4. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, parlamentná rozprava má svoje úskalia, témy sa nám prelínajú. A v kontinuite toho, čo sme hovorili pri písomnej časti rozpravy o tomto návrhu zákona, ktorý sa môže niekomu zdať veľmi jednoduchý a triviálny, by som chcel doplniť ešte niekoľko základných faktov. Ony sú v zásade tri.
Prvá vec je, že nikto, nikto, ani navrhovateľ, ak som si prečítal dobre dôvodovú správu, ani nikto, kto ohlásil svoju ambíciu tento návrh zákona, resp. novelu fungovania zákona č. 13/1993 Z. z. podporiť, nemá ambíciu ublížiť slovenskej kultúre.
Druhá vec, ktorú je veľmi podstatné povedať, je, že existuje reálna snaha slovenskej kultúre, naopak, pomôcť. Slovenskej kultúre, kultúrnosti a hlavne zdrojom pomôže to, ak budeme mať nastavené spravodlivé mechanizmy toho, kde peniaze vznikať majú, spravodlivé mechanizmy, ktoré peniaze používajú takpovediac na svoj vlastný chod, a spravodlivé mechanizmy, ktoré budú tieto peniaze rozdeľovať. To sa, bohužiaľ, pri súčasnom a platnom znení zákona č. 13/1993 Z. z. nedeje.
Veľmi sme sa zamerali na tú prvú časť, čo je aj obsahom tohto návrhu zákona, a to je, kde tie peniaze vznikajú aj z pohľadu 2-percentnej neoprávnenej dane, a tak to volajme, je to 2-percnetná neoprávnená daň, ktorá je navrch pre určitý výsek spoločnosti, je nespravodlivá, a preto by sme ju chceli zmeniť.
Ja som sa snažil vo svojom prvom vystúpení povedať to, že existuje reálny nástroj, a bol som priamo vyzvaný pánom poslancom Hrnkom, aby sme teda osvetlili, kde tie peniaze nájdeme, kde nájdeme peniaze, ak 2-percentný odvod alebo túto nespravodlivú daň zrušíme. Snažil som sa osvetliť to, že toto plénum parlamentu už debatu o kultúrnych fondoch zažilo niekoľkokrát. A moja predstava, kde aj zrušenie 2-percentného odvodu je jedným z krokov, hovorí o tom, že existuje možnosť, aby sme mali dostatok peňazí, aby to bolo spravodlivé, aby peniaze spravodlivo vznikli, aby sa míňalo menej na réžiu organizácií a aby boli aj spravodlivo rozdelené.
Skúsim ešte raz, keďže už ani pán poslanec Hrnko ani pán poslanec Čaplovič tu nie sú, povedať, ako teda na to. Čiže okrem paragrafov, ktorými sa reálne mení a ruší 2-percentná nespravodlivá daň, máme možnosť zmeniť aj nastavenie § 15 a 16. A to znamená, že okrem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže, vážený pán poslanec, je 19.00 hodín, neviem, že či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Budem pokračovať zajtra.

Budete pokračovať zajtra o deviatej ráno. Ďakujem.
Končím dnešný rokovací deň, bude sa pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno rozpravou, k tomuto bodu programu bude pokračovať pán poslanec Viskupič.
Prajem vám príjemný zvyšok večera.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Pekné ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Baška, Boris Kollár, Petra Krištúfková, Daniel Lipšic, Adriana Pčolinská, Peter Pčolinský, Vladimír Sloboda, František Šebej. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Béla Bugár a poslankyňa Eva Jurinová. (Pozn. red.: správne "Erika Jurinová".)
