4. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán guvernér, predpokladám, že chcete odpovedať na otázky. Nech sa páči, máte slovo a môžte zaujať stanovisko k rozprave.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si odpovedať na otázky.
Prvá otázka, otázka pána Buriana. Ernst & Young mal všetky informácie, mal prístup ku všetkým podkladom, ktoré v banke máme. Čiže Ernst & Young vedel, prečo robí správu tak, ako robí, a správa je prílohou Ernst & Young-u, čiže aj audítorský výrok.
Pokiaľ ide o financovanie prípadných nákladov, keďže Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet, ale si tvorí rozpočet sama, nemá problém zabezpečiť prípadné financovanie nejakých podobných, nejakých podobných, keď by nastali, neplánovaných výdavkov, veľmi promptne rozhodnutím Bankovej rady. Čiže nie je potrebné viazať peniaze na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán guvernér, keby ste chvíľku. Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem pekne za porozumenie.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Makúch, Jozef, guvernér Národnej banky Slovenska
Ďakujem. To bolo na otázku pána Buriana.
Pokiaľ ide o tri otázky pána poslanca Jurzycu, dve sú, dá sa povedať, spojené. Nákupy na účely menovej politiky, že Národná banka nakupuje dlhopisy, dva účely má menovaná politika a investičné portfólio, a nakupuje štátne dlhopisy vrátane slovenských. Domáce štátne dlhopisy v súčasnosti nakupuje výhradne len v rámci prebiehajúcich menovopolitických programov ECB, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom kapitálového trhu.
NBS v súčasnosti v rámci investičného portfólia má veľmi veľa cenných papierov od Austrálie po Kanadu, ale nemôže zverejňovať konkrétne štáty, je to dvadsať štátov.
Pokiaľ ide o nákupy menovopolitického portfólia, opäť zverejňuje len Európska centrálna banka nákupy za jednotlivé štáty spolu bez štruktúry, kto koľko nakúpil. Čiže za Slovensko boli nakúpené cenné papiere dohromady vo výške 6,5 mld. eur. Hovorím, nemôžem uviesť štruktúru, ktoré boli tieto nákupy urobené.
Pokiaľ ide o nákupy krajín, ktoré sú bezpečné, určite nakupujeme len bezpečné krajiny. Máme na to interné materiály, ktoré pravidelne involvujeme, je to Rulebook a ďalšie pravidlá. Čiže neprichádza do úvahy, aby sme nakúpili niektoré cenné papiere zo štátov, ktoré nemajú rating, ktorý je zodpovedajúci našim pravidlám a podobne.
Pokiaľ ide o prideľovanie grantov. Prideľovanie grantov Národná banka nemá v takom veľkom rozsahu, ako tuná by sa mohlo zdať, sú to v porovnaní s grantami niektorých podnikov, ako hovorím, že podobne naozaj desatiny, desatiny tých kvót. Rozpočet máme na tento rok tuším 200-tisíc eur na všetky tieto programy.
Pokiaľ ide o spôsob, akým to je. Tak všetky žiadosti, ktoré prídu do banky, posudzuje komisia, ktorá bola na to zriadená v súlade s internými pravidlami, a na základe odporúčania komisie potom rozdeľujem (pozn. red.: správne "rozhodujem") o pridelení jednotlivých grantov ja.
Pokiaľ ide o zbierkové predmety, nebola to síce otázka, jediné zbierkové predmety, ktoré nakupujeme, sú zbierkové predmety v Múzeu mincí a medailí, kde dopĺňame zbierky múzea. Žiadne iné zbierkové predmety Národná banka nenakupuje.
Pokiaľ ide o možnosť doplnenia správy, priznám sa, že neviem. Keď by to bolo možné a bolo to spochybnené, že je možné doplniť tú štruktúru. Keď bude štruktúra doplnená, zmenená, samozrejme, že príslušné veci vieme doplniť, pretože všetky zmluvy, ktoré máme, sú v súlade s príslušným zákonom zverejnené na našej stránke, čiže nič tajné, dôverné alebo nejakým spôsobom neuverejňované tam nie je. Čiže všetky zmluvy v plnom rozsahu automaticky zverejňujeme v súlade so zákonom v lehotách, ktoré sú v zákone uvedené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalšou správou, a to o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015. Správa má parlamentnú tlač 41 a správa výborov 41a.
