4. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, dovolím si predložiť interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka v súvislosti s činnosťou, s činnosťou zložiek integrovaného záchranného systému a ich prácu v súvislosti s úmrtím poslanca Národnej rady Ondreja Bindera. Túto interpeláciu som predložil písomne, ale dovolím si ju aj tu teraz predniesť priamo v pléne Národnej rady.
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 13. mája 2016 v čase o 10.18 hod. na ceste 1/51 v smere z Banskej Belej na Banskú Štiavnicu zomrel poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Ondrej Binder. V súvislosti s činnosťou integrovaného záchranného systému a jednotlivých záchranných zložiek pri zachraňovaní poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera mám pre to na vás tieto dve otázky.
Po prvé. Prečo bola na miesto činu vyslaná záchranná služba bez lekára len so záchranárom a prečo sa táto posádka ani len nepokúsila poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Bindera vytiahnuť z jeho motorového vozidla, ale len pasívne čakala na príchod hasičov, ktorí na miesto prišli až zhruba o ďalších 6 minút?
Druhá otázka. 13. mája 2016 o 10.28 hod. volal Mgr. Ľubomír Krno z telefónneho čísla 0917 420 280 tiesňové číslo hasičov, číslo 150. Oznámil im, že sa stala havária, kde sa stala, a že v aute je zakliesnený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, nech sa ponáhľajú, pretože možno umiera. Rozhovor s hasičmi trval 38 sekúnd. V čase 10.29 hod. následne mu volali späť hasiči z čísla 0484 3336 100. Zaujímalo ich, ktorý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky havaroval. Tento rozhovor trval 53 sekúnd.
V tejto súvislosti vám, pán minister, kladiem otázku, čo mala táto otázka zo strany hasičov znamenať? Máme to chápať tak, že akcieschopnosť a ochota záchranných zložiek v Slovenskej republike závisí od politickej príslušnosti občana v núdzi? Znamená to, že poslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko štát nechal možno naschvál umrieť, ale poslancovi za vládnu stranu by kompetentní vyslali aj záchranársky vrtuľník?
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, moja interpelácia je určená vedúcemu Úradu vlády Slovenskej republiky, ale využívam prítomnosť aj pána podpredsedu Pellegriniho a dovolím si predostrieť ju aj ústne.
Moja interpelácia sa týka zmlúv, ktoré máme uzatvorené v rámci rôznych ministerstiev s firmou Deloitte, ktoré sa týkajú konzultačných činností súvisiacich s riadením, implementáciou alebo kontrolou európskych programov, ktoré boli od roku 2013 uzatvorené či už centrálnym koordinačným orgánom, alebo s viacerými ministerstvami v celkovej hodnote rádovo vyše 22 mil. eur. Tieto zmluvy sa pritom odvolávajú na zmluvu o poskytovaní audítorských služieb č. OVO2-2013/501-21 z 13. januára 2014, podľa ktorej sú uzatvorené.
Na základe tohoto by ma zaujímalo, že prečo vlastne táto základná zmluva o poskytovaní audítorských služieb, ktorú som spomínala, tak tá samotná nie je uverejnená v Centrálnom registri zmlúv, vlastne nebola tam uvedená alebo uverejnená k dátumu, kedy som túto interpeláciu napísala, čiže k 18. 5., a myslím, že nie je uverejnená ani k dnešnému dňu. Takže veľmi by ma zaujímalo, že či v prípade, že tá základná zmluva uverejnená nie je, či vlastne ja mám pochybnosti o účinnosti alebo platnosti vôbec tých ostatných všetkých zmlúv. Nejedná sa pritom o malú sumu, naozaj sú to, sú to zmluvy uzatvorené v rámci rôznych ministerstiev, ako vieme, príprava na európske fondy v novom programovacom období je rozdelená kompetenčne medzi mnohé riadiace orgány, ktorými sú teda ministerstvá, mnohé sprostredkovateľské orgány a tak ďalej, a firma Deloitte poskytuje konzultačné služby mnohým z týchto ministerstiev na základe spomínaných realizačných zmlúv.