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch, tlač 67. Nemáme tu pána poslanca Mihála. Včera nedokončil svoje vystúpenie v rozprave, do rozpravy ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič, takže vlastne a tým pádom beriem za to, že vlastne skončil svoje vystúpenie. Á, je tu, takže, no dobre, nech sa páči. Takže dávam slovo pánovi Viskupičovi a poprosím pána poslanca Mihála, aby zaujal svoje miesto. (Reakcia z pléna.) Páni, ale začína sa o deviatej.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, tlač 67.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár poznámok k návrhu zákona, ktorý podľa mňa bol niekoľkokrát umelo prerušený, táto rozprava, a tým, že som spravodajca tohoto bodu, tak by som sa chcel vyjadriť aj podľa mňa nie k veľmi milej situácii, ktorá sa deje v pléne tohto parlamentu. Chcel by som tomu venovať možno päť minút na začiatku, pretože sme boli za opozíciu obvinení a situácia je taká, že priamo tuná pánom predsedajúcim a podpredsedom parlamentu, že máme snahu vyrábať z pléna parlamentu holubník.
Vážený pán predsedajúci, holubník je to, keď bod, ktorý jedná o zrušení dvojpercentného odvodu do kultúrnych fondov je umelo počas rozpravy prerušený organizovaním tajnej voľby a tajná voľba dopadne tak, že je spochybnený proces kontroly, skrutátori za opozíciu sa vyjadria, že voľba nebola komfortná, zasadne grémium, grémium vyhodnotí proces ako závadný, ale situácia dopadne tak, že voľba je platná. Pán predsedajúci súčasne a podpredseda parlamentu má dokonca snahu toto skomentovať aj na Facebooku, neviem, či to robí on alebo jeho kolegovia. Ja by som pre účely toho, čo pri tomto bode reprezentujem, a to je spravodajca, chcel uviesť tri nasledujúce skutočnosti.
Po prvé, pán, chcel by som sa ospravedlniť pánovi poslancovi Marčekovi, keďže do tejto žabomyšej vojny bol zatiahnutý úplne umelo.
Druhá vec, ktorá bola podstatná pri vzniku môjho spravodajského postu, je, že som bol dvakrát informovaný o tom, že pán poslanec Marček môže byť vymenený, bol oslovený pán poslanec Tittel, bol som oslovený ja, situácia vznikla iba a len tak, že keďže sme tu boli všetci, bol tu pán poslanec Marček, bol tu pán poslanec Tittel, bol som tu aj ja, sme sa dohodli, že spravodajcovať tento bod budem ja. V súlade s rokovacím poriadkom som išiel za predsedajúcim pánom podpredsedom Hrnčiarom. Pán podpredseda Hrnčiar, tak ako určuje rokovací poriadok a v prísnom súlade, nie žiadne holubníky, ako to bolo pri tajnej voľbe, ohlásil ako spravodajcu tohto bodu mňa. Odvtedy som sa ujal tohoto postu a pri tomto bode vystupujem ako spravodajca. Je to absolútne bežná prax, nie je to žiadny holubník, je to proste situácia, ktorá v tomto parlamente nastáva stále. Je to obrovská formalita a z môjho pohľadu pri spravodajcovaní chcem požiadať kolegov z opozície, aby sme tento prísny formalizmus strážili a som teda zvedavý, keď budeme preberať mohutné zákony, ako je napríklad zákon o štátnom rozpočte, kde je takisto výborom určený spravodajca a budeme túto vec formalizovať až do tej miery, ako má snahu teraz pán podpredseda parlamentu a súčasne aj ten, kto vedie schôdzu. Budeme trvať na tom, že ten spravodajca tu bude tých päť, šesť, sedem dní sedieť.
Myslím si, že, ešte raz to zdôrazním, keďže pán kolega Marček prišiel teraz, chcem sa za túto situáciu ospravedlniť, nie je to bežná vec, potvrdzujem to, že sme v sále boli všetci, urobili sme jednu z bežných vecí, oznámili sme predsedajúcemu, čiže tomu, kto schôdzu vedie, že sa na tomto poste vymeníme. V súlade s rokovacím poriadkom pán Hrnčiar túto skutočnosť oznámil a preto si myslím, že túto búrku v pohári vody, tento prísny formalizmus a na druhej strane veľkú neslušnosť, keď niečo napíšem na Facebooku a nedovolím kolegovi, aby to mohol okomentovať, ako to spravil pán predsedajúci teraz, je len a len neslušné.