Takže opäť prosím pána guvernéra Národnej banky, aby správu uviedol. Nech sa páči.
Pán poslanec, neutekajte, aj vy budete pokračovať.

(Rokovanie o Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015, tlač 41.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenska, vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov predložil Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015.
V roku 2015 sa v eurozóne potvrdili viaceré pozitívne makroekonomické trendy v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď medziročný rast ekonomiky dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 2011. Tento rast bol spôsobený tak klesajúcimi cenami ropy na svetových trhoch, ktoré mali pozitívny vplyv na domácu spotrebu, ako aj uvoľnenou menovou politikou ECB, ktorej vplyvom sa znižovala cena úverov. Z hľadiska finančnej stability však nízke úrokové sadzby predstavujú riziko, pretože majú negatívny vplyv na ziskovosť bánk a prehlbujú zadlženosť verejného aj súkromného sektora.
Hlavným trendom v slovenskom finančnom sektore v roku 2015 bolo pokračujúce tempo rastu úverov domácnostiam, ktoré dosiahli nové historické maximum. Medziročný rast retailových úverov na Slovensku bol najvyšší v rámci eurozóny a prakticky aj v celej Európskej únii. Podstatnú časť týchto úverov naďalej tvorili úvery na bývanie. Medziročný rast spotrebiteľských úverov sa čiastočne zmiernil. Kvalita retailového portfólia sa počas roka zlepšila, keď podiel zlyhaných úverov klesol na 3,9 %, na druhej strane však výrazne vzrástla zadlženosť domácností. Naďalej rástli priemerné ceny bytov, pričom rast zaznamenali novostavby aj staršie byty a tento nárast cien bol pozorovaný vo väčšine krajov a krajských miest.
Situácia sa zlepšila aj v podnikovom sektore, keď úvery podnikov zaznamenali najvyšší rast v pokrízovom období, pričom rástli úvery tak veľkým, ako aj malým a stredným podnikom. Oživenie úverového trhu súviselo so zlepšením výkonnosti podnikového sektora, ako aj so zlepšením vnímania situácie domácej politiky.
Počas roka 2015 sa uvoľňovali úverové štandardy a zlepšila sa aj kvalita portfólia podnikových úverov, keď klesol objem aj podiel zlyhaných úverov. Narastajúci dopyt po nových bytoch podporil rast financovania výstavby nehnuteľností. Hoci ziskovosť bankového sektora medziročne vzrástla, perspektíva tvorby zisku v budúcnosti sa zhoršila. Objem úverov síce dosiahol doteraz najvyšší nárast, nedokázal však kompenzovať pokles úrokových marží, a teda pokles výnosovosti retailových úverov. Ďalší pokles úrokových marží sa predpokladá z dôvodu legislatívnej zmeny, ktorá umožňuje zjednodušené predčasné splácanie úverov na bývanie.
Zároveň náklady na zdroje financovania pri viacerých vkladových produktoch sa priblížili k svojmu minimu a je nepravdepodobný aj ďalší pokles nákladov na kreditné riziko. Všetky banky v roku 2015 plnili minimálne požiadavky na kapitál vrátane požiadaviek na stanovené kapitálové vankúše.
V poistnom sektore sa zvýšil podiel pobočiek zahraničných poisťovní na úkor dcérskych spoločností. Poistné rástlo v životnom aj v neživotnom poistení, avšak zisk poisťovní sa medziročne znížil o 20 % najmä z dôvodu zvýšených prevádzkových nákladov v dôsledku implementácie regulácie Solvency II. Hlavným zdrojom rizika v poistnom sektore ostáva prostredie nízkych úrokových sadzieb, ktoré neumožňuje dosahovať dostatočné výnosy na dlhových cenných papieroch pri využívaní prostriedkov, ktoré majú poisťovne v rezervách.
Opätovné otvorenie II. piliera dôchodkového sporenia spôsobilo tak pokles počtu veriteľov, ako aj pokles objemu aktív v dôchodkových fondoch, predovšetkým v dlhopisových garantovaných fondoch. Priebeh hodnôt dôchodkovej jednotky zaznamenal najvyššiu volatilitu od roku 2008 a vo väčšine typov fondov sa zvýšila miera trhového rizika. Väčší podiel akcií vo fondoch však na druhej strane znamenal najvyššie zhodnotenie majetku v akciových dôchodkových fondoch.
