4. schôdza

Vážený pán presedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Naša rada si plní svoje povinnosti na základe zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii. Poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobodu prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, čiže RTVS – verejnoprávna televízia a rozhlas, alebo na základe licencie podľa zákona č. 308/2000. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom zákonom.
Rada predovšetkým rozhoduje o licenciách na vysielanie, o registráciách retransmisie a vybavuje sťažnosti občanov predovšetkým v týchto oblastiach: zabezpečenie všestrannosti a názorovej plurality vo verejnoprávnej RTVS a u všetkých vysielateľov na základe licencie, ďalej ochrana ľudskej dôstojnosti a maloletých, dodržiavanie zákonných rámcov mediálnej komerčnej komunikácie, teda reklamy, telenákupu, sponzoringu a umiestňovania produktov. Pri nedodržiavaní zákonných ustanovení rada ukladá sankcie – buď upozornenie na porušenie zákona, alebo odvysielanie oznamu o porušení zákona, alebo pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho častí, pokutu a prípadne až odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti vysielateľa.
Ďalej rada plní mnoho ďalších povinností. Spomeniem kontrolu dodržiavania podielu európskej a nezávislej produkcie vo vysielaní, dodržiavania povinností pri multimodálnom vysielaní, čo je teda vysielanie pre sluchovo a zrakovo postihnutých, spolupráca s ministerstvom kultúry, s ministerstvom školstva pri vyhodnocovaní vysielania v Slovenskej republike, pri príprave zákonov, štatistických výkazov. To isté aj pri spolupráci s Európskou komisiou. Ďalej máme aktivity pri sledovaní prehľadu vlastníckych štruktúr a majetkových vzťahov, pri monitorovaní dodržiavania zákona o štátnom jazyku, sme činní v medzinárodných organizáciách EPRA, ERGA a CERF – Stredoeurópska iniciatíva.
Pre spresnenie oblasti, na ktorú sa vzťahuje činnosť rady, treba povedať, že popri verejnoprávnej RTVS a všetkých jej rozhlasových a televíznych okruhoch máme v súčasnosti na Slovensku 14 multiregionálnych a regionálnych vysielateľov rozhlasových. Patria medzi ne najpočúvanejšie rádiá, ako je rádio EXPRES, FUN RADIO, Rádio Jemné, Europa 2, Rádio Vlna, Rádio LUMEN, Rádio Košice a tak ďalej. Okrem nich máme ďalších 24 lokálnych vysielateľov vysielajúcich v analógovom režime. Udelili sme však už aj 14 licencií na digitálne rozhlasové vysielanie, hoci jeho zavádzanie je u nás zatiaľ v projektovom a skúšobnom štádiu.
Na Slovensku sme mali, čo sa týka televízií, v roku 2015 popri RTVS, ktorá vysiela zo zákona, aj 131 licencií na digitálne televízne vysielanie od tých najsledovanejších, ako je TV MARKÍZA, JOJ TV, TA3, až po regionálne a lokálne. Dnes má veľa miest, mestských častí aj menších miest a sídiel svoje vlastné infokanály a podobné programové služby.
Doplním ešte aj údaj za prevádzkovateľov retransmisie, ktorí dnes využívajú najrôznejšie technické komunikácie, káblové rozvody, satelity, retransmisiu prostredníctvom DVB-T, teda digitálnej terestriálnej siete, IPTV, MMDS, MVDS, GSM atď., to sú rôzne technické prostriedky. Tých máme spolu na Slovensku, takýchto kábloviek skrátene povedané, tých máme 171.
Už tento stručný prehľad nasvedčuje, že v oblasti elektronických médií má Slovensko plne rozvinutý a plnohodnotný duálny systém, ktorý spĺňa európske kritériá. Denne sa u nás odvysielajú na všetkých úrovniach elektronických médií desiatky tisíc hodín televízneho a rozhlasového programu. Neexistuje však centrálne a úplne nahrávanie všetkého, čo sa odvysiela u nás na Slovensku, ako tomu bolo ešte v dávnejšej minulosti. Rada, naša rada, síce robí vlastné monitoringy vysielania, ale pochopiteľne nie je možné monitorovať a vyhodnocovať všetko. Preto robíme plánované monitoringy, v ktorých sa napríklad postupne zameriavame na jednotlivých vysielateľov, alebo realizujeme tematické monitoringy, napríklad počas volieb parlamentných, alebo monitoringy nejakého segmentu vysielania, napríklad reklamného vysielania na lieky. Tieto naše vlastné plánované monitoringy sú potom dopĺňané sťažnosťami od občanov, ktorí upozorňujú na možné porušenia zákona, a my tieto sťažnosti po zmonitorovaní programu prešetrujeme, informujeme sťažovateľa o výsledku a ukladáme prípadné sankcie za porušenie zákona vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie.
