4. schôdza

Ďakujem. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Nie.
Spravodajca. (Reakcia spravodajcu.) Tiež nie.
Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto... (Reakcia z pléna.) Aha, pardon, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len chcem poďakovať predrečníkom za reakcie na mňa, veľmi pekne ďakujem. Pán kolega možno, keď skončíme, ja poviem svoje výhrady ešte hlbšie a možno si vysvetlíme tie veci k tomu zákonu bližšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 67, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 66.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

Tak ďakujem, pán predsedajúci. Prepáčte mi to malé zdržanie, technika, toto mám ešte, ten počítač z predchádzajúceho obdobia. A to je nejaké pomalé. Takže určite je veľmi dobré, že sme dostali tie nové. Verím, že tie sú rýchlejšie.
Tak ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, a predkladám ho ako poverený zástupca skupiny poslancov za stranu SaS Národnej rade Slovenskej republiky.
Touto novelou, touto zmenou zákona o umeleckých fondoch sa navrhuje jedna jednoduchá, ale zásadná vec, zdobrovoľniť príspevky umelcov do umeleckých fondov. V súlade s rokovacím poriadkom by som mal uviesť, že som v konflikte záujmov, ktokoľvek, kto si pozrie moje majetkové priznanie, zistí, že mám príjmy z autorských honorárov, čiže skutočne sa ma to veľmi bytostne týka, a poviem tak, že kade chodím, tade na to nadávam rovnako ako väčšina autorov alebo umelcov, ktorí majú príjmy z autorských honorárov, lebo podstata veci je tá, že umelec, autor okrem regulárnych daní z príjmov, okrem regulárnych odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, ktoré platia rovnako ako iné samostatne zárobkovo činné osoby, tak naviac sú ešte vlastne zaťažení v zásade dvojpercentnou umeleckou daňou. Čiže to, že ide o príjem vo forme umeleckého autorského honoráru pre tohto umelca alebo autora, vlastne znamená dodatočné daňové zaťaženie tým povinným odvodom do umeleckého fondu. Čiže nenavrhujeme nič iné ako to, aby sa tento príspevok zdobrovoľnil a tým, ktorí sa vlastne budú možno trošku zaujímať o to, že na čo sa vlastne tie príspevky do umeleckých fondov odvádzajú a na čo to je celé vlastne dobré, tak aby som skrátil hľadanie, na čo to je dobré, no, skrátka, je to dobré na to, že potom, povedzme, z Literárneho fondu, v ktorom sa nazhromaždí niekoľko miliónov eur ročne, tak tí, ktorí ho spravujú, a to ja teda určite nie som, hoci tam platím relatívne veľa a nie je to ani množstvo ďalších ľudí, ktorí tam platia možno omnoho viac ako ja, ale je to určitá klika ľudí, ktorí sú tam nanominovaní a ktorí to ovládajú, títo ľudia potom rozdeľujú z týchto miliónov takto vyzbieraných rôzne dotácie, príspevky na tvorivé pobyty a ja neviem čo všetko, z čoho teda má prospech nejaká pomerne úzka skupina vyvolených, ktorá si z tohto urobila svoj biznis.
To, čo tu hovorím, je vlastne iný odtienok toho, o čom tu hovoríme druhý alebo tretí deň, či sú to gastrolístky, kde má biznis nejaká skupina ľudí na nezmysle, ktorý by tu vôbec nemal čo hľadať, či je to, povedzme, tá povinná pracovná zdravotná služba, ktorú musíme platiť za milión, milión a pol zamestnancov, hoci je pre nich úplne zbytočná a niekto má z toho slušný biznis, tak niečo porovnateľné sú vlastne tie povinné odvody do umeleckých fondov, z ktorých väčšina tých autorov alebo umelcov absolútne nič nemá, a nejaká úzka skupina ľudí sedí ako žaba na prameni na niekoľkých miliónoch ročne, ktoré sa takto vyzbierajú, a distribuuje ich medzi seba a svojich kamarátov. Nie je to jednoduchá otázka, pretože podobne ako pri tých gastrolístkoch tá malá skupina, ktorá tie umelecké fondy ovláda, má nesmierne dobre podchytené tieto záležitosti do svojich rúk. A keby ste šli nebodaj na ministerstvo kultúry a začali sa o tomto baviť či s ministrom alebo s kompetentnými úradníkmi, tak by vám možno všeličo povedali, ale povedali by vám v konečnom dôsledku, o čom nepochybujem, že to sa zrušiť nedá, lebo veď predsa samotní umelci tie umelecké fondy chcú mať a tak ďalej a tak ďalej. No ja teda v konflikte záujmov hovorím, že ja ako príjemca autorských honorárov rozhodne nechcem celou svojou bytosťou, aby tieto fondy boli povinné. A viem, že hovorím za tisíce ďalších ľudí, ktorí tieto odvody musia robiť a nemajú z toho absolútne, absolútne nič.
