50. schôdza

Pán poslanec Pčolinský hovoril ako obvykle plynule a pekne, ale na záver, keďže je posledný zo zatiaľ prihlásených rečníkov, z tých prihlásených písomne, by sa žiadalo naozaj zvolanie. A z tých zvolaní ma napadá analógia so slávnym filmom Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni, kde hrdina filmu v istý okamih prevolá: "Súdruhovia, kdeže ste? Vylezte! Vojna už skončila." Dúfam, že to počujú a ešte sa dostavia.

Poslanec Grendel.

Kávičkovanie pri parlamente, audiencia u Don Mariana je, samozrejmé, dôkazom straty súdnosti. Po tom všetkom, čo bolo o ňom popísané najmä Jánom Kuciakom, ale aj inými novinármi. Ale ešte za väčší fail považujem výmenu tisíc esemesiek alebo správ cez aplikáciu Threema a konanie, resp. ovplyvňovanie súdov v konkrétnych veciach, v ktorých mal Marian Kočner záujem. A to je vec, kvôli ktorej musela pani Jankovská vydať svoj mobilný telefón. To je vec, kvôli ktorej ju mal predseda vlády okamžite odvolať. To je vec, kvôli ktorej tu sedíme.
Áno, to, že niektorí poslanci proste nemajú súdnosť a ešte aj po tom všetkom si s ním tu kávičkovali pri parlamente, je to proste vizitka SMER-u. Fajn. Ale pani Jankovská mala byť okamžite odvolaná. To je alfa a omega dnešnej schôdze, z ktorej sa proste premiér Pellegrini jednoducho nevyvlečie.

Poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, kto bol prvý s re..., jaj, Martin. Tak nejak si to zrekapituloval, to, čo som povedal. Ja chcel by som sa ospravedlniť kolegom poslancom, keďže dúfam, že to nikto nepozerá už teraz z verejnosti, lebo hanbím sa, naozaj sa hanbím za tie tri-štyri roky za môjho kolegu, chvalabohu, len dva či tri mesiace kolegu, pretože každé jeho vystúpenie je pamätné.
A, pán podpredseda vlády a pán podpredseda parlamentu, keď si spomínate, pred nejakým časom ste tu sedeli, keď sa robilo programové vyhlásenie vlády Petra Pellegriniho a jedným z posledných vystupujúcich bol práve spomínaný kolega. A pamätáte si asi jeho vystúpenie, keď tu kričal po poslancoch, že eštebák, LGBT, nohavičky. Ja si pamätám, že za ním sedel predseda vlády Pellegrini a takto si držal hlavu a zakrýval si oči, lebo sa tiež hanbil a bolo mu to nepríjemné.
Ja som vedel, že môj kolega, bývalý, že dnes vystúpi, a vedel som, že to bude niečo podobné, ale on prerazil to dno. A, bohužiaľ, na takomto človeku dnes stojí táto vláda, keďže formálne ste prišli o parlamentnú väčšinu. Všetci vieme, že neformálne ju stále máte, keďže nikdy tu nie je 100-percentný počet poslancov. Ja vám k tomu, samozrejme, ironicky gratulujem, ale už len päť mesiacov snáď to nejako spolu vydržíme a po voľbách sa karty rozdajú nanovo.
Ostatným poslancom ďakujem za reakcie.
A, Gábor, ešte k tebe jednu vec. Áno, Jankovská, je to problém tisíc správ, ale vieš veľmi dobre, že tých káuz a správ a tých prúserov je toľko, že Jankovská je taká kvapka v mori.

Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Igor... (Reakcia z pléna.) Teraz si to budete musieť na klube vyjasniť.

