4. schôdza

... sa pridať ku kolegovi Budajovi a chcem poďakovať pánu predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ja som si túto správu mala teda možnosť už teraz cez vás vypočuť už druhýkrát, včera na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďakujem naozaj za túto bohatú činnosť. Viem, že by ste chceli robiť ešte oveľa viac. Naozaj ďakujem, lebo cez vašu činnosť si naša spoločnosť stále pripomína obdobie neslobody a je dôležité pripomenúť, že je to obdobie režimu komunistického aj fašistického. Lebo teraz naozaj hovoríme, mnohé aktivity sa vyvíjajú z toho fašizmu. Ale je dôležité povedať, že stop fašizmu aj komunizmu, teda stop totalitám. A za toto vám ďakujem a naozaj vám prajem, aby ste mali dosť prostriedkov a naozaj aj budovu, teda sídlo, kde by ste mohli túto prácu vykonávať.
A ešte tak ľudsky chcem povedať, že aj chcem vyzdvihnúť takú jednu z tých činností, a to bol úžasný, výnimočný dokumentárny film Stopy v snehu, ktorý ste aj povedali, a chcem vám tak poďakovať za všetkých ľudí, s ktorými sme sa o tomto filme veľmi bavili a podrobne ho preberali. Takže, ďakujem vám, pán riaditeľ.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Budaj, spomenuli ste tam ten hodnotový kontext štátu, že vlastne kam sa hodnotovo chceme priradiť? Ako vlastne to vidíme? A myslím si, že Ústav pamäti národa tu má tú neodškriepiteľnú váhu, lebo predsa je to Ústav pa-mä-ti národa. Nie ne-pa-mä-ti. A mnohí by z toho chceli urobiť asi nepamäť, to som hovoril aj pred rokom, respektíve pred dvoma, keď tu sme mali túto správu. A je iba na hanbu, že sedemkrát sa sťahovať, tak to je už trošku priveľa. A stále, čo som tu v parlamente, stále tento problém nastáva. Minule ste boli na ministerstve dopravy a stade ste boli vysáčkovaní. Ja som vtedy povedal, že ja ako minister by som bol hrdý, keby som mohol mať Ústav pamäti národa v svojej budove, keby som raz bol náhodou ministrom. Ale vyzerá, že tento štát ako keby nemal snahu sa pozrieť kriticky do svojich radov a povedať, že konečne, keď už máme rôzne aktivity, aby sme jednu budovu, respektíve jeden komplex nevyčlenili pre Ústav pamäti národa, je podľa mňa hanba, že nezvládame svoju pamäť. Nezvládame pamäť národa, ktorú by národ mal vedieť, akú pamäť tu máme.
A ako povedala aj kolegyňa Jurinová, že malo by sa to zastabilizovať, aj čo sa týka vyučovania, aby ste aj tam, do učebníc. Keď som minule počúval reláciu, že hodina dejepisu, jedna hodina v týždni? To je čo za pamäť národa, respektíve dejepisné danosti ako sa majú naši žiaci učiť? Tak myslím si, že aj tam by ste mali mať teda veľké pole pôsobenia, aby ste tú pravdu, ktorú treba národu ukazovať a komentovať, aby aj v týchto učebniciach ste mali svoj priestor.
Ďakujem pekne a držím vám palce, pán predseda správnej rady, aby sme to raz už ten priestor dobyli a aby ste sa zastabilizovali tak, ako sa patrí, v iných krajinách ako to majú. Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem.
Dejiny a naša historická pamäť nesúvisí iba s faktami, ale aj s tým, čo si nesieme každý v sebe samotnom. Preto si Ústav pamäti národa nesmierne vážim a je nesmierne dôležitý práve pre budúcnosť. Historická pamäť národa, ja som presvedčená, že odkaz Jána Langoša "Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať" dnes nás v týchto pohnutých časoch všetkých nenechá ľahostajných. A pevne verím, že aj naša vláda naozaj sa pokúsi zastabilizovať niečo tak dôležité, ako je Ústav pamäti národa. Ja verím, že bude pokračovať Ústav pamäti národa vo svojej činnosti s podporou všetkých ľudí, ktorí veria v lepšiu budúcnosť a ktorí sa nesmierne boja v to, že sa tu niektoré historické udalosti – či už z komunizmu, alebo z obdobia fašizmu – budú opakovať. Preto ďakujem veľmi pekne a vyzývam aj členov vlády a kompetentných.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za príhovory, povzbudenia. V prvom rade, teda tým, že už o jedenástej bude hlasovanie, ja sa pokúsim o to, aby sme do tej jedenástej tento svoj príhovor ukončili.
Vyjadrím sa k pánovi poslancovi Budajovi. Hovoril delimitácie. Áno. V tejto súvislosti sme prikročili k tomu, že sme mali aj jednanie na úrovni ministerstva zahraničných vecí, kde sme vyzývali aj k takej aktivite na úrovni predsedov slovenskej vlády a českej vlády, aby sa už ukončené delimitácie, ktoré boli v roku 2003, znovu nejakým spôsobom otvorili a aby sa pokračovalo v preberaní tých materiálov, originálnych dokumentov Vojenskej kontrarozviedky, tak zatiaľ to ostalo stáť. Ale dovtedy sme podpísali vzájomnú dohodu a zmluvu o spolupráci medzi archívom bezpečnostných zložiek v Prahe a Ústavom pamäti národa aspoň o výmene kópií dokumentov, aby sme mali k dispozícii tie dokumenty, ktoré sú potrebné či už v súvislosti s previerkami, alebo so sprístupňovaním dokumentov bývalej bezpečnosti.
