4. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pred sebou máte návrh zákona, ktorý je svojím rozsahom pomerne krátky, a preto aj ja budem stručný.
Návrh zákona zakazuje obci vyžadovať od podnikateľov plnenie ohlasovacích alebo iných povinností v súvislosti s otváracími hodinami a taktiež sa ním zakazuje obci podmieňovať stanovenie času predaja v obchode a stanovenie času prevádzky služieb schvaľovacími alebo povoľovacími úkonmi zo strany obce, ak stanovené otváracie hodiny spadajú do rámca obce povoleného rámcového rozpätia otváracích hodín. Inými slovami, prijatím tohto návrhu zákona sa odbúra množstvo formálnych a zbytočných papierovačiek o otváracích hodinách rôznych prevádzok medzi drobnými podnikateľmi a obecnými úradmi.
Dodnes som nepochopil, čo má obec hovoriť do toho, ako dlho bude otvorené napríklad nejaké papiernictvo, keby bolo na mne, tak nech je kľudne otvorené aj 24 hodín denne, pokiaľ jeho majiteľ má dosť peňazí na platenie personálu. My však naším návrhom nejdeme až tak ďaleko... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím vás, väčší kľud, nie je rozumieť ani tomu, čo hovorí pán poslanec Galko.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
V záujme získania podpory pre tento návrh aj z radov vládnych poslancov nechávame obci naďalej možnosť, aby si všeobecne záväzným nariadením upravila otváracie hodiny. Netvrdím, že táto drobná zmena sama osebe podnikateľov spasí, ak však takýchto drobných zmien prijmeme viac, budeme môcť povedať, že sme podnikateľské prostredie zlepšili.
Dámy a páni, tento návrh zákona nás nič stáť nebude, odbremeníme podnikateľov od drobnej povinnosti a zamestnancov obecných úradov od úhrnne značného množstva zbytočnej administratívnej práce. Samozrejme, že toto opatrenie je možné zaviesť veľmi rýchlo. Toto je jedna z možností, ako zrušiť jednu z regulácií pre reguláciu.
Ďakujem pekne a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 12 z 28. apríla 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 64. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, za slovo pán predsedajúci, ospravedlňujeme sa za vzniknuté nedorozumenia.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť viesť cenovú evidenciu pre tých podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, v praxi to znamená, že povinnosť viesť cenovú evidenciu by sa zrušila pre drvivú väčšinu podnikateľov, samozrejme, s výnimkou tých, kde sú regulované ceny. Povinnosť viesť cenovú evidenciu je legislatívnym pozostatkom z obdobia, kedy na trhu vznikali nerovnováhy v oblasti ponuky spôsobené nedostatočnou konkurenciou. Uvedená povinnosť je zbytočnou a nezmyselnou administratívnou záťažou, ktorú možno prinajmenšom vo vzťahu k podnikateľom, ktorí nepredávajú tovar s regulovanými cenami, bez náhrady zrušiť.
Možno sa to na prvý pohľad javí ako drobnosť, áno, a zrejme aj to bude jeden z argumentov alebo možno jediný, ako sme toho boli svedkami aj doteraz. Áno, je to drobnosť, ale práve tisíc takýchto rôznych drobností znepríjemňuje podnikateľom život. Spôsobuje im administratívne komplikácie, otravuje im to život a musia sa venovať hlúpostiam, musia sledovať legislatívu, musia vedieť kedy kde čo, akú povinnosť voči akému úradu s akým lajstrom musia vyprodukovať, aby zadosťučinili zákonu.
Chcem veľmi pekne poprosiť koaličných poslancov, aby nedevalvovali svoje vystúpenia argumentami, že je to drobnosť a že to nie je najpálčivejší problém Slovenska. To je pravda, nie je to veľká vec, nie je to najpálčivejší problém Slovenska, ale choďte sa spýtať podnikateľa, ktorý len preto, že nevedel, že takúto povinnosť má, ktorá z nikoho nerobí podvodníka, z nikoho nerobí neúctyhodného občana Slovenska, choďte sa takéhoto podnikateľa spýtať, ktorý dostal 30-tisícovú pokutu, či je to preňho malý alebo veľký problém. Pretože takéto pokuty za nedodržanie tejto povinnosti sú. A pri opakovanom nedodržaní tejto povinnosti až do výšky 60-tisíc.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať ale pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
A chcem veľmi pekne poprosiť ctené plénum, aby takúto drobnosť, ktorá nikomu neuškodí, skutočne nikomu neuškodí, dokonca ani len nezoberie nikomu biznis, čo častokrát v tejto snemovni býva veľký problém, tak toto naozaj si myslím, že zakladá predpoklady na to, že by ste s tým nemuseli mať problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ospravedlňujem sa na úvod za moje meškanie, ale súviselo to s prácou.
Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Určite máte v pamäti kauzu RegioJet z roku 2014. Táto spoločnosť vtedy musela vynaložiť mimoriadne úsilie cez odvolacie konania, aby licenciu na prevádzkovanie linky Bratislava – Nitra – Banská Bystrica získala. Toto, samozrejme, nie je o spoločnosti RegioJet. S takýmto problém sa môže stretnúť každá súkromná spoločnosť, ktorá chce zriadiť komerčnú linku. Linku, na ktorú nechce ani euro. Tými problémami sú neadekvátne silné kompetencie dopravných úradov vyšších územných celkov. Tie majú podľa v súčasnosti platného zákona prakticky možnosť znemožniť takéto podnikanie.
Konkrétne sa nedostatky zákona dajú zhrnúť do štyroch bodov. Vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh, je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní a vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus. Licencie na komerčné linky totiž schvaľujú úrady VÚC a hoci sú tieto vyslovene na komerčnej báze bez akejkoľvek dotácie, musia si dopravcovia žiadať o licenciu, a to tam, kde linka začína alebo končí. A k tomu musia dať súhlas všetky ostatné úrady VÚC, ktorými táto linka prechádza. To by, samozrejme, nebol problém. Úrady VÚC by mali mať informáciu, kto im vykonáva hromadnú osobnú dopravu na komerčnej báze a, samozrejme, podľa toho si potom objedná služby dopravnej obslužnosti, ktoré dotuje.
Problém ale je, že kritériá pri udeľovaní takýchto licencií sú vysoko subjektívne. Napríklad jedno z nich je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak by sa teda zástupca župy rozhodol, že jeden autobus za hodinu bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť premávky, môže toto považovať za legitímny dôvod, pre ktorý licenciu neschváli. Nemusí to ničím podložiť. Stačí takéto konštatovanie. A na základe takýchto rozhodnutí môže úradník VÚC rozhodnúť, komu licenciu dá a komu ju nedá. Samozrejme, na základe takýchto rozhodnutí sa potom môžu objaviť podozrenia, že sa niekomu bráni, aby vstúpil na trh a aby tak nekonkuroval už existujúcemu prepravcovi. Teda namiesto toho, aby o úspešnosti prepravcu rozhodovali cestujúci, môže o tom dnes rozhodnúť úrad. A to tak, že len využije literu zákona a na trh nepustí ďalšieho prepravcu. Toto chceme naším návrhom zmeniť.
Základom nášho návrhu je zmena tých ustanovení, ktoré úradom VÚC dávajú tieto právomoci. Najpodstatnejšou je zmena v § 10 ods. 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čiže v ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Dopravcovia totiž už v súčasnosti podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a som presvedčený, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte Únie, byť bezúhonné, preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a požadovanú odbornú spôsobilosť. Sú povinné tiež spĺňať požiadavky podľa nariadenia 1073/2009 a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia. Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon o cestnej doprave a nesmie klásť na podnikateľov ďalšie nezmyselné požiadavky a nesmie ani umožňovať ľubovôľu správneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky.
Ďalšou úpravou, s ktorou prichádzame, je, že zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyselné povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa zužuje okruh dôvodov, pre ktoré možno licenciu odňať. Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, už viac ako 20 rokov žijeme v trhovom prostredí a následkom takýchto nedostatkov zákonov sa trh naďalej poškodzuje, nevytvára dostatočný tlak na súťaživosť medzi poskytovateľmi prepravy a nevytvára tak tlak na skvalitnenie služieb pre cestujúcich. Predložená novela zákona, ktorú vám tu predstavujem, pomôže rozvoju trhového prostredia a víťazom bude konečný spotrebiteľ – cestujúci. Ten si totiž bude môcť vybrať medzi viacerými poskytovateľmi a tí zase budú medzi sebou súťažiť o klientov.
Tento návrh tu v minulosti už bol predložený a slovenská cestovateľská verejnosť určite privíta, ak sa poslanci, ktorí za tento návrh hlasovali v minulosti, vyjadria dnes k nemu rovnako a zároveň presvedčia svojich kolegov v koalícii, aby tento návrh tiež podporili.
