4. schôdza

Ďakujem pekne. Ešte sa vrátim k tomu, že teda ten súčasný Zákonník práce má množstvo zbytočných ustanovení a že Montesquieu o takých zákonoch povedal, že nepotrebné zákony oslabujú tie potrebné.
A teraz k pánovi Burianovi. On veľa hovorí o tej tripartite tak ako viacerí zo SMER-u. Pýtam sa, kto v tripartite zastupuje nezamestnaných? Nie sú tam zastúpení. Svedčia o tom čísla, že nezamestnanosť je podľa najnovších čísiel EUROSTAT-u u nás 10,2 %, v Čechách 4,1 %, však to bola súčasť nášho štátu, oni majú 4,1 %, my máme 10,2 %, Európska únia má 8,8 %.
Pán Burian hovorí, že chcú riešenia, aby ľudia mali zaplatené tak, ako treba. No nechcú to, to chceme my. SMER si predstavuje, že nariadi zo zákona, aké budú platy. Ak tomu naozaj veríte, nariaďte desaťtisícové platy, tu si to odhlasujte väčšinou a uvidíme, ako to dopadne. My v SaS-ke veríme tomu, že ľuďom sa zvýšia platy, keď sa zrušia gastrolístky, stimuly, pracovná zdravotná služba, FKSP. Toto sú príčiny nízkych platov ľudí.
A k tým 36 mesiacom odstupného. Pán Burian hovoril, že dlho u nás fungujú súdy. No, ježišmária, tak to máme teda šťastie, že nesúdia 80 rokov, lebo v takom prípade by ten malý podnikateľ na dedine, ktorý zamestnal dvoch murárov a pomýlil sa pri prepustení jedného, musel zaplatiť 80-ročný mesačný plat. To by sa úplne zbláznil.

Pán poslanec Burian, jedna z výhrad, ktorú ste spomenuli. Pochopil som správne, že vaša hlavná výhrada k zrušeniu gastrolístkov spočíva v tom, že tí ľudia si potom za to kúpia, čo chcú, nielen stravu, môžu si za to kúpiť čo chcú.
Druhá výhrada bola, že tie peniaze by boli nezdanené, neboli by z nich platené odvody. A my ako poslanci nedostávame nezdanené a nezoškrtané odvodmi poslanecké náhrady? A niekto nás kontroluje, čo si za to kúpime? A ak my dostávame ako poslanci nezdanené poslanecké náhrady, prečo by ľudia nemohli dostávať nezdanené, nazvime to, náhrady finančné za stravu? Vy hovoríte, že ľudia si za to kúpia, čo chcú. Nech si kúpia za to, čo chcú.
A druhá poznámka. Ja som to včera hovoril v rozprave, ak je taký problém, že sa má štát starať o stravovacie návyky svojich občanov, tak potom navrhnem v druhom čítaní tohto rokovania o tomto zákone taký návrh, nech gastrolístky vydáva štát. Máme štátnu tlačiareň ministerstva vnútra, nech ich pekne natlačí, rozdistribuujeme ich a to percentíčko, alebo proste ten poplatok za správu pôjde štátu a z toho môže štát financovať obedy pre sociálne odkázané deti, ktoré chodia do školy. Prečo by to nemohlo byť takto, ak jediným dôvodom gastrolístkov je to, že majú zabezpečiť to, aby stravovacie návyky boli zabezpečené? Bude to robiť štát, štát na tom bude zarábať a bude to v poriadku, všetky vaše výhrady budú zohľadnené, akurát na tom nebudú zarábať súkromné firmy, ale štát.
Ďakujem pekne.

Pán Burian, ja som teda počul viackrát vo vašom príspevku, ako ste hovorili, že podávate ruku. Ja som tu nový, takže vítam túto informáciu, ale som zvedavý, či to teda naozaj tak bude, či máte ochotu teda rokovať tak, aby sa naozaj dosiahlo to dobro, lebo zatiaľ keď sa pozrieme na všetky zákony, ktoré tu boli predkladané aj v minulosti, tak je tam skôr cítiť silný nádych. Alebo takto, ináč to poviem, nezdá sa mi, že by v tých zákonoch sa myslelo z pohľadu podnikateľa, ktorý tu zamestnáva ľudí, a naozaj ho to stojí veľa úsilia a skôr sa vytvárajú tu rôzne prekážky. Takže toto mi tam veľmi silno chýba.
Hovoríte o osvete, áno, súhlasím s tou osvetou, ale poďme teda sa baviť o tom, ako zmeniť aj mentalitu ľudí, lebo mnohokrát ľudia sú naučení, že sú zamestnanci. „Tak sa tu o nás staraj zamestnávateľ.“ Ale takto to úplne nefunguje. Tam treba, aby tá práca bola aj podaná, aby tá práca bola kvalitná. A keď je pracovník kvalitný, tak sa nemusí obávať, že bude vyhodený. A toto je dôležité podľa mňa, učiť ľudí, aby rozumeli, že zamestnanie nie je preto, aby sa tu niekto o nich staral. „A ja si za to beriem plat a keď aj nepodávam výkon, no tak sa tu obmedzím všetkými opatreniami, aby ma nemohol zamestnávateľ vyhodiť.“ Myslím si, že žiadny zamestnávateľ nebude chcieť vyhodiť zamestnanca, ktorý pracuje dobre.
