4. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca ústavnoprávneho výboru k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie novej povinnosti pre povinné subjekty zverejňovať všetky informácie poskytnuté na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ako spravodajca navrhnutý určeným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je jeden z najdôležitejších zákonov, aké boli na Slovensku schválené po novembri 1989. Je dôležitý z hľadiska transparentnosti fungovania verejnej správy, ale aj z hľadiska jej kontroly.
Zmenu, ktorú predkladatelia navrhujú zakotviť priamo do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, už dnes reálne uplatňujú mnohé alebo prinajmenšom viaceré povinné osoby, ja mám vedomosť o viacerých samosprávach, ktoré tak robia, ktoré zverejňujú na svojich webových stránkach informácie, ktoré požadujú, ktoré, o ktoré si občania požadovali v rámci žiadostí o sprístupnení informácie a ktoré im povinnými osobami boli poskytnuté.
V minulom volebnom období ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh veľkej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na tom návrhu pracovala pracovná skupina, na ktorej boli nielen odborní pracovníci ministerstva, ale aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia iných štátnych orgánov a aj niektorí experti z časti mimovládnych organizácií. Táto veľká novela obsahovala aj ustanovenie o tom, že povinné osoby môžu zverejňovať informácie, ktoré sprístupnili na základe žiadosti. Návrh išiel v marci alebo vo februári 2015 do medzirezortného pripomienkového konania a bol som jedným z iniciátorov a autorov hromadnej pripomienky, v ktorej sme žiadali viaceré doplnenia návrhu, ktorý bol sám osebe pozitívnym posunom a ktorého schválenie by spravilo zákon o slobodnom prístupe k informáciám lepším.
Jedným z bodov tej hromadnej pripomienky bolo aj to, aby sa slovo "môže", a teda možnosť zverejňovať takéto informácie, ktoré boli sprístupnené na žiadosť, zmenilo na povinnosť vo vzťahu k štátnym orgánom a vo vzťahu k obciam, ktoré disponujú vlastnou webovou stránkou. Z tej novely nakoniec nebolo skoro nič, pretože pripomienky prišli rôzne a výsledkom rozporového konania bolo, že ministerstvo spravodlivosti radšej ten návrh s výnimkou vecí, ktoré sme museli prijať kvôli Európskej únii, stiahlo.
Čiže keď dnes kolegovia z poslaneckého klubu SaS navrhujú to isté, čo sme my navrhovali rok dozadu v hromadnej pripomienke, tak nemôžem inak, ako, ako podporiť tento návrh. Jeho schválenie by znamenalo viac informácií pre ľudí, transparentnejšiu verejnú správu a zároveň aj jej lepšiu kontrolu. Ale chcem zdôrazniť, že to nie je len v záujme občanov alebo organizácií, ktoré hľadajú informácie a ktorí ich takýmto spôsobom nájdu viac na webovej stránke tej-ktorej povinnej osoby. Je to aj v záujme samotných povinných osôb zverejňovať takéto informácie a zverejňovať čím viac informácií na svojich internetových stránkach. Dnes to už naozaj často nie je problém technický, je to problém dobrej vôle a ochoty pristúpiť k takémuto opatreniu, pretože s výnimkou kverulantov, ktorí sa, samozrejme, nájdu, väčšinou tie informácie, ktoré zaujímajú jedného človeka, s veľkou pravdepodobnosťou môžu zaujímať aj niekoho iného. A pokiaľ si to niekto iný, túto informáciu, vie sám nájsť na webovej stránke, tak nebude zaťažovať úrad žiadosťou o informácie, ktorú tam nejaký úradník bude potom musieť vybavovať.
A pokiaľ by tie informácie boli zverejnené vo forme, ktorá je prehľadná, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa tém napríklad, tak ešte viac by to odbremenilo úrad od vybavovania žiadostí, pretože by si každý našiel požadovanú informáciu na webe. Stačilo by, aby o rovnakú informáciu alebo podobnú informáciu zažiadal niekto pred nimi. A aj v prípade, že by, že by niekto napriek tomu, že tá informácia už bola raz poskytnutá a potom zverejnená na webe, požiadal úrad o sprístupnenie tejto informácie, tak to znovu uľahčuje situáciu úradu ako povinnej osobe, pretože odpovedať na takúto žiadosť o informácie môže oveľa jednoduchšie odkázaním, na to, že tá informácia už raz bola zverejnená, čiže žiadateľovi pošle informáciu, kde sa tá informácia nachádza na web stránke úradu, a tým je žiadosť, žiadosť vybavená.