Takže moja interpelácia vlastne by chcela vidieť tú pôvodnú zmluvu o poskytovaní audítorských služieb, a potrebujem vlastne dostať aj informáciu, že prečo nebola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Moja interpelácia smeruje ako zvyčajne na pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Ako, všetci prítomní, viete, v decembri 2015 bola zriadená funkcia školského ombudsmana, do ktorej bol menovaný pán Martin Maták. Po piatich mesiacoch činnosti došlo k zrušeniu celého odboru ochrany práv v regionálnom školstve na ministerstve školstva. A preto, keďže táto téma zarezonovala v médiách aj tohto týždňa a mnohí učitelia sa pýtajú, ako je to možné, že už nemajú školského ombudsmana, a prečo došlo k takému, povedal by som, utajenému zrušeniu tohto úradu. Tak by som sa chcel spýtať ministra školstva na nasledovné veci.
Prečo došlo k zrušeniu úradu tzv. školského ombudsmana bez predchádzajúceho oznámenia tejto skutočnosti zástupcom školských stavovských organizácií? Či existuje odpočet činnosti, prípadne záverečná správa, čím sa v uvedenom období školský ombudsman zaoberal? Ak nie, žiadam o jej vypracovanie a predloženie poslancom Národnej rady. Týka sa to najmä počtu doručených podnetov, charakteristiky problematiky, spôsobu ich riešenia, počtu vyriešených, ukončených podnetov, počtu podaní na iné inštitúcie, napr. na inšpektorát práce, zriaďovateľa, políciu, prokuratúru, počtu podaných a riešených priestupkov, počtu podaných trestných oznámení, začatých súdnych procesov a podobne.
Tiež ma zaujíma, či pri preukázanom porušení zákonov došlo k personálnym výmenám na pozícii riaditeľov škôl, prípadne zodpovedných pracovníkov zriaďovateľa.
Ďalej by ma zaujímalo, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva školstva bolo poskytnutých na činnosť odboru ochrany práv v regionálnom školstve za celé funkčné obdobie riaditeľa odboru Martina Matáka. Aká je nová predstava organizačnej štruktúry a koncepcie po zrušení tohto úradu? Kto prevezme doterajšiu agendu i nové podnety učiteľov na porušovanie zákonov? Aké bude mať kompetencie úrad, ktorý má nahradiť činnosť školského ombudsmana?
Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi a ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene mojom a takisto aj v mene mojich kolegov Mira Beblavého a Katky Macháčkovej predložiť návrh zákona o garancii predškolskej starostlivosti.
Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť garanciu pre rodičov, že pre ich deti od troch rokov bude dostupná predškolská starostlivosť, ak o to prejavia záujem.
Tento zákon reaguje na slovenskú situáciu, ale aj na európske trendy. Na slovenskú situáciu reaguje v tom, že ak v roku 2007 sme mali len 1074 nevybavených žiadostí o miesta v škôlkach, tak v roku 2013 ich už bolo 9 682 a minulý rok takmer 13 000. To znamená, že sa zdesaťnásobil počet detí, ktorým sa nedostalo miesto v materskej škôlke, pričom odborníci upozorňujú, že toto číslo je hrubým podhodnotením reálnej situácie, a to hneď z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že mnohí rodičia aj napriek potrebe si žiadosti ani len nepodajú, pokiaľ vedia vopred, že to nemá v ich konkrétnom prípade šancu ani zmysel, alebo ak dokonca v ich obci ani škôlka nie je, čo je prípad menších obcí.
Druhý dôvod je ten, že aj keď slovenské škôlky oficiálne ponúkajú svoje služby pre deti už od dvoch rokov, táto služba dnes vôbec nie je naplnená, pretože škôlky, ako napríklad v Bratislavskom kraji, prednostne berú deti s odloženou školskou dochádzkou, deti od 5 rokov, deti štvorročné a pre tie trojročné väčšinou nezostane miesto.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 budú na jedného dôchodcu pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Navyše rodičia majú často negatívnu skúsenosť so službami štátu, a preto druhé a tretie dieťa už radšej neplánujú.