Ďakujem za slovo.

Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za alternanta k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 58). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

(Rečník chvíľu študoval svoje podklady.) Tak. Ďakujem, pán predsedajúci. Pardon, to aby som to nepoplietol, keďže máme tých návrhov naraz viacero.
Takže je to tlač 59, ku ktorej budem uvádzať návrh. Tento návrh, týmto návrhom sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predkladá ho skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila touto úlohou, a cieľom predloženého návrhu zákona, pripomínam tlač 59, je liberalizovať zákonné obmedzenia pri dočasnom pridelení zamestnancov a zároveň zrušiť tzv. zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za Agentúru dočasného zamestnávania vo veci dodržiavania podmienok pre agentúrnych dočasne pridelených zamestnancov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je snaha o odstránenie jednej absurdnosti z nášho právneho poriadku, podľa ktorého medzi predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany práce patria aj dopravné predpisy.
V praxi je dopad tohto ustanovenia taký, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania vodičov z dopravných predpisov. Uvedené preškolenia zaťažujú zamestnávateľov tak finančne, ako aj organizačne a administratívne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každý držiteľ vodičského oprávnenia je povinný pri jeho získaní preukázať tak teoretické vedomosti, ako aj praktické zručnosti, ktoré sa praxou ďalej zdokonaľujú.
Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční vodiči, ktorí možno poslednýkrát sadli za volant pred 20 rokmi, si s teoretickými vedomosťami, ako aj s praktickými zručnosťami vystačia až do konca života, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať platené – asi o to ide – školenia, ktoré sú často iba formálnym opakovaním notoricky známych skutočností. Považujeme to za šikanu, považujeme to zasa za nástroj, ktorým štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov. Zasa krásny príklad štátom garantovaného, zrejme vylobovaného biznisu a záťaž pre podnikateľov.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv negatívny na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré bude spočívať v tom, že zamestnávateľom odpadne povinnosť preškoľovať svojich zamestnancov.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ďalším návrhom, návrh číslo 3 je tlač 87. Je to teda znovu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a predkladám ho v mene skupiny poslancov za stranu Sloboda a Solidarita. A týmto návrhom chceme dosiahnuť zrušenie § 120 v Zákonníku práce, to teda znamená zrušenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov.
Tí, ktorí sa vyznáte do pracovnoprávnej legislatívy, viete dobre, že máme na Slovensku zavedenú minimálnu mzdu, aktuálne je to konkrétne 405 eur mesačne, alebo 2,328 eura za odpracovanú hodinu. To je jasné a vcelku pochopiteľné. Ale zároveň máme slovenskú špecialitku, tak ako máme povedzme bryndzové halušky ako špecialitu v gastronómii, tak v našom pracovnom práve je takouto špecialitou § 120 v Zákonníku práce, sadzby minimálnych mzdových nárokov. To vlastne znamená, že v reáli nemáme stanovenú len jednu minimálnu mzdu, ale vlastne máme stanovených šesť úrovní minimálnej mzdy, čiže nielen pre tých ľudí, kde sa dá skutočne možno aj celkom súhlasiť do istej miery, že tá minimálna mzda plní sociálnu funkciu pre tých, ktorí nemajú kvalifikáciu, nemajú vzdelanie, nemajú pracovné návyky, aj keď sa dá na druhej strane nesúhlasiť s tým, že výška minimálnej mzdy potom pre takýchto ľudí znamená, že majú niekedy veľký problém si nájsť zamestnanie. Ale dobre.
Čiže my máme v našej legislatíve cez § 120 Zákonníka práce zavedených šesť úrovní minimálnej mzdy a to, čo tá minimálna mzda má plniť, a o tom hovoria naše odbory a dajme tomu, že hovoria správne, čiže určitú sociálnu garanciu, tak my takúto sociálnu garanciu vlastne garantujeme aj generálnym riaditeľom, vedeckým pracovníkom, vysokovzdelaným odborníkom, pre ktorých teda hovoríme, keď to trošku zjednoduším, že pre nich má byť minimálna mzda tiež, a to konkrétne dnes, 810 eur mesačne. Je to jednoducho smiešne, nenáležité, toto má byť všetko, pokiaľ ide o nejaké výšky miezd predmetom rokovaní vo firmách alebo na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborových zväzov. To nechajme skutočne na individuálne alebo kolektívne zmluvy a odstráňme tento systém, ktorý komplikuje život a nie je potrebný pre tých zamestnancov s praxou, so vzdelaním, jednoducho nie je potrebný. Odstráňme tento § 120 zo Zákonníka práce. Čiže toto je podstata návrhu, ktorý sa skrýva pod tlačou 87.
