4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja oceňujem, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona. Ja som pripravená tiež tento návrh zákona podporiť a podporujem aj to tvoje vyjadrenie v prvej časti, ako ho rozdelili niektorí poslanci vo faktických poznámkach. Neponúknem ti žiadne buchtičky, ale myslím si, že je správne, keď rokujeme o zákone o politických stranách a politických hnutiach, aby, ktorý sa dotýka všetkých politických strán, ktoré sú v parlamente, aby pred predložením takéhoto návrhu zákona bolo minimálne rokovanie s predsedami poslaneckých klubov, aby sme sa vedeli zhodnúť na niektorých veciach, pretože naozaj dotýka sa politických strán, a už v programovom vyhlásení vlády bolo, bolo, bol prijatý záväzok o tom, že sa v tomto volebnom období upraví aj zákon o politických stranách a politických hnutiach.
Ja tiež mám výhrady k úprave § 2 odsekov 2 a 3, tak ako sú tu uvedené, obdobne aj k financovaniu, aj k doplneniu § 29 písm. g), pretože si myslím, že tak, ako je to naformulované, je veľmi ľahké ho obísť, a preto podporujem to, aby priestor medzi prvým a druhým čítaním sa využilo, využil na skutočne solídne rokovanie, aby sa doplnil ten návrh zákona, aby sme prijali účinný zákon o politických stranách a politických hnutiach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, samozrejme, ste prizvaný, že budeme veľmi radi, že keď sa to, tých rokovaní sa zúčastníte aj vy.
Pán poslanec Jurzyca, programové vyhlásenie je programové vyhlásenie vlády, a nie opozície. To vám nedošlo ani po tej vašej slávnej tlačovke (povedané so smiechom), kde vlastne vás novinári upozornili na to, že ste sa pomýlili, pomýlili ste si postavenie opozície s vládnutím. Ale ak máte dobré riešenia, tak prečo nedáte tým riešeniam aspoň šancu, aby, aby sa pretavili do zákona, aby boli schválené, a to jednoducho tak, že budete rokovať. Však potrebujete väčšinu. Keď budete vydierať, že dáme nejaký návrh, a keď sa nebude za to hlasovať, tak ste za, za gastráče, neviem. Nie, ja som tu za ľudí, nie za nejaké firmy alebo nejaké onaké spoločnosti, s ktorými rôzne strany rokujú.
Pán poslanec Dostál, prízvukujem, že keď sme boli v opozícii, tak sme rokovali aj s pani poslankyňou Laššákovou. Neschválili nám zákony, asi dve nám schválili. Ale schválili nám kvôli tomu, že sme rokovali. Ale rokovali sme, keď sa nám, keď sa nám, keď sme potrebovali, že ten návrh je veľmi dobrý a má šancu na úspech, tak sme rokovali aj so SMER-om. To je jednoduché. Keď nechcete, dobre. Ako to nikoho nebudeme prosiť.
A, pán poslanec Galko, a vaše buchtičky, to nepotrebuje komentár. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem za slovo. Vážení páni kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, až dojemná zhoda v tomto bode oproti všetkým zamietnutým návrhom opozície. Prekvapuje ma to, ale vlastne ani nie. Je to vidieť, že je to dopredu dohodnuté, už z toho, ako hovoríte o druhom čítaní, čo budete robiť v druhom čítaní, ale dobre, to je v poriadku.
Chcem k tomu povedať toto. So záujmom som si preštudovala predloženie tohto návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Do úžasu ma priviedlo zistenie, že mnohé tzv. štandardné strany - opozičné, ako aj koaličné - by mali byť podľa tohto návrhu zákona zakázané.
Budem sa venovať § 2 ods. 2. Začnem písm. a): "Zakazujú sa strany, ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu."