Takže, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som možno tak na záver zhrnul svoje pocity z rozpravy aj z dnešného dňa. Síce na piaty pokus, ale nakoniec po tridsiatych ("tridsiatich", pozn. red.) rokoch od revolúcie, síce na piaty pokus, ale dočkali sme sa uplatnenia nášho ústavného práva. Väčšina, ktorá tu je, ktorá si vysvetlila demokraciu ako tyraniu väčšiny alebo diktát väčšiny, nám štyrikrát zobrala naše ústavné právo, aby sme zvolali schôdzu na vyslovenie nedôvery Petrovi Pellegrinimu. Ale keďže sa báli toho možno, čo tu budeme hovoriť, a báli sa toho, aby sme im nadstavili zrkadlo, tak štyrikrát nám to právo zobrali. Ale dobre.
Možno práve to, že sme si povedali, že neskloníme hlavy a podali sme tú ďalšiu schôdzu, ich presvedčilo, že asi len tak ľahko si s nami neporadia. Takže som veľmi rád, že strana SaS sa pridala, že sme držali v tejto veci dokopy, že nás podporili takisto aj dvaja poslanci, myslím, aj pri tejto druhej schôdzi, zo SME RODINA, že sme rýchlo tie podpisy vyzbierali a že sme im spoločne to zrkadlo mohli nadstaviť. Mrzí má, to musím povedať, že nevystúpil žiaden poslanec v rozprave z PS/SPOLU, z KDH a Za ľudí. To sú tri strany, s ktorými by sme mali vytvoriť tú alternatívu. A v takejto situácii si myslím, že bolo správne, aby prišli, vystúpili a spoločne aby sme tu bojovali. Nechali nás v tom samých. De facto sme bojovali tri strany z opozície, to znamená SaS, OĽANO a SME RODINA, keď zoberieme z tých vystúpení. Hovorím, mrzí ma to. Trošku by sme mohli byť schopní odložiť si svoje vlastné egá do šuflíčka, lebo v tejto chvíli to bolo vo verejnom záujme, v spoločnom záujme a ľudia chceli vidieť aj tento symbol.
Už ma to mrzelo aj vtedy, keď ste mali tlačovku o deviatej ráno pred parlamentom a o desiatej, keď sa hlasovalo, tu päť poslancov z ôsmich z PS/SPOLU nebolo. Ako zamrzí to, ale, dobre, myslel som si, že stalo sa. Ale tu sme vás potrebovali, ľudia, či už si hovoríte nová politika alebo noví politici, akokoľvek, alebo nové politické strany, ale pokiaľ viem, tak KDH tu má de facto už dnes troch poslancov, PS/SPOLU má ôsmich či deviatych ("deviatich", pozn. red.), ôsmich, Za ľudí, myslím, že jednu poslankyňu. Ani jeden z týchto ľudí nás nepodporili. To ma mrzí, veľmi ma to mrzí. (Reakcia z pléna.) Ako? Bohužiaľ, ani tu celý deň neboli. Myslím, teraz na finálne došiel Martin Poliačik. Myslím, že nejaké to interview pre kamery dal, ale bolo podstatné tu vystupovať, tu vystupovať a tu sa biť a tu hovoriť argumenty, nie do kamery hovoriť o tom, že sme celý deň bojovali.
Čiže to bola taká kritika do radov opozície. Ale myslím si, že takto pred polnocou si môžme dovoliť byť aj sebakritickí, a v mojom prípade, myslím si, že je to aj také pochopiteľné a očakávané. S prepáčením, ja sa neseriem a pravdu hovorím vlastným, cudzím, komukoľvek, lebo myslím si, že tá pravda v tomto oslobodzuje.
Takže, Martin, keď si teda aj na fajront prišiel, či už skrz, či už skrz interview do kamery, to už je jedno, ale skús odkázať do vlastných radov, že nevyhráme ten súboj, nevyhráme vojnu za očistu Slovenska od mafie, ak naďalej pôjdete touto nejakou cestou, kde sa budete strániť, a akcie, ktoré, ktoré organizujeme my, či už je to protest pred, pred Jankovskou alebo takáto schôdza, keď nás neprídete podporiť možno v ťažkej chvíli, dôležitej, ale práve v symbolickej a kľúčovej, kedy ľudia potrebujú vidieť, že dokážeme ťahať spolu. Vám by to neublížilo, nám by to veľmi pomohlo a ľudia by to mimoriadne ocenili.