Budúcnosť nám kope hrob a my nevyužívame naplno ani jediný nástroj, ktorý proti tomu máme. Fakt, že približne desaťtisíc rodín zostane bez škôlky, má ďalekosiahle dôsledky, ktoré potom roky naprávame. Buď teda rodina siahne hlbšie do vrecka a zaplatí si súkromnú škôlku, čo je väčšinou okolo 380 - 420 eur. Tie sú ale také drahé, že vo väčšine prípadov rodič radšej zostane doma, a to je takmer vždy matka. Dôsledkom oboch scenárov je, že namiesto dvoch plnohodnotných príjmov sa mladá rodina musí veľmi uskromniť. Ak žena zostane doma, tak po dosiahnutí troch rokov veku jej dieťaťa vzniká nárok už len na prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. To je ešte ten lepší prípad, keď sú rodičia dvaja. Ani nehovorím o finančnej situácii, tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. Tí sú síce neformálne riaditeľmi škôlok uprednostňovaní, ale tiež im od troch rokov škôlka garantovaná nie je.
Vráťme sa k rodinám, ktoré majú to šťastie, kde sú dvaja rodičia. Keď sa mladá matka nevráti do práce v očakávanom čase, zvyšuje sa šanca, že hneď po nástupe svoje predošlé miesto stratí, prípadne si pohorší. Takmer určite si ale kariérne poškodí. Je dokázané, že dlhší výpadok už nikdy alebo len veľmi ťažko platom dobehne. Z výskumov vieme, že platové nožnice medzi mužmi a ženami sa začnú roztvárať práve v tomto čase. Takéto ženy potom v dôchodkovom veku padajú na hranicu chudoby a majú nízke dôchodky. Týchto cca 10-tisíc miest, ktoré nie sú dostupné, teda majú za následok finančnú tieseň, zlé kariérne vyhliadky okolo 10-tisíc žien a ich nižšie platy a dôchodky na roky dopredu.
Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako napr. Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemeckej spolkovej republike zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na vek rok a pol dieťaťa. To znamená, že dnes v Nemeckej spolkovej republike každý rodič má garantovaný právny nárok na miesto v škôlke pre svoje dieťa, ktoré dosiahne rok a pol. Rovnako ako v Nemecku navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý jednak zo zákona je zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení, a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov škôlok. To znamená, že zodpovednosť navrhujeme dať obci. Lenže obciam musíme dať aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie, nielen povinnosti.
Navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných či v súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení, ak je to pre obec efektívnejšie, alebo aby to mohla robiť cez tzv. detské skupiny, pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku, a vie, že aj keby ju zriadil, ju neudrží prevádzkovať.
Preto navrhujeme, aby existovala možnosť tzv. detskej skupiny, čo je príklad, ktorým sme sa nechali inšpirovať od susedov v Českej republike. Na tejto pôde ho tiež predkladala pani poslankyňa Jana Žitňanská pred tým, ako odišla do Európskeho parlamentu. Detské skupiny sú menšie zjednodušené formy starostlivosti o deti, ktoré sú vhodné najmä tam, kde štandardná škôlka nebude naplnená, a teda sa nedá ani finančne udržať. Je to tiež efektívna forma prechodného opatrenia, aby sme po opadnutí vlny malých detí, ktorá hrozí už o niekoľko rokov, nezostali opäť s prázdnymi budovami, ako sa to už stalo v minulosti.
