4. schôdza

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať na návrh tohto zákona.
Ja som aj v predchádzajúcom období, predtým ako došiel na rokovanie parlamentu, mal aj niekoľko mediálnych výstupov, v ktorých som obzvlášť tento zákona nechválil, a myslím, že v rovnakom duchu budem pokračovať aj teraz.
Veľmi som váhal, či sa mám prihlásiť na začiatok rozpravy alebo na koniec rozpravy, a v zásade som veľmi rád, že vystupujem v závere rozpravy, aj keď sme len dvaja vystupujúci, lebo ak by som vzniesol pravdepodobne tú kritiku ja v úvode, tak asi by nebola takým spôsobom podporená, ako keď ja môžem dnes z tohto miesta ako koaličný poslanec podporiť slová, ktoré zazneli z opozičného tábora.
To, čo povedal pán kolega Dostál, je všetko absolútna pravda. Pod všetko, čo povedal, som ochotný sa hocikedy podpísať, lebo presne vystihol problémy, ktoré tento návrh zákona má. Ja možno budem trošku tvrdší a myslím si, že mi to ako poslancovi z iného tábora aj patrí, a ak zazneli slová v predchádzajúcom období na tlačovke "triviálne, recyklované, nedopracované", tak ja by som pre tento zákon použil možno trojicu slov: populistický, recyklovaný a nedopracovaný. Môžem sa k jednotlivým pojmom aj dostať.
Prečo populistický? Populistický z jednoduchého dôvodu, že chce riešiť to, čo je v programovom vyhlásení vlády napísané inými písmenami, a hovorí, že v zásade vytvára priestor pre deti od troch rokov. To, čo sa nehovorilo mediálne, aj keď musím povedať, že pani predkladateľka to povedala úplne korektne pri uvádzaní tohto zákona, je to, že v školskom roku 2017/2018, to znamená, až obrok bude zabezpečená predškolská výchova pre deti od veku piatich rokov života. To v zásade máme zabezpečené už dnes, ak by sme nemali v materských školách troj- a štvorročné deti. Od roku ’18/’19 štvorročné deti a od roku ’19/’20 trojročné deti. Ak budem hovoriť o tom, že v programovom vyhlásení vlády je garancia zabezpečiť dostatok kapacít od štvrtého roku života dieťaťa vo všetkých oblastiach, tak potom v zásade je to to isté, lebo všetko sa to viaže na koniec obdobia.
A teraz sa vráťme k tomu, akým spôsobom a prečo, prečo je to z druhého, z druhého hľadiska populistické. Počet dnes neumiestnených detí je niekde na úrovni 7-8-tisíc, to je v dôvodovej správe, ktorá je k tomuto návrhu zákona, vyplývalo to aj z viacerých, z viacerých analýz. Počet žiadosti je vyšší, ale je pravdou to, že rodičia dávajú niekedy dve alebo tri žiadosti, aby aspoň do niektorej z materských škôl bolo dieťa umiestnené. To, čo sa vytvára z prvého balíku, ktorý vyčlenila vláda Roberta Fica, to je tých 15 mil. eur na zvyšovanie predškolských kapacít, hovorí o vytvorení vyše asi 3 až 3,5 tisíca miest v materských školách, z čoho časť je už realizovaná, časť bude realizovaná v priebehu roku 2016, kedy je termín na dočerpanie týchto finančných prostriedkov. Takže takmer polovica z dnes neumiestnených detí je v zásade vykrytá 15 mil., ktoré boli určené na rozširovanie kapacít materských škôl.