Takže všetky strany, ktoré hlasujú za rozsiahle a stále postupujúce odovzdávanie všemožných kompetencií Slovenskej republiky do Európskej únie, vlastne podkopávajú demokraciu, demokratický štát, demokraciu štátu, lebo úplne odstavujú ľudí, občanov tohto štátu od moci, ktorú delegovali vláde a parlamentu. A dokonca ešte aj postupne tento štát deštruujú. To je, ako keď z kokosového orecha vysajeme vnútro, takže zostane iba škrupina, zvonku je to síce kokosový orech, ale vnútro orecha má niekto iný.
Písmeno c): "Strany, ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci a zamedzujú druhým stranám uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potláčaniu rovnoprávnosti občanov..."
Nepripomína vám to niečo náhodou? Kto najviac, kto tu najviac potláča rovnoprávnosť občanov? Zasa sú to tie tzv. štandardné strany, na čele s prezidentom, súčasným prezidentom, ktorý zamedzuje druhým stranám uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc. A ak sa im predsa len nepodarí, týmto stranám smerujúcim k uchopeniu a udržaniu moci, rozumej štandardným stranám, ak sa im nepodarí nejakej novej strane dostať sa do parlamentu, tak túto stranu aspoň dehonestujú, ostrakizujú, cítia sa nad ňou nadradení, opovrhujú jej voličmi, nálepkujú ju množstvom nálepiek, ktorých aj majú celý arzenál, a snažia sa jej všemožne brániť v činnosti.
A napokon písm. e): "Strany, ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť." Zase sú to len vyššie uvedené tzv. štandardné strany opozície aj koalície, v tomto prípade dokonca aj predkladatelia tohto návrhu, čo nenávidia bielu rasu, nenávidia heterosexuálov, Slovákov, Slovensko a tak ďalej.
Vychádza mi z toho len jedno, že predkladatelia tohto návrhu túžia byť zakázaní, len nevedeli, ako nám to majú naznačiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, býva dobrou tradíciou, že vždy, keď prídem k rečníckemu pultu, nájdem na ňom akési pero. Opäť sa na úvod hlásim podobrotky s týmto perom, nech si ho majiteľ príde vyzdvihnúť.
Ale teraz k meritu veci. A to meritum veci, s ktorým začnem, je také zvláštne, podľa nedávno odoznetých slov sa sem vlastne ako nerokovavší spolupredkladateľ predloženej novely zákona idem predvádzať. Tak sa teda v mene Božom predvádzam.
Je zvláštne, keď to človek počuje z úst kolegu, ktorý každý raz, keď pristúpil k rečníckemu pultu minulé 4 roky, tak sa podľa vlastnej definície predvádzal. Pretože bolo vopred jasné, minimálne po 27. neúspešnom pokuse, že sa ide predvádzať, pretože ak aj chcel dobrý zákon a ak ho mal pred sebou, tak sa to dalo hladko zaradiť do kategórie predvádzania sa, pretože dejiny ho poučili, že nádej nemá. Ja si myslím, že zákony predkladajú hádam i v súlade nielen s ústavou, ale aj s vlastným presvedčením ľudia preto, lebo si myslia, že zlepšujú stav vecí. Samozrejme, niekedy sa môžu mýliť. Ale to je primárny dôvod, prečo vôbec zákonodarný orgán a jednotlivý člen si opovažuje tvoriť zákony - v inej verzii predvádzať sa.