Podobné trendy, ako zaznamenal II. dôchodkový pilier, ako napríklad nárast akciových investícií a pokles podielu slovenských štátnych dlhopisov a nárast splatnosti a durácie dlhopisových portfólií, zaznamenal aj III. pilier dôchodkového sporenia, avšak doplnkové dôchodkové fondy dosahovali v roku 2015 v priemere zápornú výkonnosť. V podielových fondoch vzrástla čistá hodnota aktív, pričom tento nárast vyplýval z rastu čistých predajov. Zvýšila sa miera trhového rizika, a to skoro vo všetkých typoch fondov. Výkonnosť podielových fondov bola v roku 2015 síce pozitívna, avšak oproti predchádzajúcim dvom rokom poklesla.
Vážený pán predseda, panie poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán guvernér.
Teraz prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Náhlika, aby uviedol výsledok rokovania výboru. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán guvernér, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 (tlač 41).
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 47 zo dňa 26. apríla 2016 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 16. mája 2016. Správa bola predložená podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 18 zo dňa 16. mája 2016.
Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 21 zo dňa 16. mája 2016. Určil ma za spravodajcu výboru a výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady.
Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Tak sa prihláste, prosím vás. Aha, dobre, takže traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Heger bol aj písomne, pokiaľ som teda dobre počul.
Chcem sa opýtať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, bol som rýchlejší ako treba, takže boli písomne prihlásení pán poslanec Heger a Beblavý. Sú teraz ústne. Stačí vám, nechcete ešte raz využiť možnosť? Dobre, ďakujem pekne. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Heger, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán guvernér, chcel by som teda zareagovať, možno povedať pár faktov alebo sa tak možno aj opýtať k vašej správe, pretože tá správa, však ako každá správa je tak neutrálne ladená, má v sebe fakty, ale vyplývajú z nej určité otázky.
Začal by som možno tým, že ako sa aj v tej správe hovorí, tak rast ekonomiky, alebo ako ste to nazvali, je spôsobený klesajúcimi cenami ropy, ale myslím si, že u nás, a to by som sa chcel opýtať, že ako to vidíte vy, že ten rast ekonomiky minulý rok, ale myslím, že som to videl aj v nejakom vyjadrení z konca minulého roka u vás, vaše vyjadrenie, bol spôsobený hlavne dotáciou z eurofondov. Pretože ako môžme vidieť, tak vlastne výdavky v roku 2014 boli 33,4 mld. verejnej správy a výdavky v roku 2015 37 mld., ale vidíme, že v rozpočte oproti roku 2014 bolo trikrát viacej eurofondov, kde v roku 2014 to bolo 1,26 mld. eur a v roku 2015 to bolo 4,28 mld., čo je teda pomerne výrazný nárast. Keby sme to tak laicky zobrali, tak sú to 3 mld. eur, ktoré prišli vďaka eurofondom do ekonomiky, a myslím si, že toto je výrazný prílev peňazí do rastu alebo do ekonomiky, čím sa vlastne navýšil aj hrubý domáci produkt, alebo teda malo to veľký vplyv. Takže toto by ma zaujímalo, že ako toto hodnotíte.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú ste aj vy spomenuli, alebo tak nepriamo je v tej správe spomenutá, a to je zvyšovanie zadlženosti domácností. Pretože vidíme tu taký úkaz, že deje sa to v celej Európe, úrokové miery klesajú a, samozrejme, na to reagujú ľudia, vidíme to teda hlavne v tom sektore spotrebiteľskom, kde, ako ste aj spomenuli, vlastne rastie dopyt po bytoch, tým pádom aj ceny. Ale čo z toho vyplýva?