Máme pripravené výzvy z eurofondov a niektoré sa začínajú aj realizovať, sú popísané v dôvodovej správe k tomuto zákonu, ktoré hovoria o tom, že bude použitých takmer 80 mil. euro z prostriedkov IROP-u. Ak budeme hovoriť o tom, aké to môže vytvoriť kapacity, ak budujeme kontajnerové materské školy, ktoré nie sú štandardom horšie, ako sú štandardné kamenné, ak použijem tento termín, materské školy, akurát sú urobené inými technológiami, tak náklady na výstavbu jedného miesta pre dieťa sa hýbu niekde okolo 5,5- až 6-tisíc eur. Ak by som predelil týmto počtom 80 deleno, deleno 6, tak mi vyjde ďaleko vyšší počet takmer niekde k 15 tisícom miest v materských školách. Je pravdou, že tieto školy budú pravdepodobne vo väčšine prípadov robené inými technológiami a bude aj náklad na jedno miesto vyšší, niekde na úrovni, niekde na úrovni možno do 10-tisíc euro. V tomto prípade to predstavuje vytvorenie ďalších 8-tisíc miest v materských školách, 8-tisíc plus 3 je niekde na úrovni 11-tisíc miest v materských školách, čo v dostatočnom množstve zabezpečuje všetky potreby, ktoré sú dnes, a zabezpečuje aj potreby k smerom do budúcnosti. Zaznela, čiže toto sú dva dôvody, prečo považujem tento návrh zákona za populistický, lebo vykopáva dvere tam, kde sú a sú vytvorené aj dostatočné finančné kapacity.
Zaznela tu otázka, že prečo sa samosprávy nevenovali týmto problémom doteraz, a samosprávy v zásade sú zlé a samosprávy by mali vzhľadom na svoju nečinnosť, ako to zaznelo pri uvádzaní tohto zákona, byť potrestané. No jako ja ten problém, vážené dámy, vážení páni, vôbec nevidím takto. Problémy, ktoré vznikajú, vznikajú predovšetkým v okolí veľkých miest a nevznikajú prirodzenou demografiou, ale vznikajú v dôsledku migrácie obyvateľov. Migrácia obyvateľov za prácou do väčších miest znamená predovšetkým v satelitoch, v obciach, že si tam prisťahujú mladé rodiny, lebo tam majú lacnejšie stavebné pozemky ako v mestách, a v týchto obciach ešte na dôvažok urobia to, že sa neprihlásia na trvalý pobyt niekoľko rokov, a žiadajú vo chvíli, keď majú nejaké požiadavky na obec, miesto napríklad v materskej škole v tejto obci. Toto je, toto je jeden z vážnych problémov, ktoré sú tu, a nevidím absolútne žiaden dôvod, prečo by za nezodpovedné počínanie občanov Slovenskej republiky, mala byť sankciovaná obec. Tomuto nerozumiem vôbec.
Ak budeme hovoriť o tom, aké sú dopady navrhované na rozpočty obcí. Ja som si to vypočítal pre svoju obec, v prípade, že by som neumiestnil deti do materskej školy, predstavoval by takýto poplatok 23 % bežného rozpočtu. Nerealizovateľné, likvidačné, nemožné. Toto je likvidačný zákon pre samosprávy. Opýtal som sa predstaviteľa mesta a v zásade najväčšej, najväčšej samosprávy na Slovensku starostu Bajana, koľko by ho to stále v Petržalke. Dámy a páni, počúvajte číslo, 140-tisíc euro mesačne. 140-tisíc euro mesačne by mala vynakladať v takomto prípade Petržalka na zabezpečenie týchto potrieb podľa tohto zákona. Nerealizovateľné, nemožné, likvidačné. Aj z tohto dôvodu je tento zákon populistický, lebo nerieši problémy tak, ako by ich riešiť mal.
K recyklácii sa vyjadrovať nebudem, lebo v zásade súhlasím aj s tézou, že ak je niečo, čo je potrebné riešiť, a rokovací poriadok hovorí, že najskôr to môže byť, ak je to neschválené, po 6 mesiacoch, tak asi je potrebné po tých 6 mesiacoch sa tou témou zaoberať, ale súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, ak niekto poukazuje na druhých, tak rovnaký meter by mal používať aj na seba a to je aj v prípade vzťahu opozícia - vládna koalícia.