Čiže predložený návrh je dobrý. Je v záujme občanov a je aj v záujme úradov, preto vás vyzývam, aby ste ho podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že áno, je to o informáciách, celý život a stále tých informácií, myslím si, že v niektorých úradoch nemáme dosť. A skôr by som povedal, že sa skôr zatajujú informácie, a sa hovorí, že sa to nedá zverejniť, kadečo. Takže vítam tento váš návrh. A je to vlastne niečo ako obdoba, keď máme, Parlamentnému inštitútu, keď máme vypracovanú nejakú štúdiu alebo niečo podobné, tak, samozrejme, Parlamentný inštitút dáva hneď na vedomie po 30 dňoch, aká viac-menej otázka bola zodpovedaná, aby ďalší poslanci viac-menej nekumulovali tú istú informáciu a požadovali od neho. Takže myslím, že tu je nejaká takáto akože podobná verzia.
Takže ja som za a kvitujem, že, takto by som povedal, že uľahčíme život našim občanom, aby sa k informácii dostali.
Ďakujem pekne.

50.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov v zložení Ondrej Dostál, Peter Osuský, Martin Poliačik, Martin Klus a Juraj Droba predložil návrh novely zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Právo združovať sa vrátane práva združovať sa v politických stranách je zakotvené priamo v ústave. Právna úprava tohto ústavného práva je vo vzťahu k politickým stranám v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Po porážke komunistického režimu v novembri 1989 bol v období prechodu k demokratickému systému 23. januára 1990 Federálnym zhromaždením Československej - vtedy ešte - socialistickej republiky schválený zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorý po štyroch desaťročiach mocenského monopolu komunistickej strany a len formálnej existencie jeho príveskov združených v Národnom fronte vytvoril predpoklady pre vznik plurality politických strán. Táto len stručná a rámcová úprava bola po prvých slobodných voľbách nahradená zákonom č. 424/1991 Zb., ktorý dňa 2. októbra 1991 schválilo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Kým v Českej republike tento zákon naďalej platí po niekoľkých novelách, v Slovenskej republike bol nahradený zákonom č. 85/2005 Z. z., o ktorého novele práve teraz rokujeme.
Zákon ustanovuje podmienky vzniku strany, register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností a uvádza, že strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
Predchádzajúca právna úprava z roku 1991 ustanovovala oveľa podrobnejšie a konkrétnejšie požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Podľa § 4 tohto zákona boli zakázané politické strany a hnutia, ktoré porušujú ústavu a zákony alebo ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu, ktoré nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány, ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám a hnutiam uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov, ktorých program alebo činnosť ohrozujú mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobody občanov.
Zákon v § 5 zároveň ustanovoval nasledovné. Strany a hnutia sú oddelené od štátu. Nesmú vykonávať funkcie štátnych orgánov ani tieto orgány nahrádzať. Nesmú riadiť štátne orgány ani ukladať povinnosti osobám, ktoré nie sú ich členmi. Strany a hnutia nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky. Nie je povolená činnosť strán a hnutí v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých orgánoch štátu a miestnej samosprávy sa činnosť strán a hnutí takisto nepovoľuje. Strany a hnutia sa môžu organizovať zásadne na územnom princípe. Zakladať a organizovať činnosť politických strán na pracoviskách je neprípustné.
V roku 2005 boli tieto konkrétne požiadavky, ktorých účelom bolo po štyroch desaťročiach komunistickej totality zabezpečiť demokratický charakter politických strán, nahradené len všeobecnou požiadavkou, že strana nesmie porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Demokratický charakter politických strán a ich rešpekt k demokratickému právnemu štátu a k základným právam a slobodám sú pritom podmienkami zachovania pluralitného demokratického systému. Z histórie 20. storočia sú známe viaceré príklady, keď extrémistické politické strany využili možnosť fungovať v rámci demokratického politického systému na jeho likvidáciu, dostali sa demokratickou cestou k moci a nastolili na dlhé roky totalitný režim.
V záujme upevnenia demokratického charakteru politického systému a ochrany základných práv a slobôd sa preto navrhuje podrobnejšie a konkrétnejšie v zákone o politických stranách vymedziť požiadavky na demokratický charakter politických strán. Rovnako sa navrhuje zákaz obnoviť, zákaz ozbrojovania politických strán a vytvárania ich ozbrojených zložiek. Ozbrojené zložky boli v minulosti spájané s extrémistickými a totalitne orientovanými politickými stranami, stranami, ako bola v Nemecku nacistická NSDAP a jej oddiely SS a SA alebo na Slovensku Hlinkova slovenská ľudová strana a Hlinkova garda, či v Československu komunistická strana a jej Ľudové milície. Tieto politické strany zneužívali svoje ozbrojené zložky na útoky proti demokratickému systému.