Držím palce predsedovi parlamentu v jeho snahe, ktorá sa možno ohlasuje príliš veľkými slovami. Ohlasujú ju dodržiavaním politickej kultúry. Ja len prosím, aby sme tu boli minimálne slušní. Nepotrebujeme to ťahať hneď pri každej príležitosti na najvyššiu možnú úroveň a rozprávať o parametroch politickej kultúry, úplne stačí na začiatok, keď sa budeme správať medzi sebou slušne, kultúrne a nebudeme viesť vojny, žabomyšie vojny, ktoré naozaj nezaujímajú nikoho.
Výmena na poste spravodajcu nie je nič, čo by zaujímalo kohokoľvek iného, kto je mimo tohoto pléna a preto obvinenie z klamstva a vypínania kamier a podobne a dokonca úplne najväčšia lož, ktorú zverejnil pán predsedajúci na svojom Facebooku, že som sa vraj vyhrážal nejakým mediálnym ničením, je úplná hlúposť. Nemám vplyv na médiá - žiadne tu nie sú - tak, aby som ja mohol cez hlúpu tému výmeny spravodajcu niekoho mediálne ničiť. Nemám dokonca ani takú ambíciu. Ďakujem.
K predmetu návrhu zákona. Keďže sme mali túto rozpravu niekoľkokrát prerušenú, dovolím si na začiatok povedať pár slov k legislatívnemu zámeru a pár slov k tomu, či tento legislatívny zámer ide dobrou cestou alebo zlou cestou. Včera sme začali rozprávať o tom, že financovanie kultúry, respektíve financovanie, samofinancovanie kultúry by malo mať tri základné parametre alebo mali by sme sa na to dívať optikou troch základných entít.
Prvá je, ako nám peniaze do kultúry vznikajú alebo odkiaľ chodia, ďalšia je, kto o nich rozhoduje a ako je drahé to rozhodovanie a tretia je, akým spravodlivým a transparentným spôsobom sa to samotné rozdeľovanie deje. Máme na Slovensku niekoľko typov fondov, kultúrnych, a to je ten prvý balík. Čiže kto peniaze zbiera, akým spôsobom sú tieto fondy financované alebo fandrézované a tieto typy fondov je podľa mňa minimálne načase začať riešiť komplexne. Často sa tu používa aj slovo systémov.
Čiže aby sme len pre predstavu povedali, ktoré typy fondov tu sú. Sú tu veľmi staré a z histórie a z tradície sú tri a zákonom č. 13/1993, ktorý sa snažíme týmto legislatívnym návrhom meniť, nám stále zostávajú. Tieto tri fondy literárny, hudobný, pardon - literárny, hudobný a výtvarný - sú teda fandrézované v zásade z dvoch základných zdrojov. Koncesionársky poplatok, ako uvádza dikcia zákona, alebo ten novší termín úhrady za služby verejnosti je jeden z pilierov financovania týchto fondov a teda tretíkrát oznamujem tomuto plénu, že ak platíte doma za zásuvku alebo zástrčku a mysliac si, že platíte za médium verejnej služby, nie, pilierovo financujete aj tieto tri fondy. Je to v zákone v § 15 a 16, je to urobené zhruba tým istým spôsobom, ako fungujú kolektívne ochranky, to znamená SOZA a podobne, čiže 0,14 % z koncesionárskych poplatkov za používanie a 0,1 pre rozhlasové vyhlásenie a 0,1 % za televízne. Asi nemá zmysel, každý si to vie pozrieť, ten zákon v zásade nie je veľmi zložitý, podľa mňa by potreboval úpravu ako celok. Prečo by potreboval úpravu ako celok? Pretože okrem tých troch fondov v zásade na tomto dvojpercentnom financovaní a financovaní z koncesionárskeho poplatku máme audiovizuálny fond, máme fond na podporu umenia a chceme vyrobiť fond na podporu menšinových kultúr. Šesť fondov, šesť manažmentov, šesť