4. schôdza

36.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj navrhovateľovi a pánovi spravodajcovi.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 103).
Dávam teraz slovo poslankyni Jane Kiššovej, aby za skupinu poslancov návrh uviedla.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 103.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly by sa nevrátený nadmerný odpočet v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročil sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u, a zároveň zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. Skúsim porovnať súčasný stav s tým, čo navrhujeme my.
Súčasný stav je - a teraz naozaj veľmi zjednodušene - taký, že ak v nejakej spoločnosti prebieha daňová kontrola, tak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá..., a ak v tomto čase, v tejto lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, tak vráti nadmerný odpočet tejto firme do desiatich dní od jej skončenia. Bolo by slušné, keby sa daňové kontroly realizovali v takých firmách, kde je nejaký predpoklad nejakých rizikových transakcií alebo kde predpoklad nejakej dôvodnej pochybnosti o tom, či firma náhodou nerealizuje nejakú nekalú činnosť s dépeháčkou a podobne, alebo keby tieto daňové kontroly prebiehali aspoň na základe nejakej vopred spravenej rizikovej analýzy, čiže napr. by sa vybrali firmy, kde sú dlhodobo vysoké obraty, takmer žiadne dane a podobne.
Toto sa, bohužiaľ, až tak nedeje, prax je skôr taká, že akonáhle v nejakej firme vznikne vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, takmer automaticky do tejto firmy nabehne daňová kontrola, aby jednoducho túto dépeháčku mohli zadržiavať.
Teraz opäť sa vrátim k teórii, daňová kontrola by podľa správnosti mala trvať maximálne 1 rok a zadržaná dépeháčka by mala byť, ak nedošlo k pochybeniu, samozrejme, do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly uvoľnená. Prax je opäť iná. Prax je taká, že mnohé daňové kontroly sú umelo predlžované, umelo naťahované a nadmerný odpočet dlho zadržiavaný, a bežnou praxou na Slovensku je, že mnohé spoločnosti napriek tomu, že im nebola preukázaná žiadna chyba, žiadne pochybenie, žiadne dôvodné potvrdenie toho, že, že robili nejaké nekalé transakcie s dépeháčkou, napriek tomu sa k svojim peniazom nevedia - častokrát až roky - dostať.
My máme za to, že toto nie je dobrý stav. Máme za to, že to komplikuje podnikateľom život, štát im zadržiava ich vlastné peniaze, ktoré v rámci svojho fungovania a v rámci svojho potrebného cash flow spoločnosti potrebujú, potrebujú tie peniaze na rozvoj firmy, potrebujú na bežnú réžiu, na bežné fungovanie, a pokiaľ im ich štát, ich vlastné peniaze, zadržiava, tak jednoducho chod tej firmy týmto trpí. Mnohé firmy potom sú nútené si tieto zdroje, ktoré vlastne im vlastné peniaze zadržiava štát, nemôžu ich použiť, majú ich v podstate utopené, častokrát si tieto peniaze zháňajú inde, riešia to cez rôzne kontokorenty, cez rôzne nástroje vo finančných inštitúciách, toto, samozrejme, nie je zadarmo, čiže im to spôsobuje nejakú ďalšiu finančnú záťaž. Mnohé firmy, ktoré takú možnosť nemajú, nemajú možnosť si požičať, nemajú ani vlastné peniaze k dispozícii, lebo im ich štát zadržiava, tak tým trpia firmy, dostavajú sa do druhotnej platobnej neschopnosti a častokrát to má veľmi, veľmi zlé dopady na tieto firmy. Aj niekedy so záverom, že takéto firmy skrachujú.
Naším návrhom my teda navrhujeme skrátiť čas, počas ktorého môže štát zadržiavať dépeháčku, a ten skracujeme na 4 mesiace miesto pôvodného roku, tak ako je to dnes, a zároveň pokiaľ sa počas týchto štyroch mesiacov nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie dane, tak štát je povinný počas tohto obdobia, počas toho obdobia, počas ktorého zadržiaval tejto firme dépeháčku, platiť mu za to úrok. Pretože má sa za to, že táto firma si musela tie zdroje niekde inde zadovážiť a nebolo to zadarmo, a preto si myslíme, že štát by toto jednoducho mal kompenzovať. A možno aj v duchu rovnakého metra pre štát a podnikateľov, ak podnikateľ alebo akýkoľvek iný subjekt dlží niečo štátu, tak štát si veľmi rýchlo za to úroky vie vypýtať a rôzne sankcie a minimálne úroky, preto máme za to, že ak štát disponuje prostriedkami firmy, tak malo by toto platiť aj naopak, na druhú stranu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2016.
Chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili, sme presvedčení, že pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže im s druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorú im spôsobuje štát tým, že neprimerane dlho zadržiava firmám dépeháčku, a myslím si, že mnohí podnikatelia by toto naozaj ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Zároveň, samozrejme, ukončujem aj rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pani poslankyni, aj pánovi poslancovi. Budeme v rokovaní pokračovať prvým čítaním, a to o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 104).
Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Rajtárovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Takže pán poslanec Jurzyca.
Dobre, nech sa páči, takže pán poslanec Jurzyca za skupinu poslancov uvedie tento daný návrh zákona.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 104.]

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a za akceptáciu drobnej zmeny v prezentácii.
Vážení prítomní, dovoľte, aby som odprezentoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh predkladajú poslanci v zložení Jozef Rajtár, Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič.
Dovolím si premostiť z doterajšej diskusie na, na tému transparentnosť, a to konkrétne z bodu, v ktorom sme hovorili o pracovnej zdravotnej službe a jej zrušení v kategóriách I. a II., rozhovorom alebo úryvkom z rozhovoru, ktorý som mal s riaditeľom Transparency International v nedávnych dňoch, ktorý mi povedal, že Transparency International na povinnú zdravotnú, pracovnú zdravotnú službu dáva ročne 126 eur a stojí ju to niekoľko, deň práce, niekoľko hodín. Je to približne deň práce tých ľudí, ktorí pracujú na tomto štátnom projekte, a boli by radi, keby by mohli venovať tieto peniaze aj čas boju proti korupcii v zdravotníctve. Takže týmto som sa dostal neelegantne do témy transparentnosť.
Ide o jednoduchý návrh zákona, ktorým sa navrhuje nová povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií.
V rámci navrhovanej novely zákona sa upravuje samostatná povinnosť zverejňovať všetky informácie poskytované na základe zákona o slobode informácií, keďže nie každá poskytnutá informácia sa aj zverejňuje. Rozsah zverejňovaných informácií tvorí každá poskytnutá informácia povinného subjektu a táto povinnosť sa vzťahuje na všetky povinné osoby podľa § 2 zákona o slobode informácií. Informácie sa navrhuje zverejňovať predovšetkým na webovom sídle.
Verím, že aspoň opoziční poslanci zahlasujú za túto zmenu. Je jednoduchá a v prípade, že existujú nejaké nápady na vylepšenie, tak nás potešia a v prípadnom druhom čítaní sa radi porozprávame o zmenách.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi z výboru ústavnoprávneho pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby nás informoval o návrhu prerokovania vo výbore. Ešte ani vo výbore prerokovaný nebol, len ste boli určený za spravodajcu.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca ústavnoprávneho výboru k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie novej povinnosti pre povinné subjekty zverejňovať všetky informácie poskytnuté na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ako spravodajca navrhnutý určeným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pán spravodajca? Áno. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Pán poslanec Dostál, máte slovo.