A ešte taká jedna poznámočka, čo som tam videl, že ste tak viackrát povedali, že sú tu hádzané čísla. Na základe čoho je toto tvrdenie? Myslím si, že tie zákony neboli, keď tak poviem ľudovo, vycucané z prsta. Na nich pracovali odborníci. A poviete niečo len tak, že to sú hádzané čísla. Na základe čoho to tvrdíte? Ďakujem. (Reakcia z pléna.) No však, áno, viete, 36 na základe čoho hovoríte, však za tým môže byť výpočet a by ma zaujímalo, že či ste to len tak vystrelili aj vy alebo či máte na to nejaké podklady.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste hovorili, že tá diskusia o tých stravných lístkoch je veľmi neodborná, že hovoríme o tom, že za to ten človek čo si môže kúpiť a čo si nemôže kúpiť. Ale to nebolo gro a ťažisko našej argumentácie neodbornej, to bola len reakcia na protiargument vášho pána ministra. Ja by som o tomto vôbec nehovorila. A povedzte mi, prosím vás pekne, čo je neodborné na tom, ak hovoríme, že stravné lístky sú zlé preto, lebo úplne zbytočne a nedôvodne navyšujú náklady zamestnávateľom, je to pre nich finančná, aj administratívna záťaž, čo je, prosím vás, neodborné na tom, že máme medzi sebou ľudí, ktorí majú špeciálne požiadavky na stravovanie – celiatici, vegetariáni a neviem proste kto všetko –, ktorých limitujeme tým, že im dávame stravné lístky, a môže byť ich kľudne veľa, ale rozhodne to nie sú všetky stravovacie zariadenia, kde môžu tieto lístky použiť, prosím vás, čo je neodborné na tom, že vy nútite zamestnanca aj zamestnávateľa kupovať za svoje stopercentne likvidné peniaze si cenný papier s limitovanou likviditou, čo je neodborné na tomto argumente, prosím vás pekne, navyše ich nútite kupovať si cenné papiere s exspiráciou, veď peniaze exspiráciu nemajú a vy ich nútite kupovať si stravné lístky, ktoré exspiráciu majú, čo je na tomto, prosím vás pekne, neodborné. A to nielenže zamestnávateľ tie stravné lístky platí, zamestnanci sa na ne rovnako skladajú, veď im sa strháva zo mzdy nejaká časť za tieto stravné lístky.
A spomínali ste ešte daňové hľadisko. Prosím vás pekne, okrem toho, že poslanci majú nezdanené, nezodvodnené paušálne náhrady, tak čo služobné cesty, diéty? Veď to je presne rovnaký príspevok na aj stravovanie a nikoho už nezaujíma, že či si ten vyslaný človek na služobnú cestu za to kúpi jedlo alebo niečo iné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko, lebo mám veľmi málo času.
Pán Rajtár, myslíte si, že teda je to tá fantastická vec, že z 5 % deficitu Slovensko prejde na 2 %, to je ten zázrak, ktorý bol za tieto dva roky? Ja si presne pamätám tie deficity cez 5 % a posledný bol 4,8 %. Jasne bola konsolidácia verejných financií. Bolo to tesne po kríze, ale nemôžme my rozprávať o tom, že kde je teda tá hranica toho úspešného alebo neúspešného vládnutia. To sú proste akože dosť nezmysly.
A musím povedať, že pokiaľ sa týka kolektívnych zmlúv, áno, s tým súhlasím. V kolektívnych zmluvách bežne, bežne či už v zahraničí alebo na Slovensku sa môžu dohodnúť tieto. Práveže ja apelujem na to, ale tie minimálne tarify sú len minimálnymi tarifami na to. Keď viete, že v poslednom stupni, teda v najvyššom stupni je 800 eur, myslíte, že je to vynikajúci plat, že niekoho dotlačíme a skrachuje preto, lebo niekto, kto má 30-ročnú prax, nedosiahne ani 800 eur? No to by som sa dosť hanbil na to a nehovoriac o tom, že sú tie tarify okolo 400 – 500, tie začiatočné, ide o 405 eur. Tak ak tá práca nestojí za to, tak ja nerozumiem potom, na čo takéto podnikanie je, aby sme vytvárali chudobu pre tých ľudí alebo aby sme mohli platiť ľudí v keši?
Pán Baránik, ja nechcem teraz s vami polemizovať o vašich náhľadoch na nejakú korupciu a tak ďalej, faktom je že to súdnictvo má nejakú minulosť, má aj súčasnosť, ale v každom prípade ja verím, že riešenie alebo hľadanie riešenia nie je o tom, či budem v tom súdnictve, ale s tým, že budem so spravodlivosťou hľadať nejaký rozumný kompromis, čo je odpoveď aj možno na niektoré tu diskusie o tom, či to bolo alebo nebolo hádzané z brucha.
No ak niekto do Zákonníka práce tu dal v roku 2011 12 mesiacov a teraz tu dáva 6 mesiacov, no tak ja neviem to sa musíte opýtať predkladateľa, či nehádže tie čísla. Ja som za to, aby sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že mali by sme skutočne diskutovať, preto sme tu, preto sme poslanci Národnej rady... (Ruch v sále.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič, skúste to trochu nejak ja neviem ustrážiť.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Sme volení zástupcovia, reprezentujeme možno inú skupinu voličov, ale reprezentujeme ich názor, ich pohľad na jednotlivé problematiky politiky, či je to politika zamestnanosti, pracovnej legislatívy. Takže je veľmi správne a veľmi oceňujem pána kolegu Buriana, že si dal tú námahu a pripravil si veľmi zaujímavý príspevok. A ak dovolíte, budem teda naň trošku obsiahlejšie reagovať, faktická poznámka by mi nestačila.