Je evidentné, že ozbrojené zložky politických strán sú nezlučiteľné s demokratickým politickým systémom, a preto sa navrhuje, aby boli opäť priamo zákonom zakázané. Rovnako sa navrhuje zakázať, aby politické strany využívali príspevky, ktoré dostávajú zo štátneho rozpočtu, na podporu ozbrojených zložiek.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať žiadny dopad na rozpočet verejnej správy a dovolím si vás týmto požiadať o jeho podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením z 28. apríla určil za spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona, a preto v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prejde v druhom, bude prerokovaný v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a tiež výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prebrali sme na tejto májovej schôdzi rad zákonov, ku ktorým nikto nevystúpil okrem predkladateľa a spravodajcu. Mali sme tu aj návrhy, ktoré, alebo návrh, ktoré netrafil ten zákon, ktorý chcel ten predkladateľ novelizovať, ale bolo aj viac takých zákonov, ktorých cieľ, ktorý si predsavzal predkladateľ, ktorý sme vyčítali z dôvodovej správy, nebol pretavený do paragrafového znenia. Čiže zas niečo iné bolo v dôvodovej správe ako potom v tom paragrafovom znení.
Mali sme tu ale aj vyslovene zlé zákony. Pre mňa je takým skvostom návrh zákona, ktorý predpisoval katastrálnym úradom, aby zavkladovali prevod nehnuteľnosti do 24 hodín. To fakt, to už nepotrebuje komentár, to... Keď troška niekto raz v živote robil prevod nehnuteľnosti, tak toho to napadnúť nemohlo. Neviem, čo to bolo za nedostatok kyslíku alebo čo tam bolo, ale mali sme tu rôzne zákony, ale spoločné pre všetky tieto návrhy zákonov bolo to, že neboli prerokované, nieže vládnou koalíciou, ale neboli prerokované ani v rámci opozície. To sme sa dozvedeli, rokovali sme aj s predsedom poslaneckého klubu Obyčajných ľudí s pánom Richardom Vašečkom, tiež priznal, že mali výhrady k niekoľkým návrhom zákonov, aj ostatné poslanecké kluby potvrdili, že ani s nimi neboli prerokované jednotlivé návrhy zákonov. A preto potom to zbožné želanie pána poslanca Jurzycu v predchádzajúcej rozprave, keď vyslovil, že aspoň opoziční poslanci zahlasujú za to, za ten infozákon, že, že si trúfate alebo dúfate. No, áno, ale otázne je potom, že čo chcem dosiahnuť, keď predkladám nejaký návrh. Chcem riešenie nejakej problematiky alebo tak ľubozvučne, že chcem vylepšiť podnikateľské prostredie? Tak o čo mi ide? Aby mi bol zákon schválený, ale aby som, alebo aby som sa tu predvádzal, päť, mal by päť minút slávy pri tejto, pri tomto kecpulte a možno potom pred médiami tlačovka. O čom je zákonodarstvo? No, nie o tom, o tomto určite nie.
Politika je vec, politika je umením kompromisov a tie kompromisy treba hľadať. Tie kompromisy nie sú automatické. Tie kompromisy sa nedajú hľadať len odtiaľ, tie kompromisy sa hľadajú, nie ako niektorí páni poslanci povedali z tohto miesta, že vládna koalícia tu stavia nejaké ultimátum, že chceme nejaké techtle-pechtle v zákulisí alebo že chceme vydierať, že chceme vydierať, že keď podporíme, čo za to, nejaké obchody. Nie. My sme boli tiež v opozícii, nie raz. A viem, že keď mi išlo o to, že odprezentujem nejaký zákon, chcem upozorniť na jeden problém, tak som bol proste len vďačný a nikoho som nevydieral, že proste aspoň mal som ten priestor. Nerobilo mi zle ani to, že môj návrh zákona, ktorý neprešiel v opozícii, si osvojila potom vládna koalícia a to schválili sami. Ale základom toho, aby nejaký návrh mohol prejsť a pretaviť sa do zákona, je to, aby sme vedeli, o čo nám ide.