Prehľadne sú sťažnosti v rokoch 2015 a pre porovnanie aj v roku 2014 uvedené na stránke 215 správy, ktorú sme predložili Národnej rade. Ja uvediem z toho len niektoré čísla.
Celkový počet sťažností v roku 2015 bolo 974 a v roku 2014 361, čo je veľký rozdiel, ako ste si iste všimli, v tých číslach. Mali sme však jedného aktívneho sťažovateľa, ktorý poslal 556 sťažností, takže tým sa to číslo navýšilo. Keby sme toto povedzme nezobrali do úvahy, ale samozrejme sme to museli zobrať do úvahy, tak by sme v počtoch sťažností boli približne na rovnakej úrovni v roku 2015 ako v roku 2014.
Na obsah vysielania, čo je najviac sťažností samozrejme, prišlo 940 v roku 2015, aj ten sťažovateľ sa sťažoval väčšinou na obsah vysielania, čiže je tam 500 v tom zarátaných, na počet programov, čo sa týkalo RTVS, teda verejnoprávnej televízie, Jednotky prišlo 71 sťažností, na Dvojku prišlo 18, na Rádio Slovensko prišlo 22 sťažností a na Rádio Regina prišla jedna sťažnosť.
Viac, samozrejme, chodí na vysielanie komerčných licencovaných televízií. Na Markízu prišlo 578; treba povedať, že spomínaný sťažovateľ sa hlavne sťažoval na Markízu; na TV DOMA 56, na DAJTO 24, na TV JOJ 82, na JOJ PLUS 14. Tie sťažnosti v podstate kopírovali rok 2014. Takže nebol veľký rozdiel, keď teda nebudeme rátať povedzme jednu veľkú skupinu, balík sťažností, o ktorých som hovoril, tak v podstate kopírovali rok 2014. Nedošlo ani k veľkému, drastickému navýšeniu nespokojnosti občanov s vysielaním televíznym a rozhlasovým u nás, ani k poklesu.
K najčastejším porušeniam zákona prišlo pri nedodržiavaní princípu objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických relácií. Ďalej boli sťažnosti pri ohrození vývinu maloletých, 12 a 15 rokov, ako aj pri prekračovaní rozsahu a nesprávnom označovaní v mediálnej komerčnej komunikácii. To sú tri základné okruhy, na ktoré väčšina sťažností prichádza.
Z celkového počtu vybavených sťažností týkajúcich sa obsahu vysielania 42 sťažností bolo opodstatnených, 206 neopodstatnených a 92 sčasti posúdených ako opodstatnené a sčasti ako neopodstatnené.
Stručný prehľad sankcií, ktoré uložila rada, pretože po tom, ako príde sťažnosť, tak sa, samozrejme, každá sťažnosť musí registrovať, prešetriť a musí sa urobiť nejaký uzáver a informovať, samozrejme, aj sťažovateľa a potom nastávajú sankcie, prípadne nenastávajú, ak rada uzná za vhodné, že nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie. Ale, samozrejme, sú aj sankcie.
V roku 2015 v oblasti základných povinností vysielateľov rada v správnom konaní uložila celkovo 12 sankcií televíznym vysielateľom v sume 7 225 euro a ešte 18 sankcií vo forme upozornenia na porušenie zákona. V oblasti ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a problematiky ochrany maloletých v televíznom vysielaní rada v správnom konaní uložila 27 sankcií, v jednom prípade dokonca bola uložená sankcia odvysielanie oznamu o porušení zákona. Celkové pokuty v tomto okruhu boli vo výške 100 363 euro. A za nesprávne reklamné vysielanie, telenákup, sponzorované programy a umiestňovanie produktov rada uložila 40 sankcií vo výške dokopy 145 638 euro.