Ďalšiu otázku, ktorá tu bola už otvorená, je otázka detských skupín. Ja uľahčím rozhodovanie pánovi Poliačikovi, ako naložiť s týmto zákonom, lebo tento zákon v § 5 hovorí: "Podrobnosti o zabezpečení starostlivosti v detskej skupine ustanoví osobitný zákon." Osobitný zákon, ktorý nie je predložený, a tým pádom, že nie je predložený a zavádza túto kategóriu do tohto zákona, je nerealizovateľný a nevykonateľný. Tým pádom, ak by bol tento zákon prijatý, je v plnom rozsahu nevykonateľný. To znamená, že z hľadiska právneho, nech mi je odpustené, ale použijem slovo paškvil, nechcem sa dotknúť vás, pani poslankyňa, lebo vy ste, vy ste nová pani poslankyňa, ale hovorím to skôr k smerom k pánovi kolegovi Beblavému, ktorý z rôznych pohľadov a z rôznych dôvodov nálepkoval takýmto, takýmto pomenovaním viacero zákonov. Toto je adresované nie vám, ale je to adresované jemu, lebo on sám sa podpísal pod rovnaký návrh zákona.
Ďalšie veci a to je veľmi elegantne obídené: "Náležitosti dohody o umiestnení dieťaťa ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva," čiže vyhláška, ale vyhláška k tomu zákonu, ktorý neexistuje. Čiže druhý dôvod, prečo je to právne nevykonateľné, a myslím si, že je to zle urobené.
Ak by sme sa vrátili aj k ďalším veciam, ktoré sa týkajú, že začneme rozdeľovať deti na dve kategórie. Je tu povedané, myslím, že je to § 4 ods. 6, že ak obec určí všeobecne záväzným nariadením, myslím, nie od obce, obec od zákonného zástupcu môže požadovať príspevok na prevádzku do výšky toho príspevku, to znamená do 203 euro, čiže znamená, že trebárs detská skupina môže mať maximálne náklady, na ktoré sa prispieva, 406 euro podľa tohto návrhu zákona. Materská škola, ktorá štandardne funguje v obciach, závisí to od starostu, závisí to od nákladov, závisí to od zastupiteľstva, sa náklady, ktoré vyberajú na dieťa, strava plus nejaké poplatky, pohybuje niekde od 20-30 po nejakých 50-70 euro vo verejných materských školách, čiže nepohybuje sa nijako vyššie. Ak by mala obec jednu materskú školu, kde deti platia 20-30-50 euro, je jedna skupina detí, zostane skupina neumiestnených detí, ktoré budú platiť alebo môžu podľa tohto návrhu zákona platiť 203 euro, z čoho polovičku im prispeje obec. Ja v tom nevidím logiku. Akým spôsobom budeme rozdeľovať deti na tie, ktoré sú za 50 euro vychovávané s plným, v plnom rozsahu, to znamená výchova, vzdelávanie, predprimárne vzdelávanie, akým spôsobom budeme za starostlivosť, iba za starostlivosť o deti požadovať od niekoho 203 euro? Ako zdá sa mi to, dve absolútne nelogické kategórie detí, ktoré týmto návrhom zákona zavádzame.
Toto sú, toto sú z tohto môjho pohľadu asi tie najvážnejšie výhrady k návrhu zákona, ale neodpustím si na záver jednu poznámku a tá bude adresovaná k druhej pani predkladateľke, ktorou je pani primátorka Macháčková. Nebol by som pristúpil možno k tomuto, pokiaľ by som nebol svedkom pri zaraďovaní nezaradených poslancov do výborov, akým spôsobom ste citovo vydierali, sa snažili zlomiť svojich bývalých kolegov, aby ste sa dostali do výborov, v ktorých ste prioritne chceli byť. Ja poviem to z iného pohľadu, že to je, to je rovnaký meter. Pani kolegyňa, my obaja sme sedeli aj v Rade ZMOS-u, aj v Predsedníctve ZMOS-u, kde sme riešili rad zákonov, ktoré sa dotýkali samosprávy. Ja si pamätám skupinu "odbojných" poslancov, odbojných dávam do, do úvodzoviek, ktorí pri akomkoľvek návrhu, ktorý prišiel z vlády a ktorý sa nejakým spôsobom dotýkal obcí, automaticky táto skupina poslancov argumentovala, ako môže vláda niečo predložiť bez toho, aby sme my s tým nesúhlasili. Nie aby to s nami prerokovala a hľadali sme nejaké spoločné východiská, ale aby sme my s tým nesúhlasili.