No a tu sa dostanem k tomuto návrhu zákona o politických stranách, lebo to je predsa len, bola jedna výnimka z toho celého, a to bol pán poslanec Dostál, ktorý avizoval, že chce rokovať o svojom návrhu, aj sa rokovalo o tom, keďže ide o návrh podľa nás veľmi dobrý, čo sa týka jeho cieľov, tak bol tu priestor na to, aby sme našli spoločnú reč. Našli sme aj priestor na to, aby sme sa pobavili o tom, že o čo mu ide, a povedali, aby sme mu povedali svoj názor, aby sme mohli, ale boli pripravení na to, či je prístupný, že keď ten návrh zákona náhodou posunieme do druhého čítania, či by akceptoval pozmeňujúce návrhy povedzme naše, moje, ktoré by reagovali na tie výhrady, ktoré máme k tomuto paragrafovému, paragrafovému zneniu. Pán poslanec Dostál je otvorený, uvidíme, že čo predložíme, áno. Tak na základe toho môžem vyhlásiť, že poslanecký klub za MOST - HÍD tento návrh zákona z rúk pána poslanca Ondreja Dostála podporí.
Je to veľmi aktuálna zmena zákona o politických stranách a by som povedal, že ako vidím výsledky volieb, aj sme troška pozabudli na nejaké veci, na ktoré sme nevedeli, že treba explicitne reagovať, sme trošku v omeškaní s touto novelou. Výhrady, ktoré máme, tak jednak to, že zákon má byť všeobecný, dostatočne všeobecný, to je základ právnej normy, všeobecnosť, záväznosť a aj sankcia, keď sa ten zákon poruší. Čiže k dokonalosti ešte potrebujeme doladiť niektoré veci, ale hlavne potrebujeme mať vyriešené to, aby sa, ten zákon sa nedal obchádzať. Lebo čo sa týka financovania a podpory rôznych zložiek alebo iných skupín, to by sa podľa tohto znenia veľmi ľahko dalo spraviť cez nastrčený tretí subjekt, už je, by bolo alebo by bolo možné financovať také zložky, také skupiny, také organizácie, ktoré práve pán predkladateľ nechce a nechceme, aby, ani my, aby boli podporovateľné zo štátneho rozpočtu.
Určite máme na stole pripravené viac vecí, ktoré treba zmeniť v zákone o politických stranách a politických hnutiach. Uvidíme, aká bude zhoda na tom, že ich predložíme v rámci tejto novelizácie. Však máme to aj v programovom vyhlásení vlády. Alebo potom predloží vládna koalícia samostatný návrh. Budeme mať tento priestor v druhom čítaní, takže, pán poslanec Dostál, potom sa na tom dohodneme, že, a ešte raz budeme rokovať a ešte raz budeme rokovať mimo tejto sály niekde v zasadačke, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý máme v tomto smere spoločný.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem, pán predseda. No, pán kolega, k tej prvej časti som chcel trošku uštipačne, ale nebudem zbytočne, lebo už je vedľa naštartovaný pán kolega Galko a on má kadenciu takú, že aj tak by som to nestihol. A takže skôr k tej druhej.
Som veľmi rád, že to, čo tu povedal svojho času pán prezident o tzv. koalícii ochotných, sa dokáže pretaviť aj do podpory konkrétneho návrhu, konkrétneho návrhu zmeny zákona, a že keď sa naozaj má nakresliť tá čiara medzi ľuďmi rešpektujúcimi liberálnu demokraciu ako základ tejto spoločnosti a ochraňujúcim jej princípy, tak sa snáď budeme schopní zhodnúť na tom, že treba zabúdať aj na stranícke tričká a koalično-opozičné spory.
Súhlasím s tým, že tento návrh možno nerieši úplne všetko. Ja som úprimne zvedavý, s čím prídete v rámci pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Spolu s kolegom Dostálom ako spolupredkladateľ som tiež ochotný rokovať. Uvidíme, že či bude stačiť, aby s vami rokoval on sám, alebo si k tomu sadneme viacerí, a chcem len poďakovať za prejavenú, za prejavenú dôveru tomuto návrhu a za prejavenú ochotu ho podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, chcel by som vás požiadať, aby ste nás nementorovali. Hovoríte niečo o predvádzaní, vy ste sa tu predvádzali. To po prvé.
Po druhé. Chcem sa spýtať, vy, čo ste si tu štyri roky šunky váľali alebo čo? Vy ste nepredkladali návrhy zákonov? Tak buďto je ten návrh zákona dobrý, teda zaň zahlasujete, alebo nie je dobrý a nezahlasujete zaňho. My vám žiadne buchty od babičky nebudeme nosiť ani zeleninu zo záhradky a nebudeme vás prosiť o nejakú podporu. Keď teda návrh zákona, ktorý dávame, je dobrý, tak zaňho zahlasujte. To po druhé. (Reakcia z pléna.)