Najskôr ste hovorili o agentúrach dočasného zamestnávania. Poďme ešte raz si povedať tú základnú vec, agentúra dočasného zamestnávania nie je slovenský vynález, je to vynález európsky. Čiže aj keby sme my nebodaj začali hovoriť, zrušme, neriešme, nerobme, nedovoľme, zakážme to, tak nás nepustí príslušná európska smernica. To je len pre tých, ktorí nevedia, že prečo, preboha, sa stále o tom zrušení bavíme. Nezrušíme to, treba sa o agentúrach baviť a treba správnym spôsobom zadefinovať ich postavenie. Načo je dobré mať agentúry dočasného zamestnávania? No jednoducho z hľadiska pružnosti zamestnávania.
Ale, pozor, je tu ešte ten druhý rozmer, ktorý tu málo zdôrazňujeme v tejto debate. A ja to teraz urobím. Je to rozmer znižovania administratívnych nákladov, ktoré sú tak či onak spojené so zamestnávaním kmeňových zamestnancov. Teraz nechcem hovoriť, či to zamestnávanie kmeňových zamestnancov má byť nastavené tak, onak, hej, to je, samozrejme, základná debata, ale chcem upriamiť vašu pozornosť, že na to, aby som ako zamestnávateľ zamestnal nejakého svojho zamestnanca či na dobu určitú, neurčitú, to je jedno, musím si splniť spústu povinností, ktoré z toho vyplývajú, či už je to prihlasovanie do poisťovní, na daňový úrad, zasielanie mesačných výkazov, rôznych hlásení, tlačív, samozrejme, postarať sa o to, aby prevody príslušných finančných prostriedkov do týchto inštitúcií išli načas, boli vypočítané v správnej výške. Čiže musím si napríklad platiť réžiu v podobe nejakého mzdového oddelenia, personálneho oddelenia, lebo je to aj otázka náboru tých zamestnancov, to znamená, treba ich vedieť vybrať, čo tiež nie sú jednoduché procesy, a túto administratívu alebo aj nábor zamestnancov vlastne za mňa ako zamestnávateľa urobí agentúra dočasného zamestnávania, a preto ako zamestnávateľ vítam, že takáto služba tu je, a teda mám dve možnosti, zamestnám si kmeňového zamestnanca a tú agendu, tú administratívu znášam ja, alebo sa dohodnem s agentúrou, ktorá mi poskytne službu zapožičania, dočasného pridelenia zamestnanca a všetky tieto administratívne záležitosti sa ma tým pádom netýkajú, len si musím dať pozor, aby som správne, čo sa týka Zákonníka práce, dohodol zmluvu o tom dočasnom pridelení, ktorá má obsahovať toto, toto, toto a tak ďalej, hej. Ale to je naozaj zlomok administratívnych problémov oproti tomu, ako keby som tých zamestnancov zamestnával ja sám.
Čiže, ešte raz, zdôrazňujem, zmysel existencie agentúr je jednak v určitej pružnej ponuke možností zamestnávania, jednoduchšej oproti pravidlám, ktoré sú veľmi rigidné v Zákonníku práce pri kmeňových zamestnancoch, a jednak v znížení administratívy. Sú aj také firmy na Slovensku, ktoré nemajú dnes žiadnych kmeňových zamestnancov – čistá nula, čistá nula –, ale majú agentúrnych zamestnancov. Čiže možno je tam sto ľudí, ale všetkých tých sto ľudí, je z agentúry. A prečo to ten majiteľ robí? No práve preto, aby nemusel riešiť tie mzdové, personálne agendy, aby si túto réžiu jednoducho odpustil, hotovo.
No a teraz prejdem k pointe, o ktorú mi ide. Pán štátny tajomník vlastne vysvetľoval vo svojom vystúpení, že sa nedodržiavajú tie pracovné podmienky, že tým zamestnancom sa vypláca minimálna mzda a zvyšok sa im vypláca cez cesťáky, skrátka, sú to nelegálne praktiky, ktorým treba zamedziť, a preto nesúhlasí s naším návrhom, ak tomu správne rozumiem, na zrušenie spoluzodpovednosti užívateľského zamestnávateľa.
Takže po poriadku znova. Dnes je v Zákonníku práce jasne napísané: „Po prvé, agentúrny zamestnanec musí mať prinajmenej rovnaké, ak nie lepšie pracovné mzdové podmienky, ako majú kmeňoví zamestnanci. Po druhé, na pracovné cesty môže vysielať agentúrneho zamestnanca legálnym spôsobom len užívateľský zamestnávateľ, u ktorého ten agentúrny zamestnanec pracuje ako dočasne pridelený v odôvodnených prípadoch.“ Čiže dnes sa nedá robiť to, čo sa skutočne zneužívalo v minulosti, že agentúra vyplácala za každý jeden deň práce svojmu zamestnancovi cestovné náhrady z dôvodu, že v úvodzovkách cestoval z miesta sídla agentúry v Žiline do miesta, kde bol dočasne pridelený, v Kysuckom Novom Meste, a teda každý jeden jeho pracovný deň bol vlastne zapísaný ako pracovná cesta a za každý deň dostal nejaké eurá nezdanených a nezodvodnených cestných náhrad. Takáto prax je dnes absolútne protizákonná, pretože sa to v Zákonníku práce vyriešilo, urobili ste to vy za druhej Ficovej vlády. A ja s tým súhlasím, rovnako ako súhlasím s tým, ešte raz sa vraciam o krok späť, že agentúrny zamestnanec musí mať prinajmenej rovnaké mzdové a pracovné podmienky ako kmeňový. To je absolútne v poriadku. Zdôrazňujem, že toto je absolútne v poriadku. A my to v našom návrhu nijako nespochybňujeme, spochybňujeme ale to, aby zodpovednosť za dodržiavanie týchto dvoch hlavných zásad mal niesť užívateľský zamestnávateľ, ktorý využíva prácu dočasne pridelených zamestnancov, ale nie je ich zamestnávateľ. Tú právnu zodpovednosť predsa nesie ten, kto s nimi spísal pracovnú zmluvu, ten, kto ich zamestnáva a to je agentúra.