spôsobov, akým - a to je tá druhá kategória - sú manažované, de facto získavané a rozdeľované prostriedky do kultúry. Myslím si, že je absolútne jednoduché vyrátať, že ak by sme sa dostali v diskusii tak ďaleko, že by sme vytvorili jednu grantovú schému, čiže jeden mohutný kultúrny fond alebo fond na podporu kreatívy, urobíme v zásade tri základné veci. Stransparentníme, urobíme vyššiu mieru spravodlivosti a ušetríme finančné prostriedky na manažovanie týchto fondov. Včera v debate zaznela, a to dáme ako príklad no, akým spôsobom je financovaný tento typ fondov, kde my hovoríme o zrušení dvojpercentného odvodu. Kapacita tohoto fondu je jedna celá alebo 1 150-tisíc, grantová schéma rozdeľuje 600-tisíc. Čiže zhruba 50 % tohto fondu sa míňa na jeho vlastnú funkciu alebo jeho vlastnú činnosť v zmysle manažmentu a takže takmer 50 % z toho, čo dokáže vybrať, minie iba na svoju vlastnú existenciu. Z môjho pohľadu je to o 550-tisíc eur menej v kultúre, menej v kreatíve, menej v podpore toho, čo by bolo asi to najlepšie, čiže sa dostane na podporu kreatívcov, literátov a podobne.
Dám iný príklad, keďže mám aj inú schému, schéma financovania fondu na podporu umenia je iná. Tam sa bavíme o 15 miliónoch eur, 10 miliónov eur z bývalej kapitoly kultúry, čiže to, čo tam posiela ministerstvo kultúry, 5 miliónov eur z Tiposu. Tam je schéma financovania priamo v zákone a dokonca na centrálnom registri zmlúv si môžete prečítať, že je financovaný 4 % z tohto objemu. Čiže 4 % z 15 miliónov eur nás stojí Fond na podporu umenia.
Ďalšia schéma - audiovizuálny fond. Myslím si, že pre účely debaty nie je dôležité teraz rozorvať jednu po druhej, ale je dôležité spraviť a otvoriť naozaj komplexnú a systémovú debatu a ja hovorím, že mal by som chuť predložiť pozmeňujúci návrh alebo teda procedurálny návrh, aby sme sa o tejto téme pobavili hlbšie a predložili to ako celok a teda možno sa zamysleli nad tým, či celkovú tému nespracovať tak, že nielen zrušenie 2-percentného odvodu, ale aj vyriešenie toho, akým spôsobom budú fondy u nás fungovať, minimálne tieto tri. Tá zmena je síce viac paragrafových, pripravených paragrafov, ale pýtal som sa na začiatku, či ideme správnym smerom alebo správnou cestou a myslím si, že zrušenie 2-percentného odvodu ako neoprávnenej dane je tá správna cesta. Pretože ak by sme tieto fondy zjednotili, ušetríme peniaze na troch manažmentoch, ak by sme týmto fondom nedali pilierovú zdrojovosť iba z koncesionárskeho poplatku, ale pozreli si aj to, že používateľom hudobných a literárnych diel nie je len verejnoprávny rozhlas, ale všetky rádiá a ak by sme sa pozreli na to, že používateľom výtvarných, hudobných a literárnych diel nie je len STV1 a STV2, ale všetky televízie, tak by sme vedeli odpovedať na tú základnú otázku, čím nahradíme 2-percentný výpadok tejto neoprávnenej dane na začiatok.
Následne, a to už poviem do malej ambície programového vyhlásenia vlády a aj z môjho pohľadu následného legislatívneho plánu vlády, že by sme potrebovali vtiahnuť vyššiu mieru súkromného sektora, tento súkromný sektor motivovali a dostali podporu kultúry tam, kde v rámci Európy bola vždy, a to, že stojí, že stojí a padá vždy na donorstve, sponzorstve alebo mecenášstve.
