4. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, za slovo pán predsedajúci, ospravedlňujeme sa za vzniknuté nedorozumenia.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť viesť cenovú evidenciu pre tých podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, v praxi to znamená, že povinnosť viesť cenovú evidenciu by sa zrušila pre drvivú väčšinu podnikateľov, samozrejme, s výnimkou tých, kde sú regulované ceny. Povinnosť viesť cenovú evidenciu je legislatívnym pozostatkom z obdobia, kedy na trhu vznikali nerovnováhy v oblasti ponuky spôsobené nedostatočnou konkurenciou. Uvedená povinnosť je zbytočnou a nezmyselnou administratívnou záťažou, ktorú možno prinajmenšom vo vzťahu k podnikateľom, ktorí nepredávajú tovar s regulovanými cenami, bez náhrady zrušiť.
Možno sa to na prvý pohľad javí ako drobnosť, áno, a zrejme aj to bude jeden z argumentov alebo možno jediný, ako sme toho boli svedkami aj doteraz. Áno, je to drobnosť, ale práve tisíc takýchto rôznych drobností znepríjemňuje podnikateľom život. Spôsobuje im administratívne komplikácie, otravuje im to život a musia sa venovať hlúpostiam, musia sledovať legislatívu, musia vedieť kedy kde čo, akú povinnosť voči akému úradu s akým lajstrom musia vyprodukovať, aby zadosťučinili zákonu.
Chcem veľmi pekne poprosiť koaličných poslancov, aby nedevalvovali svoje vystúpenia argumentami, že je to drobnosť a že to nie je najpálčivejší problém Slovenska. To je pravda, nie je to veľká vec, nie je to najpálčivejší problém Slovenska, ale choďte sa spýtať podnikateľa, ktorý len preto, že nevedel, že takúto povinnosť má, ktorá z nikoho nerobí podvodníka, z nikoho nerobí neúctyhodného občana Slovenska, choďte sa takéhoto podnikateľa spýtať, ktorý dostal 30-tisícovú pokutu, či je to preňho malý alebo veľký problém. Pretože takéto pokuty za nedodržanie tejto povinnosti sú. A pri opakovanom nedodržaní tejto povinnosti až do výšky 60-tisíc.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať ale pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
A chcem veľmi pekne poprosiť ctené plénum, aby takúto drobnosť, ktorá nikomu neuškodí, skutočne nikomu neuškodí, dokonca ani len nezoberie nikomu biznis, čo častokrát v tejto snemovni býva veľký problém, tak toto naozaj si myslím, že zakladá predpoklady na to, že by ste s tým nemuseli mať problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Petrovi Štarchoňovi. Pán poslanec, nech sa páči, môžte nás informovať o výsledku rokovania vo výbore. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Žiadnu písomnú prihlášku totiž som nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Vyjadriť sa nechcete? Ďakujem veľmi pekne.

Takže budeme teraz pokračovať ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
Návrh zákona je uverejnený v tlači 58. O jeho pridelení na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 57.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Ivanovi. Dal by som veľmi rád, ale ho tu nevidím. Vie mi niekto povedať, kde sa nachádza pán poslanec Miroslav Ivan? Ak je všeobecný súhlas, by sme mohli poprípade preskočiť ďalší bod, ale k tomu zas potrebujem pána poslanca Mihála. (Krátka pauza.)
Pán poslanec, nemusíte sa ponáhľať. Nech sa páči, kľudne si dajte to sako a môžete, samozrejme, za skupinu poslancov potom uviesť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, tlač 58.)

Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ospravedlňujem sa na úvod za moje meškanie, ale súviselo to s prácou.
Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Určite máte v pamäti kauzu RegioJet z roku 2014. Táto spoločnosť vtedy musela vynaložiť mimoriadne úsilie cez odvolacie konania, aby licenciu na prevádzkovanie linky Bratislava – Nitra – Banská Bystrica získala. Toto, samozrejme, nie je o spoločnosti RegioJet. S takýmto problém sa môže stretnúť každá súkromná spoločnosť, ktorá chce zriadiť komerčnú linku. Linku, na ktorú nechce ani euro. Tými problémami sú neadekvátne silné kompetencie dopravných úradov vyšších územných celkov. Tie majú podľa v súčasnosti platného zákona prakticky možnosť znemožniť takéto podnikanie.
Konkrétne sa nedostatky zákona dajú zhrnúť do štyroch bodov. Vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh, je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní a vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus. Licencie na komerčné linky totiž schvaľujú úrady VÚC a hoci sú tieto vyslovene na komerčnej báze bez akejkoľvek dotácie, musia si dopravcovia žiadať o licenciu, a to tam, kde linka začína alebo končí. A k tomu musia dať súhlas všetky ostatné úrady VÚC, ktorými táto linka prechádza. To by, samozrejme, nebol problém. Úrady VÚC by mali mať informáciu, kto im vykonáva hromadnú osobnú dopravu na komerčnej báze a, samozrejme, podľa toho si potom objedná služby dopravnej obslužnosti, ktoré dotuje.
Problém ale je, že kritériá pri udeľovaní takýchto licencií sú vysoko subjektívne. Napríklad jedno z nich je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak by sa teda zástupca župy rozhodol, že jeden autobus za hodinu bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť premávky, môže toto považovať za legitímny dôvod, pre ktorý licenciu neschváli. Nemusí to ničím podložiť. Stačí takéto konštatovanie. A na základe takýchto rozhodnutí môže úradník VÚC rozhodnúť, komu licenciu dá a komu ju nedá. Samozrejme, na základe takýchto rozhodnutí sa potom môžu objaviť podozrenia, že sa niekomu bráni, aby vstúpil na trh a aby tak nekonkuroval už existujúcemu prepravcovi. Teda namiesto toho, aby o úspešnosti prepravcu rozhodovali cestujúci, môže o tom dnes rozhodnúť úrad. A to tak, že len využije literu zákona a na trh nepustí ďalšieho prepravcu. Toto chceme naším návrhom zmeniť.
Základom nášho návrhu je zmena tých ustanovení, ktoré úradom VÚC dávajú tieto právomoci. Najpodstatnejšou je zmena v § 10 ods. 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čiže v ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Dopravcovia totiž už v súčasnosti podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a som presvedčený, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte Únie, byť bezúhonné, preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a požadovanú odbornú spôsobilosť. Sú povinné tiež spĺňať požiadavky podľa nariadenia 1073/2009 a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia. Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon o cestnej doprave a nesmie klásť na podnikateľov ďalšie nezmyselné požiadavky a nesmie ani umožňovať ľubovôľu správneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky.
Ďalšou úpravou, s ktorou prichádzame, je, že zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyselné povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa zužuje okruh dôvodov, pre ktoré možno licenciu odňať. Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, už viac ako 20 rokov žijeme v trhovom prostredí a následkom takýchto nedostatkov zákonov sa trh naďalej poškodzuje, nevytvára dostatočný tlak na súťaživosť medzi poskytovateľmi prepravy a nevytvára tak tlak na skvalitnenie služieb pre cestujúcich. Predložená novela zákona, ktorú vám tu predstavujem, pomôže rozvoju trhového prostredia a víťazom bude konečný spotrebiteľ – cestujúci. Ten si totiž bude môcť vybrať medzi viacerými poskytovateľmi a tí zase budú medzi sebou súťažiť o klientov.
Tento návrh tu v minulosti už bol predložený a slovenská cestovateľská verejnosť určite privíta, ak sa poslanci, ktorí za tento návrh hlasovali v minulosti, vyjadria dnes k nemu rovnako a zároveň presvedčia svojich kolegov v koalícii, aby tento návrh tiež podporili.
Ďakujem za slovo.