pohľadu je táto novela prospešná.
A áno, uvedomujem si, že Slovensko čaká okrem toho, čo som vám, kolegovia, teraz pripomenula, že bude potrebné prijať zákon o dlhodobej starostlivosti, kde si rozčleníme, ktorý človek kam má smerovať, aká starostlivosť sa mu má poskytovať, a to nielen z pohľadu zdravotníctva. Je potrebné pripraviť aj novú typológiu sociálnych služieb, aby sme nadviazali práve na následnú zdravotnícku starostlivosť.
Avšak naozaj je pravdou, že máme aj obce, ktoré narábajú s malými finančnými prostriedkami, a tí budú mať problém uhradiť práve prevádzkový príspevok na zariadenie, ktoré buď teda zriaďujú oni, alebo teda poskytujú finančný príspevok práve neverejnému poskytovateľovi. Preto do budúcnosti vzhľadom na demografickú krivku bude potrebné zmeniť systém nastavenia podielových daní a metodiku výpočtu prevádzkového príspevku, aby sme teda zabezpečili dostupnosť a kvalitu služieb, či už zdravotníckych, alebo sociálnych, pre občanov nášho, nášho Slovenska.
Každopádne bude potrebné prijať zákon o dlhodobej starostlivosti, zaviesť nové typu starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutých, navýšiť paušál na ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a zaviesť nový spôsob financovania opatrovania, kde v podstate riešite závislosť fyzickej osoby na, na inej osobe.
Čo sa týka takých dlhodobejších riešení, tak je potrebné navrhnúť novú metodiku výpočtu finančného príspevku, ja som to nazvala, tzv. normatívu. Dnes finančný tok na žiaka základnej škole, školy ide cez normatív. Ak by sme zmenili podielové dane a nastavili tento normatív rovnakým spôsobom aj na poskytovanie starostlivosti pre občana, tak tento normatív by mohol tento človek použiť práve na starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. Ale to je potrebné robiť reformou.
Ďalej je to zrovnoprávniť právne formy z hľadiska inštitucionálnej stability verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb formou transformácie, ako aj vzhľadom na sociálne problémy a starnúce obyvateľstvo zanalyzovať a prehodnotiť financovanie sociálnych služieb, ako som vravela, z podielových daní a daní zo samospráv.
Na druhej strane, táto novela by mala priniesť aj zodpovednosť voči neverejným poskytovateľom, ktorí dnes skôr prijímali do svojich stavov ľudí, ktorí dokázali uhradiť sociálnu službu. Ak toto novela zavádza, že majú dostávať prevádzkový príspevok, tak očakávam, že aj neverejní poskytovatelia budú prijímať klientov, ktorí sú ozaj chudobní a nemajú na sociálnu službu, keďže dostanú príspevok na odkázanosť, a aj teda touto novelou im ministerstvo zrovnoprávňuje podmienky, čo sa týka verejných a neverejných poskytovateľov. To si treba povedať na rovinu.
Občan v samosprávnych zariadeniach, alebo teda v zariadeniach, ktoré zriaďujú mestá a obce, v podstate platí jednu tretinu nákladov za sociálnu službu, ale u neverejného poskytovateľa to bolo doteraz tak, že v podstate musel uhrádzať náklady tej sociálnej služby dve tretiny a jednu tretinu dostával z nejakých verejných zdrojov.
Keďže naozaj občania rovnako platia do tohto systému, tak nemôžme rozdeľovať, že jeden, jeden človek prispie..., alebo dáva úhradu vo výške jednej tretiny a niekto dve tretiny. Ak naozaj nerozlišujeme medzi občanmi Slovenskej republiky, tak táto novela bola, bolo potrebné ju teda prijať.
Na druhej strane obava, ako pán minister hovoril, obava ZMOS-u by skôr mala byť nie na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ale na spravovanie podielových daní, a teda naozaj zamyslieť sa nad, nad tým, aká bude udržateľnosť financovania sociálnych služieb do budúcnosti, a skôr sa mali ozývať niekde inde a hlásiť tieto problémy, že im narastá počet ľudí, o ktorých sa potrebujú starať, čo je reálne, čo im akože beriem, ale na druhej strane klopať na iných dverách. Ale doposiaľ som také niečo nepočula. A vedia sami, že im starne obyvateľstvo v tých obciach a mestách, takže naozaj mohli, mohli teda počas tohto volebného obdobia viac vyvíjať tlak na to a rozdebatovať veci, či súčasné nastavenie podielových daní je O. K. pri kompetenciách, ktoré musia zabezpečovať.
Skočím s tým, že určite je to záväzok aj pre neverejných poskytovateľov. A ako som už vravela, očakávam, že teda aj neverejný poskytovateľ si nebude vyberať medzi tým, že či je to chudobný prijímateľ sociálnej služby alebo bohatý, ale rovnako zobere chudobného, ktorého doposiaľ brali verejní poskytovatelia, a vzhľadom k tomu vlastne im vznikli ako keby náklady, ktoré im nikto neuhrádzal.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.9.2019 o 13:55 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:55