Pani poslankyňa, vy dnes ako tá istá primátorka, ako tá istá predstaviteľka ZMOS-u predkladáte návrh zákona, ktorý má fatálne dopady na rozpočty obcí, a to niežeby ste to prerokovali s kolegami ZMOS-e, niežeby s tým súhlasili, ale vy ste ich s týmto návrhom zákona ani neoboznámili a toto považujem za neprijateľné a opätovne za dvojaký meter, ktorý je neprípustný, a určite aj pre toto tento návrh zákona nepodporíme.

Ja by som chcela reagovať teda na môjho predrečníka. Myslím si, že ja som žiadnu povinnosť neporušila, že som neoboznámila samosprávy, ani som teda nemala taký priestor, kde by som ich vhodným spôsobom o tomto oboznámila, a myslím si, že ten náš zákon tú situáciu rieši, aj keď nehovorím, že ju možno rieši úplne do dôsledkov, ale v konečnom dôsledku treba si povedať aj reálne, ktorých samospráv sa to týka. Nakoniec ste to naznačil aj vy, že tento problém je do veľkej miery práve spôsobený migráciou obyvateľov a väčšiny samospráv vlastne sa toto netýka, tie dôsledky, o ktorých hovoríte. Takže tiež nie ste korektný vo svojich vyjadreniach, keď toto tvrdíte.
Tento problém je naozaj len v niektorých mestách a podľa môjho názoru by sme tento problém riešiť skutočne mali, pretože tie mladé rodiny, pokiaľ nemajú kde tie deti jednoducho umiestniť, tak si myslím, že to je základná služba, ktorú by im mali obce alebo štát poskytnúť. Viete, keď som sa ja na to pozerala naozaj optikou tých samospráv, tak som si povedala, že áno, určite nebude to možno pre všetkých príjemné. Ale keby sme si to spočítali, koľko je tých obcí, ktorých sa to týka, tak drvivá väčšina je to tá, ktorých sa to netýka. Takže to tu nehovorte, že sa to týka všetkých.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Petrák, naozaj musím, musím povedať aj ja, že žiadna vláda nedávala taký dôraz tomu, aby nedostatok materských miest pre materské školy, aby neriešila tak, ako vláda Roberta Fica.
Veď vieme, od roku ’89 koľko škôlok bolo porušených, koľko majetku bolo odpredaného, a naozaj aj jasle dopadli veľmi, veľmi zle, že o deti malé do dvoch rokov nie je postarané a o deti, ktoré môžu ísť do materských škôlok od tretieho roku, sa obce len s námahou vysporiadávali. A riešime to a naozaj sa to darí, že aj v minulom období sa o tých 5 200 miest podarilo postarať a cez IROP-ku ďalších 79 mil. ide na zabezpečenie ďalších miest. Ono problém je naozaj ten, že v mnohých veľkých mestách, kde si v okolí postavia tie mladé rodiny domčeky, a tam nie je zabezpečená infraštruktúra a nie je tam žiadna materská škola a potom tie deti, keďže majú trvalý pobyt v Bratislave alebo vo veľkom meste, tak ten dostatok tam nie je. Tak tam sú tie najväčšie problémy. Ale my, ktorí sme sa v samospráve s tým vysporiadali, my máme ešte jeden ďalší problém. Že o deti, ktoré sa do šesť rokov, o to sa postaráme, ale potom buď rodičia, alebo starí rodičia zabezpečia to, že máme odliv a nenastúpia do základnej školy u nás a materská škôlka je z obecných zdrojov a základná škola je dotovaná od štátu.
A tu máme my veľký problém, aby sme to potom nejakým spôsobom riešili, aby sme zabezpečili, aby základná škola fungovala na malých obciach.

Ďakujem pekne za faktické a ja zareagujem na obe. Pán kolega Bublavý, ako súhlasím, akurát s tým rozdielom, že pokiaľ ide o počet škôlok, ktoré boli odpredané od ’90. roku, kopírovalo to demografiu. Počet detí v materských školách, predškolských zariadeniach klesol takmer o 200-tisíc, to znamená aj boli prebytočné kapacity, ktoré bolo treba odpredať, dnes je trošku demografický boom, ktorý bude trvať možno ešte pár rokov alebo prejavuje sa v tomto období, odhady sú do nejakého roku 2022 a potom sa očakáva opätovný pokles. To znamená, dnes sa nachádzame v takom miernom výkyve, ktorý potrebujeme vykryť.