Mrzí ma rovnako, že poslanci SMER-u neboli schopní podporiť svojho vlastného premiéra. Že ich tu bolo päť a pol, niekedy šesť a pol. A potom, keď sme na to upozornili, tak radšej prišli s konštruktom, že oni tu vlastne na protest nebudú. Čiže tých päť a pol sa odsťahovalo do salónika a zrejme si niečo popili. Okej, na zdravie. Ale vašou úlohou bolo obhajovať premiéra a obhajovať zločin, ktorý spáchal, lebo spáchal zločin voči spravodlivosti. Lenže to dosť blbý pocit hovoriť prázdnym stoličkám. Je tu vlastne niekto zo SMER-u? Aha, až jeden človek. Aha, druhý. Nie, vy ste z SNS? Dobre. (Reakcie z pléna.) Ja si myslím, že čert ako ďábel, takže nemusíte sa až tak príliš urážať. Ťaháte to spolu tri a pol roka. Slovensko ešte dlhé roky bude plakať za týmto obdobím.
Ja zase na druhej strane verím, že toto je posledný 169 dní vlády, akejkoľvek vlády, v ktorej bude SMER alebo akýkoľvek jeho pohrobok. Že táto strana jednoducho je na trajektórii do politického hrobu a skončí presne takisto, ako skončilo HZDS. Za to, čo táto strana napáchala, si nič iné nezaslúži. Takisto ako SNS. Pevne verím, že pod vedením táto loď, pod vedením kapitána Danka, veľmi úspešne stroskotá a zaparkuje do histórie.
Zároveň verím, že strana PS/SPOLU, Za ľudí aj KDH sa pridá k nám, k tej teda dobre starej opozícii, v ktorej Martin Poliačik dlhé roky bol, ale tak teraz sa prevtelil, a že spoločne potiahneme, že spoločne zabojujeme, spoločne dáme ľuďom nádej, že dokážeme si Slovensko zobrať späť, že dokážeme zobrať si späť unesený štát a dokážeme zo Slovenska spraviť krajinu, kde právo bude platiť pre každého rovnako bez ohľadu na obsah jeho peňaženky, bez ohľadu na to, aké čísla telefónne má v svojom mobile, kde nebudeme operovať zdravé kolená, kde nebudeme dávať dotácie pre poľnohospodárov, ktoré si vykážu niekde na parkovisko alebo na letisko, len preto, lebo je to naša žena alebo náš človek, kde budeme spravovať krajinu efektívne, nebudeme zadlžovať naše deti, kde nebudeme ľudí klamať a budeme im vždy hovoriť pravdu.
Čiže chcem z tohto miesta napriek tomu, že ste nás neboli schopní podporiť, vás vyzvať, aby ste sa správali zodpovedne a odteraz pristupovali k akciám, teda nás, starej opozície, ako k akciám, ktoré sú naše spoločné, ktoré, nemôžme pozerať na to, že to by sa vám upadlo z krásy, ak by ste nás podporili, ale pozerať vždy na to, že aký je cieľ tej akcie, aký cieľ je toho možno mimoriadneho odvolávania alebo nejakého protestu, alebo akejkoľvek inej našej aktivity, a nepozerať na to, že či ste to vymysleli vy alebo my. Lebo myslím si, že taká veľkodušnosť v tomto pomôže vám, pomôže nám a hlavne dokážeme takýmto spoločným postupom a spoločnými signálmi v ľuďoch vzkresať ("vzkriesiť", pozn. red.) nádej, že alternatíva a zodpovedná alternatíva skutočne existuje.
Lebo keď chceme, aby ľudia prišli voliť nejakú bandu egomaniakov a zverili im správu svojej vlastnej krajiny, tak tí ľudia radšej ani k tým voľbám neprídu. A bude vládnuť mafia ďalej a bude nám tu vládnuť desiatky ďalších rokov. A dopadneme tak, ako možno ani v najhoršom sne dnes nás nenapadne, že by sme dopadli.