Ak je v programovom vyhlásení vlády napísané iba to, že budeme sa zaoberať nejakými sponzorskými zmluvami, sme stále iba vykročení na pol kroku. Preto si myslím, že zákon o donorstve, mecenášstve a sponzorstve je výzva pre toto plénum a ak to nepredloží vláda, bohužiaľ, bohu vďaka, uvidíme, predložíme to my.
Takže dvojpercentný, zrušenie 2-percentného odvodu je podľa mňa prvý a ten menší krok na základe toho, aby sme sa zamysleli nad efektívnou, spravodlivou a dobre podporenou a dobre zorganizovanou podporou kultúry. Zopakujem, že šesť typov fondov míňa viac peňazí na svoju vlastnú existenciu, ako keby to bol jeden alebo dva mohutné fondy s - a teraz - transparentnou, spravodlivou a efektívnou štruktúrou získavania peňazí a ich prerozdeľovania. Je to základná manažérska logika, je to to, čo by sme slovenskej kultúre mohli darovať. Čo to potrebuje? Potrebuje to odvážneho ministra kultúry, ktorý s týmto legislatívnym návrhom príde, poprosí plénum parlamentu, aby sme v kultúre a v tejto fondovej "police makeing" vykročili tak troška odvážnejšie a jasné, že pri vnímaní všetkých možných záujmov a ich spájaní, čo politici majú robiť, vysvetlili, že my a naším prioritným záujmom je viac peňazí do kultúry a ich míňanie takým spôsobom, aby sme neživili manažmenty, ale ľudí kreatívy. To je základná výzva. Tým pádom si vieme odpovedať aj na mnohé iné otázky.
Takže ja tento návrh zákona podporím alebo novelu zákona podporím, pretože je v súlade s tým, čo chcem predkladať aj na nasledujúcej schôdzi. Hovoril som o tom širšie, na nasledujúcu schôdzu treba priniesť a prinesiem komplexný návrh spracovania riešenia otázky kultúrnych fondov, minimálne výseku týchto troch - hudobný, literárny a výtvarný - a skúsime túto debatu pre ľudí, ktorí sú ad jedna z výboru pre médiá a kultúru a ad jedna celé plénum poprosiť, aby sme tento typ debaty posunuli do spoločnosti a možno vyvinuli účinný tlak aj na ministerstvo kultúry, aby sme toho odvážneho ministra našli a konečne sme našli aj zdroje a aj spravodlivosť a aj efektivitu a aj transparentnosť pri financovaní kultúry. V kultúre je totižto málo peňazí, je to rezort taký ten popoluškovský, vždycky na chvoste, a ja už len na konci môjho vstupu voľne parafrázujem jednu z prvých viet výseku programového vyhlásenia vlády pre kultúrnu politiku, kde chce samotný minister odstraňovať vnímanie kultúry veľmi marxisticky, ale napísal tam, že chce odstrániť vnímanie kultúry ako nadstavbu.
Takže dúfam, že aj tento vstup do tej debaty mu v tomto pomôže a zároveň mu pomôže to, aby prestal vnímať kultúru ako, a zase citujem s programového vyhlásenia vlády: "neuchopiteľný spoločenský kapitál". V rámci debaty o fondoch, zdrojoch a peniazoch my vieme, že kultúra je vysoko, vysoko, vysoko uchopiteľný spoločenský kapitál a čím lepšie ho uchopiť budeme vedieť, tým lepšie sa nám tu bude žiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, chcel by som doplniť tvoj príhovor, pretože patrím tak isto k jedným z tých ľudí, ktorí už takmer 20 rokov odvádzajú 2 % do tohto fondu a pozorne ho sledujem. Ja som si pozrel rozpočet toho fondu na rok 2015 a keď som zistil, že už priamo v rozpočte ten fond si plánuje stratu 22-tisíc euro, možnože podľa toho, že v roku 2014 podobnú stratu vyrobil, tak si ju naplánoval rovno aj v roku 2015, tak je to minimálne divné, aby takýto fond už dopredu ako rozpočtoval, že bude, že bude v strate. Myslím si, že mal by byť minimálne, minimálne vyrovnaný tento fond. Nakoniec teda urobil, urobil nejaký zisk 9 700 euro, ale naplánovať si stratu priamo v rozpočte je teda zaujímavé. Len toľko na doplnenie.