A ešte raz zdôrazňujem, aby bol jasný ten kontext, ak som pred chvíľkou hovoril, že užívateľskí zamestnávatelia využívajú služby agentúr preto, aby ušetrili tú administratívu, tak zavedením spoluzodpovednosti za sledovanie tých mzdových podmienok ste im tú administratívu vlastne navalili, pretože niekto sa tomu musí u toho užívateľského zamestnávateľa jednoducho venovať, ak to má mať nejaký zmysel, musí to riešiť. To znamená, ak som ako zamestnávateľ, ako podnikateľ chcel využiť služby agentúry preto, lebo si ušetrím mzdársku réžiu, tak takto si ju neušetrím, pretože niekto u mňa, ktorého budem platiť za to, sa musí venovať tomu, či skutočne sú tie mzdy vyrátané správne. Akú to má, prosím vás, logiku z tohto pohľadu? Mne sa zvyšujú náklady, lebo musím dodržiavať takéto vami zavedené ustanovenie. A toto my chceme zrušiť. Nech tú zodpovednosť má agentúra, neexistuje, aby ten agentúrny zamestnanec bol poškodený nižšou mzdou. To tvrdíme aj my rovnako, ako to hovoríte vy. Ale tvrdíme, že tú zodpovednosť za dodržiavanie Zákonníka práce má mať ten, kto je tým zamestnávateľom, nie pani stará Blašková. Veď dajte do Zákonníka práce vetu, že zodpovednosť za dodržiavanie podmienok má súdruh Blaha, nech to je takto, on to bude strážiť určite dobre.
A okrem toho, aby bolo ešte jasné technicky, na Slovensku máme reálne fungujúcich okolo tristo, možno štyristo agentúr dočasného zamestnávania vo všetkých regiónoch. Všetky tieto agentúry majú pridelenú licenciu, ktoré im prideľuje ústredie práce. Čiže to nie je bežná firma. To je licencovaná záležitosť. Tieto firmy, o nich sa presne vie, kto tieto služby poskytuje, majú vydanú licenciu na základe svojho projektu, ktorý museli predložiť pri požiadaní o túto licenciu, ako budú robiť, čo budú robiť, akých budú mať zamestnancov, kam ich budú prideľovať, v akom regióne budú pôsobiť. To je po prvé. A, po druhé, každý rok sú tieto agentúry povinné na ústredie práce predkladať správu o svojej činnosti za rok predchádzajúci, kde je teda uvedené, čo robili, akých mali zamestnancov, kam ich prideľovali a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tým chcem zdôrazniť, že tých tristo alebo štyristo agentúr je pod prísnou kontrolou. Musia reportovať ústrediu, čo robia. A je úplne najjednoduchšie, ak cítime, že tam sú problémy, poslať, povedzme, raz ročne kontrolu z niektorého z našich ôsmich inšpektorátov práce do každej takejto agentúry a skontrolovať si, či teda dodržiavajú pravidlá. Veď na to tu tie inšpektoráty práce predsa máme. Nechcime predsa od tých užívateľských zamestnávateľov, aby suplovali povinnosti, ktoré majú inšpektoráty. Nerobme z užívateľských zamestnávateľov policajtov, ktorí majú skúmať, či ich partner dodržiava zákon. Ja som vo svojom predošlom vystúpení hovoril, je to to isté, ako keď vám príde návšteva do domu, zle zaparkuje, dopravný policajt dá pokutu nie tej návšteve, ale vám, lebo vy za to zodpovedáte. To sú, skrátka, absurdity. Ak tomu nerozumejú kolegovia zo SMER-u, respektíve nechcú rozumieť, lebo je to pre nich otázka triedneho boja, tak apelujem na poslancov z ďalších troch vládnych strán, ktorí sú snáď v tomto rozumnejší a snáď dokážu počúvať logické argumenty.
Druhá vec, minimálny mzdový nárok. Tak mňa veľmi zaujalo to tvrdenie, že vlastne tie mzdy sú umelo znižované aj u tých vysokoškolských profesorov, aj u tých vysokokvalifikovaných zamestnancov a je tam snaha ísť na minimálnu mzdu, pretože je to potom vlastne výhodnejšie kvôli lepším, nižším odvodom. No veď presne to som vám hovoril pred dvoma rokmi, keď ste tu doniesli odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch, keď som na vás apeloval, nerobte to takto, lebo takto vlastne vyvoláte tlak na umelé znižovanie miezd, pretože pri nízkej mzde tú odpočítateľnú položku viem nastaviť, viem mať nižšie zdravotné odvody alebo dokonca žiadne – či zamestnanec, či zamestnávateľ –, čiže to sa vyplatí, ale keď teda mám mzdu nad 570 eur, tak výhody z odpočítateľnej položky nemám žiadne ja ako ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Vtedy som vám navrhoval, nerobte to takto, zvýšte tú hranicu na uplatnenie odpočítateľnej položky niekde na úroveň priemernej mzdy, niekde na 800 eur, rozložte to viac, aby to nebolo takto natlačené len na tie nízke mzdy, pretože umelo tu budete vyrábať nízko platených zamestnancov. Takže len potvrdzujete, že sa to skutočne deje.