V rozhlasoch je aj menej sťažností, aj tie sankcie sú nižšie priemerne, takže čo sa týka základných povinností televíznych vysielateľov, tam rada rozhodla len o jednom porušení zákona a týkalo sa to programovej služby L-Rádio v Liptovskom Mikuláši, za čo bola uložená sankcia upozornenie na porušenie zákona. A potom sa jedna sťažnosť týkala Rádia Regina, RTVS, tiež upozornenie na porušenie zákona, a Rádio SiTy dostalo sankciu vo výške 99 euro.
Inak to bolo v ochrane ľudskej dôstojnosti. Rada rozhodla o jednom porušení ustanovenia § 20 odsek 4 vo vysielaní programovej služby Europa 2, za čo bola uložená sankcia vo výške 500 euro, a o dvoch porušeniach § 19 odsek 1 písm. b), a to v Rádiu SiTy a v Rádiu Anténa. Tam tie sankcie neboli nejaké drasticky vysoké.
Čo sa týka reklamy a telenákupu, rada rozhodla o porušení pravidiel pri vysielaní mediálnej komerčnej komunikácie celkovo v rádiách len v dvoch prípadoch. Porušenie pravidiel pre vysielanie reklamy bolo radou konštatované vo vysielaní Rádia SiTy a Rádia Jemné. Tam boli sankcie vo výške 400 – 500 euro. Celkovo, keď to zhrniem, tak v roku 2014 rada získala alebo vybrala na pokutách 350-tisíc euro. Tam, samozrejme, treba prirátať staršie, ktoré boli uložené v roku 2014 a dobiehali ešte v roku 2015. Takže 350-tisíc euro, ktoré boli odvedené do štátneho rozpočtu, samozrejme.
Určite nás neteší, keď musíme sankcionovať vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie, a preto sa usilujeme pôsobiť hlavne preventívne. Prípadné sankcie nemajú mať likvidačný ráz ani efekt, ale majú opravovať prípadné pochybenia, preto sa usilujeme byť v užšom kontakte s vysielateľmi, vypracúvame určité návody pre nich. V decembri roku 2015 sme zorganizovali napríklad medzinárodnú konferenciu o ochrane maloletých. Na pôde rady sme sa stretli aj s reprezentantmi Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych tvorcov, a to síce už v tomto roku 2016, aj s radou RTVS a s vedením RTVS. Takže s obidvomi týmito segmentami nášho trhu sa stretávame aj na takých pracovných formálnych aj menej formálnych platformách.
Pri tejto príležitosti ale musím podotknúť aj to, že od roku 2006 úloh pre našu radu vytrvalo pribúda. Novelizácie zákona 308, ktoré prechádzajú cez Národnú radu, však všetky majú doložku, že ich realizácia nebude klásť nároky na zvyšovanie rozpočtu rady, a z tohto hľadiska sa situácia v mzdových prostriedkoch, ale aj v oblasti skvalitňovania materiálneho vybavenia rady stáva už dnes naozaj neudržateľná.
Vážená Národná rada, na záver chcem povedať, že sa v tejto funkcii vidíme naposledy, pretože sa pomaly končí môj druhý mandát bez možnosti obnovenia. Do rady som bol zvolený v roku 2005, v inom zložení Národnej rady, a potom v roku 2011, tiež v inom zložení Národnej rady. To však neznamená, že by sme pri rozhodovaní našej rady zanedbávali všetky alebo ďalšie politické prúdy a názory v spoločnosti. Verím, že naša rada má a mala naozaj kredit nezávislosti a objektivity, a verím, že sa nám spoločne podarilo presvedčiť o tom aj vás. Dúfam teda, že aj ďalej naša rada bude v tomto pokračovať.