Čo sa týka ďalšieho výskumu, pán poslanec sa aj pýtal, akým smerom sa ten náš ďalší výskum bude uberať. Jednoznačne zločiny nacizmu, zločiny komunizmu, obete. Týmto smerom sa jakože vlastne zameriame našu aktivitu. Nebudeme sa snažiť jako v prvom rade sústreďovať pozornosť na ospravedlňovanie bývalých režimov, ale v prvom rade Štátnu bezpečnosť, zločiny komunistickej strany, vraždy na hraniciach. Toto budú prioritné témy a ak sme sa aj v minulosti okrajovo venovali niektorým témam, ako je prenasledovanie cirkvi, násilnej kolektivizácie alebo roku šesťdesiatemu ôsmemu, určite chceme tú našu pozornosť sústrediť aj týmto smerom.
Ďalej bola tu otázka, čo sa týka podávania na Generálnu prokuratúru podaní. V minulosti sme podali 45 podaní na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zabitím na hraniciach. Žiaľ, neúspešne, z dôvodu, Generálna prokuratúra nám dala odpoveď v tom zmysle, že zločin sa stal v súlade s vtedy platnými zákonmi, hej, a tým pádom je premlčaný, hej. Zločiny, ktoré nie sú premlčané, môžu byť ďalej nejakým spôsobom teda šetrené a odsúdené a tak ďalej. Nevzdávame sa. Hovorili sme aj na úrovni generálneho prokurátora. Rozprávali sme a hovorili sme o spôsobe, akým spôsobom by mohli byť tieto podania úspešné. Hovorili sme o podaniach aj s ústavom pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Českej republike, lebo tam sa niektoré zločiny, vlastne aj boli odsúdené. Budeme v tomto roku, máme v pláne činnosti znovu podávať na Generálnu prokuratúru podnety a verím, že sa nám čosi aj v tejto veci, že možnože budeme aj nejakým spôsobom úspešní.
Čo sa týka edukatívnej činnosti, tak práve aj v minulom alebo v tomto týždni ešte sme navštívili práve Metodicko-pedagogické centrum, kde sme rozvinuli spoluprácu, máme medzi sebou podpísané také vzájomné memorandum o spolupráci, kde by sme chceli, aby do učebných osnov alebo k žiakom sa dostali témy bývalého režimu, či to už je alebo holokaust, to znamená z obdobia 2. svetovej vojny, alebo témy, ktoré sa týkajú už komunistického režimu a zločinov komunistického režimu. Máme pripravené edukatívne letáky, ktoré chceme dostať jednak medzi učiteľov a cez tých učiteľov chceme vplývať a dostať sa vlastne až priamo k tomu nášmu adresátovi, to je ku žiakom základných alebo stredných škôl. Tak toto vidím ako veľmi zaujímavú cestu a cez to by sme mohli vlastne sa dopracovať až priamo k adresátovi.
Bola tu otázka, že stop totalitám. Áno, obidva režimy boli totalitné režimy a v tomto roku pripravujeme alebo organizuje jednu veľkú konferenciu práve Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, kde na úrovni štátov strednej a východnej Európy sa práve bude táto konferencia konať u nás. Je to konferencia o zločinoch totalitných režimov, o obetiach totalitných režimov a do toho je ústav veľmi aktívne zaangažovaný, kde chce vlastne vstupovať do jedného odborného panelu. Jeden panel bude venovaný práve zástupcom ministrov spravodlivosti a druhý panel bude odborný. A v tejto súvislosti práve sme oslovili všetky medzinárodné siete, do ktorých sme zapojení, a to je sieť Pamäť a solidarita, platforma a potom aj sieť archívov, ktorá spravuje bývalé archívy tajnej polície. A zástupcov týchto sietí chceme pozvať na túto konferenciu, pretože je aj záujem, aby sa vytvoril v rámci Európy taký spoločný tribunál na potrestanie zločinov bývalého komunistického režimu. Takže máme nádej, že veľké a vzácne posolstvá by mohli odznieť práve na tejto konferencii 22. a 23. augusta u nás v Bratislave.
Čo sa týka sťahovania, samozrejme, že nám to odoberá sily, pretože za tých 11 rokov sedemkrát sa sťahovať, to ako keby sme dva a pol roka nerobili nič iné, iba sa sťahovali. A určite je dôvod na to, aby sme sa venovali tým témam aj dnes, keď vieme, že často aj pod vplyvom toho extrémizmu narastajú iné potreby, tak máme za povinnosť sa venovať skôr výchovnej, edukatívnej a vzdelávacej činnosti a týmto smerom chceme aj túto našu aktivitu zamerať.
Z mojej strany je to všetko. Ja vám ďakujem za vašu ústretovosť a bude mi potešením, ak vás budem môcť pozvať aj k nám do Ústavu pamäti národa, a teda aj osobne sa s vami rozprávať, aby sme možno spoločne hľadali témy alebo úlohy, ktorými by sa Ústav pamäti národa v budúcnosti mohol zaoberať.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11. hodiny. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)