Pani kolegyňa Macháčková, absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že ak sa to netýka väčšiny alebo všetkých, tak v zásade schváľme, schváľme čokoľvek a tých, ktorých sa to týka, je to ich problém, a nech sa s tým vysporiadajú akokoľvek. Tento parlament schvaľuje rad zákonov a často sú aj z dielne opozície, len vzhľadom na to, že je podnet, ktorý sa dotýka jedného alebo niekoľkých málo občanov, aby neboli ukrivdení pri pôsobením povedzme štátnych orgánov, orgánov verejnej správy alebo aj z akýchkoľvek iných dôvodov, tak prijímame zákony a často zneprehľadňujeme právny systém.
A toto sa dotýka desiatok až stoviek obcí a miest, ktoré by boli hrubo poškodené, a nemôžem súhlasiť s vašou argumentáciou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som toto záverečné slovo využila na reakcie na mojich kolegov a takisto možno ešte na nejaké také doplnenie tohto, tohto celého návrhu.
V prvom rade, čo vám chcem povedať, je, že ja ďakujem za každú konštruktívnu kritiku, ktorú som spolu s kolegami na tento návrh zákona dnes počula. Ja si myslím, že aj od pána Dostála napríklad, aj od pána Sopka sú to veci, ktoré sú relevantné, ja si myslím, že na to máme práve druhé, tretie čítanie, aby sme sa o týchto veciach rozprávali, a keby som išla konkrétne k tomu financovaniu v tomto návrhu zákona, ak by som mohla ísť teda postupne, v tomto návrhu zákona konkrétne sa uvádza, že pokiaľ tá obec, to je úplne posledná inštancia, keď tá obec nebude schopná vytvoriť to miesto v škôlke, uvádza sa tam aj doplnok, že sa spočíta vlastne dokopy tá suma, ktorú by tá obec mala vyplatiť formou tohto kompenzačného príspevku, a tieto obce, ktoré budú mať vysoké sumy doplatku na tento kompenzačný príspevok, budú si môcť prednostne požiadať o štátnu dotáciu, aby bola vyplatená vlastne tejto obci, ktorá bude z neho môcť vyplatiť tento kompenzačný príspevok.
Štátne, sám pán Petrák reagoval, tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu tu sú, či už to boli naozaj sociálne balíčky v minulom období, ktoré, ste sám hovorili, že sú na nejakú polovicu zatiaľ vyčerpané, vláda takisto sľúbila ďalšie čerpanie ďalších finančných prostriedkov, či už je to v rámci Národného programu reforiem Slovenskej republiky, takisto sú tam eurofondy alebo teda prostriedky z európskych fondov v pomerne vysokých sumách, takže ja si myslím, že čo sa financovania nových miest týka, keď už by malo prísť k tomu, aby, aby sa vytvorilo nové miesto formou dostavania kapacít, nebudú problémom. To len k tomu financovaniu.
Čo sa týka tých detských skupín, ktoré hovoril pán kolega Dostál aj pán kolega Poliačik, my sme tento zákon doplnili do tohto zákona ako úplne normálnu bežnú formu, ja si myslím, keďže pani poslankyňa Žitňanská ho už podávala a už je v paragrafovom znení celý pripravený, takže si myslím, že nie je problém ho, ho podať opäť. Takže toto bol, my sme ho len nejakým spôsobom nechceli kopírovať, nechceli sme jej ho nejako "kradnúť", alebo ako by som to nazvala. Ale tie detské skupiny sme tam zaradili ako jednu z možných naozaj operatívnych efektívnych riešení, ako riešiť tieto miesta v škôlkach okrem samotnej výstavby. Čiže sú tam aj rôzne iné možnosti, ktoré, ktoré ponúkame obciam, aby tie miesta vytvorila.
Čo sa týka pána Sopka a tých, tých, možno tých výrazov predprimárne vzdelávanie verzus predškolská starostlivosť, absolútne súhlasím a naším cieľom určite nie je degradovať predprimárne vzdelávanie v škôlkach na nejakú formu detských kútikov, ako som spomenula, čo sa týka aj tých detských skupín, určite tá osoba, ktorá by si takúto detskú skupinu zriadila, musí byť kompetentná nielen na prevádzkovanie starostlivosti, ale aj na prevádzkovanie, alebo aj na prevádzanie vzdelávania pre to dieťa. Samozrejme, to je jasná vec.
No a k pánovi Petrákovi, a to je v podstate možno aj nejaký ten záver, ktorým by som chcela reagovať, vy ste hovorili, že, alebo ja by som to možno nazvala tak, že my sa pozeráme na tento problém každý inými, inými očami, a ja by som, lebo je to ten istý problém, ktorý vy chcete riešiť formou navyšovania kapacít a poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie.
My sa pozeráme na ten istý problém v prvom rade cez oči trojročných, teda rodičov trojročných detí a takisto aj možno cez efektívnejšie spôsoby riešenia tohto problému. Tak ako vy ste hovoril, že ste hovorili s pánom Bajanom. Tak možno ste sa mohli opýtať jeho vicestarostu, ktorý veľmi kreatívnym spôsobom práve v Petržalke, kde je najväčší problém s týmto umiestňovaním detí, to vyriešil tak, že sa dohodol so súkromnou škôlkou zapísanou v sieti školských zariadení, a dohodol s nimi rovnakú cenu, čiže tam nie sú deti dvoch kategórií, skrátka tam, kde nebolo možné vytvoriť miesto vo verejnej škôlke, posunú tie deti do súkromnej škôlky, kde doplácajú tí rodičia presne rovnakú sumu.
A vy ste spomínali konkrétne, konkrétne, konkrétne nejakých 140-tisíc eur mesačne, že by to v Petržalke stálo. No to je presne ono. To znamená, my tu Petržalku nejakým spôsobom nenútime, aby vytvárala tieto miesta, tak ich nevytvára. A tento zákon by práve riešil to, že pokiaľ je tam tá, ja to volám, teda my to voláme kompenzačný príspevok, nie tá pokuta, ale dobre, môžme to volať aj tak, aby tá obec bola nútená, aby sa zaujímala o to, že tam stoja, ako je možné, že tam stále stoja v radoch tí rodičia aj teraz od 03.00 hod. ráno a stále nemajú miesto pre svoje deti v škôlkach. Ako je to možné, že sa to stále deje? Tak vy hovoríte o 140 tisícoch eur, tak možno práve týmto zákonom by vôbec týchto 140-tisíc eur nemuseli platiť, pretože by využili napríklad prostriedky z eurofondov alebo zo štátneho rozpočtu, vytvorili nejakým spôsobom tie miesta a nemuseli by platiť tieto, tieto peniaze. Takže tým by som ukončila moje posledné slovo alebo záverečné slovo, a ja verím, že tento zákon alebo tento návrh zákona, pokiaľ je vôľa, pokiaľ je vôľa o tom, aby sme sa tu nebavili len o tom, že práve pre tieto a pre tieto nedostatky, ktoré sú poväčšine veľmi rýchlo vyriešiteľné, sa tento zákon nedostane do druhého čítania.
Ja si myslím, že pokiaľ existuje všeobecná vôľa na tom a všetci sa zhodneme na tom, že, že je naozaj potrebné, aby štát začal riešiť túto situáciu s nevybavenými žiadosťami o miesto v škôlke, tak si myslím, že v tom druhom a treťom čítaní by sme tento zákon spoločne vedeli upraviť tak, aby, aby nám slúžil všetkým.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016.