Takže toľko k tejto veci.
Z formálnej stránky by som snáď mal ešte na záver dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo teda potvrdilo svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Viskupičovi. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet, ako aj výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Do rozpravy som dostal jednu prihlášku písomne, za klub Slovenskej národnej strany, pán poslanec Anton Hrnko, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak ako sa strieda jeseň s letom a jar zo zimou, tak prichádzajú do parlamentu návrhy, ktoré by chceli zrušiť dvojpercentný príspevok z autorských honorárov do Literárneho fondu, fondu, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú literatúru, slovenské národné umenie, podporuje vedcov, kultúrnych pracovníkov, divadelníkov a všetkých tých, ktorí umenie chápu ako prejav národného génia a snažia sa v ňom pokračovať.
Viete, o kvalite tohto príspevku hovorí už samotný pán predkladateľ, keď hovorí o miliónoch takto prerozdelených prostriedkov. Pán poslanec Mihál, viete, koľko ročne prerozdelí Literárny fond približne peňazí? Je to okolo 550-tisíc eur. Je to pomerne hodná časť, je to časť, ktorá umožňuje, aby slovenská národná literatúra, slovenské národné umenie, kultúra žili a prežívali.
Viete, možno by bolo treba sa zamyslieť nad tým, prečo a kedy Literárny fond vznikol a prečo vznikla táto odvodová povinnosť. Viete, to je otázka prístupu štátu. Štát v určitom momente si povedal, je to približne pred 65 rokmi plus-mínus, že ľudia, ktorí popri zamestnaní tvoria ďalšie hodnoty, umelecké, vedecké, kultúrne, by mali byť nejakým spôsobom bonifikovaní. A urobil to, že zriadil Literárny fond a znížil daň za honoráre na 5 % a pridal ešte 2 % z týchto honorárov na to, aby mohol fungovať Literárny fond. Napriek tomu, že Literárny fond bol určitým spôsobom vyjadrením vtedajšieho režimu, dokázal si zachovať určitú nezávislosť aj na tomto režime. A neviem, ako by prežívali takí ľudia ako napríklad Dominik Tatarka, alebo Hana Ponická, alebo ďalší autori, ktorí boli prenasledovaní a vylúčení z akejkoľvek aktivity, zo spoločnosti a boli ohrození na existencii, ak by ich nepodporoval Literárny fond. Áno títo ľudia napriek tomu, že boli perzekvovaní vtedajším režimom, mohli žiť a žiť aspoň trošku slušným životom kvôli tomu, že ich podporoval Literárny fond.
Viete, to je aj otázka predstavy, čo si myslia niektorí ľudia, ako by mala byť a respektíve ako by mala vyzerať slovenská kultúra. Pre niekoho by bolo najlepšie a najradšej by videl, keby slovenská kultúra vyzerala ako Farma, ako Panelák, ako Mafstory, ako Čo dokáže ulica, kde človeka nedvíha umelec svojou prácou, ale tlačí ho do toho najväčšieho bahna a sťahuje ho intelektuálne aj morálne do situácie, kde by sme hádam nemali chcieť, aby slovenská spoločnosť chcela byť.
Spolu s pánom poslancom Mihálom musím vyhlásiť, že aj ja som platca honorárov, teda tohto 2-percentného príspevku do Literárneho fondu a som si vedomý aj zmyslu a významu mojej platby, lebo, nebudem to tu čítať, ale každý, kto má záujem, je tu k dispozícii päťročná práca Literárneho fondu (ukázanie spisu), čo v tomto spise Literárny fond uhrádzal v oblasti krásnej literatúry, v oblasti literatúry faktu, v oblasti detskej literatúry, v oblasti literatúry národnostných menšín. Sú to presne vyčíslené diela, nie je to, pán Viskupič, nie je to, pán Mihál, niečo, na čom sa priživuje zopár vlastníkov alebo správcov Literárneho fondu. Je to úplne ináč. A preto všetci, tí, ktorí chcú, aby existovala autentická slovenská literatúra, nemôžu ani pomyslieť na to, že by sa tento príspevok zrušil, je to náš príspevok na to, aby mohla existovať autentická slovenská kultúra. Ak si niekto myslí, že by štát mohol nahradiť toto a dávať do Literárneho fondu svoje vlastné peniaze, tak nech sa pozrie do Českej republiky, čo sa stalo po tom, ako Česká republika zrušila tento príspevok.