Mrzí ma, že Peter Pellegrini nebol schopný si priznať chybu. Očakával som fakt, dobre, povedal som to dneska raz, že, že som naivný, a ja som naozaj úplne úprimne tak 1 : 1 očakával, že možno po tom hodinu trištvrte mojom vystúpení, že si tak trošku vstúpi do svedomia a príde sem a povie, že, no dobre, priznávam, aspoň že som mohol rýchlejšie reagovať a mohol som ju intenzívnejšie vyzvať, alebo teda mohol som ju vyzvať, aby odstúpila. Nebol schopný to spraviť. Síce na začiatku som myslel, teda že, dobre, aspoň teda vystúpi, že pár viet a nejakým spôsobom sa odparkuje a nebude útočiť. Potom sa rozbehol. Potom ukázal takú tú svoju autentickú tvár a vynadal, komu mohol vynadať. Bolo to síce slušne povedané, ale obsah bol veľmi vulgárny, arogantný a prejavil sa ako človek, ktorý naďalej bude hájiť svoju rodinu, svoju mafiánsku rodinu s názvom SMER - sociálna demokracia.
Ďakujem ešte raz, kolegovia, ktorí ste podporili túto iniciatívu. Ďakujem teda, hovorím, SaS-ke, SME RODINA, že sme to spoločne potiahli aj teda vystúpeniami a že sme trošku zabojovali za to, aj keď dopredu sme vedeli, že, že sa podržia.
Jasné, že v utorok bude dosť hlasov. Budú tam mať kúpeného Marčeka, Šimkovičovú a Holúbeka. Na šnúrkach týchto ľudí dnes visí osud vládnej koalície. Kúpili si ich po voľbách, teraz si ich budú kupovať ešte navyše pri každom hlasovaní. Ten chrapúň Marček, čo tu vystupoval, z tých slov, myslím si, že každý z nás uzná, že je namieste mu povedať chrapúň, ten si to bude užívať, ale hovorí to o tom alebo je to zrkadlo tej vládnej koalície, ktorá nám vládne.
Ale my všetci myslime iba na jedno, máme pred sebou 169 dní, kde musíme vyslať ľudom signál, že sme zodpovední, že nám na Slovensku naozaj záleží, že dokážeme premostiť nejaké antipatie navzájom voči sebe v opozícii a dokážeme v rámci demokratickej opozície zabojovať.
A keď som sa teda vyjadroval k tým, čo tu vystupovali alebo nevystupovali, tak už spomeniem iba to, že je úplne také sympatické, sympatické nie, ale symptomatické, čiže príznačné, že nevystúpil nikto z SNS na obhajobu premiéra, nevystúpil nikto z MOST-u - HÍD a úplne krásne je, že nevystúpil nikto od Kotlebu. Lebo kto bude v týchto voľbách voliť Kotlebu, bude voliť Roberta Fica. To je rovnica, ktorú musíme ľuďom vysvetliť a je to taká naša spoločná úloha, lebo veľmi veľa ľudí, ktorí, ktorí sa sklamali v politike, tak si hovoria, že už jediná šanca je, ako tú politiku upratať, je dať hlas Marianovi Kotlebovi. Ale kto bude voliť Kotlebu, je to presne to isté, ako keby volil Fica.
Takže poprosím vás, kolegovia, kde môžte, komunikujme túto jednoduchú rovnicu a toto jednoduché pravidlo, ktoré bude platiť v týchto voľbách.
Peter Pellegrini si nezaslúži byť premiérom. Stal sa premiérom, to musím povedať, že, dať za pravdu Andrejovi Dankovi, vlastne náhodou vyskytol sa v tejto pozícii, čiže nebol tam nejakým spôsobom ľuďmi nominovaný, nevyhral voľby, nebol, nebol lídrom nejakej kandidátky alebo nemal najviac krúžkov, ale aj keď potreboval Robert Fico nejaký figový list, tak použil svoj klasický, síce už ošúchaný, ale použil ten svoj klasický figový list a zakryl tú svoju nahotu, v ktorej ho odhalilo obdobie po vražde Jána a Martiny.