Pýtal som sa ministra Richtera v nejakej diskusii alebo po nej teda, ako je to s tým počtom zamestnancov prihlásených do Sociálnej poisťovne s minimálnou mzdou. Pýtal som sa šéfa Sociálnej poisťovne nášho kolegu pána Muňka, ako to teda je. Obidvaja mi potvrdili, že na Slovensku máme, neviem, či je to skutočne pravda, ale mám to od nich, okolo 600-tisíc ľudí zamestnancov prihlásených do Sociálnej poisťovne s tým, že je tam minimálna mzda. Tak to je paráda, pretože ešte pred pár rokmi tá situácia bola taká, že ak ich bolo 200-tisíc, tak to bolo všetko. Vlastne vy ste skutočne za vášho vládnutia vygenerovali ďalších nejakých 300-tisíc, 400-tisíc, 500-tisíc ľudí, ktorí majú v Sociálnej poisťovni nahlásenú minimálnu mzdu. Tak teda, dobre, to znamená, že zdravotné odvody neplatia alebo len sčasti, lebo využívajú odpočítateľnú položku, trpí tým systém zdravotného poistenia, štát to musí dofinancovávať, to ste spravili. Druhá vec je otázka teda, ako to je vlastne teda s ich budúcimi alebo aj súčasnými nárokmi na dávky.
A k tomu ste ešte vymysleli minimálny dôchodok tak, že dnes každému, kto vie trochu počítať a vie s tým, ako sa hovorí, niečo robiť, docvaklo, že je veľmi výhodné pracovať za mzdu okolo 220 – 230 eur mesačne, pretože pri takto nastavenom minimálnom dôchodku, prosím, pozor, ak by ste mali, lebo je to hypotetické, ale funguje to, celý život mzdu 220 eur mesačne v reči dnešnej hodnoty peňazí, tak váš dôchodok by sa pohyboval na úrovni 310 – 320 eur. Tuto, čo tradične si uvedomujeme, že výška dôchodku je zhruba vo výške 50 % predošlej mzdy, čiže keď niekto zarába 600 eur, tak ten dôchodok bude zhruba 300, hej, a počítajú s tým, hej, tí, ktorí si to sledujú, tak sa zaviedol systém, kedy pri 220 eurách mesačne máte tiež 300-eurový dôchodok. Chápete to? Čiže zarábať a platiť odvody zo 600 eur vám urobí taký istý dôchodok, ako keď niekto zarába a platí odvody z 220 eur. No, prosím pekne, tí, čo si to vedia zariadiť, si to už aj zariaďujú a nastavujú si tie mzdy na úroveň tých 220 eur, kedy dôchodok budú mať presne taký istý ako z tej mzdy, ktorú mali doteraz, 600. Ja nehovorím, že je to super a že tlieskam, ale toto ste spravili vy vaším nastavením zdravotného poistenia, minimálneho dôchodku. Takže sa nečudujte, že tu máme 600-tisíc alebo 700-tisíc ľudí s minimálnou mzdou alebo ešte nižšou, pretože tí ľudia nie sú hlúpi. A im budete hovoriť toto, toto a o 30 rokov ako bude dôchodok. Viete, čo bude o 30 rokov? To nevieme, ale vieme dnes, ako ten systém funguje, a ľudia sa jednoducho zariaďujú podľa toho, ako to vnímajú. Takže toto je len výsledok zlých vašich ďalších zákonov. Je to tak. Je to tak. Veď ten systém nastavujete vy. Veď ste tu už piaty rok.
Dovolenka. Pán štátny tajomník ja teda len veľmi skromne si dovolím upozorniť na to, že keď je niekto práceneschopný, tak podľa súčasného Zákonníka práce tá práceneschopnosť sa nechápe ako výkon práce a tým pádom za tú práceneschopnosť sa mu kráti nárok na dovolenku. Čiže toto ste trafili úplne vedľa. A my nenavrhujeme nič také, že by sa za práceneschopnosť mala nejako mimoriadne krátiť dovolenka, ona sa kráti už teraz, len navrhujeme zjednodušenie toho výpočtu. To je celé, čo ste vlastne aj pochválili, čiže ďakujem.
No a pokiaľ ide o ďalšiu vec, náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, rozpútala sa tu celkom zaujímavá diskusia, do ktorej veľmi zaujímavo zasiahol môj kolega pán Baránik. Ďakujem za to, pretože tú skúsenosť s tými súdnymi procesmi ja teda nemám, nebehám po súdoch na rozdiel od teba. Takže, áno, ja, samozrejme, len môžem len súhlasiť, urobme niečo v súdnictve, aby tie pracovné spory sa neťahali tak dlho, ako sa ťahajú. A, vtipná poznámka, keby sa tie pracovné spory mali ťahať sedem, osem, desať rokov, tak teda bude riešením to, že predĺžime na druhej strane výšku tej náhrady z 36 priemerných zárobkov, dajme tomu, na 80, 90, 100 priemerných zárobkov? Ideme do toho? Dajte pozmeňovák, dajte, že to bude 100, nie 6. My si myslíme, že 6 je primerané jednoducho, tak to jednoducho je, myslíme si teda, čo si myslia naši voliči. Ale vrátim sa k tomu, no tak robme niečo s tým súdnictvom, teda robte niečo s tým súdnictvom, vy ste vláda.