Na záver si dovoľujem vás poprosiť, aby ste po prerokovaní správy, ktorú ste dostali predloženú, aby ste súhlasili s jej obsahom. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Prosím člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Karola Farkašovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015, tlač 25a.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. marca 2016 č. 19 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 6 z 10. mája 2016 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2015, a po druhé, vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Miloš Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Súčasne ma poveril a určil výbor za spravodajcu výboru a poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná správa bola schválená uznesením výboru č. 7 zo dňa 10. mája 2016. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe tejto informácie.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu na túto tému.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Jeden poslanec. Pán poslanec Budaj, nech sa páči. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Pardon, poslanec Viskupič. Takže dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Myslím, že som bol svedkom nástupu pána Mistríka a chcem mu poďakovať za solídnu činnosť, ktorú vykonával v rade. Sú to dlhé roky, ktoré sa venuje mediálnej politike, ale práve preto vie aj on, že rada je stále ešte; a on už dávno prestal biť na poplach, preto by som to chcel pripomenúť ja; je stále ešte z hľadiska mnohých jej úloh iba platonickým pokusom vynútiť si reguláciu. Či už ide o kontrolu reklamy, či sa zvyšuje hluk počas reklamy alebo nie, či už ide o zaraďovanie programov za určitú, za určitý časový limit a tak ďalej, rada môže nanajvýš vychádzať z podnetov a jej možnosť naozaj monitorovať, dôkladne monitorovať vysielanie v premnoženom a čoraz premnoženejšom mediálnom priestore sa blíži k nule. Preto by sa ctená parlamentná snemovňa mala seriózne zaoberať tým, že spolu s tým, ako odchádza pán Mistrík, odchádza aj jedna éra, éra, kedy sa tento nástroj pokúšal regulovať oblasť mediálneho priestoru s istými výsledkami, ktoré, na ktorých hodnotenie by bolo treba celé hodiny, keď by sme hovorili o tejto ére, odkedy rada vznikla podľa zákona; zhodou okolností som ho predkladal pred mnohými rokmi.
V každom prípade je najvyšší čas na novelizáciu toho zákona, na prehodnotenie tých ašpirácií, ktoré som si dovolil nazvať občas až platonickými alebo teda len platonickými, na to, aby verejná sféra našla spôsob, akým udržať mediálny priestor v nejakých pravidlách, ktoré by vzájomne nepoškodzovali súťaž, ktoré by zároveň obsahovali aj v prípade privátnych vysielaní nejaký prvok ohľaduplnosti k verejnému záujmu. Túto ašpiráciu by podľa mojej mienky parlamenty Európy, a teda samozrejme ani slovenský parlament, nemali zanedbať. Spomenul som Európy práve zato, že aj za tie roky, odkedy sme prijali ten tzv. veľký mediálny zákon, sa internacionalizoval tento problém. Sme v Európskej únii a mnohé otázky už bude treba riešiť v spolupráci s legislatívou Európskej únie, pretože sa nás týkajú, zasahovania do našich priestorov, či už ide napríklad o šírenie internetových, internetovej vojny, alebo ide o komerčné nadužívanie medzinárodných sietí, či už sú to sociálne, či sú to elektronické, alebo sú to klasické siete komunikácie.
Takže ešte raz, jedna éra v tejto chvíli ukončením mandátu pána Mistríka, ku ktorému sa blížime, by mala skončiť a novelizácia zákona o médiách a takisto celého balíka zákonov, ktoré s tým súvisia, by mala sa ocitnúť v našej pozornosti vrátane toho, že nakoľko svoje úlohy plnia ostatné rady, ktoré vnímame občas ako rady, ktoré sú menšie, ale ktoré majú rovnako vážne úlohy zase voči verejnoprávnemu priestoru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kaščáková.
Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ďakujem.
K tým reguláciám, ktoré spomínal pán Budaj, by som pridala aj povinnosť hrať viac slovenskej hudby v slovenských rádiách. Je to povinnosť, ktorá vstúpila do platnosti až v tomto roku, tak napriek tomu, že tá správa sa týka minulého roku, tak mňa by ale zaujímal váš názor na výnimky, o ktoré už požiadalo niekoľko rádií, a poprípade akým spôsobom sa rada k takýmto výnimkám postaví a poprípade akým spôsobom potom zaujme postoj podľa vás k prípadným pokutám za takéto porušovanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj, chcete reagovať na faktickú poznámku? (Reakcia z pléna.) Nie je tomu tak.
Do rozpravy, v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán Mistrík, ja vždy, keď uvádzam svoje slovo pri vašej správe, tak nezabudnem spomenúť, že vy ste môj pedagóg zo školy, a takisto z jednej časti, keďže v tom druhom volebnom období, ktoré absolvujete, som už bol poslancom parlamentu, tak nie je to teraz asi až tak aktuálne, lebo myslím, že to nám dali do 17. 2., ak si to dobre pamätám, čiže to je len pre účely pléna, 17. 2. budúceho roka. Čiže je pravda, že keďže tieto správy preberáme v máji za minulý rok, tak asi sa s pánom profesorom už nestretneme. Ale ešte tento rok vlastne budete radu tak menej riadiť a my tu budeme asi voliť nových členov a nového riaditeľa, čím chcem povedať, že za činnosť vlastne obnoveného mandátu sa chcem poďakovať.
