4. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za podporu. Peter, jasne, môžeme mať rozdielne pohľady na drobnosti, ale keď nám ide rovnako o ten princíp, aby sociálne odkázaní nedostávali do ruky peniaze, s ktorými nedokážu zodpovedne hospodáriť, tak si myslím, že jak som hovoril, v tom druhom čítaní bez problémov by sme tu správnu cestu našli.

Takže teraz bude reagovať pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem. Janka Cigániková, financovať by to mali prevádzkovatelia, to znamená, to technické riešenie prepojenia tej nejakej databázy dlžníkov a samotnej herne musia prevádzkovať, musia financovať prevádzkovatelia, nikto iný. Prečo by to mal platiť štát? Oni majú stanovené zisky, tak nech si to zaplatia, pokiaľ chcú podnikať ďalej.
Pán kolega Krajčí, áno, 30 % pri petícii je strašne veľa, preto je naozaj nutná plošná úprava, ktorá by vyriešila tento problém vo všeobecnosti, lebo napríklad v tej Bratislave ono sa to zdalo, že je to nemožné, ale vyzberalo sa, ale koľko to trvalo, koľko úsilia a jednoducho nie každé mesto, resp. občania nie každého mesta sú, v úvodzovkách, teraz nechcem nikoho uraziť, uvedomelí natoľko, aby sa dali do takejto petície, resp. vyzbierania tých podpisov. Jednoducho máte ľudí, ktorým táto problematika nie je ukradnutá, ale myslia si, že oni nezmôžu nič. Jednoducho takéto iniciatívy nie sú všade bežné. Poznám to najmä na východnom Slovensku, kde tí ľudia, jednoducho všetko je im jedno, ich zaujíma, čo bude zajtra, a nič viac.
Pani poslankyňa Grausová, hazard, alkohol a drogy vždy idú ruka v ruke, vždy. Vždy to tak bolo, vždy to tak aj bude. Čo myslíte, prečo dnes v každej herni máte bar? Práve kvôli tomu, aby ten človek čo najviac vypil a tým pádom tam aj nechal čo najviac peňazí v tom automate. Práve kvôli tomu. Čiže možno by stálo za úvahu, to ma teraz tak napadlo, zakázať to, aby to bolo spojené.

Ďakujem. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, kolegyne. Svoj profesionálny život som zasvätila starostlivosti o zdravotne znevýhodnených ľudí a mnohokrát práve ľudia bez domova začínajú gamblerstvom a končia invaliditou a nemajú sa kde zaradiť. Mnohokrát sú v charitách práve súčasťou resocializačného systému. A preto možno pár podnetov pre vás, aby ste sa možno zamysleli aj nad určitými myšlienkami, ktoré by som tu chcela naznačiť, a určitú rovinu.
Patologické hráčstvo je zaradené podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb medzi impulzívne poruchy. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne sa stretávajú s diagnózou patologického hráčstva v prípade uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti a pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity. Táto diagnóza nie je síce dôvodom pre priznanie ani invalidity, ani tzv. péenky, častokrát však bývajú dôvodom PN v súvislosti s patologickým hráčstvom, ako aj s invaliditou akútna dekompenzácia psychického stavu, či už depresívny výskyt nálad so samovražednými sklonmi, uznávané ako adaptačná porucha. Sama seba som sa pýtala, či si nevyrábame pacientov. A potom, ako kolegyňa vravela, že ten systém ich liečenia je drahý pre tento štát. Ak zoberiem do úvahy ďalšiu rovinu, ktorej som sa venovala, lebo teda vykonávala som sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo, a to hranie počítačových hier a časté používanie počítačov našej mladej generácie, považujem naozaj obmedzenie dostupnosti hracích automatov za najvhodnejšiu formu prevencie sociálno-patologických javov, ktorým patologické hráčstvo je.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Krajčí. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za tento veľmi potrebný vhľad v tejto problematike. Ja sám mám skúsenosti práve s ľuďmi bez domova a musím povedať, naozaj medzi nimi je množstvo ľudí, ktorí, žiaľ, práve kvôli gamblerstvu a patologickému hráčstvu sa dostali do situácie, do ktorej sa dostanú. Riešiť týchto ľudí je extrémne ťažké. Teraz pracuje niekoľko expertných tímov na úrovni mesta, ako aj na úrovni Slovenska na vytvorení stratégie prevencie aj bezdomovectva. A toto by bol určite správny krok. Ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky, aby mali naozaj zamedzený prístup, pretože tam už potom ten krôčik, ako ísť ďalej, zadlžiť sa, do exekúcie, stratiť bývanie, je naozaj už veľmi, veľmi malý kúsok. A potom už riešiť naozaj problémy týchto ľudí je extrémne náročné.