A, mimochodom, práve pri tomto bode, kde, zdôrazňujem, je to veľký problém z hľadiska tvorby pracovných miest hlavne u menších zamestnávateľov, menší zamestnávateľ je menší zamestnávateľ preto, lebo nemá na to, aby si zaplatil tím právnikov či už dennodenne, teda v nejakej dennej praxi, alebo z hľadiska nejakých súdnych sporov, nemá na to zdroje, ďalej, ten malý zamestnávateľ je malý zamestnávateľ preto, lebo keď sa toto stane a má zaplatiť zamestnancovi 40-tisícové odškodné, tak toho malého zamestnávateľa to inak zatrasie ako firmu, ktorá má 10-tisíc zamestnancov, pre ktorú je to psovi mucha, keď to aj má nejakému zamestnancovi zaplatiť.
A k čomu cielim? Cielim k tomu, že pre mňa by bolo systémovým riešením naozaj nebaviť sa o jednom opatrení, ale baviť sa o tom, poďme presadiť malý Zákonník práce pre malých zamestnávateľov, systematicky. Tento Zákonník práce, tak ako ho poznáme, vyhovuje aj sociálnym partnerom, áno, v tej tripartite zamestnávateľov zastupujú veľké firmy, to sú ľudia, to sú právnici, to sú experti, ktorých si platia, respektíve ktorí sú z prostredia veľkých firiem, veľkých zamestnávateľov. Veľký zamestnávateľ možno tieto problémy tak necíti, ale malý zamestnávateľ, a tých my zastupujeme tak ten to cíti parádne, v úvodzovkách. Čiže systémové riešenie by bolo, navrhnúť špeciálny malý Zákonník práce pre menších zamestnávateľov, kde by tie pravidlá hry boli jednoduchšie a jedno z tých pravidiel by mohlo byť práve to, o ktorom sa bavíme, a nech veľkému zostane 36 priemerných platov ako sankcia, ale malý nech má toho 6 alebo možno ešte menej. A ja ako zamestnanec keď nastupujem do zamestnania do malej firmy, tak viem, že mám tieto práva, ten základ, samozrejme, musí byť garantovaný.
A, pozor Zákonník práce nemá byť vyvážený, Zákonník práce má byť v prospech zamestnanca, pretože ja hovorím a rešpektujem pravidlo, Zákonník práce je tu hlavne kvôli zamestnancom. Čiže ak hovoríte o vyváženosti sami seba klamete, lebo to tak byť nemá. Z princípu zákonník práce má byť naklonený na stranu zamestnanca, ale ide o to, ako tá lavička presne v akom uhle má byť naklonená. Dnes je to naklonené príliš, napríklad v tomto bode, pretože zamestnávateľ to ťahá za omnoho kratší koniec.
Mimochodom, kto nevie, na Slovensku už existuje malý Zákonník práce. Ak ho chcete nájsť, otvorte si zákon o športe, v zákone o športe nájdete špeciálny malý Zákonník práce urobený na mieru športovému hnutiu, športovým klubom, zväzom a športovcom, jednoduchý elegantný, plniaci účel. Takže vieme to urobiť, keď chceme. Máme tu precedens.
No ku gastrolístkom. Tá reakcia tu už bola zdvojená. Ak teda je výhrada, že v prípade vyplatenia peňazí sú tieto nezdanené a nezodvodnené, tak potom, pán štátny tajomník, poďme veselo do toho, zrušme zákon o cestovných náhradách, lebo cestovné náhrady sú peniaze, to nie sú gastrolístky, aj keď som tu započul čosi, že sa aj cestovné náhrady budú riešiť nejakými poukazmi, hej, čiže asi tu niekto objavuje ďalší priestor, ako si na tom ktosi čosi zarobí. Čiže cestovné náhrady sú vyplácané v peniazoch, nezdanene, nezodvodnene. Áno, naše paušálne náhrady, nejakých 900 eur alebo koľko to je je vyplácaných nezdanene, nezodvodnene. A, kolegovia, nechcem vás zaťažovať ale vedeli by sme nájsť v našej legislatívne mnoho ďalších príkladov, kedy sa vypláca niečo nezdanene a nezodvodnene. Čiže to, že by to bolo nezdanene a nezodvodnene, síce pre mňa je argument, áno, lebo nemám to rád, keď je niečo nezdanene, nezodvodnene, ale nebol by to určite precedens. Takýchto prípadov tu máme veľa a v Zákonníku práce niekoľko.
No a napokon ešte sa vrátim k tomu sociálnemu fondu, Fondu kultúrnych a spoločenských potrieb, teda sociálnemu fondu od roku 1994. Sociálny fond nie je nijakým špeciálnym spôsobom daňovo zvýhodnený na druhej strane, tak ako ste to skúšali obhajovať, pretože ak ho teda zamestnávateľ tvorí dnes povinne a vypláca to potom zamestnancom nejakým spôsobom, respektíve nejako prispieva, áno, pre zamestnávateľa je to daňovo uznaný výdavok, ale presne tým istým daňovým uznaným výdavkom je predsa mzda zamestnanca. Čiže keď dnes dám zamestnancovi hrubú mzdu tisíc eur a ďalšie 1 %, čiže 10 eur musím odložiť do sociálneho fondu, a je to spolu 1 010 eur, ktoré sú pre zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, tak presne ten istý daňovo uznaný výdavok by to bol v prípade že by tých celých 1 010 eur dostal zamestnanec v podobe mzdy, aj keby sme sa tu nehrali na nejaký sociálny fond. Čiže hovoriť o tom, že sociálny fond je výhodný, lebo je to daňovo zvýhodnené, to nie je práve najlepší argument.