V týchto skupinách, dovolila by som si poznamenať, nemá prebiehať len starostlivosť o tie deti, ale má byť zabezpečené aj vzdelávanie. Preto osoba, ktorá ich bude prevádzkovať, musí byť na to spôsobilá a kompetentná. Dnešný systém dane z príjmu fyzických osôb je veľmi dobre nadstavený v tom, že obec, ktorá má deti v škôlke, bude na ne dostávať primerane k tomu aj prostriedky z dane z príjmu fyzických osôb. To znamená, že nemusíme meniť finančný mechanizmus ako taký. Teda obce, ktoré napríklad kvôli tejto garancii budú musieť zriadiť nové škôlky alebo platiť detské skupiny, dostanú viac peňazí primerane k počtu umiestnených detí. Obciam sa zároveň za minulej vlády zvýšili podielové dane a výber daní je tiež priaznivý, takže požadovať po nich túto službu, máme zato, že je legitímne aj z hľadiska financií. Takisto navrhujeme postupný prístup, aby teda od budúceho roku bolo miesto garantované pre 5-ročné deti, od ďalšieho roku pre deti od 4 rokov a od ďalšieho roku pre 3-ročné deti. Inými slovami, aby obce mali čas sa pripraviť, či už tým, že si dohodnú partnerov, alebo samy postavia škôlky, alebo upravia existujúce kapacity tak, aby sa im tam deti zmestili.
Zároveň navrhujeme aj určitú poistku, a to v situácii, keď obec nezabezpečí žiadosť rodičov, ktorá je podaná v primeranej lehote. Tam navrhujeme, aby bola obec nútená vyplatiť rodičom tzv. kompenzačný príspevok v sume 203,20 eur a ako kompenzáciu. Zmyslom tejto finančnej čiastky nemá byť, aby sa obce z neschopnosti vytvoriť miesto v škôlke pre ich deti vykupovali. Ide o vytváranie motivácie, aby obce aktívnymi, aktívne rôznymi kreatívnymi spôsobmi hľadali voľné miesta a nemuseli tak pristupovať k vyplácaniu tohto kompenzačného príspevku. Návrh tohto zákona už raz podávala strana SIEŤ, konkrétne cez poslanca Miroslava Beblavého, vo veľmi podobnom znení. Krátko na to na pracovnom sneme v júni 2014 SMER oznámil, že chce tiež rozširovať kapacity škôlok, čo sa aj stalo, a ja to vítam a tieto prostriedky by mali byť aj boli ďalej navýšené, čo je potrebné pochváliť. Lenže budovanie nových kapacít škôlok sa ukázalo byť nedostatočné, pretože aj tento rok očakávame, že tisíce rodín opäť nedostanú od štátu službu, ktorú ako daňoví poplatníci očakávajú. V programovom vyhlásení vlády si vláda dala za cieľ vytvoriť postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila čo najviac k stopercentnej zaškolenosti detí v materských školách od štyroch rokov veku. To som zacitovala.
Toto postupné vytváranie podmienok trvá už veľmi dlhú dobu a každý rok doteraz zostalo viac a viac rodín bez škôlky. Nerozumiem, prečo vláda v tejto oblasti nie je ambicióznejšia, a nevidím dôvod, prečo by nemala pridať, aby naozaj týchto 10-tisíc miest, ktoré tu chýbajú, vytvorila kreatívnejšími a efektívnejšími spôsobmi, ako je samotná výstavba.
Ako som už spomenula, nové kapacity treba privítať, podľa môjho názoru to však samo osebe systémovo problém nerieši. V menších obciach, najmä v takých, ktoré nie sú veľmi blízko ďalšej obce, kde škôlka je, nie je jednoducho možnosť mať škôlku v tradičnom slova zmysle, pretože aj keby ju štát rovno zaplatil, že ju postaví, tak sa potom nedá finančne udržať pre malý počet detí, ktorý nastane v budúcnosti. Preto je podstatné zahrnúť do zákona aj spomínané detské skupiny. Tieto dokonca vedia riešiť aj umiestňovanie detí mladších ako tri roky, teda môžu slúžiť ako lacnejšia alternatíva jaslí. Problém je najvypuklejší v Bratislave a v bratislavskom regióne, preto by práve detské skupiny odľahčili Bratislave, ak by obce v jej okolí mohli vytvárať detské skupiny.