Takže ešte raz ďakujem za príspevok a plne podporujem.

Ďakujem veľmi pekne. O vystúpenie v rozprave požiadala pani poslankyňa Jurinová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyplynuli niektoré veci a tak mi nedá zostať tam sedieť. Rada by som možnože ozrejmila alebo zvrátila možno nie celkom presné čítanie toho návrhu zákona, lebo mám pocit, že niekto si ho asi neprečítal poriadne alebo, alebo si ho vyložil inak.
Viem, že čo sa týka, alebo začnem tým, že naozaj podľa mňa je veľmi nemorálne zarábať na nešťastí a naivite ľudí. Myslím, že to spomenul kolega, kolega Viskupič. A v tomto prípade podnikanie v tejto oblasti beriem za zarábanie na nešťastí a naivite iných. Bola by som najradšej, keby sme tu žiaden hazard nemali, keby takáto možnosť vôbec neexistovala. Je mi jasné, že sme v demokratickej spoločnosti, ale napriek tomu som presvedčená o tom, že štát má právo rozhodnúť, akým spôsobom bude túto oblasť regulovať. Viem, že sú na to rozhodnutia európskeho súdu, takže v tejto oblasti verím, že každý uznáte, že každý štát má právo si nájsť spôsob regulácie v tejto oblasti. A teraz už je len na tom, ako vybalansujeme to, že komu dáme akoby ten mantinel vyššie, že či štát cez, alebo teda podnikateľom cez tú reguláciu štátu, alebo sa postavíme za občanov, ktorí svojím spôsobom trpia nie sami, ale ešte aj ich rodiny a priatelia tým, že sa dostanú do zlého postavenia, že stanú sa z nich gambleri.
Beriem aj do úvahy to, ako hovoril pán poslanec Osuský, že naozaj každý si vlastne zodpovedá aj za ten osud, aj každý má možnosť vhodiť alebo nevhodiť. Samozrejme, toto beriem v úvahu, ale na druhej strane urobme všetko pre to, aby sme ľudí, pretože nie každý je dostatočne silný na to, aby zvládol ten vnútorný boj a súboj, urobme všetko pre to, aby sme tých možností na prístup k niečomu nie veľmi dobrému, čo im neprospieva, umožnili. Rovnako je to aj pri alkoholikoch. Aj vyliečený alkoholik by nemal, alebo proste, že čo najmenší prístup k alkoholu, keď bude mať, tak tým vieme, že to je to možnože preňho ľahšie riešiteľné.
Padli tu otázky, že ako to bude, kto bude vlastne znášať tú nákladovú oblasť. Samozrejme, že náklady, som presvedčená o tom, že by mali byť v rozpočte práve podnikateľov, ktorí prevádzkujú tieto hry, ale čo sa týka registra, veď nejde o žiadne veľké náklady. Registre už existujú. Treba len zabezpečiť, aby boli prepojené. Ide o jedno pripojenie na internet. Existovala by databáza tých, ktorí nikdy nemali mať umožnený prístup hrať hazardné hry. To znamená, investícia, ktorú do toho podnikateľ vloží, je jedno pripojenie na internet. Je to naozaj taká strašná položka? Myslím si, že nie. A každý, kto má toto oprávnenie, má licenciu, bude mať zároveň umožnený prístup do databázy.
Hovorilo sa tu o Pay kartách, že to by bol lepší spôsob, že nedávať peniaze, dať poukážky, ktorými budú môcť platiť v určitých vybratých zariadeniach. To znamená, že práve v kasínach, v herniach nie. Áno, je to spôsob, ale ochraňuje len sociálne odkázaných. A my tuná v tejto novele zákona hovoríme aj o tých, ktorí majú na svojom mene exekúcie z titulu toho, že nemajú zaplatené povinné príspevky, povinné dávky, neplatia sociálne poistenie, neplatia zdravotné poistenie. Sú dlžníkmi štátu a rovnako aj neplatia dane. Takže ak by sme to chceli riešiť Pay kartami, tak ako viem, že vláda Ivety Radičovej to mala v pláne, a nevraviac o tom, že potom sa začalo hovoriť, že to nebol šťastne pripravený projekt, aj tak si myslím, že myšlienka toho bola naozaj dobrá. Ale pokryli by sme len jednu skupinu. A nám ide o to pokryť čo najširšiu skupinu ľudí. To znamená aj tých, ktorí voči štátu majú podlžnosti.