Môžem teda prejsť ďalej.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže pokračujem uvedením tlače 97.
Tlač 97, znovu ide o návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Znovu, predkladám ho ako poverený skupinou poslancov, ktorá tento zákon pripravila, a cieľom tohto návrhu zákona je zjednodušiť pravidlá pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Toto už je možno trošku zložitejšie a neviem, či sa mi to podarí výstižne vysvetliť, ale skúsim jednoducho.
Dnešné pravidlá v Zákonníku práce, pokiaľ ide o výpočet výšky nároku na dovolenku, sú komplikované. Je to približne 15 paragrafov v Zákonníku práce, pričom, tak ako my navrhujeme, môže ich byť omnoho menej a ten systém môže byť omnoho jednoduchší. Netuším, keď mám pravdu povedať, kedy sa to tam vlastne takto zjavilo, zrejme od roku 2001, ale je to, predpokladám, dlhšia história. Zrejme sme to mali aj predtým v Zákonníku práce, no a ak teda nechcem zbytočne zaťažovať kolegyne a kolegov tým, ako to funguje, tak radšej to moment..., to doterajšie nastavenie vysvetľovať nebudem, lebo je to skutočne komplikované, možno by to trvalo 15 minút, 20 minút, pokým by ste to aspoň trošku začali chápať, ako to vlastne tí zamestnávatelia majú robiť.
Náš návrh je jednoduchý. Nárok na dovolenku za kalendárny rok je 20 alebo 25 dní, respektíve štyri alebo päť týždňov v závislosti od veku, presne tak isto ako to je v súčasnom zákonníku, čiže na tom nemeníme vôbec nič. Zamestnanec, ktorý nemá 33 rokov, má nárok na štyri týždne, zamestnanec, ktorý má 33 rokov a viac, má nárok na päť týždňov dovolenky. Z toho vychádzame, na tom nič nemeníme. Zamestnanca v žiadnom prípade nechceme poškodiť, že by sme mu niečo zobrali.
Čo je teda dôležité a čo je podstata, v prípade, že zamestnanec neodpracuje celý rok, ale len časť roka z rôznych dôvodov, napríklad preto, lebo príde do zamestnania v priebehu roka, alebo ho opustí v priebehu roka, alebo preto lebo počas zamestnania si čerpá dajme tomu nejakú práceneschopnosť, tak v prípade teda, že neodpracuje celý rok, sa tá dovolenka alikvotne kráti. Keby ste nevedeli, ako to dnes v Zákonníku práce funguje, tak by ste povedali, že to, čo vám teraz poviem, je predsa absolútne jasné a logické. A čo vám poviem ja? No poviem vám to, že ak teda zamestnanec z 250 pracovných dní alebo z dvanástich pracovných mesiacov povedzme nepracuje tri mesiace, lebo nastúpil až 1. apríla, tak je predsa logické, že pokiaľ by mal nárok na 25 dní dovolenky za rok, tak ak odpracuje deväť mesiacov z dvanástich, tak sa mu ten nárok kráti v pomere deväť dvanástin. Lebo tri mesiace tam ešte nebol, deväť mesiacov tam bol. Ak zamestnanec pol roka neodpracuje, pretože bol pol roka na nejakej komplikovanej péenke, tak sa mu nárok na dovolenku kráti o polovicu, lebo polovicu roka odpracoval, polovicu roka neodpracoval. Čiže asi budete súhlasiť, ak prvýkrát počujete niečo o dovolenkách, ako sa to robí, že takýto spôsob je jasný a logický. A presne takýto spôsob my navrhujeme, jednoduchý, jasný, zrozumiteľný.
Ale vtip je v tom, že keby ste sa pozreli na tie paragrafy v platnom Zákonníku práce, ako sa to počíta, tak to nie je takto. To je neuveriteľne komplikovaný systém. Raz sa to ráta odtiaľ, raz odtiaľ, niečo sa zoberie, niečo sa pridá, dvanástiny, zaokrúhľovanie, jednoducho je to zbytočne prekomplikované, ľudia tomu nerozumejú, robí to zbytočné problémy. A tak ako ste počuli pred chvíľou, ten systém môže byť úplne jednoduchý, jasný, zrozumiteľný. To je celá podstata.
Takže tým som skončil.