Druhým argumentom je, že množstvo zákonov u nás pozabúda na tzv. nečinnosť povinnej osoby, a práve preto je často nemožné donútiť povinnú osobu k jeho plneniu. Tento zákon práve túto potenciálnu nečinnosť povinnej osoby, ktorej, v tomto prípade je to obec, rieši práve spomínaným satisfakčným poplatkom a vytvára tak záväzok. Tu by som možno na tomto mieste poznamenala, že tento zákon sa možno naozaj netýka všetkých, en bloc všetkých obcí a miest, keďže veľa miest s týmto umiestňovaním problém nemá. Alebo teda regiónov. Ale sú tu regióny, ktoré s umiestňovaním majú veľký problém, napr. práve bratislavský región. A tam v poslednom období keď vláda vyčlenila finančné prostriedky na výstavbu nových škôlok alebo dostavanie súčasných škôlok, sa tie mestské časti nezaujímali o tieto, o tieto dotácie. To znamená, boli nečinné v tomto prípade. Takže práve možno tento zákon by mohol riešiť to, že budú nejakým spôsobom dotlačené, motivované k tomu, aby, aby vytvárali tie miesta aktívne. Z tohto pohľadu individuálna garancia na nemecký spôsob, aj keď Nemecko nie je jediný štát, ktorý to zaviedol, je práve príklad takéhoto prístupu. To znamená, že my dáme obci flexibilitu a nástroje na to, aby dokázala zabezpečiť miesta pre všetky deti. Nezaväzujeme alebo nezväzujeme ruky starostom. Ponúkame im široký rezervoár možností, aby, ak to rodičia potrebujú, vedeli to zabezpečiť, a štát, samozrejme, musí zabezpečiť obciam primerané finančné prostriedky, aby tak urobiť mohli. Za týchto okolností rodičia budú mať istotu, že ak v apríli prídu do škôlky alebo na obecný úrad a podpíšu žiadosť, predložia ju vo vhodnej lehote, od 1. septembra to miesto pre nich niekde musí byť. Nie, aby sa už tehotné ženy zapisovali do poradovníka alebo aby zúfalí rodičia stáli rady na zápis od skorých ranných hodín, ako je to dnes. Toto nami navrhované opatrenie bolo tiež jednou z desiatich priorít, s ktorými išla strana SIEŤ do volieb, a ja osobne sa cítim zaviazaná práve týmto opatrením, ktoré sme kolektívne spolu vypracovávali.
Z tohto dôvodu si vás, kolegovia, poprosím alebo dovolím požiadať o podporu tohto zákona, aby sme ekonomicky nepoškodzovali mnohé mladé rodiny.
Ďakujeme.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov platných jednak pre vládu, ako aj pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem logicky Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorským výbor do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, zámer tohto návrhu je nesporne chvályhodný a podpory hodný. Zabezpečiť predškolskú starostlivosť pre všetky deti, ktoré majú o to záujem, je cieľ, o ktorý by sme sa mali snažiť.
Oceňujem, že tento návrh je formulovaný vo forme práva, nie povinnosti nejakej novej povinnej predškolskej dochádzky, a oceňujem aj skutočnosť, že tá ponúkaná forma je diverzifikovaná, že neuvažuje iba o obecných materských školách, ale aj o škôlkach cirkevných či súkromných a rovnako nielen v materských školách, ale aj o detských skupinách.
V praktickej forme predloženého návrhu však vidím isté problémy a spomeniem tri, ktoré vnímam ako najvážnejšie. Jednak sú to dopady na obec, ktorá by mala túto predškolskú výchovu zabezpečovať prostredníctvom či už vytvorenia vlastných kapacít, alebo, alebo financovania príspevku vo výške rodičovského, rodičovského príspevku v prípade, že nedokáže pre niektoré deti zabezpečiť miesto v materskej škole alebo v detskej skupine. Toto opatrenie nesporne bude znamenať zvýšené náklady pre obec a nie je sprevádzané dostatočnými zdrojmi, z ktorých by obce mali toto opatrenie realizovať.
Vo vzťahu k tomu príspevku, ktorý má charakter nejakej sankcie a ktorý sa má vyplácať rodičom, ktorých deti nie sú, nebudú môcť byť umiestnené v škôlke alebo v detskej skupine, tak toto nie je pokryté vôbec ničím; a ani ten príspevok vo vzťahu k dieťaťu umiestnenému v škôlke, ktorý sa premietne do koeficientu pre prerozdeľovanie podielových daní, sa domnievam, že, že to nedokáže pokryť úplne náklady, ktoré s tým obce budú mať.
Vo vzťahu k prenesenému výkonu štátnej správy priamo z ústavy vyplýva, že náklady na jej výkon uhrádza štát. Samozrejme, že nie vždy sa to rešpektuje, veľmi často sa to porušuje, ale aspoň teoreticky je v ústave takéto pravidlo zakotvené. Uvedomujem si, že v tomto prípade nejde o prenesený výkon štátnej správy, ale o originálnu kompetenciu, ale rovnako aj vo vzťahu k originálnym kompetenciám by štát mal rešpektovať, že keď stanovuje obciam nejaké nové úlohy alebo dáva im nové povinnosti, tak by ich mal dokázať pokryť primeranými finančnými zdrojmi.
Vyplýva to napríklad aj z Európskej charty miestnych samospráv, ktorá v čl. 9 ods. 2 uvádza, že zdroje miestnych orgánov majú byť úmerné ich kompetenciám. Hlavný problém, prečo nie je dostatok miest v materských školách, je v nedostatku zdrojov, ktoré majú obce, nie primárne v neochote túto službu financovať. Predložený návrh podľa môjho názoru tento problém dostatočne nerieši.
Druhý problém, ktorý vidím, sa tiež týka financovania, a síce financovania mimoriadnych nákladov, kde sa uvádza v čl. 2 návrhu zákona, že ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky v súvislosti so zriadením novej materskej školy. Je to niečo nesystémové, čo sa teraz navrhuje preniesť do zákona ako systém, vždy je nebezpečné, keď sa v zákone alebo v nejakom právnom predpise nachádza slovíčko "môže", lebo to poskytuje priestor pre subjektívny výklad aj s vedomím, že budú stanovené nejaké, nejaké pravidlá, podľa ktorých sa bude postupovať. Ale ako poznáme reálnu prax na Slovensku, napr. pri prideľovaní dotácií, tam, kde existuje nejaká voľnosť pri ich rozhodovaní, dochádza veľmi často, ak už nie ku korupcii, tak k straníckemu klientelizmu a je veľmi teda pravdepodobné, že ak by sme išli touto cestou, tak o pár rokov by nejaká mimovládna organizácia nám ponúkla porovnanie, ako úspešní by boli pri žiadostiach žiadatelia z obcí, v ktorých starosta je kandidátom alebo bol zvolený za niektorú z vládnych strán, a kde bol zvolený opozičný kandidát.
A tretí nedostatok toho návrhu zákona vidím v tých detských skupinách. Nie v detských skupinách ako takých, tá myšlienka sa mi pozdáva, nechcem ju spochybňovať z vecného hľadiska. Považujem za správne, ak sa vytvára ďalšia forma poskytovania predškolskej starostlivosti, to treba iba privítať, pretože to spružní, sflexibilní ten systém a umožní pokryť situácie, ktoré nie sú pokryteľné súčasnými formami, teda materskými školami. A ale je to podľa môjho názoru nedostatočné, riešiť túto vec iba konštatovaním, že podrobnosti o poskytovaní predškolskej starostlivosti v detských skupinách stanoví osobitný zákon. A ja, samozrejme, viem, že takýto návrh zákona už existuje, bol predložený nie raz, ale dokonca trikrát v minulom volebnom období, bol trikrát aj odmietnutý, ale postupnosť mala byť podľa môjho názoru opačná, buď teda malo byť oba návrhy predložené ako jeden návrh, alebo prípadne ako balík návrhov, aby sa zároveň riešilo aj vytvorenie detských skupín, aj, aj otázka financovania.
Nezdá sa mi celkom primerané používať v zákone nejaký pojem, ktorý v aktuálnom právnom poriadku v danej chvíli nemá vlastne žiadny obsah, lebo detská skupina, pokiaľ viem, nie je zatiaľ nikde definovaná, a toto by bola definovaná iba nejak ako nejaký pojem, ktorý nie je ničím naplnený.
Predkladatelia tohto návrhu zákona minulý týždeň mali tlačovú besedu, na ktorej predstavili tento návrh a okrem toho kritizovali návrhy, s ktorými prišla opozícia, a pán poslanec Beblavý ich označil, teraz citujem z médií, za "triviálne, recyklované a nedopracované".
Pri všetkých mojich osobných sympatiách k predkladateľom tohto návrhu aj pri ocenení ich politických postojov z predchádzajúceho najbližšieho obdobia, aj pri vedomí si dôležitosti riešenej témy si neodpustím, aby som sa aj ja pozrel na ich návrh touto optikou, a ten návrh triviálny určite nie je, rieši vec, ktorá je dôležitá. Je to návrh, ktorý je recyklovaný, lebo rovnaký návrh predložil v roku 2014 v septembri pán poslanec Miroslav Beblavý. Ja to za problém nepovažujem, ak je nejaký návrh dobrý, tak je ho možno recyklovať a predkladať znovu a znovu, až kým nie je prijatý. V tom nie je žiadny problém. Ale teda pokiaľ sám predkladám na schôdzu nejaký recyklát, tak asi by som nemal iným vyčítať, že robia to isté, čo robím ja v danej chvíli, ale vecne v tom nevidím žiadny problém, že tento návrh je recyklovaný.
Problém vidím v tom, že je síce prepracovaný, ale podľa mňa nie je dopracovaný a nie je domyslený do všetkých súvislostí, najmä v otázke financovania tých spomínaných detských skupín.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Mne sa, naopak, veľmi páči, že pani predkladateľka vrátila do hry to, aby sa vlastne duálny systém vzdelávania ocitol aj na predškolskom stupni, to, čo teraz vnímame ako predškolský stupeň. Celé je to, teda ako vieme, aj základná škola, aj stredná škola, aj vysoké školy a univerzity majú duálny systém, sú tam aj privátne, sú tam aj verejné školy riadené dajme tomu vyššími územnými celkami alebo obcami s istou mierou samosprávy. Presne k tomu smeruje aj táto iniciatíva.
Jasné, že tie obce, ktoré sa nechytia tej potreby, ktorú občania jasne signalizujú, jednoducho si tie škôlky nezriadia a chytia sa tej iniciatívy poskytovatelia služieb z privátneho sektoru a budeme mať, ak by takýto zákon prešiel, proste pevnejšiu tú privátnu nohu aj v tomto predškolskom vzdelávaní.
Ja si myslím, že to, čo pán kolega Dostál nazval v istom zmysle pokutou štátu za to, že ľuďom neposkytuje služby, v tomto prípade predškolské vzdelávanie pre deti, je nakoniec veľmi žiaduce, pretože štát, ktorý dlhoročne ignoruje, ignoruje najrôznejšie potreby občanov, by konečne mal začať dostávať za to pokuty. A ak toto chcete nazývať pokutu za ignorovanie ľudí, tak nech sa to hoci aj tak volá.
Pokiaľ ide o to, že naozaj si opozícia osvojila viac-menej, viac-menej hanlivý termín o recyklovaných návrhoch, tak sa naozaj čudujem aj pánovi kolegovi Dostálovi, podávať návrh v Národnej rade, ktorý už raz podaný bol, nie niekedy, nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ako nedá sa mi nepovedať, že mi každá snaha o riešenie tohto pálčivého problému, ako je zabezpečenie toho, aby naozaj mladí ľudia alebo celkovo rodiny mali miesto pre svoje deti v škôlkach, je chvályhodná.
Len pri čítaní tohto návrhu zákona som našiel určitý nesúlad, keď reagujem na pána Dostála, tak nie je to len o tých detských skupinkách, teda o detských skupinách, ale napríklad keď sa pozrieme aj na školský zákon, čo je č. 245/2008 Z. z., vieme, že tá materská škola je podľa § 28 ods. 2 zadefinovaná, že zabezpečuje výchovu a vzdelávanie. Tu sa operuje s termínom predškolská starostlivosť. Zatiaľ čo v školskom zákone sa v § 16 ods. 2 jasne určuje, že materská škola zabezpečuje predprimárne vzdelávanie.