Ak sme tu hovorili o slobodnej vôli vynakladateľov financií, dovolím si znova iba podotknúť, napadlo ma, že v Amerike predsa existuje prohibícia na alkohol. Tam si nemôžte voľne kúpiť, voľne chodiť s fľaškou alkoholu. Tak aký problém, že by sme ľuďom obmedzili možnosť hrať hazard?
Teraz mi dovoľte, vrátila by som sa teda k príspevku, ktorý by som rada ešte predniesla. Veľmi dobre si pamätám ako ešte v októbri roku 2012 vtedy naša sociálna vláda, predchádzajúca vláda Roberta Fica schválila novelu zákona o hazardných hrách. Kto pracoval s rodinami v krízových životných situáciách, vedel, že za týmito tragédiami v rodinách mnohokrát, nie vo všetkých prípadoch, samozrejme, ale mnohokrát stal naozaj hazard, tak ako to aj povedala kolegyňa Soňa Gaborčáková. V hazardných hrách končili rodinné financie, platy mužov, aj celé majetky. A nielen to. Hráč, v drvivej väčšine otec, dokázal rodinu zadlžiť hotovostnými pôžičkami a tým ju vystaviť aj hrozbe exekúcie. Celé rodiny sa takto stávali chudobnými bez reálnej šance vymaniť sa z bludného kruhu. Preto široká verejnosť vtedy, keď prišlo k zmene zákona o hazardných hrách, zostala v šoku, lebo išlo o sociálnu vládu. A po volebnej kampani plnej hesiel o sociálnych istotách vláda dala prednosť prevádzkovateľom hracích automatov pred ochranou rodín. V tom predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády, nepamätám si ho presne, ale pamätám si veľmi dobre, že bol taký krásny, možno 7-centimetrový odstavec o ochrane rodín v programovom vyhlásení vlády. Veľmi som ho pochválila, že ako to majú výborne spracované, ale po tejto novele som si povedala, že opäť to boli len vety na papieri a skutočná ochrana, proste ani to nechodilo okolo tej ochrany. Ale ako výsmech do očí ľudí sme chápali zdôvodnenie prijatia novely, ktorá sprísni podmienky pre prevádzkovateľa a tým sa zvýši prevencia a zníži sa závislosť na hazardných hrách. Toto bolo zdôvodnenie. No a dokonca prijatie novely ešte umožní aj zvýšiť financovanie všeobecno-prospešných služieb, pretože sa zvýšia príjmy z hazardných hier, ktoré sú jedným zo zdrojov financovania týchto služieb.
Teraz to možno vyznieva, že to chcem dehonestovať. Nie, samozrejme, že vplyvom tej regulácie sa mali navýšiť prostriedky, ja neviem teraz už ktoré, zvyšovali sa poplatky za licencie, niečo v takomto zmysle. Ale dôvodiť tým, že zvýši sa tým príjem do štátneho rozpočtu, aby sme vedeli sanovať neduhy proste gamblerstva a hazardných hier, sa mi zdá vyslovene cynické a veľmi nevhodné. Jako ani zo žartu teda by som to nevedela brať. No ak takto mala vyzerať tá pomoc rodinám, tak potom dovi, dopo. Z peňazí z hazardu, ktorý rodinám zničí život, ich potom budeme veľkodušne zachraňovať? Naozaj je to blud a omyl.
V Slovenskej republike je oficiálne 50-tisíc gamblerov. Reálne ich však je určite dva až trikrát viac. Kriminalita je v tejto skupine 18-krát vyššia ako v bežnej populácii. Na gamblerov sú vynakladané vyššie náklady z verejných rozpočtov. Náklady na liečbu, na sociálnu pomoc rodine. Hej, náklady na liečbu a sociálnu pomoc rodine. A povedzme si, ako v skutočnosti na Slovensku fungujú služby pomoci. Odkedy som v parlamente, odvtedy upozorňujeme na to, že pomáhajúce služby občanom sú u nás takmer zakapané. Mimovládky tým, že fungujú na dotačných princípoch, bohužiaľ, častokrát nedokážu preklenovať obdobia a vlastne sám štát sa stará o to, že tá pomoc nedokáže byť systematická.