Svoju úlohu si plní pre voličov SMER-u z preferencií, konštatujúc, relatívne dobre, preferencie sa ustabilizovali niekde na dvadsiatych ("dvadsiatich", pozn. red.) percentách. Jednoducho pekná tvár, slušné reči, ale skutky mimoriadne zlé. Skutok, za ktorý sme ho dnes takto politicky súdili, bol skutok, kedy zlyhal a odmietol stáť na strane spravodlivosti, ale sa rozhodol, že bude naďalej stáť na strane mafie tak, ako poctivo to robil od roku 2006 či od roku 2002, kedy sa vlastne za SMER v politike vyskytol.
Sklamanie. Na druhej strane aspoň vieme, s kým máme do činenia. Síce vieme, že tá schôdza dopadne tak, že nedôveru mu nevyslovíme, lebo nás nie je jednoducho dosť, ale bola to naša ústavná povinnosť, naše ústavné právo, aby sme takýmto spôsobom upozornili na chybu a zlyhanie premiéra Slovenskej republiky, človeka, ktorý bol alebo je určený od toho, aby, aby chránil spravodlivosť pred akýmkoľvek vplyvom mafie. Človeka, ktorý na križovatke svojej vlastnej, na ktorej stál, sa rozhodol uprednostniť záujmy mafie pred záujmy nás všetkých, pred záujmami voličov SMER-u, nás ostatných alebo ľudí, ktorí voliť nechodia. Človeka, ktorý zlyhal vtedy, kedy mohol sa odstrihnúť od mafiánskej histórie SMER-u, mohol sa odstrihnúť od Roberta Fica a mohol zo SMER-u možno urobiť niečo lepšie. Ale rozhodol sa, že naďalej tú stranu nechá v rukách ľudí, ktorí dovolili, aby si sprivatizovali políciu mafiáni z Nitry, ktorí dovolili vyrásť človeku ako Marian Kočner, ktorý si následne objednal vraždu, bola zabitá i snúbenica, zrejme si objednal vraždu aj špeciálneho prokurátora, jeho rodiny a ďalších ľudí.
Svojím konaním sa Peter Pellegrini priznal alebo prihlásil do klubu fanúšikov Mariana Kočnera, do klubu fanúšikov Moniky Jankovskej, opičky to Mariana Kočnera, do klubu fanúšikov Kaliňáka, Fica a ďalších ľudí, ktorí zo strany, ktorá má vznešené, vznešený, vznešenú sociálnu demokraciu alebo sociálne cítenie priamo v názve, urobila slúžku mafie.
Mňa to mrzí, ale ďakujem vám za dnešný boj, ktorý sme bojovali. Nejakých jedenásť hodín máme za sebou.
Dobrú noc vám prajem. (Potlesk.)

Prerušujem... (Reakcie z pléna.)
Prerušujem rokovanie mimoriadnej schôdze. Budeme pokračovať v utorok o deviatej hodine hlasovaním. (Reakcia z pléna.) Áno, o deviatej. Musíte tu, všetkých 76 opozičných poslancov tu musí byť. (Reakcie z pléna.) No ak chcete odvolať vládu, tak musíte mať 76. (Reakcia z pléna: "Ani vy nemáte 76.") Necháme sa prekvapiť. (Reakcie z pléna.)

(Prerušenie rokovania o 23.30 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... Pán Rajtár, poprosím, netelefonujme v sále.
Otváram druhý rokovací deň 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Macháčková, pán poslanec Špánik, z dôvodu PN pán poslanec Blanár.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu (tlač 1663).
Vítam predsedu vlády a súčasne ospravedlňujem členov vlády, ktorí už sú pripravení v regióne na rokovanie vlády.
Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.
Prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie a rozpočet, poslanca Puciho, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu, tlač 1663.)