Je to v podstate tretí z balíka, z nášho balíka návrhov zákonov, kedy sa snažíme nielen podnikateľom, ale aj občanom dať možnosť získať rôzne povolenia, rôzne rozhodnutia v skrátenej lehote za väčšie financie alebo teda za tú protihodnotu, že si viacej za to zaplatia na rozdiel od tých predchádzajúcich, kde sme rozprávali o zápise do tých predchádzajúcich, kde sme rozprávali o zápise do zoznamu podnikateľov vedených ÚVO, alebo návrh na predbežné opatrenie, zápis do obchodného registra, zápis mien do obchodného registra a podobne, kde sme fixne stanovovali dobu 24 hodín a 7 dní, ktoré by len tesne, tesne neprešli, tak v tomto návrhu zákona chceme dať obciam možnosť, možnosť, aby si samostatne všeobecne záväzným nariadením určili skrátenú lehotu, a obmedzujeme ich len výškou miestneho poplatku zhora, a to dvojnásobkom bežného poplatku, v súčasnosti najmä v konaní týkajúceho sa napríklad zápisu samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie pri vydaní poverenia na ambulantný predaj, organizovaní jarmokov, pri udelení súhlasu vstupu na verejný pozemok alebo pri vydaní povolenia na užívanie verejného priestranstva zákon, ale ani všeobecne záväzné nariadenia vydané obcami neupravujú presnú určenú lehotu na vydanie príslušných povolení, súhlasu alebo rozhodnutia, resp. ich vydanie viažu napríklad na okamihy ohlásenia a podobne.
Cieľom predloženého návrhu zákona je uložiť povinnosť obciam všeobecne záväzným nariadením ustanoviť sadzbu zvýšenej miestnej dane alebo zvýšeného miestneho poplatku pre tie prípady, ak je miestna daň alebo miestny poplatok viazaný na úkon obce, a tento úkon buď bol vydaný, teda ale tento úkon bol vydaný v lehote kratšej, než umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie, a žiadateľ o vykonanie tohto úkonu v tejto kratšej lehote písomne požiadal.
Legislatívnym návrhom sa má teda docieliť, aby obec pri udeľovaní predmetných povolení a súhlasov zaviedla možnosť voľby zrýchlených konaní a sama si ustanovila presné lehoty na vybavenie vecí za konkrétny poplatok alebo daň. Zavedením voľby možnosti zrýchlených konaní by sa mal minimalizovať aj dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.

36.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly by sa nevrátený nadmerný odpočet v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročil sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u, a zároveň zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. Skúsim porovnať súčasný stav s tým, čo navrhujeme my.
Súčasný stav je - a teraz naozaj veľmi zjednodušene - taký, že ak v nejakej spoločnosti prebieha daňová kontrola, tak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá..., a ak v tomto čase, v tejto lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, tak vráti nadmerný odpočet tejto firme do desiatich dní od jej skončenia. Bolo by slušné, keby sa daňové kontroly realizovali v takých firmách, kde je nejaký predpoklad nejakých rizikových transakcií alebo kde predpoklad nejakej dôvodnej pochybnosti o tom, či firma náhodou nerealizuje nejakú nekalú činnosť s dépeháčkou a podobne, alebo keby tieto daňové kontroly prebiehali aspoň na základe nejakej vopred spravenej rizikovej analýzy, čiže napr. by sa vybrali firmy, kde sú dlhodobo vysoké obraty, takmer žiadne dane a podobne.
Toto sa, bohužiaľ, až tak nedeje, prax je skôr taká, že akonáhle v nejakej firme vznikne vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, takmer automaticky do tejto firmy nabehne daňová kontrola, aby jednoducho túto dépeháčku mohli zadržiavať.
Teraz opäť sa vrátim k teórii, daňová kontrola by podľa správnosti mala trvať maximálne 1 rok a zadržaná dépeháčka by mala byť, ak nedošlo k pochybeniu, samozrejme, do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly uvoľnená. Prax je opäť iná. Prax je taká, že mnohé daňové kontroly sú umelo predlžované, umelo naťahované a nadmerný odpočet dlho zadržiavaný, a bežnou praxou na Slovensku je, že mnohé spoločnosti napriek tomu, že im nebola preukázaná žiadna chyba, žiadne pochybenie, žiadne dôvodné potvrdenie toho, že, že robili nejaké nekalé transakcie s dépeháčkou, napriek tomu sa k svojim peniazom nevedia - častokrát až roky - dostať.