Prosím vás pekne, čo máte proti tomu, aby napríklad v takej lekárni nemuseli mať ceduľku "zákaz fajčenia", a aby za to nedostávali stoeurové pokuty? To potrebujete, aby sme sa došli prosiť na takúto jednoduchú zmenu zákona? Alebo aby mali ľudia jeden deň v týždni možnosť mať dlhšie otváracie hodiny? Nebuďte smiešni! (Reakcia z pléna.)
Takisto tie gastrolístky. Tak buďto teda zastupujem záujmy gastrofiriem tak ako vy, a vtedy za ten zákon nezahlasujem, alebo zastupujem záujmy bežných občanov a chcem, aby mali možnosť si vybrať, či chcú gastrolístky alebo peniaze, a vtedy za to zahlasujem. Jaké dohodovanie? Ste sa prejavili.
Prepáčte mi, ale takú absurditu sme tu zažili, že ste donútili pri návrhu zákona o predaji potravín po dobe minimálnej trvanlivosti vášho poslanca pána Csicsaia urobiť zo seba normálne pajáca. On tu došiel za ten pult a vysvetľoval, prečo ten návrh zákona je zlý. A keď som mu ukázal, že ste v minulom volebnom období za presne ten istý návrh zákona všetci v MOST-e zahlasovali, povedal: "Viete, my sme boli vtedy v opozícii a hlasovali sme za všetky nezmysly v rámci kolegiality."
Pán kolega, demaskovali ste sa, lebo to znamená, že aj dnes budete hlasovať za všetky nezmysly v rámci koalície len preto, že ste v koalícii. Zamyslite sa nad tým.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V zásade niečo podobné, ibaže inými slovami. Tri poznámky, pán Gál.
Ja som naozaj do posledného alebo do predposledného bodu programu schôdze dúfal, že aspoň trocha sa budete držať programového vyhlásenia vlády a že teda tie rozumné návrhy podporíte. Ale keď som videl to hlasovanie, tak už, tak už v tom predposlednom bode dnes pred pár hodinami som tú nádej úplne, úplne stratil. A preto som povedal, že verím, že aspoň opozícia bude hlasovať, lebo vidím, že naozaj sa držíte tej starokultúrnej politiky, kde nemôžete podporiť nič, čo je z toho, z tej druhej strany.
Pokiaľ ide o to, že či sa chceme predvádzať, viete, prichádzame s riešeniami a prezentujeme ich. S nádejou pôvodne, že prejdú, ale aj keď neprejdú teraz, tak tie riešenia budú žiť. Niekto si ich všimne a niekedy v budúcnosti budú presadené. Buď to spravíme my a možnože, možnože si ich prepíšete vy.
Pokiaľ ide o tú kooperáciu, je jasné, že sú prípady, ako napríklad dlhová brzda, kde sa oplatilo spolupracovať vláde a opozícii, ale v zásade je masívna spolupráca opozície a vlády kartelom, ktorý v ekonomike je zakázaný a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Gál, ďakujem za deklarovanú ochotu v mene poslaneckého klubu MOST - HÍD podporiť tento návrh zákona, teda posunúť ho do druhého čítania.
Za, verím, že nielen seba, ale aj za predkladateľov ja zase deklarujem ochotu rokovať o možných úpravách toho zákona, určite v časti, ktorá ten zákon bude vylepšovať a ktorá zamedzí obchádzaniu úpravy a lepšiemu naplneniu toho cieľa. Pokiaľ ide o nejaké zmeny nad rámec obsahu toho zákona, tak tie, samozrejme, budeme musieť posudzovať z hľadiska, z hľadiska ich obsahu, ale môžeme sa baviť, baviť aj o iných veciach, no v takom prípade by bolo dobré, keby to bolo otvorené a keby tá informácia o tom, čo sa má meniť, prišla, a nielen vo vzťahu k predkladateľom, ale aj vo vzťahu k verejnosti, čo najskôr, aby právny rámec fungovania politických strán nebol upravovaný poslaneckým návrhom, predloženým na..., v druhom čítaní priamo na schôdzi parlamentu.
A poslednú vec, ktorú chcem povedať, že nemyslím si, že je správny prístup a priori odmietať návrhy opozičných strán z pozície vládnych poslancov len z dôvodu, že boli predložené opozičnými stranami a že neboli, neboli sprevádzané nejakou priamou výzvou na rokovanie, pretože na diskusiu je naozaj priestor aj v rámci rozpravy k prvému čítaniu, a ak je, ak je súhlas s návrhom a s myšlienkou, tak je možné sa o tej forme baviť potom v druhom čítaní. Rovnako ani opozícia a priori neodmieta všetky vládne návrhy zákona, ale som rád, že v prístupe k tomuto zákonu je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)