Pripomeniem pre tých, čo nepoznajú zákon práce a v nadväznosti na to zákon o dani z príjmov, ak sa ako zamestnávateľ napríklad v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve dohodnem so zamestnancom na tom, že budem mu vyplácať čosi ako nadštandard, tak je to v každom prípade pre mňa ako zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, či je to riešené cez sociálny fond, alebo cez mzdu, alebo cez nejakú špeciálnu sumu, ktorú mu vyplatím, za predpokladu, že pre zamestnanca je to zdaniteľný príjem, čo tak, tak alebo tak v podstate vždy je zdaniteľný príjem. Čiže naozaj nemá žiadny zmysel obhajovať existenciu sociálneho fondu tým, že je to nejako štátom zvýhodnené. Je to štátom zvýhodnené presne takisto ako samotná mzda zamestnanca. Čiže nehrajme sa tu na to, nerozdeľujme to, nekomplikujme tomu zamestnávateľovi život, tak aj tomu zamestnancovi umožníme zarobiť viac, lebo tu je 1 %, tam je pracovná zdravotná služba, tam sú ďalšie povinnosti, ktoré sa musia plniť, a takto tie peniaze utekajú všelikade, ale nejdú tým, ktorí by si ich zaslúžili. A to sú zamestnanci.
Takže teším sa na prípadne ďalšie vystúpenia a veľmi rád na ne podobným spôsobom budem reagovať, pretože tvrdím, že túto diskusiu treba viesť, je to dôležité, treba ju viesť tu, a nie v nejakých kuloároch, nech si tie veci povieme verejne, z očí do očí, kto má aký názor, kto má aký postoj. Ja rešpektujem v každom prípade váš postoj, je legitímny, samozrejme, hovoríte to, čo si v zásade myslia vaši voliči, ale, prosím, nechajte hovoriť tu nás, aby sme prezentovali náš postoj, ktorý reprezentuje názor našich voličov. A pripomínam keby bolo keby a by bola vo vláde SaS, nie vy, tak toto, čo tu dnes hovoríme, by zajtra bolo schválené a Slovensko by sa pohlo o míľový krok dopredu.
Ďakujem (potlesk).

Ďakujem, keďže som prihlásený aj do rozpravy, len jedna poznámka, ktorá presne zaznela v závere. A to je tá výzva, aby sme tú diskusiu viedli tu a teraz. Sú veľmi dôležité tie argumenty, dokonca, myslím si, až návrhy na obrovské systémové opatrenia. Jeden z nich voláš malý Zákonník práce. Myslím si, že my by sme sa mali zamerať na malé a stredné podnikanie omnoho viac a tie systémové opatrenia možno až do úrovne ministerstva pre malé a stredné podnikanie a vymeniť ho za ministerstvo rozkrádania hospodárstva. Čiže, áno, tú diskusiu treba viesť tu, preto ja veľmi oceňujem jeden fakt, ktorý na začiatku dnešného dňa tu zaznel. A to je, že napriek tomu, že tá diskusia sa nevedie tu, ale cez Facebookove statusy tak si si dal prácu. A to, že je verejnosť zavádzaná cez Facebookove statusy, si presne a jasne odhalil. To, že niekto ten Zákonník práce ani nečítal a má ambíciu sa na Facebooku vyjadrovať a nepríde sem do pléna, aby to povedal napriamo, aby si ho mohol opraviť, že v nedeľu nie je žiadny príplatok a on píše, že ho ideme zrušiť, je proste diskvalifikácia z diskusie. A tu by mal hanbu. Ale keď to napíše na Facebooku, tak je schovaný kdesi za bučkami a nepríde vôbec argumentovať sem do Národnej rady, kde jeden poslanec by s ním aspoň mal debatu o Zákonníku práce absolvovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mihál, viete, myslím si, naozaj vy ste dobrý rétorík, hlavne možno v niektorých radoch tuná tých poslancov, ktorí tu predtým neboli. Nekričte na mňa pán Mihál, ste mohli rozprávať v rozprave. A hlavne tí, ktorí tu neboli, tak veria, že všetko, čo sa povie je pravda. A ešte to napíšete aj na Facebooku. Ale ja si myslím, že nikomu tu nebránime v tom, čo píše.
Chcem jednu vec povedať. Povedzme si, kto zaviedol pracovné agentúry. Ja sa k tomuto vyjadrím. Bola to vláda pred Ivetou Radičovou. A vy ste ich nechali tak úplne nadivoko ísť, ako to bolo predtým, lebo ste boli potom ministrom a nič ste nezmenili. My sme to zmenili k 1. 5. 2015. Keď som tu sadla, ste rozprával, ako vy chránite zamestnancov, aký musí byť Zákonník práce dobrý. Až keď som si sadla a možno som nemusela povedať, ale som povedala, aj keď sa to nehodí mimo mikrofónu, že kto to opravil, tak potom ste povedali: „Áno, strana SMER to opravila a my s tým sme stotožnení a my sme z toho šťastní.“ My jedno tvrdíme, že práve angažovanosť užívateľského zamestnávateľa bude na tom, že sa dodržiavajú pravidlá pravidelnej porovnateľnej mzdy. A zabezpečujú týmto zamestnancom spravodlivú odmenu za prácu. A takto to bolo aj 1. 5. 2015, keď sme to zmenili, a vy to chcete vrátiť do pôvodného stavu.