Čiže myslím si, že, nehovoriac o iných aj vyhláškach, o vyhláške o materskej škole č. 306/2008 Z. z. a tak ďalej, ale bolo by veľmi možnože zlou cestou, aby sme na základe začali vychádzať z toho, že, alebo pri komunikácii s odbornou verejnosťou, že vlastne celý tento termín predškolská starostlivosť bude posúvať to, o čo sa snažili ľudia, učiteľky materských škôl celý ten čas, aby sa naozaj vzdelávanie, predprimárne vzdelávanie dostalo do nášho školského systému, aby sa to začalo chápať, a klesnúť to nejak na úroveň len opatrovateľskej služby. To znamená, že myslím si, že na to by sme mali vždy prihliadať, lebo áno, predprimárne vzdelávanie je súčasťou nášho školského systému a nemali by sme na to zabúdať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, popravde som teraz taký rozvyklaný, lebo ja som bol v stave podporiť tento zákon.
Ale hlavne tá posledná časť, ktorá sa týka platnej legislatívy k detským skupinám, uvidíme, že akým spôsobom sa k tomu vyjadrí pani predkladateľka, ale ak by mal byť prijatý zákon, ktorý operuje s pojmom, ktorý nemáme dovysvetlený, a nemáme v balíku zákon, ktorý by ho dovysvetľoval, tak v zásade by sme prijali nedokonalý kus legislatívy. Ja som sa teraz pýtal na dátum účinnosti, ten má byť od 1. septembra 2016, takže vidím v zásade iba dve možnosti, buď predĺžiť účinnosť a medzitým dopracovať zákon, ktorý by ten pojem dovysvetlil, alebo predložiť ho v zásade ešte na ďalšiu schôdzu, aby za predpokladu, že by to prešlo do druhého čítania, popritom ešte prišiel jeden, to neviem, či stíhame.
Takže ak ten argument nebude vyvrátený zo strany predkladateľov, a naozaj by sme mali prijať zákon, ktorý pracuje s neplatným pojmom, tak sa obávam, že, že by sme prijali nedokonalý kus legislatívy.

Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí zareagovali. K pánu poslancovi Budajovi, ktorý, bohužiaľ, tu už nie je, by som chcel povedať, že zrejme nie celkom počúval, čo som povedal, ja som, naopak, to, čo on nazval duálnym systémom, pochválil, ocenil som, že ten návrh sa neupína iba na obecné škôlky, ale počíta aj so súkromnými a cirkevnými materskými školami, a rovnako, že k forme materskej školy dopĺňa aj formu detskej skupiny, čím zvyšuje flexibilitu, čo sú všetko veci, ktoré ja vítam.
To, čo pán poslanec Budaj nazval pokuta štátu, keby bolo pokuta štátu, tak možno by sa o tom dalo uvažovať. V tomto prípade to však nie je pokuta pre štát, ale je to pokuta pre obec, čo je teda drobný rozdiel z pohľadu možno poslanca Národnej rady, z pohľadu samotnej obce to až taký drobný rozdiel, obávam sa, nie je.
A do tretice ma pán Budaj asi zle počul, keď som hovoril o tom recyklovaní, lebo ja som povedal, že nemám nič proti recyklovaniu dobrých návrhov. Ja som tým iba reagoval na kritiku kolegov predkladateľov tohto návrhu zákona na adresu ostatných poslancov opozície, ktorí prišli s väčším množstvom návrhov, a práve on ich označil za recyklované, ako by to bolo niečo zlé. Podľa mňa to nič zlé nie je.
Čo sa týka pána poslanca Poliačika, tie detské skupiny nie sú podľa môjho názoru priamo v tomto zákone nijako tak upravené, aby bolo jasné, aby boli použiteľné. Povinnosti, ktoré zákon stanovuje, by mali nastúpiť vlastne až v školskom roku 2017/2018, čiže je to problém skôr z hľadiska formy zákona ako nejaký praktický.