Pretože nepochybne som 4 roky zažíval pocit, že opoziční poslanci vrátane autora toho brilantného prímeru o predvádzaní sa, sú hmyzom, ktorí predlžujú schôdze predkladaním rôznych zákonov, ktoré z hľadiska konečného dosahu a prijímania či neprijímania znamenajú predvádzanie. Veľmi rýchlo sa karta obrátila a predvádzaním sa označuje zákonodarnú aktivitu poslancov ako takú ten, ktorý bol 4 roky odsúdený do kategórie predvádzania sa. Znova hovorím a už to tu aj zaznelo, zákon - i neprijatý - má cenu pre tých, čo prídu po nás. Lebo už dnes tu bola rozprava o recyklácii. Ak je zákon dobrý, tak jeho konečným umiestnením má byť Zbierka zákonov. A ak je k tomu potrebných 27 recyklácií, tak i tak stoja za to, ak v 27. prípade v tej Zbierke zákonov skončí. To znamená, ak by bolo kritérium len to, že tvoje dielo bude okamžite korunované zaradením do Zbierky zákonov, tak si myslím, že sa opozícia môže v pokoji rozísť, a to každá a v zásade v každom parlamente, v ktorom funguje naša tohtoparlamentná mentalita. Proste ani ranu.
A pokiaľ ide o tie slová o potrebe rokovať, teda ak ma moja stagnujúca, ale ešte stále ako taká pamäť neklame, tak som to počul v minulom období napríklad od cteného kolegu Číža, ktorý veľmi rád hovoril o teda tej kultúre, ako treba prísť, ako treba vyjednávať, a keby ste boli vyjednávali, mohlo to byť prípadne inak a podobne. Takže opäť teraz to počujem z úplne iných úst, a ja za seba sa priznám, že ak ten zákon vidím, čítam a som pri zmysloch, tak ak je dobrý, a to, či je dobrý, a ak ho za taký považujem, v prvom čítaní dokážem odhadnúť, tak zaň hlasujem. Ak je nedobrý, nevidím dôvod, aby som pri akomkoľvek vyjednávaní o nedobrom zákone zmenil svoj názor. Tú výhovorku na to, že ste nevyjednávali, budeme zrejme ešte počuť, ale nepovažujem ju za dôvodnú, pretože ak je ten zákon zavrhnutiahodný vo svojej podstate, tak vyjednávanie nemá zmysel pre tú druhú stranu. A ak je ten zákon v akomsi zmysle pozitívny, tak si myslím, že človek, ktorý je pri zmysloch a vie, čo tomu zákonu chýba, tak v druhom čítaní má možnosť a povinnosť dokonca vylepšiť predlohu, ktorá je predložená, a svojím vkladom prispieť k jej zlepšeniu. Keby sme totižto uvažovali v rovine pozitívnej, to znamená, že chcem, aby to dielo bolo čo najlepšie, tak nemôžem, ak - ešte raz - ten zákon nie je zavrhnutiahodný tak, že sa o ňom vôbec nemá zmysel ďalej baviť, aby som nepúšťal zákon do druhého čítania pod zámienkou, že sme nerokovali.
Lebo i keď dostaneš návod k obsluhe spotrebiča, tak s tebou výrobca nerokuje. Očakáva, že si ho prečítaš a pochopíš, prípadne kým si ho kúpiš, tak si ho prečítaš a pochopíš a rozhodneš sa, či si ho kúpiš, a tak je to nejak aj s tým. Ak je ten zákon istým návodom na lepšie fungovanie vecí, tak si ho prečítam a poviem si, o tomto nemá zmysel vôbec sa ďalej rozprávať alebo tu by sa dalo s tým niečo urobiť. A neviem, či na to potrebujem s niekým vyjednávať, myslím si, že úplne bohate stačí, aby som použil rozum . Vlastný, ak mám teda. To znamená, že tie, akokoľvek to tu naráža na prudké reakcie, buchtičky a štamprlíky pri rokovaní nad zákonom, nie sú bezpodmienečne nevyhnutné, pretože - ešte raz hovorím - o dobrej veci sa dá ďalej rozprávať v druhom čítaní alebo, alebo už aspoň, ak prešla do druhého čítania, potom sa môžeme stretnúť a porozprávať sa, čo si ja o tom myslím, keď si ty predkladateľ, a či by si mi to zobral, aj keby si mi to nezobral, ja to aj tak predložím a potom uvidíme, ako odhlasuje väčšina. Ale tieto zaklínadlá a predprvočítaňové tančeky, ktoré sa teraz asi budú považovať za obľúbenú výhovorku, prečo sme to neprijali, sú také zvláštne.
V tomto svetle musím povedať, že nedávno po tretíkrát za posledné 3 roky na týchto doskách predložený návrh o odnímaní občianstva, resp. o znemožnení odnímania občianstva mal presne ten priebeh, že keď som ho najprv predložil ja, tak zaň niektorí kolegovia hlasovali. Potom keď ho bez toho, aby sa ma spýtali, či s tým súhlasím, ho do bodky si osvojili, tak som napriek tomu, že to bola taká jemná nekolegialita, ak sa vyjadrím salónne, tak som zaň hlasoval, lebo bol dobrý, inak by som ho nebol predkladal. A teraz, keď sme ho predložili tretíkrát, tak sa opäť karta obrátila, a už sme ale zaň nehlasovali, pričom na tom zákone sa nezmenila ani čiarka. Takže nejaké poučenie o tom, o čom som mal rokovať, ma necháva chladným, lebo to bol typický zákon, za ktorý tí, ktorí zaň teraz nehlasovali, vtedy zaň bez akejkoľvek zmeny v dikcii zákona hlasovali. Preto hovorím, že ak niekto predloží dobrý návrh, tak nepotrebujem strácať čas, aby ma presviedčal, že o ňom budem chcieť rokovať v druhom čítaní.
A teraz, keď sme už prebrali recykláciu aj predvádzanie sa, aj to, že otravujeme našimi návrhmi za stranu Sloboda a Solidarita snemovňu a už dávno mohli byť všetci doma, keby nás nebolo, tak chcem len povedať, že tento predložený zákon je dobrý návrh i bez ohľadu na politické vývoje preferencie, existenciu nejakých strán a hnutí, pretože ten zákon bráni demokraciu. Bráni demokraciu, keď za prvej republiky povedal Klement Gottwald v snemovni demokratického Československa, že sa chodí do Moskvy učiť, ako nám, vám, teda tým zvyšným okrem tých jeho, zakrúti krkmi, tak za dostal, myslím, parlamentnú pokutu aj nejaký dištanc. Bol chránený imunitou výrokovou. Keď potom vešali JUDr. Miladu Horákovú, tak jej nekrútili krkom, mala na krku slučku. Ale to bolo presne to, do čoho sa pretavil ten výrok. A veľkorysá prvá Československá republika nechala tých, ktorí sľubovali oponentom vykrúcanie krkom, fungovať. Odohralo sa to odvtedy v mnohých krajinách, ale napriek tomu existujú prípady, keď demokratické krajiny, napr. v 60., v 50.-60. rokoch Adenauerovo Nemecko zakázalo NPD von Thaddena, ktorý bol jej predsedom, a zakázala i legalitu nemeckej komunistickej strany. Pretože aj nacistická, aj komunistická strana boli strany, ktoré smerovali k definitívnemu uchopeniu moci a k znemožneniu politického zápasu o moc, o čom nás učia dejiny nacizmu, fašizmu a komunizmu.
Preto si myslím, že ten zákon je namieste i bez rokovania, buchtičiek alebo čohokoľvek ďalšieho, a že ak má niekto konkrétnu, možno oprávnenú pripomienku k riziku obchádzania niektorého paragrafu jeho dobrou úpravou, budeme vďační a budeme veľmi radi, lebo tak si predstavujeme parlamentné fungovanie. Ak chceme mať dobré zákony, tak do nich vkladáme to, čo si myslíme, že je dobré. A nekladieme si predbežné podmienky rokovania a tak ďalej. Bolo by veľmi dobré, keby prichádzali zákony i zo strany vládnucich koalícií alebo vládnucich strán, ktoré sú dobré, a som presvedčený, že by rozumný opozičný poslanec mohol za konkrétny dobrý zákon vlády hlasovať bez toho, aby ho pán premiér prišiel láskavo poprosiť.
Spomínam si z minulého obdobia, že sa stali prípady, keď som i ja, ktorého ťažko môžu v SMER-e považovať za svojho veľkého a náruživého priaznivca, hlasoval za dobré, konkrétne prvky predložené kolegami poslancami vládnucej strany SMER. Pretože ak budeme naďalej a tentoraz v inej, pozmenenej zostave pokračovať v blahej tradícii "opozícii ani ránu", tak si nemyslím, že to veľmi prospeje našej legislatíve.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, nikto nikomu nepredpisuje ani nenúti, aby rokoval o nejakom návrhu zákona, nejakom uznesení. Zvykovým právom bolo, že keď Národná rada chcela prijať nejaké uznesenie, tak sme sa na tom vždy zhodli, vždy bolo zvolané poslanecké grémium, aby, a aby sa za uznesenie Národnej rady hlasovala väčšina alebo proste celá politická paleta, ktorá je reprezentovaná v Národnej rade.
Čo sa týka návrhov zákonov, tam to je, to je výslovne len o tom, že či chcem, aby mi zákon prešiel, tak rokujem, a to hovorím, že to nie je, že poklaniam sa alebo sa ponižujem, proste spravím pre to maximum, aby ten zákon, návrh zákona prešiel, to je len o tom. Keď ako chcem, aby prešiel môj kandidát na nejakú funkciu, tak rokujem s ostatnými politickými stranami, aby mi podporili môjho kandidáta. A to budeme robiť aj v rámci koalície, robili sme to aj v opozícii.
Čiže dobre, je to váš opozičný návrh, tak to beriem. Ale nikto nie je povinný hlasovať za dobrý návrh, lebo to, čo je dobrým návrhom, tak to je veľmi subjektívny. Za dobrý návrh niekto považoval aj ten návrh, ktorý som už tu spomínal, že do 24 hodín aby sa zavkladoval prevod nehnuteľností, čiže to, čo navrhuje niekto, to ešte pre toho druhého nemusí byť dobrým návrhom, ale môže ho presvedčiť. A niekedy nestačí tu, aby ho presvedčoval v tejto sále, niekedy, keď chcem, aby som ho presvedčil, tak si s ním aj sadnem.

Ďakujem pekne, pán predseda. No, milý Gábor, samozrejme, že existujú momenty, keď sa treba dohodnúť, uznesenie a tak ďalej. Ale zákonodarná činnosť je naším chlebom každodenným a, samozrejme, že napriek tomu môže nastať situácia, že niekomu na ktorejkoľvek strane rieky, niečo v nejakom zákone alebo zákon prípadne ako celok nevyhovuje, a potom si povedzme otvorene aj to rokovanie asi k ničomu zvláštnemu nepovedie. Musím ale povedať, že keď sme napr. boli spolu v opozícii a moji priatelia Csicsai a ďalší predložili napr. zákon o istej doživotnej penzii pre olympijských víťazov, neboli ste v klube SaS ma presvedčovať, ale napriek tomu sme to podporili. To znamená, že ak som o niečom presvedčený, že moji kolegovia predkladajú dobrý návrh, tak som nečakal, že budete klopať na naše dvere s dvanástimi návrhmi zákonov, pretože z podstaty veci som ho považoval po zralej mozgovej úvahe za dobrý, a podporil som ho, ergo zdá sa mi zvláštne, aby som musel rokovať.