A ja by som chcel povedať taký možno jeden príklad a potom ešte budem pokračovať, že vlastne človek, ktorý sa kvalifikoval na úver 100-tisíc eur, sa dnes, pred pár rokmi, sa dnes vďaka týmto nízkym úrokovým mieram kvalifikuje na povedzme 120-tisíceurový úver, avšak tá zaujímavá, čo sa taká, také momenty, čo sa deje v obyvateľstve, je, že ľudia nevyužijú túto možnosť nižších úrokových mier na to, aby možno si nejakým spôsobom šetrili a rýchlejšie ten úver splácali a možno ani nemajú možnosť, pretože práve tie ceny nehnuteľností, ako ste spomenuli, rastú, čiže na to, aby si dovolil ten istý štandard, musia kúpiť byť za vyššiu cenu a pri týchto úrokových mierach to nie je problém. Ale povedzme si na rovinu, ako dlho vieme garantovať takéto nízke úrokové miery? A akonáhle tie úrokové miery pôjdu hore, tak je otázka, do akej miery si obyvateľstvo bude schopné tieto úroky platiť a potom aj vlastne tie zlyhané, teraz máme veľmi dobrý počet zlyhaných úverov, je nízky, ale otázka je, či to tak bude aj naďalej, keď tie úrokové miery sa začnú zvyšovať práve preto, že tie ceny sú navýšené. A už sme tu raz takúto bublinu zažili, aj keď teda z iných dôvodov, ale to riziko tu je. V roku ´99 až 2000 sme investovali do ozdravenia bánk približne 12 % z HDP, čo je veľká čiastka.
Takže tu by som ešte povedal potom možno takú ďalšiu vec, že keď sa pozrieme, aj vo vašej správe vlastne to je, momentík, ja si zoberiem ten papier, vo vašej správe je to, že naša krajina v porovnaní s eurozónou má jeden z najvyšších, alebo nie že najvyšší, ale má medziročný rast úverov, za minulý rok to bolo 13,5 %, predtým sa to pohybovalo okolo 12 %, alebo nejak tak, kde, vidíme, v eurozóne ide opačný trend. Ten rast úverov klesá, čiže je menší nárast úverov. U nás teda vidíme, že práve toto potvrdzuje to, že tá zadlženosť aj nášho obyvateľstva rastie.
A ďalší dôležitý faktor podľa mňa, ktorý máme v našej krajine, je ten, že ten rozdiel medzi príjmami a výdavkami našich ľudí. Vieme, počujeme a hovoríme o tom, že máme veľa ľudí, ktorí žijú, keď tak poviem ľudovo, z výplaty do výplaty. Nie, nemusí to byť nevyhnutne tým, že by mali nízke príjmy, ale možno ani nevedia úplne hospodáriť, ale pri mnohých je to aj tým, že naozaj tie príjmy nie sú nejaké, resp. príjmy sa rovnajú výdavkom, a napriek tomu sú podnecované bankami do spotreby, pretože tie úrokové miery sú nízke.
A, samozrejme, ja chápem aj banky, ktoré si povedia, radšej budem investovať tú prebytočnú likviditu, ktorú mám, ju radšej budem podnecovať do spotreby, do úverov, pretože už je hoci len úroková miera 1,5 %, je zaujímavejšia ako tá, keby som si uložil tie peniaze do ECB prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
Takže vlastne tuto nám vytvárajú banky tlak alebo silnú ponuku ešte na nárast tej zadlženosti nášho obyvateľstva, ktoré momentálne pri týchto úrokových mierach je zaujímavé, avšak treba si uvedomiť, že čo sa stane, keď by prišla povedzme nejaká recesia, ktorú sme tu už tiež zažili. Myslím, že samotná Národná banka Slovenska vytkla vláde možno rok - nepamätám si presne - dozadu, že našu zamestnanosť v ekonomike, alebo teda tou silnou časťou ekonomiky je práve automobilový priemysel. Máme tam zamestnaných veľmi veľa ľudí. A ak by toto, ak by doslova došlo k recesii, tak, samozrejme, toto je odvetvie, ktoré prvé, ako v prvom sa to odrazí, čo, samozrejme, bude mať dopad aj na zamestnanosť. A vieme, že pokles zamestnanosti bude mať automaticky práve pri tak vysokej zadlženosti veľmi negatívny vplyv. Ako sme na toto pripravení alebo či vôbec uvažujeme s takýmto scenárom a ako sa naňho chystáme?