A mám ambíciu preniesť trošku debatu z výboru pre médiá a kultúru aj pre plénum parlamentu, keďže činnosť rady nie je taká zanedbateľná, aby – len pre predstavu kolegov (rečník nadvihol svoje materiály) toto je tá správa, o ktorej sa tu rozprávame. Je to celkom slušné súborné dielo a myslím si, že z hľadiska, z môjho pohľadu čím ďalej užšieho a užšieho výseku, lebo rozprávame sa iba o LB alebo o médiách, ktoré sú takzvané televízie, a to sú len tie mono-, monokraticky, monotypovo riadené rádiá, čiže z celého výseku audiovízie a z celého výseku audia a z celomediálneho Rada pre vysielanie a retransmisiu na základe zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii má dohľad nad televíziami zo zákona alebo z licencie a takisto s rádiami alebo rozhlasom tiež zo zákona alebo z licencie.
Napriek tomu vzniká správa o niekoľko stovkách strán a tá správa, niektoré veci pomenoval v úvodnom slove samotný pán navrhovateľ. Niektoré veci by som chcel vypichnúť ja. Prvá vec a úplne na začiatku a hovoríme to tu opakovane, ak má regulátor mediálneho prostredia napĺňať už súčasným zákonom dané funkcie, potrebuje iný typ rozpočtu. To, že to pán Mistrík povedal z hľadiska rady veľmi kulantne, že rada čím ďalej viac nedokáže plniť už zákonom zadané funkcie, je pravda. My máme ten mediálny priestor, ktorý ja som pomenoval stále a stále zužujúci sa, z hľadiska toho, na čo sa dívajú ľudia, a z hľadiska toho, kade sa informácia, mediálny obsah prenáša, tak nedokáže tento priestor monitorovať. Ja a moja srdcovka sú lokálne a regionálne médiá, whatever it means, ako sa hovorí, čokoľvek to znamená, pretože nedokážeme na tomto ani veľmi ustabilniť terminológiu. Viem, že kolega aj z fakulty sa presne tomuto problému venuje. Myslím si, že z hľadiska toho, akým spôsobom my máme na Slovensku ako keby kontinuitu v regionálnych lokálnych médiách ako takých, ja spomeniem len okrajom, aj printových a hlavne printových, existuje veľmi dobrá štúdia, zo 450 lokálnych printov 350 bolo monitorovaných. Ten záver správy, predpokladám, že bude v nasledujúcom období zverejnený ako štúdia, je alarmujúci.
Máme tu staré spôsoby lokálnej propagandy. Tak ako boli nastavené tieto parametre pred rokom ´89, tak viac-menej, čo sa týka printov, fungujú doteraz a používajú to samosprávne, dokonca aj pri vyšších územných celkoch ako propagandu samosprávnej činnosti ľudí, ktorí sú de facto v tej, v tom čase pri moci. Toto isté sa voľne prenáša aj do lokálnych televízií a všetci ľudia, ktorí sa tomu venujú, a dokonca diváci často hovoria o hlásnych trúbach miestnych poslancov, miestnych poslaneckých zborov, respektíve tých, ktorí priamo ovládajú ten-ktorý región.
Toto je aj z hľadiska činnosti regulátora jeden zo zásadných podnetov, že nedokážeme monitorovať lokálne médiá. Funguje to zhruba tak, že ak niekto tú sťažnosť pošle, tak vtedy rada musí konať. Tie čísla, ktoré ale z hľadiska takpovediac sťažností, ony z hľadiska celoplošných médií môžu vyzerať alarmujúco, ale uvedomme si, že týchto lokálnych a regionálnych médií môžu byť desiatky, a myslím si, že rada nemá kapacitu a je absolútnym zlyhaním, že my, ak chceme teda nejaký priestor mať pod dohľadom a nedokážeme vytvoriť technologické zázemie v zákonom definovanom regulátorovi, no tak zlyhávame.
Čiže áno, toto plénum pri ohlásenej ambícii zmeny zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú tu predniesol pri programovom vyhlásení vlády minister kultúry Maďarič, bude sa musieť toto plénum zaoberať aj tým, akým spôsobom bude financovaný regulátor. Ak to má byť; alebo rada pre vysielanie a retransmisiu. Ak to má byť v súčasnom finančnom rámci, tak sa na regulátora budeme iba hrať. Ten mediálny priestor pod dozorom nad vyváženosťou, nad objektivitou, nad tým, akým spôsobom chceme, aby médiá fungovali, nebudeme mať.