Hovorím, existujú sporné momenty v niektorých návrhoch zákonov, kde by som na 92 % súhlasil a 8 % by som vyrokoval, na to je inak druhé čítanie. Ale ak mám očakávať, že my sme teraz predložili vyše štyroch desiatok návrhov zákonov, že vám omeliem kľučku na dverách, pretože budem štyridsaťkrát chodiť rokovať, tak takto, ja sa priznám, parlament fungovať si neviem predstaviť. Jednoducho normálne je, že človek, využívajúc vlastný rozum, posudzuje návrh zákona, a potom hlasuje, možno dobre, možno zle, ale nepotrebuje k tomu bezpodmienečne podopierajúci výklad priateľa Csicsaia o šermovaní alebo o olympijských víťazoch. Sám si dovolím povážiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sú veci, ktoré rozdelili pravicu a ľavicu, a ťažko očakávať, že v nich, či už v parlamente, alebo v spoločnosti, nastane zhoda. Teda pokiaľ sa pravičiari správajú tak, ako sa pravičiari správať majú, a ľavičiari tak, ako to zodpovedá ich sebazaradeniu. Sú veci, ktoré rozdeľujú vládnu koalíciu a opozíciu. Tam by tá zhoda mohla nastávať častejšie, pokiaľ by sme návrhy posudzovali predovšetkým z vecného hľadiska a nepozerali sa primárne na to, či ich predkladá opozičný poslanec alebo vláda, ale rešpektujem politickú realitu, nežijeme v ideálnom svete.
Sú však aj veci, ktoré by nemali rozdeľovať ani pravicu a ľavicu, ani vládnu koalíciu a opozíciu, ale, naopak, mali by spájať všetky demokratické politické sily bez ohľadu na to, či sú momentálne vo vládnej koalícii alebo v opozícii. Toto je určite jeden z takých návrhov zákonov, pri ktorých by sa mala nájsť zhoda medzi demokratickou vládnou koalíciou a demokratickou opozíciou. Je to návrh, ktorého účelom je chrániť demokratický politický systém a základné práva a slobody občanov.
Začiatkom 90. rokov, keď bol prijatý predchádzajúci zákon o politických stranách, boli požiadavky na ich demokratický charakter oveľa konkrétnejšie. Bolo to dané tým, že skúsenosť so štyrmi desaťročiami komunistickej totality bola ešte príliš čerstvá. Mladí ľudia sa možno čudujú alebo by sa čudovali, keby si ten zákon prečítali, a zistili by, že zakazuje pôsobenie politických strán v štátnych orgánoch, na pracoviskách alebo v ozbrojených silách. Sú to veci, ktoré nám sa dnes zdajú ako samozrejmé, sú to veci, ktoré nám ani neprídu, že by mohli nastať alebo byť nejakou hrozbou. V roku 2005 bol ten zákon zmenený, bol prijatý nový zákon v Národnej rade Slovenskej republiky a zdalo sa, že totalita je už iba dávna minulosť, ktorá sa nikdy nemôže vrátiť. Nie, nie je to pravda. Bolo to predčasné, bolo predčasné vypúšťať konkrétne požiadavky na demokratický charakter politických strán zo zákona. Ešte nie sme tak ďaleko od totalitnej minulosti, ešte nie sme a možno nikdy nebudeme za vodou z hľadiska demokratického politického systému a z hľadiska hrozieb, ktoré predstavujú extrémistické politické sily a sily, ktoré sa usilujú nastoliť totalitný režim. Máme sa o tom možnosť presvedčiť ako na Slovensku, tak aj inde v demokratickom svete.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona bol aj jeden aktualizačný moment. A tým bol zámer fašistickej parlamentnej slovenskej strany, použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu na financovanie a budovanie domobrany. Ozbrojený charakter politických strán a ich ozbrojené zložky alebo akékoľvek ozbrojené skupiny, útvary financované politickými stranami a spojené s politickými stranami sú v demokratickej spoločnosti absolútne neprijateľné. A je už úplne absurdné, aby na niečo takéto boli používané prostriedky, ktoré politické strany dostávajú zo štátneho rozpočtu. Je to niečo také, ako keby z nemeckého štátneho rozpočtu bola financovaná SS alebo SA, alebo ako keby zo štátneho rozpočtu demokratickej Československej republiky mali byť financované ľudové milície, ktoré vo februári ’48 pomáhali demokratický systém v tejto krajine zlikvidovať a aj ho na štyri desaťročia zlikvidovali.