My máme za to, že toto nie je dobrý stav. Máme za to, že to komplikuje podnikateľom život, štát im zadržiava ich vlastné peniaze, ktoré v rámci svojho fungovania a v rámci svojho potrebného cash flow spoločnosti potrebujú, potrebujú tie peniaze na rozvoj firmy, potrebujú na bežnú réžiu, na bežné fungovanie, a pokiaľ im ich štát, ich vlastné peniaze, zadržiava, tak jednoducho chod tej firmy týmto trpí. Mnohé firmy potom sú nútené si tieto zdroje, ktoré vlastne im vlastné peniaze zadržiava štát, nemôžu ich použiť, majú ich v podstate utopené, častokrát si tieto peniaze zháňajú inde, riešia to cez rôzne kontokorenty, cez rôzne nástroje vo finančných inštitúciách, toto, samozrejme, nie je zadarmo, čiže im to spôsobuje nejakú ďalšiu finančnú záťaž. Mnohé firmy, ktoré takú možnosť nemajú, nemajú možnosť si požičať, nemajú ani vlastné peniaze k dispozícii, lebo im ich štát zadržiava, tak tým trpia firmy, dostavajú sa do druhotnej platobnej neschopnosti a častokrát to má veľmi, veľmi zlé dopady na tieto firmy. Aj niekedy so záverom, že takéto firmy skrachujú.
Naším návrhom my teda navrhujeme skrátiť čas, počas ktorého môže štát zadržiavať dépeháčku, a ten skracujeme na 4 mesiace miesto pôvodného roku, tak ako je to dnes, a zároveň pokiaľ sa počas týchto štyroch mesiacov nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie dane, tak štát je povinný počas tohto obdobia, počas toho obdobia, počas ktorého zadržiaval tejto firme dépeháčku, platiť mu za to úrok. Pretože má sa za to, že táto firma si musela tie zdroje niekde inde zadovážiť a nebolo to zadarmo, a preto si myslíme, že štát by toto jednoducho mal kompenzovať. A možno aj v duchu rovnakého metra pre štát a podnikateľov, ak podnikateľ alebo akýkoľvek iný subjekt dlží niečo štátu, tak štát si veľmi rýchlo za to úroky vie vypýtať a rôzne sankcie a minimálne úroky, preto máme za to, že ak štát disponuje prostriedkami firmy, tak malo by toto platiť aj naopak, na druhú stranu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2016.
Chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili, sme presvedčení, že pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže im s druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorú im spôsobuje štát tým, že neprimerane dlho zadržiava firmám dépeháčku, a myslím si, že mnohí podnikatelia by toto naozaj ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a za akceptáciu drobnej zmeny v prezentácii.
Vážení prítomní, dovoľte, aby som odprezentoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh predkladajú poslanci v zložení Jozef Rajtár, Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič.
Dovolím si premostiť z doterajšej diskusie na, na tému transparentnosť, a to konkrétne z bodu, v ktorom sme hovorili o pracovnej zdravotnej službe a jej zrušení v kategóriách I. a II., rozhovorom alebo úryvkom z rozhovoru, ktorý som mal s riaditeľom Transparency International v nedávnych dňoch, ktorý mi povedal, že Transparency International na povinnú zdravotnú, pracovnú zdravotnú službu dáva ročne 126 eur a stojí ju to niekoľko, deň práce, niekoľko hodín. Je to približne deň práce tých ľudí, ktorí pracujú na tomto štátnom projekte, a boli by radi, keby by mohli venovať tieto peniaze aj čas boju proti korupcii v zdravotníctve. Takže týmto som sa dostal neelegantne do témy transparentnosť.
Ide o jednoduchý návrh zákona, ktorým sa navrhuje nová povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií.
V rámci navrhovanej novely zákona sa upravuje samostatná povinnosť zverejňovať všetky informácie poskytované na základe zákona o slobode informácií, keďže nie každá poskytnutá informácia sa aj zverejňuje. Rozsah zverejňovaných informácií tvorí každá poskytnutá informácia povinného subjektu a táto povinnosť sa vzťahuje na všetky povinné osoby podľa § 2 zákona o slobode informácií. Informácie sa navrhuje zverejňovať predovšetkým na webovom sídle.
Verím, že aspoň opoziční poslanci zahlasujú za túto zmenu. Je jednoduchá a v prípade, že existujú nejaké nápady na vylepšenie, tak nás potešia a v prípadnom druhom čítaní sa radi porozprávame o zmenách.
Ďakujem pekne za pozornosť.