4. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi... (reakcia prichádzajúceho spravodajcu), takže pánovi poslancovi Galekovi. Nech sa páči.

Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za alternanta k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 58). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nemám totiž žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem vám.

Budeme teraz pokračovať siedmimi bodmi návrhov zákonov, ktoré sa týkajú noviel Zákonníka práce v prvom čítaní, kde sme sa rozhodli, že bude zlúčená rozprava.
Takže sa jedná o tlače 59, 65, 87, 97, 98, 102, 105. Návrhy na ich pridelenie na prerokovanie výborom sú v rozhodnutiach č. 58, 64, 86, 96, 97, 101 a 104.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby za skupinu poslancov uviedol návrh zákona pod tlačou 59.
Pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie v zlúčenej rozprave o návrhuskupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 59, tlač 65, tlač 87, tlač 97, tlač 98, tlač 105, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 102)

(Rečník chvíľu študoval svoje podklady.) Tak. Ďakujem, pán predsedajúci. Pardon, to aby som to nepoplietol, keďže máme tých návrhov naraz viacero.
Takže je to tlač 59, ku ktorej budem uvádzať návrh. Tento návrh, týmto návrhom sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predkladá ho skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila touto úlohou, a cieľom predloženého návrhu zákona, pripomínam tlač 59, je liberalizovať zákonné obmedzenia pri dočasnom pridelení zamestnancov a zároveň zrušiť tzv. zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za Agentúru dočasného zamestnávania vo veci dodržiavania podmienok pre agentúrnych dočasne pridelených zamestnancov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Takže teraz dávam slovo pani poslankyni Kiššovej... (reakcia poslankyne Kiššovej); potom až, áno; pani poslankyni Kiššovej, aby za skupinu poslancov uviedla návrh pod tlačou 65. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je snaha o odstránenie jednej absurdnosti z nášho právneho poriadku, podľa ktorého medzi predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany práce patria aj dopravné predpisy.
V praxi je dopad tohto ustanovenia taký, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania vodičov z dopravných predpisov. Uvedené preškolenia zaťažujú zamestnávateľov tak finančne, ako aj organizačne a administratívne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každý držiteľ vodičského oprávnenia je povinný pri jeho získaní preukázať tak teoretické vedomosti, ako aj praktické zručnosti, ktoré sa praxou ďalej zdokonaľujú.
Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční vodiči, ktorí možno poslednýkrát sadli za volant pred 20 rokmi, si s teoretickými vedomosťami, ako aj s praktickými zručnosťami vystačia až do konca života, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať platené – asi o to ide – školenia, ktoré sú často iba formálnym opakovaním notoricky známych skutočností. Považujeme to za šikanu, považujeme to zasa za nástroj, ktorým štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov. Zasa krásny príklad štátom garantovaného, zrejme vylobovaného biznisu a záťaž pre podnikateľov.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv negatívny na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré bude spočívať v tom, že zamestnávateľom odpadne povinnosť preškoľovať svojich zamestnancov.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Teraz bude pán poslanec Mihál uvádzať materiály postupne pod tlačou číslo 87, 97 a 98. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ďalším návrhom, návrh číslo 3 je tlač 87. Je to teda znovu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a predkladám ho v mene skupiny poslancov za stranu Sloboda a Solidarita. A týmto návrhom chceme dosiahnuť zrušenie § 120 v Zákonníku práce, to teda znamená zrušenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov.
Tí, ktorí sa vyznáte do pracovnoprávnej legislatívy, viete dobre, že máme na Slovensku zavedenú minimálnu mzdu, aktuálne je to konkrétne 405 eur mesačne, alebo 2,328 eura za odpracovanú hodinu. To je jasné a vcelku pochopiteľné. Ale zároveň máme slovenskú špecialitku, tak ako máme povedzme bryndzové halušky ako špecialitu v gastronómii, tak v našom pracovnom práve je takouto špecialitou § 120 v Zákonníku práce, sadzby minimálnych mzdových nárokov. To vlastne znamená, že v reáli nemáme stanovenú len jednu minimálnu mzdu, ale vlastne máme stanovených šesť úrovní minimálnej mzdy, čiže nielen pre tých ľudí, kde sa dá skutočne možno aj celkom súhlasiť do istej miery, že tá minimálna mzda plní sociálnu funkciu pre tých, ktorí nemajú kvalifikáciu, nemajú vzdelanie, nemajú pracovné návyky, aj keď sa dá na druhej strane nesúhlasiť s tým, že výška minimálnej mzdy potom pre takýchto ľudí znamená, že majú niekedy veľký problém si nájsť zamestnanie. Ale dobre.
Čiže my máme v našej legislatíve cez § 120 Zákonníka práce zavedených šesť úrovní minimálnej mzdy a to, čo tá minimálna mzda má plniť, a o tom hovoria naše odbory a dajme tomu, že hovoria správne, čiže určitú sociálnu garanciu, tak my takúto sociálnu garanciu vlastne garantujeme aj generálnym riaditeľom, vedeckým pracovníkom, vysokovzdelaným odborníkom, pre ktorých teda hovoríme, keď to trošku zjednoduším, že pre nich má byť minimálna mzda tiež, a to konkrétne dnes, 810 eur mesačne. Je to jednoducho smiešne, nenáležité, toto má byť všetko, pokiaľ ide o nejaké výšky miezd predmetom rokovaní vo firmách alebo na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborových zväzov. To nechajme skutočne na individuálne alebo kolektívne zmluvy a odstráňme tento systém, ktorý komplikuje život a nie je potrebný pre tých zamestnancov s praxou, so vzdelaním, jednoducho nie je potrebný. Odstráňme tento § 120 zo Zákonníka práce. Čiže toto je podstata návrhu, ktorý sa skrýva pod tlačou 87.
Môžem teda prejsť ďalej.

Áno, nech sa páči, takže ideme na tlač 97.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže pokračujem uvedením tlače 97.
Tlač 97, znovu ide o návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Znovu, predkladám ho ako poverený skupinou poslancov, ktorá tento zákon pripravila, a cieľom tohto návrhu zákona je zjednodušiť pravidlá pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Toto už je možno trošku zložitejšie a neviem, či sa mi to podarí výstižne vysvetliť, ale skúsim jednoducho.
Dnešné pravidlá v Zákonníku práce, pokiaľ ide o výpočet výšky nároku na dovolenku, sú komplikované. Je to približne 15 paragrafov v Zákonníku práce, pričom, tak ako my navrhujeme, môže ich byť omnoho menej a ten systém môže byť omnoho jednoduchší. Netuším, keď mám pravdu povedať, kedy sa to tam vlastne takto zjavilo, zrejme od roku 2001, ale je to, predpokladám, dlhšia história. Zrejme sme to mali aj predtým v Zákonníku práce, no a ak teda nechcem zbytočne zaťažovať kolegyne a kolegov tým, ako to funguje, tak radšej to moment..., to doterajšie nastavenie vysvetľovať nebudem, lebo je to skutočne komplikované, možno by to trvalo 15 minút, 20 minút, pokým by ste to aspoň trošku začali chápať, ako to vlastne tí zamestnávatelia majú robiť.
Náš návrh je jednoduchý. Nárok na dovolenku za kalendárny rok je 20 alebo 25 dní, respektíve štyri alebo päť týždňov v závislosti od veku, presne tak isto ako to je v súčasnom zákonníku, čiže na tom nemeníme vôbec nič. Zamestnanec, ktorý nemá 33 rokov, má nárok na štyri týždne, zamestnanec, ktorý má 33 rokov a viac, má nárok na päť týždňov dovolenky. Z toho vychádzame, na tom nič nemeníme. Zamestnanca v žiadnom prípade nechceme poškodiť, že by sme mu niečo zobrali.
Čo je teda dôležité a čo je podstata, v prípade, že zamestnanec neodpracuje celý rok, ale len časť roka z rôznych dôvodov, napríklad preto, lebo príde do zamestnania v priebehu roka, alebo ho opustí v priebehu roka, alebo preto lebo počas zamestnania si čerpá dajme tomu nejakú práceneschopnosť, tak v prípade teda, že neodpracuje celý rok, sa tá dovolenka alikvotne kráti. Keby ste nevedeli, ako to dnes v Zákonníku práce funguje, tak by ste povedali, že to, čo vám teraz poviem, je predsa absolútne jasné a logické. A čo vám poviem ja? No poviem vám to, že ak teda zamestnanec z 250 pracovných dní alebo z dvanástich pracovných mesiacov povedzme nepracuje tri mesiace, lebo nastúpil až 1. apríla, tak je predsa logické, že pokiaľ by mal nárok na 25 dní dovolenky za rok, tak ak odpracuje deväť mesiacov z dvanástich, tak sa mu ten nárok kráti v pomere deväť dvanástin. Lebo tri mesiace tam ešte nebol, deväť mesiacov tam bol. Ak zamestnanec pol roka neodpracuje, pretože bol pol roka na nejakej komplikovanej péenke, tak sa mu nárok na dovolenku kráti o polovicu, lebo polovicu roka odpracoval, polovicu roka neodpracoval. Čiže asi budete súhlasiť, ak prvýkrát počujete niečo o dovolenkách, ako sa to robí, že takýto spôsob je jasný a logický. A presne takýto spôsob my navrhujeme, jednoduchý, jasný, zrozumiteľný.
Ale vtip je v tom, že keby ste sa pozreli na tie paragrafy v platnom Zákonníku práce, ako sa to počíta, tak to nie je takto. To je neuveriteľne komplikovaný systém. Raz sa to ráta odtiaľ, raz odtiaľ, niečo sa zoberie, niečo sa pridá, dvanástiny, zaokrúhľovanie, jednoducho je to zbytočne prekomplikované, ľudia tomu nerozumejú, robí to zbytočné problémy. A tak ako ste počuli pred chvíľou, ten systém môže byť úplne jednoduchý, jasný, zrozumiteľný. To je celá podstata.
Takže tým som skončil.