Ako príklad, že sa nás hazard teda dotýka všetkých, je možné uviesť štúdiu s vyčíslením spoločenských nákladov na gambling, ktorú si dalo urobiť ministerstvo Českej republiky. Štúdia potvrdila, že na každú získanú korunu z daní z hazardu sa českí občania poskladajú po 3 až 4 koruny. Takže jednu korunu získame a ďalšie tri investujeme. Takže ak toto malo byť dôvodom alebo podmienkou alebo argumentáciou spôsobu regulácie v roku 2012, takže vidíme, že aj keby sa príjmy zvýšili do štátneho rozpočtu, i tak to tú sanáciu ľudí postihnutých gamblingom, ich rodín nejako nezachráni. A čo však ešte treba pripomenúť, je aj ochrana detí. Rodinné prostredie zaťažené gamblerstvom zvlášť negatívne vplýva na deti a znižuje ich šance na úspech v dospelom živote. Deti si tieto vzorce správania odnášajú do dospelosti. A vzniká tak riziko dedenia týchto patológií v ďalších generáciách. Také sú a budú účinky opatrení, ktoré nehľadia na to, aký vplyv bude mať predkladaný návrh zákona na rodinu.
Nedá sa mi ešte nespomenúť, že zákonodarca v roku 2012 znemožnil jednoduchý zákaz automatov prostredníctvom všeobecného nariadenia obce. Viem, že išli tam protesty Generálnej prokuratúry, takže bolo nutné to riešiť, ale aj tak spôsob, akým upravili petíciu, sa mi zdal dosť neférový. Upozorňovali sme na to a v konečnom dôsledku sa to aj potvrdilo, že je to aj oveľa náročnejšie pre občanov. Ale dobre, spustila sa akoby celoplošná petícia občanov po jednotlivých mestách a výsledky vidíme minimálne v tom, že dokonca aj veľké mestá sa zapojili do tejto iniciatívy. Veľké mestá sa rozhodli zbierať podpisy od občanov a ten počet, ktorý sa vyzbieral, je podľa mňa veľavravný. Alebo mal by nám povedať, že asi nie je to to, čo ľudia chcú mať vo svojich mestách. Mám na mysli, samozrejme, hazardné hry. Títo ľudia vo voľnom čase bez nároku na odmenu strávili tisícky hodín v uliciach. Takže beriem to ako ďalší nedostatok schválenej novely, to, že sa to zavesilo naozaj na množstvo ľudí. My sme inakšie v minulom volebnom období okrem tohto druhu novely predstavili aj novelu, ktorá mala zjednotiť a možnože zjednodušiť práve spôsob vypísania petície. Napríklad sme namietali to, že ak teda vypíšete novelu, automaticky, ministerstvo to tak nastavilo, automaticky dáte zákaz všetkých hier aj kasín. Nemôžete si vybrať hry, o ktoré naozaj nemáte záujem. A tak napríklad aj Bratislave sa stane, že komplet hazard, ak sa to tak uskutoční, tak komplet hazard bude musieť byť zrušený. A tunak možno, teda to si ani nechcem tu nahlas povedať, ale poviem to, že možno pre tú Bratislavu by to kasíno nemuselo byť také problémové. Ale pravdepodobne bude aj hazard zrušený a len preto, lebo ministerstvo financií nastavilo zákon o hazarde spôsobom, akým ho nastavilo.
Vo svojom nedávnom vystúpení predseda vlády hovoril, že chce udržať silný ľavicový prúd so sociálnym cítením. Chcem preto veriť, že práve sociálne cítenie poslancom koalície bude dôvodom ich pozitívneho hlasovania pri navrhovanej zmene zákona o hazardných hrách, ktorá je v prospech rodín.
Na záver teda dovoľte mi iba pripomenúť tie podmienky, pri ktorých chceme zabrániť občanom zúčastňovať sa hazardných hier. Človek sa bude musieť preukázať preukazom totožnosti. Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje, nemala pohľadávky na Sociálnej poisťovni. Podmienka, aby osoba, ktorá sa na hazardnej hre zúčastňuje, nebola poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Podmienka, aby osoba nemala evidované nedoplatky poistného na verejnom zdravotnom poistení. A posledná podmienka, aby osoba nemala daňové nedoplatky. Prosím vás preto, aby ste naozaj veľmi úzkostlivo zvažovali, a doporučujem vám podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem.