51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1873 z 3. októbra 2019 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu ako tlač 1738 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zároveň určil ako gestorský výbor výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určil termíny na prerokovanie do 15. októbra. Výbory prerokovali predmetný návrh dohovoru v stanovenom termíne. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 756 z 15. októbra a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež uznesením č. 256 z 15. októbra 2019. Zhodne odporúčajú Národnej rade vysloviť súhlas s Dohovorom o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport č. 269 z 15. októbra a týmto uznesením ma výbor súčasne poveril, aby som informoval o výsledku rokovania gestorského výboru a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie je prílohou spoločnej správy a znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu, tlač 1738. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
a) vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu,
b) rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slová? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Bašku, Bublavého, Janíkovej, Panáčka a Želiezku na vydanie zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1574. Spoločná správa výborov má tlač 1574a.
Dávam slovo poslancovi Baškovi, nech sa páči, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého, Márie Janíkovej, Milana Panáčka a Ľubomíra Želiezku na vydanie zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1574.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní predložiť zákon o kompenzačnom príspevku baníkom. Na minulej schôdzi som podrobne rozprával, z čoho vlastne vznikol tento nový zákon. Dovoľte aj mne teraz v krátkosti pripomenúť, prečo tento zákon spoločne s ďalšími poslancami predkladáme do Národnej rady Slovenskej republiky.
V júli tohto roka bol schválený akčný plán transformácie uhoľného regiónu Hornej Nitry a jedna z úloh, ktorej sa týka toto uznesenie alebo tento akčný plán, bola vypracovať príslušnými ministerstvami takýto zákon o kompenzačnom príspevku baníkom. Tento kompenzačný príspevok baníkom sa bude týkať teda iba tých baníkov, ktorí pracujú v podzemí. Nie všetkých zamestnancov napríklad Hornonitrianskych baní Prievidza alebo iných spoločností, pretože naozaj to prostredie, v ktorom pracovali roky, je veľmi zlé a veľmi náročné na zdravie týchto baníkov a tento kompenzačný príspevok, budú mať naň nárok, ak odpracujú v tomto podzemí minimálne teda, teda dva roky a tam výška minimálneho kompenzačného príspevku bude dvesto, 200 eur. Samozrejme, s pribúdajúcimi rokmi odpracovanými v podzemí sa tento kompenzačný príspevok bude zvyšovať, aj dĺžka jeho poberania, poberania sa patrične zvýši. Myslím si, že je dobré, ak v tom akčnom pláne riešime v prvom rade tých, ktorých sa to naozaj, naozaj týka a sú to samotní baníci a zamestnanci Hornonitrianskych baní, pretože v prvom rade sa musíme postarať, postarať o týchto ľudí.
Akčný plán hovorí aj o ďalších úlohách pre ďalších ministrov, či je to infraštruktúra, zlepšovanie životného prostredia, znižovanie alebo odstraňovanie týchto environmentálnych záťaží spôsobených ťažbou uhlia na hornej, na Hornej Nitre, hovorí o rôznych inovatívnych projektoch. Samotný akčný plán má veľa projektov, ktoré sú v tomto zásobníku, ktoré sú súčasťou tohto akčného plánu, ale ešte raz hovorím, že dobre, že začíname s tým sociálnym aspektom, ktorý sa naozaj bude dotýkať tých ľudí, ktorí o túto prácu v súvislosti so skrátením všeobecného hospodárskeho záujmu a z útlmu baníctva na Hornej Nitre prídu, prídu o prácu.
Chcem povedať, že okrem tohto zákona pripravujeme spoločne s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny jeden národný projekt rekvalifikácií, ktorý sa bude týkať teda tých, ktorí prídu o prácu z dôvodu, z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre a tento projekt by mal slúžiť práve na rekvalifikácie tých, ktorí sa chcú ešte uplatniť na trhu práce. Tento zákon sa bude týkať hlavne tých, ktorí naozaj budú mať problémy umiestniť sa niekde inde na trhu, na trhu práce a využijú tento kompenzačný príspevok.
Ešte raz, tento kompenzačný príspevok, a to je aj z toho názvu, je to nejakým príspevkom, ktorý má teda na určité obdobie pomôcť tým baníkom dostať nejaké, nejaký finančný príspevok po dobe tohto kompenzačného príspevku, pretože naozaj u nich bude veľmi ťažké nájsť si niekde inde, niekde inde prácu a hlavne pre tých baníkov, ktorí odpracovali v podzemí tridsať, 30 rokov. Sú to ľudia, ktorí už majú blízko do dôchodku a takýmto spôsobom im chceme vyjsť v ústrety a dať im takýto nejaký finančný, finančný príspevok.
Samozrejme, v rámci akčného plánu je ďalšia skupina ľudí, ktorí, pevne verím, že využijú tie nové ponúkané pracovné miesta, ktoré sa vytvárajú teraz na hornej, na Hornej Nitre, čiže aj tí ďalší, tá ďalšia tretia skupina tých ľudí, ktorí prídu o prácu z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre, si bude môcť nájsť zamestnanie, môcť nájsť zamestnanie na Hornej Nitre u iných zamestnávateľov. O tých zmenách, ktoré sa schválili včera na výbore pre sociálne veci, bude hovoriť asi pani predsedníčka, ja plne súhlasím s tými všetkými štrnástimi zmenami, ktoré sa týkajú tohto zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a toľko na úvod, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni predsedníčke výboru pre sociálne veci poslankyni Bašistovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2042 z 18. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1576, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 202 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to za klub SaS pán poslanec Galek. (Rekcia z pléna.)