Posledná vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je, že pokiaľ ide o charakter a požiadavky, ktoré kladieme alebo navrhujeme klásť na demokratický charakter politickej strany, tak v zásade vychádzame z tej úpravy, ktorá bola obsiahnutá v zákone o politických stranách, ktorý bol schválený v roku 1991. Dopĺňame tam však jedno ustanovenie v § 2 ods. 2 písm. e). To ustanovenie zakazuje strany, ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť. Toto ustanovenie je inšpirované pozmeňujúcim návrhom vtedajšieho poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, ktorý pri prerokovaní návrhu zákona navrhol, aby boli zakázané aj strany, ktoré hlásajú národnostnú, rasovú a náboženskú neznášanlivosť. V upravenej podobe, ktorá viac zodpovedá ustanoveniu, ktoré sa nachádza aj v Trestnom zákone, sme prebrali do nášho návrhu tento zákaz alebo toto vymedzenie aj my a myslím, že by bolo symbolické prijať zmenu zákona o politických stranách zahrnutím požiadavky, s ktorou na začiatku demokratického vývoja aj Slovenska, ešte vtedy v rámci Československa, prišiel neskorší prvý demokraticky zvolený prezident demokratickej Slovenskej republiky Michal Kováč. Takže ešte raz vás žiadam o podporu a ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili, že tak urobia, aj tým, ktorí sa tak nevyjadrili a naozaj tak urobia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ďakujem pekne, milý Ondrej, za túto mne doteraz neznámu historickú reminiscenciu o vklade Michala Kováča do takejto zákonnej normy.
Pravdou je a to si doložil na príkladoch a to dokladá Európa i svet neustále, na všeobecné sklamanie, a to nehovorím veľmi s radosťou, ale ironicky, nenastal koniec dejín, ktorý bol prorokovaný po páde komunistickej totality a ceste slobodného sveta k svetlým zajtrajškom. Koniec dejín nenastal a napriek všetkému, stále platí "historia est magistra vitae". A je to skutočne učiteľka života, lebo keď sa napr. zamyslíme nad dnes už zmieneným Nemeckom, tak v predvolebných zápasoch, ktoré skončili nakoniec definitívne nástupom fašizmu, sa na svojich volebných zhromaždeniach mlátili a zabíjali dve politické strany zo širšej škály vtedajších nemeckých strán. A to bola NSDAP, ktoré mala vtedy k dispozícii svoje jednotky zvané "Schutzabteilung", teda SA [pozn. red.: správne má byť buď "Sturmabteilung" (SA), resp. "Schutzstaffel"(SS)], a potom to boli komunisti. Tieto dve totalitné strany sa masakrovali na uliciach, v politických stretnutiach a podobne. Vtedy by to možno vyzeralo, že tá jedna strana je tá lepšia, druhá je tá horšia, ale už to vtedy prehovorilo o ich podstate, pretože volebné zápasy ostatných strán a iných krajín, predstava, že by sa niekde masakrovali konzervatívci s labouristami alebo súčasní nemeckí sociálni demokrati s prívržencami CDU/CSU, je iste nepredstaviteľná.
Preto niet dôvodu, aby existovali bojové jednotky, ktoré sú pod velením akejkoľvek politickej strany.

Vážení členovia výboru pre sociálne veci, vzhľadom na priebeh rokovania Národnej rady presúvam termín pokračovania rokovania výboru pre sociálne veci, ktorý bol plánovaný na zajtra o 8.00 hod. na nový termín, a to 9. júna, kde budú zaradené i ďalšie gestorské body nášho výboru. Pozvánka vám bude doručená.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rada by som oznámila členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zasadanie výboru sa bude konať hneď po skončení schôdze v miestnosti č. 32. Ďakujem pekne.