4. schôdza

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec Klus, netajím sa tým, že mám veľmi rešpekt k vám aj k vašim politologickým úvahám, ktoré ste sprostredkovávali verejnosti predtým, jak ste vstúpili do politiky, ale k tomuto, čo ste predložili, rešpekt nemám. Nemôžte predsa nevidieť, že o tomto probléme sme strávili pred necelým polrokom v tejto sále najmenej tri hodiny a dospeli sme k veľmi zložitému kompromisu, kde sme dramaticky znížili ľuďom, ktorí majú dve funkcie, odmeny na minimálnu mzdu za druhú prácu. A ani si nemyslím, že by ste nevedeli o tom, že ten problém zastupiteľnosti, kde je treba skĺbiť spoločenský rozmer zastupovania verejnosti s odborným, je tiež veľmi zložitý. A viete aj tom, že napríklad vo Francúzsku boli časy, keď až 70 % francúzskeho parlamentu boli zástupcovia obcí a miest? A, samozrejme, poznáte a ste spomínali sám, ten fenomén, že úvahy, aj keď teda dramaticky menšinové, o tom, že štát je obcou obcí, a teda že zvýšená legitimita zástupcov na miestnej úrovni by mohla vytvoriť aj zastupovanie na celoštátnej úrovni. Samozrejme, že ani ja s takýmto niečím nesúhlasím, ale proste spochybňovať obrovský zástoj ľudí, ktorí majú zvýšenú dvojitú legitimitu, ktorí sú opakovane volení aj ako poslanci, a v danom prípade obmedzovať voličov formálnymi ustanoveniami a v podstate jednostranným pohľadom, by bola škoda.
A čo ma ešte viacej mrzí, je to ústavný zákon. Ak má byť mechanizmus ústavy, rokovanie o ústave takýto, a pritom má ústava naozaj veľmi dôležitý moment, budeme pokračovať v tradícii, ktorá tento parlament neozdobovala v žiadnom prípade, pretože naozaj rozpory o tom, že predložíte sem 50, nabudúce 200 zákonov a máme o nich rozprávať v prvom čítaní, naznačuje to len, bohužiaľ, prvoplánový populizmus a zneužívanie parlamentného priestoru na politickú agitáciu v čase, keď sme ani nie dva mesiace po voľbách. Je to škoda. Pristúpme skôr ku konštruktívnym veciam a bavme sa o plnení programového vyhlásenia vlády, ktorý sa stal schvále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec, dve poznámky. Jednak citovali ste z programového vyhlásenia vlády, čo sa týka spolupráce s opozíciou na dobrých legislatívnych návrhoch. Jednak najprv by muselo ísť o dobrý návrh a po druhé, neviem, ako si vy predstavujete spoluprácu, tak, že máme ísť za vami, že či budete ochotní nám vysvetliť váš zámer, pobaviť sa o vašom zámere, alebo to vyslovene dávate ako teraz, ultimátum, že keď nebudete teraz hlasovať za naše návrhy, tak spravíte bububu? Takto to nebude fungovať, tá spolupráca nie je o tomto.
A druhá poznámka, to je ten obsah. Sám vnímam ten konflikt záujmov, ktorý ste tu predostreli, už niekoľko rokov. Ale toto musíme riešiť nielen formálne, ale aj skutkami, napríklad tak, že ten poslanec, lebo to už máme teraz uzákonené, ktorý je v konflikte záujmu, keď vystupuje, tak to musí oznámiť plénu. Robia to niektorí poslanci vrátane mňa, ale drvivá väčšina poslancov toto nerobí. Čiže načo je nám zákon, keď to zostane niekde v Zbierke zákonov a tu sa to neaplikuje?
A keď sa už, viackrát ste prízvukovali, že pozeráte sa naľavo, tak pozrite sa kľudne aj napravo, aj v radoch opozície je nie jeden primátor alebo aj z vyššieho územného celku, čiže netreba sa pozerať len naľavo, ale aj doprava. A, pán poslanec, aj do zrkadla, aj do zrkadla, lebo vy tiež zastávate ešte nejakú inú funkciu.

Ďakujem.