Alena Bašistová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako si správne povedala, pani poslankyňa, tak problematika prepojenia zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb sa tu rieši nie posledné štyri roky, ale niekoľko rokov aj dozadu, takže to ani nesúvisí s tým, aká vláda je pri moci, ale skôr s problematikou legislatívy ako takej a následne financovania. Kým v sociálnych službách je to financovanie rozbité do viacerých zdrojov, cez ministerstvo, VÚC-ky, mestá, obce a tak ďalej a máme jediný zákon, 448, tak pri zdravotnej starostlivosti máme financovanie cez zdravotné poisťovne. Čiže to je nosný kameň úrazu, ktorý dodnes ešte nebol vyriešený, a predpokladám, že aj na tom bol problém pri zákone, ktorý si spomínala, o dlhodobej starostlivosti.
Súhlasím s tým, že pri množstve temer 3-tisíc obcí je množstvo aj malých, ktoré by sa ale mohli spájať. A poznám aj prípady v okolí Rožňavy, kde sa spojili obce, a majú aj spoločný komunitný plán a ten je dôležitý, ako je nastavený, a potom následne aj jeho kontrola.
A pokiaľ hovoríš o kvalite, ja som to spomenula aj na našom dnešnom výbore. Ja pevne verím, že to navýšenie finančných prostriedkov aj sa odrazí v kvalite poskytovaných služieb o neverejných poskytovateľov a pevne verím, že sa nebude navyšovať hlavne poplatok pre klientov v konečnom dôsledku.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.9.2019 o 13:55 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:57

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Áno, tým, že práve to financovanie je veľmi rozčlenené, nie je prehľadné, a teda v konečnom dôsledku sú to náklady štátu. Je potrebné mať jeden zákon, kde sa naozaj vypočítajú reálne náklady na človeka, ktorý je chronicky chorý, a preto musí existovať zákon o tzv. dlhodobej starostlivosti, kde si vieme vypočítať, čo to bude stáť zdravotnú starostlivosť, čo to bude stáť sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc.
Áno, súhlasím s tým, že tie malé obce naozaj nemajú reálne finančné prostriedky na to, aby uhrádzali tie prevádzkové príspevky. Preto hovorím aj B, malo sa doteraz v ZMOS-u kričať aj o tom. Ja som doteraz nič nepočula. Takže ak niekomu niečo nevyhovuje, je potrebné o tom hovoriť. Nikto nehovorí, že nemajú pravdu, ale na druhej strane mala sa otvoriť otázka podielových daní a myslím si, že tu by sme vedeli nájsť naprieč politickým spektrom zhodu, že sa im pridá na kompetencii, ale reálne finančných prostriedkov nemajú až toľko, koľko sa hovorí.
Áno, a kvalitu služby jednoducho treba zaviesť tak, že aj keď je to neverejný a poskytuje nekvalitnú službu, aj keď je to verejný a poskytuje nekvalitnú službu, nemá čo robiť na trhu so sociálnymi službami.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

10.9.2019 o 13:57 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video