Ďalej, chcem len povedať ďalšiu vec, samotné agentúry robili všetko pre to, keď išli na trh, aby robili, aby sa dostali do práce, aby znižovali, aby nevyplácali mzdy a nemohol ich nikto kontrolovať.
A rovnako chcem povedať, že tento zákon bol odsúhlasený aj sociálnymi partnermi a tripartitou. A je dôležité toto, nie to, čo vy si myslíte a čo si napíšete do svojich bodov. A pán Jurzyca, ktorý zakladal Transparency a INECO napíše, že najlepší program mala SaS. Ale je dôležité, aby sme sa dohodli s tripartitou, aby s tým súhlasili zamestnávatelia aj zamestnanci. Sami ste to povedali, bolo schválené tripartitou, treba to rešpektovať, neni to názor poslancov, ktorí to predložia bez toho, aby sa s niekým dohodli a s niekým aj rokovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Musím povedať, že tak ako som vystúpil včera, musím aj dnes zopakovať, že mnohé a všetky tieto body znamenajú posun smerom k zdravému rozumu. Ja keď počúvam o tom, že zamestnávateľ, ktorým je agentúra, dodáva pracovníkov, ale ten, pre ktorého pracujú, má ručiť za to, ako to u toho zamestnávateľa funguje, ma privádza k úvahe, že by hádam za sociálne postavenie a fungovanie učiteľa mali ručiť, povedzme, na nižších stupňoch vzdelania rodičia a na vysokoškolskom stupni študenti, lebo tí nakoniec sú adresátom jeho práce. Detto by sme mohli povedať, že za postavenie sestier by mali ručiť pacienti, keďže oni sú príjemcovia jej výkonu, a ešte dokonca aj v krčme za postavenie, mzdu a príplatky čašníka by mali ručiť konzumenti, ktorým roznáša pivo. Takže to je len k zdravému rozumu ručenia za niečo.
Keď tu človek počúva reči o tom, že nemôžme robiť vytrhnuté kroky, pričom práve tie vytrhnuté kroky naprávajú nehoráznosti, ale že treba komplexné riešenie, ja keď počujem slová komplexné riešenie, za tie piatky, čo som tu strávil, tak viem, že to znamená odsunutie donekonečna, teda nikdy to my urobíme, ale treba to urobiť komplexne.
A ešte jedna taká drobná skúsenosť k problému flexibility prepúšťania neschopných pracovníkov. Bol som teraz v Taliansku, kde som zhodou okolností podával poštu na pošte. Z troch pracovníkov Talianskej pošty mi traja povedali rôznu odpoveď na otázku, koľko stojí štandardný list do 20 gramov do Európy doporučene. Musím povedať, že keby som bol vedúci pošty s právomocou, tak tí dvaja, ktorí sa hlboko pomýlili, by vyleteli v tej chvíli bez náhrady, pretože sa živia niečím, čím okrádajú zamestnávateľa.

Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za opakované vystúpenie, ale obávam, že je to, ako keby tak hrach na stenu si hádzal, lebo tí ľudia, ktorí tu aj vlastne predo mnou – niektorí zo SMER-u – alebo teda predtým v diskusii vystúpili za SMER, tak oni majú červené súkno, keď niekto hovorí o tom, že ľudia sa budú mať lepšie, keď zlepšíme podmienky pre zamestnávateľov. Jednoducho chcú a automaticky si myslia, že keď niečo sa volá sociálny fond, tak to je niečo, do čoho nikdy nemôžeme zasiahnuť, a to je to najlepšie, čo tým našim zamestnancom pomôže, lebo, božechráň, ak by sme nejaký sociálny fond zrušili a povolili podnikateľovi to, čo teraz v podstate povinne dáva do sociálneho fondu, aby dal ako mzdu svojim zamestnancom, lebo každú mzdu okrem tých ľudí, ktorí poberajú minimálnu mzdu, každú ďalšiu mzdu všetci ostatní ľudia, ktorí zarábajú viac ako minimálnu mzdu, tak ju majú iba na základe toho, že ten zamestnávateľ sa rozhodol túto výšku mzdy poskytnúť svojmu zamestnancovi. Čiže to nie je o tom, že ujo na Úrade vlády povedal, že teraz bude zarábať niekto 700, niekto 1 500 a niekto 2-tisíc eur. Ale iba preto ten zamestnanec dostáva tú mzdu, lebo zamestnávateľ sa tak rozhodol. Ale, hovorím, obávam sa, že aj tie ostatné návrhy títo ľudia nepochopia. Radšej tu budú obhajovať čokoľvek, len aby vytvárali a udržiavali v ľuďoch ilúziu, že oni jediní to myslia s tými zamestnancami dobre a oni im pomôžu. Ale, bohužiaľ, tie ich návrhy veľakrát chránia práveže zamestnancov, nezamestnaných od práce a nieže im pomáhajú prácu získať.
A tie bludy, ktoré hovoria pri gastrolístkoch, že ľudia potom stratia stravovacie návyky, keď my im zrušíme gastrolístky, tak to už snáď nemá ani komentár, alebo to, že alkoholik keď nebude dostávať gastrolístky, tak sa nebude stravovať a bude si kupovať alkohol, no dnes osloví svojho prvého kolegu, vymení si gastrolístok za peniaze a ide si kúpiť ploskačku.