Pani poslankyňa Kaščáková.

Ja chcem iba poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi, že otvoril túto tému, pretože 2 % alebo zrušenie vlastne 2-percentnej dane je len prvý krok naozaj k nejakým väčším systémovým zmenám, ktoré by si naša kultúra zaslúžila.
Hovoríme, hovorili ste o tom, že správa peňazí, ktoré idú do kultúry prostredníctvom fondov, by mala byť transparentná, efektívna. No ono v podstate o toto sa pokúšali aj zriadením tohoto fondu na podporu umenia. Pri jeho zriaďovaní sa predsa hovorilo, že ide najmä o to, aby tie peniaze boli rozdeľované transparentnejším, efektívnejším spôsobom. Ja som sama povedala, že dajme tomu šancu, ale prax ukazuje, že teda je to niekde inde a tie zmeny sú naozaj len kozmetické a je v zásade jedno, či tieto peniaze spravujú ministerskí úradníci alebo iní úradníci v nejakých iných fondoch.
Máte pravdu, že peniaze na tú administráciu sú neprimerane veľké, ale ono to bude asi iba tým, že v podstate peňazí na kultúru je stále málo a všetky dotácie, akokoľvek sú spravované, sú vždy len omrvinkou z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Čiže ten dopyt je vždy vyšší, ako sú možnosti štátu a preto by sa možno bolo lepšie poobzerať po naozaj systémových zmenách, ako podporiť nejaké donorstvo, sponzorstvo a tak ďalej.
Takže absolútne súhlasím, že by bolo potrebné otvoriť širšiu diskusiu a 2 %, to je len jedna, jedna smietka z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Teda zrušenie tých dvoch percent. Ďakujem.

Reagovať bude pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Je to presne tak. Ďakujem za obe faktické poznámky a myslím si, že ak je diskusia, ktorá nemá byť len pre diskusiu, ale má mať aj nejaký záver, tak záverom by som chcel povedať, že dve normy, ktoré sa tu budú musieť čím skôr objaviť a možno už na nasledujúcu schôdzu, a to je úprava zákona o fungovaní týchto troch kultúrnych fondov, lebo ja som sa snažil hovoriť aj o fonde na podporu umenia a totižto je to dôležité povedať, pretože ak chcem urobiť poriadok, tak musím sa na to pozrieť nielen tak, že si nechám rozhádzaný na dvore celý veľký - a nazvem to až takými expresívnymi slovami - bordel a snažím sa stavať nejakú fasádu, ale musím urobiť najprv poriadok aj s tou históriou. Proste keď tu máme šesť, do budúcna šesť typov fondov v rámci kultúrneho sektora, tak si myslím, že nerobíme celkom dobre. Viem si predstaviť dva, je to na diskusiu, akým spôsobom, akým spôsobom zabezpečiť viaczdrojové financovanie. No a to je teda legislatívne nastavenie.
A druhé je - a do tej debaty pozývam - je zákon o mecenášstve, donorstve a sponzoringu, presne zadefinovanej strešnej normy, aby sa nám nestávalo to, že máme tu nejaké protežované výseky ľudskej činnosti, ako je šport, pretože v zákone o športe sa to čiastočne podarilo a kultúra zostala bokom. Ak niečo protežujem na úkor čohosi iného, tak vieme, že to nie je dobrý stav. Čiže mať strešnú normu o donorstve, sponzorstve a darcovstve je výzvou pre toto plénum na toto volebné obdobie z môjho pohľadu.
Ďakujem.