Pretože ďalšia vec, možno si povieme dobre, máme klesajúci verejný dlh, ale je to naozaj tak? Pretože keď si to pozrieme v absolútnych číslach, tak áno. Alebo ináč to poviem. Dynamika rastu HDP vďaka tomu, že nalievame eurofondy, banky pumpujú peniaze do spotreby, tak HDP nám rastie. A toto sú asi dva kľúčové motory toho, prečo nám rastie ekonomika, a preto HDP rastie rýchlejšie, ako rastie verejný dlh, ale nemôžme povedať, že by verejný dlh klesal, však tak sa to ani nehovorilo, ale mediálne to mnohokrát je tak zaujímavé, že máme pocit, ale keď sa pozrieme na skutočné čísla, tak vidíme, že verejný dlh v roku 2014 bol 41,3 mld. a v roku 2015 43,158, ak chcem byť presný, čo je nárast o 2 mld. eur. Čiže nám sa zvyšuje aj náš verejný dlh.
A možno vláda tak ako práve tým, a teraz ako by som tak povedal, mediálne prezentuje, ako sa jej darí, ako zabezpečuje hospodársky rast. Ale opäť buďme možno trošku úprimní. Toto je následkom toho, čo sa deje v celej eurozóne. Ja by som bol opatrný vo vyjadreniach, že toto je výsledkom dobrej práce, lebo vezieme sa na vlne, ktorá zasahuje alebo postihuje, ale v tom dobrom slova zmysle, celú Európu. A nemôžme povedať, že toto je teda následkom nejakého dobrého hospodárenia.
A práve pri tom hospodárení by som skôr povedal, že tu sa môžme pozrieť na verejnú mienku. Dnes vidíme, že ľudia nechcú platiť dane, pretože majú pocit, že ich platia do čiernej diery. My využívame mnohokrát, by som povedal, také invazívne alebo násilné nástroje, alebo vymáhame vlastne dane takou hrubou silou. Ale myslím si, že práve toto je dôležité brať do úvahy a uvedomovať si, že aký má kredit pri hospodárení naša vláda. Pretože ak ľudia uvidia, že dane, ktoré platia, sú hospodárené dobre a prinášajú v konečnom dôsledku úžitok aj im, tak tie dane budú platiť omnoho radšej. Ale dnes takéto povedomie u ľudí nie je. Naozaj to povedomie je, že ľudia dane musia platiť, lebo tak to je nastavené, čo je dobré, ale proste robia to s nevôľou a skôr majú predstavu o tom, že proste ide to do nejakej čiernej diery a vôbec nemajú z toho žiadny benefit.
Takže to je také krátke zhrnutie, ktoré som ja chcel ešte k tomu položiť. Možno takých pár zamyslení a zároveň z toho vyplývajúcich otázok.
Pozerám ešte, čo som, či som niečo nevynechal. Nie, myslím, že je všetko, čo som chcel povedať. Takže by som vás poprosil možno aj o takú vašu reakciu.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Hegera s faktickými dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

V mojej faktickej poznámke chcem povedať, že pán Heger mohol ešte doplniť niektoré otázky. Ja si dovolím to urobiť.
Napríklad, čakal by som vyhodnotenie politík vlády voči bankám. Verejnosti sa totiž minulé roky mohlo zdať, že vláda zabojovala napríklad za dostupné úvery alebo za dostupné bankové účty. Národná banka sleduje finančný trh a sleduje aj kondíciu slovenských bánk. Toto by iste bola zaujímavá informácia, ak by pán guvernér bol taký dobrý, stálo by to za to pre verejnosť, ktorá sleduje túto rozpravu.
Bola tu diskusia o náraste zadlženosti, práve pán Heger kládol viaceré otázky. Samozrejme, nárast zadlženosti obyvateľstva je skôr prejavom zdravej dôvery v budúcnosť. Pán Heger sa pýtal, či je oprávnená. Obávam sa, že pán guvernér nemá stále ešte tú krištáľovú guľu, ktorú mu sľúbili z Bruselu poslať, ale som zvedavý, ako zareaguje.
V každom prípade by som sa ale ja opýtal a doplnil pána Hegera, aké je stanovisko guvernéra Národnej banky k PPP projektom a či sú, alebo nie sú ťarchou pri odhadoch rastu HDP, resp. národného dlhu. Táto polemika existuje a vidno, že tretia vláda Roberta Fica otvorila jeden a možno otvorí ďalšie veľké, de facto úverové linky, ktoré smerujú k budúcim záväzkom obyvateľov a k povinným platbám obyvateľstva na základe zákona.