Čiže toto je moja poznámka, s ktorou sa ja aj s vedením Rady pre vysielanie a retransmisiu stotožňujeme, pretože asi neprebehla ani na výbore, ani tu pri predkladaní týchto správ nikdy debata o tom, aby sme nehovorili, že bohužiaľ, bohuvďaka, dajme si tam akékoľvek znamienko plusové alebo mínusové, tá rada bude musieť stáť viac peňazí. A dokonca si myslím, že toto nie je veľmi politická otázka, ktokoľvek by sa tým zaoberal, tak by sa musel rozhodnúť, či si ponecháme tento typ regulácie verejného mediálneho priestoru, alebo budeme robiť iný. Ale ak ho chceme mať, tak na to budeme potrebovať iný typ financovania a tým pádom predstaviť verejnosti aj ambíciu, že áno, niektoré opatrenia majú negatívny dopad na štátny rozpočet.
Čo chcem v tomto zdôrazniť? Padla tu otázka na rádiové kvóty a vlastne dozor nad nimi. To je jeden z tých príbehov, kedy regulátor dostane ako keby ďalšiu funkciu a ďalší balík úloh, ktoré má plniť, a rozpočet zostáva taký istý. Ja sa chcem aj opýtať možno takto rečnícky, akým spôsobom sa bude dať zvládnuť to, že monitorovaný priestor vysielaní z licencie aj zo zákona, čo sa týka rádií, bude niekto musieť percentuálne vyhodnocovať a dokonca teda pristupovať, nedajbože, k sankciám. Nejde mi teraz o tému týchto kvót. Ide mi o to, že je to jedna z ďalších a podľa mňa veľmi mohutných úloh pre regulátora a či personálne, či technické, alebo akékoľvek zabezpečenie tejto úlohy ide z rozpočtu, ktorý bol stanovený pred dlhými a dlhými rokmi. Je to vlastne jedna dekáda. Čiže myslím si, že mediálny priestor sa nám zmenil, počet vysielateľov sa nám zmenil, štruktúra vysielateľov sa zmenila a my máme rozpočet regulátora spred desiatich rokov. Toto je asi tá základná poznámka a hovorím ju z opozície, čiže predpokladám, že koalícia bude s týmto súhlasiť a zamyslíme sa nad tým, akým spôsobom postavenie regulátora ad jedna zadefinujeme v tom novom a očakávanom zákone a ad dva aké finančné prostriedky bude stáť.
Druhá poznámka je, že tak, ako som podrobne preštudoval tú správu, takisto som prišiel na to, že regulátor de facto plní aj tú nie veľmi populárnu úlohu. Vo veľa vecí sa snaží upozorňovať a jednať tak takpovediac prevenčne a potom prichádza k tomu sankčnému mechanizmu a neviem, či ten pomer som vyrátal správne, ale viacej tých sankcií prichádza zo sťažností od ľudí, pomerne. Čiže na to, čo upozorní divácka verejnosť a rada v tomto koná, tak potom nasleduje aj sankčný mechanizmus.
Pre mňa je zarážajúce ale, že najviac podnetov na vysielateľov je z hľadiska nevyváženosti. Tam patrí to, čo často kritizujeme na výbore. Nevyváženosť, to sú publicistické relácie, to je spravodajstvo, akým spôsobom monitorujú naše médiá politický svet, spoločenský svet a kultúrny. Máme dosť tvrdý zákon. Nechcem tu otvárať tú akademickú debatu, že my máme vyváženosť vyžadovanú aj takpovediac v publicistike, to je na debatu, ale v spravodajstve by mala byť a je to tak správne. To, že sa na to sťažujú ľudia, je znakom toho, že mediálny svet, a často to kritizujeme a sme tak dosť v konflikte záujmov, lebo ako politici, ktorí máme pocit, že sa mediálny svet venuje inej časti politického spektra viac ako nám, sme v konflikte záujmov. Ale tu máme objektívneho regulátora, ktorý hovorí, že je to fakt. Dokonca, keď si pozrieme čísla a tabuľky, tak náš mediálny svet má k niektorým politickým projektom svojský prístup a v médiách sa jednoducho objavuje, takpovediac ako sa rozhodnú možno majitelia médií, možno ako sa rozhodnú konkrétne nastavenia redakcií a podobne.