Pán poslanec Martin Fecko.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, to, čo sme aj my dávali, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, už niekoľkokrát tu v tomto parlamente prakticky a stále nie a nie dojsť k tomu konca. Keď som tu asi v roku dvetisíc, teraz ma neberte za slovo, ´12 – ´13 to isté predkladal, tak tá kolegyňa ma okamžite ako mladého a začínajúceho poslanca usmernila, že, pán kolega, áno; z toho východného Slovenska, čo ste ju spomínali; ma okamžite usmernila, že vy tomu ešte nerozumiete, vy ste mladý, vy tu iba, budete sa učiť, ako sa má tá politika robiť. A viete, čo mi povedala? Viete, o čom to je? To je o manažeringu predsa, páni kolegovia, kolegyne. Veď ja predsa môžem robiť, čo chcem, keď to viem super manažovať, tak môžem byť na 20 miestach.
No nehnevajte sa, sme homo sapiens, ľudia boží, sme homo sapiens, máte jeden čas, jednu schránku telesnú a s tou máte nakladať v reálnom čase. A keď mi chcete povedať, že môžte byť na deviatich miestach, máme aj takých, resp. ôsmich miestach, tak to sú už experti u mňa par exellence, ale myslím si, že každý sme furt iba obyčajný s malým o a nemôžme si tu hovoriť, že sme nadľudia. Takže myslím si, že tento zákon, keď niekto tomu nechápe, tak ja tomu tiež nechápem, že prečo to nechápe. Ja ako štátny zamestnanec som musel sa vzdať štátnozamestnaneckej funkcie, teda uvoľnenie na výkon mandátu, ale primátori nemusia, tak nehnevajte sa, neberiem.
A ďalšia vec, to, čo ste povedali, my nie sme NR ani Žilina, ani Žiar nad Hronom, ani Prešov, ani Sečovce, sme NR SR. A poslanec, ktorý tu príde, keď si nevie uvedomiť, že má rozvíjať celé Slovensko, celé Slovensko, aby bolo rovnocenné, tak nepochopil, čo je mandát poslanca Národnej rady. A veľa som povedal, keď má Bratislava 154 % a východ iba 54 % životnej úrovne Európskej únie, tak sa peniaze nemôžu dávať tam, kde je tá životná úroveň ešte nadhodnotená.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.
Pán kolega Klus, vyjadrím svoj osobný názor právnika na vami predložený ústavný zákon. Musím povedať, že s ním nesúhlasím, pretože mám s ním veľa, veľa problémov. Začnem veľmi otvorene tým, v čom je to jadro toho problému asi najväčšie.
Asi poznáte teóriu, ktorá hovorí niečo o materiálnom jadre ústavy. Tá teória hovorí o tom, že sú ustanovenia ústavy, ktoré sa nesmú meniť v demokratickom a právnom štáte. A, samozrejme, rešpektovanie základných práv a slobôd je základnou súčasťou tohto materiálneho jadra ústavy a to sa nedá prelomiť ani ústavným zákonom. Preto som ja taký smutný, keď sa človek snaží niečo dosiahnuť, čo sa nedá dosiahnuť normálnou cestou, tak to chce urobiť cez ústavný zákon. Nie ste prvý a nie ste asi ani posledný, ale ako právnik to musím brániť a musím sa voči tomu vyjadriť. Nesúditeľnosť, nezrušiteľnosť základných práv je, samozrejme, súčasťou základných práv, tak ako je súčasťou základných práv všeobecnosť, rovnosť, priamosť volebného práva a tak isto aj rovnaký prístup, rovnaký prístup všetkých občanov k voleným funkciám. A preto som presvedčený, že tento rovnaký prístup nemožno diskriminačne odňať jednej kategórii občanov.
Nie ste totižto ani dôsledný v tom vašom návrhu. Hovoríte o starostoch, hovoríte o predsedoch VÚC, ale, kriste bože, tá vaša argumentácia o poslancoch, prečo tam nie sú, tá stojí strašne na hlinených nohách. Poslanci sú tak isto legitímni zástupcovia, sú volení občanmi a majú právo prezentovať aj názor trebárs svojej obce, tak isto ako to môže robiť aj starosta. Je na Národnej rade, aby rozhodla, či je ten názor objektívny alebo nie. Nechápem túto selekciu a nepokladám ju za správnu.
Ale mohol by som ísť aj ďalej. Zmieňujete sa o týchto volených funkcionároch, bavme sa napríklad aj potom o akademických funkcionároch, rektor, prorektor je tak isto volený akademickou obcou, je volený senátom na takú istú zastupiteľskú funkciu. A takíto funkcionári nám nevadia v Národnej rade? Samozrejme, tých otázok by som mohol... (Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.)