Pán Mihál, bol by som vám tlieskal. bol by som vám blahorečil, keby ste vymysleli iný systém na to, ako vyrovnať tento príspevok s daňovým zaťažením. Tento štát platí 2 % alebo 1,5 %, neviem, ako je to aktuálne, na rôzne projekty, ktoré sa hrdia tým že riešia takú situáciu, onakú situáciu, takú menšinu riešia, také vyradené skupiny riešia, ale v skutočnosti riešia len svoje vlastné problémy a svoje vlastné ziskuchtivé chúťky a úplne im je jedno, ako sa majú a ako sa správajú k vylúčenej spoločnosti, hlavné je, že majú 2 % alebo 1,5 % alebo koľko to je z daní. Ak by ste vymysleli systém, že štát sa týchto 2 % zriekne a bolo by to 19 %, tak by som vás blahorečil.
Viete, tam je jeden základný moment, ako si štát, ako si my ako spoločnosť vážime umeleckú prácu. Áno, v tom čase, keď sa platili len 5-percentné dane a bolo to ako nadstavba pracovnej činnosti, sa stávali situácie, že mnohí umelci pracovali za minimálnu mzdu a všetky tie obrovské honoráre si dali uhrádzať v rámci tohto systému, a prišla doba, že im mali vypočítať penzie a boli na tom veľmi zle. Preto sa možno aj vlastne tvorivá práca zmenila na živnosť, ale ja si myslím, že tento štát by nemal nepodporovať tvorivú činnosť, že by mal vymyslieť systém, ako tí, ktorí popri svojom zamestnaní vytvárajú hodnoty, aby boli aj bonifikovaní. Takže nie rušenie 2-percentného príspevku do Literárneho fondu je cesta, lebo to je cesta do pekla, to je cesta, aby hlavnou bázou takzvanej kultúrnej tvorby boli programy typu Farma a podobné výkvety, lebo, žiaľbohu, je to tak, dnes Literárny fond je jediným fondom mimo štátu, a tie štátne prostriedky sú tiež veľmi deravé, ktorý podporuje autentickú slovenskú národnú kultúru a slovenskú národnú tvorbu.
A, viete, v dnešnom globálnom svete my už nikdy nebudeme priemyselná veľmoc, nikdy nebudeme poľnohospodárska veľmoc, ale čo môžeme a čo musíme robiť a čo nás robí Slovákmi a čo nás robí občanmi Slovenskej republiky s ich vlastnou identitou, je naša kultúra, neničme našu kultúru a neničme tvorivú prácu práve týmto spôsobom, ktorý vy navrhujete.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, neviete zbla nič o týchto fondoch a spravili ste teraz zo seba človeka, ktorý obhajuje neoprávnenú daň, a pritom netuší, normálne netuší, ako sú tieto fondy financované. Pre vás, vážení kolegovia a kolegyne, upozorňujem na § 15 a 16. Všetci tí, ktorí ste tu a máte doma elektrinu a kvôli tomu platíte koncesionárske poplatky, tak v § 15, aby ste vedeli, zákona č. 13/1993 Z. z. je napísané, že rozhlasové vysielanie literárnych diel bude spoplatnené z koncesionárskeho poplatku 0,14 % a televízne vysielanie literárnych diel bude spoplatnené výškou 0,1 % z koncesionárskych poplatkov. Terminológia už nesedí, zákon je starý a všetci, čo platíte koncesionárske poplatky, financujete tieto fondy. Pýtal sa pán poslanec Hrnko na to, že kde možno nájsť zdroje, a hovoril o Farme. Opakovane tomuto plénu som predkladal zákon, aby sme si všimli, že tu máme duálny systém, že tu fungujú vysielatelia aj z licencií a fondy literárny, hudobný a výtvarný živia iba koncesionárske poplatky. Pýtate sa na zdroje. Ja vám aj pre účely tejto debaty odpovedám, zdroje sú, nemusíme platiť 2-percentnú hlúpu navyše daň. Ale naberme odvahu a povedzme, že používateľom literárnych, hudobných aj výtvarných diel sú vysielatelia nielen zo zákona, ako je RTVS, ale aj vysielatelia z licencie, čiže tí, ktorí šíria Farmu. Ak chcete zabojovať proti Farme, dajte, aby títo ľudia platili rovnaký odvod do týchto fondov.