Čiže áno, z môjho pohľadu aj na základe tejto správy a hlavne na základe toho, ako verejnosť vníma médiá a koľko sťažností poslala, ja som si zapísal a pozrel, asi najviac je sťažností na tento typ mediálnej nedokonalosti, a to je nevyváženosť. Druhé dve, ktoré som ja zachytil, sú maloletí a ich ochrana a tretie bola sťažnosť na reklamu.
Sťažnosti na reklamu, to je tu evergreen, teda že reklamné bloky majú zvyšované decibely, keď beží reklama. Ja viem, že my máme zákonmi, myslím, že to môže byť v nejakom pásme šiestich decibelov hore-dole. Viem, že regulátor na to prihliada, je to dosť technicky odhaliteľný fakt. My máme ale problém, ktorý ja som teda sledoval na takej malej vzorke 50 ľudí, 50 domácností. Totižto ľudia nevedia, keď si kúpia nejaký balík programov, nevedia, ktoré z programov sú pod regulačnou pôsobnosťou regulátora a ktoré nie. Samozrejme, keď sú v tých balíkoch či už satelitných programov, alebo cez takzvaný kábel, alebo teda šíriteľov kábloviek, tak ich vyrušujú najmä tie programové služby, ktoré pod regulátora nespadajú, a tým pádom stále je vo verejnosti dojem, že nič sa s týmto nerobí. Urobilo sa. Je tvrdé zákonné nastavenie a tam, kde regulátor môže zasiahnuť, udeľuje dosť brutálne pokuty, pretože toľko, čo ja som v parlamente, tak tento fakt sa tu vždycky pri každej jednej správe objaví a spôsobuje to, že ľudia, ktorí takpovediac pospávajú pri televízoroch, naraz ich to zobudí a je to pre nich nepríjemný fakt, tým, že sa dá sťažnosť alebo dá podnet na radu poslať elektronicky priamo z počítača, trvá to zhruba minútu, no tak predpokladám, že toto je stále ten evergreen ohľadom reklamy.
Čo sa týka maloletých, áno, sú niektoré rozhodnutia v dramaturgii niektorých televízií, že do rozprávky sa vie zaradiť reklama aj na alkohol, i keď viem, že to má byť po desiatej hodine a podobne, ale rozprávky bývajú niekedy po tej ôsmej hodine. Takže to sú veci, ktoré, samozrejme, aj verejnosť, rodičov veľmi hnevajú, a takisto jednotné označovanie, možno nevhodnosť a podobne, ale tam sa celkom spolieham na kapacity rady, aj odbornosť, aby toto vedela nejakým spôsobom zaregulovať.
Posledná, tretia poznámka, ktorá sa objavila v tomto, je, musím to uviesť pre plénum, keďže toto plénum bolo opakovane informované o takzvanom probléme rádia VIVA. Na výbore sme mali dva poslanecké prieskumy a keďže parlamentný a vôbec tento systém týchto správ má niekedy aj dobeh, ktorý už dávno vyriešený problém, z môjho pohľadu zle vyriešený problém, ohľadom rádia VIVA alebo teda INFO Rádia sa dostáva na pretras v pléne parlamentu až teraz.
Tak mi dovoľte možno päť minút o tom, aby som informoval aj toto nové plénum, že mali by sme čím rýchlejšie pristúpiť k zmene zákona o vysielaní a retransmisii. A ja sa dokonca stotožňujem s tým; neviem, či to pán Farkašovský, možno ako spravodajca nám to povie, otvoril na výbore aj toto volebné obdobie, a to je potreba jedného veľkého mediálneho zákona. Myslím si, že ambícia na to, aby sme dostali do pravidiel náš mediálny svet atakovaný oligarchami, zákonným nastavením z tzv. analógovej doby, kde zákonné nastavenie z analógovej doby má nejakým spôsobom reflektovať túto našu digitálnu dobu, hovorím to veľmi rýchlo a v skratke, ale s potrebou nového veľkého mediálneho zákona, ktorý bude mať ambíciu pokrývať všetky typy médií a ich nastavenie a pravidlá pre ne, bude niekedy niekto musieť prísť, ambícia zmeniť tento zákon o vysielaní a retransmisii je v programovom vyhlásení vlády. Čiže na debatu o médiách predpokladám, že tuná nekončíme pre potreby pléna, budú sa otvárať otázky lokálnych médií, lokálne médiá, regionálne médiá pôjdu hore, ich pozornosť, ich vplyv na spoločnosť, ich autenticita, pôsobenie, agenda setting, čiže to, čím sa budú zaoberať, toto je trend, toto je trend v Európe a vo svete, tieto celoplošné strešné monokraticky riadené médiá sú takpovediac na ústupe a budú.
Čo sa týka rádia VIVA, boli sme na dvoch poslaneckých prieskumoch, tento proces bol aj pod dohľadom tzv. tretej moci alebo súdov, tento proces bol teda veľmi pomalý. Nastal tým, že mali sme tu dve organizácie, ktoré sa prihlásili o kontinuitu k tomu istému frekvenčnému pásmu, a mali sme tu ďalšie dve, ktoré sa zúčastnili súťaže o toto frekvenčné pásmo, kto to sledoval v médií, sledoval, toto je úvod. Ja teraz veľa vecí preskočím. Záver: Stalo sa nám to, že tejto súťaže sa zúčastnila podľa mňa tzv. jednochlapová eseročka, volalo sa to Corporate Legal, pred tým, ako sa to uchádzalo o licenciu, tak to fungovalo ako právnická kancelária a táto entita nakoniec po celom tomto dlhom procese ako podľa mňa schránková firma s – to, čo píšeme aj tu – s projektom a názvom programovej služby INFO Rádio, kedy sme sa mali dopracovať k tomu, že budeme mať aj jedno asi informačné rádio, čiže s programovým zameraním, s ktorým uspeli pred radou vysielania a retransmisiu, táto firma, ktorá si zapísala to, že sa bude venovať teda médiám do svojej, živnostenského listu alebo živnosti v eseročke, alebo tej činnosti v eseročke, tak toto bol proste jednoznačný príbeh schránkovej firmy, ktorá získala z môjho pohľadu licenciu na vysielanie, hneď, ako ju získala, tak premenovala svoju programovú službu, a to sa dočítate v strane 19 tejto správy, z INFO Rádio na Rádio Vlna.
Bavili sme sa tu predtým o tom, akým spôsobom naše rádiá fungujú, v akej sú asi kondícii, a myslím si, že tuto napriek tomu, že regulátor mal veľkú snahu a tie poslanecké prieskumy o tom hovorili, že by chceli, aby toto frekvenčné pásmo získal niekto kompetentný a ten, ktorý neurobí z monotypového, lebo monotyp neznamená, že budem sa venovať džezu, ale znamená to, že mám hudobné rádio, mám informačné rádio, mám spravodajské rádio, myslím, že ich máme päť aj definovaných, tak u nás z informačného rádia sa stalo opäť hudobné. Ja si myslím, že ak zlyhávame v nejakej miere regulácie, tak naše rádiá, monotypové rádiá, tých 16, o ktorých sme sa bavili, i keď tých licencií, nazvime ich celoplošných, je viac, myslím, že ich je 36 pre rozhlasové analógové a terestriálne vysielanie, tak INFO, tento príbeh dopadol proste veľmi zle.
Myslím si, že jednochlapové eseročky, právnické kancelárie by nemali získavať licencie na frekvenčné pásma, následne s nimi z môjho pohľadu obchodovať a posúvať vlastnícku štruktúru kdesi, že my sa tu budeme voľne baviť o tom, či to patrí J&T alebo to nepatrí J&T. Chceme vedieť, kto kupuje licencie, chceme vedieť, ako ich predáva, a keď ich bude predávať, chceme regulátora do tohto procesu zainteresovať tak, že bude rozbiehať možno, to je len nápad do toho nového zákona, nové licenčné konania, lebo voľné obchodovanie s programovými službami a s licenciami a vstupovanie majetkových účastí a podobne nesvedčí o dobrých ambíciách a dobrom konaní v mediálnom priestore. A myslím si, a tu chcem skončiť s príbehom Rádia Vlna a pred tým VIVA, ako nedobrý príklad toho, kde jednoznačne z môjho pohľadu regulácia zlyhala a súťaž pred licenčnou radou bola zohnutá a vyhral v tomto prípade, a poviem to teda natvrdo, oligarcha. A uvidíme, nakoľko tento proces budú vedieť ovládnuť oligarchovia tak, že tu nebudeme mať možno v nejakom časovom horizonte jedno nezávislé rádio alebo nebudeme vedieť, kto naše rádiá vlastní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Farkašovský.