Takže nech sa páči. (Predsedajúci odovzdal slovo spravodajkyni.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, tak som iniciovala stretnutie na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, kde sme sa stretli v zložení zástupcovia ministerstva práce, predkladatelia, zástupcovia baníkov a zároveň sme aj komunikovali so zástupcami ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. Z našej diskusie vzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý, ako bolo spomenuté, bol schválený aj výborom včera a ja by som stručne chcela povedať, čo bolo týmto pozmeňujúcim návrhom vyriešené.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zaraďuje kompenzačný príspevok medzi štátnu sociálnu dávku. Taktiež sa týmto pozmeňujúcim návrhom navrhuje nepodmieňovať kompenzačný príspevok zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok nemá mať charakter odškodnenia pre stratu príjmu činnosti baníkov so stálym pracoviskom v podzemí. Ide o dočasné riešenie odškodnenia baníkov. Kompenzačný príspevok by mal byť odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov, rovnako tak bude odstupňovaná aj dĺžka poskytovania príspevku.
Chcem ešte podotknúť, že pozmeňujúci návrh prešiel aj, alebo reaguje okrem iného aj na pripomienky zo stanoviska legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a obsahuje aj viacero legislatívno-technických úprav.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Galek.

Dobré ráno prajem, ešte stále ráno, myslím, je 10.00 hodín.
V minulom alebo teda v tom prvom čítaní bola moja rozprava viacej taká emotívna. Poukazoval som najmä na to, že svojím spôsobom sa jedná naozaj o takú predvolebnú korupciu, na čom trvám, ale tomuto sa naozaj dnes nebudem venovať. Skôr by som chcel poukázať na tie jednotlivé výhrady, ktoré som predtým mal po tej obsahovej stránke, a možno, že by som chcel aj troška tak nejak otvoriť diskusiu alebo opýtať sa aj priamo pani Bašistovej, či niektoré z tých výhrad boli nejakým spôsobom aj prerokovávané na týchto stretnutiach.
Najprv by som ale začal teda tým, keď pán Baška hovoril, že naozaj tie podmienky, v ktorých baníci pracujú, sú veľmi zlé a náročné. S týmto súhlasím, ja sám som ešte počas vysokej školy fáral do bane, mal som možnosť viackrát sa stretnúť aj so samotnými baníkmi, hovoriť o týchto, o ich pracovných podmienkach. Súhlasím a takisto som vravel s kompenzáciou alebo z príspevkov pre takýchto baníkov, ale samozrejme, vždy som tvrdil, že takáto kompenzácia má byť určená pre tých, ktorí majú problém tú prácu si následne nájsť. Nemá to byť forma akéhosi výsluhového dôchodku, do ktorej to momentálne naozaj spadá, aj keď pani Bašistová hovorila, že sa jedná vlastne o štátnu sociálnu dávku.
Z tohto pohľadu moja prvá otázka, či takáto štátna sociálna dávka je štátnou pomocou a teda, či musí byť notifikovaná zo strany Európskej komisie. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, dobre, ďakujem veľmi pekne, ale dobre. Budem veľmi rád, keď aj pán Baška sa k tomu vyjadrí a následne v rámci rozpravy.
Z toho pohľadu, že sa jedná o naozaj náročné alebo kompenzáciu za výkon náročného povolania v zlých podmienkach, treba ale súčasne povedať, že toto povolanie si vybrali sami baníci alebo ľudia, a teda by som možno, že v ďalšom kroku očakával, pokiaľ teda naozaj tá vláda je sociálna, že rovnako odškodnenia za ťažké pracovné podmienky sa následne dostanú, dostane aj oceliarom, drevorubačom, cestárom alebo iným povolaniam, ktoré naozaj na Slovensku sú, v ktorých sa bude v budúcnosti takisto zrejme prepúšťať, ako sme to počuli v prípade oceliarní.
Samozrejme, ten rozdiel v prípade takýchto štandardných povolaní je práve v tom, že k útlmu, že teda na Hornej Nitre dochádza k útlmu baníctva, ktoré bolo dlhodobo štátom dotované, teda nie priamo baníctvo, ale spaľovanie výroby elektriny z domáceho uhlia a práve tie bane mali dodávať alebo teda Slovenské elektrárne mali tú povinnosť povinne odoberať takto vyťažené uhlie. Ale súčasne treba povedať, že teda z tohto pohľadu by som čakal, že oni sami si budú vytvárať na takéto nejaké odškodnenie svojich baníkov potom, ako naozaj jedného dňa dôjde k nejakému ukončeniu takýchto dotácií, že oni sami si budú vytvárať takúto rezervu. Pretože treba povedať, že tých 115 miliónov, ktoré dnes platíme v cenách elektriny práve na to, aby sme tu pálili nejaké nekvalitné uhlie a škodili životnému prostrediu, prenesene následne teda udržiavali aj nejakú zamestnanosť na tej Hornej Nitre, tak treba tam súčasne povedať, že toto nebola jediná dotácia, ktorej sa im počas mnohých rokov dostávalo. Včera sme napríklad riešili úľavu od spotrebnej dani z uhlia, ktorá, kde som dával pozmeňovák, aby táto bola škrtnutá minimálne do toho, minimálne po tom dvadsiatom treťom a do toho dvadsiateho tretieho, aby to bolo platené v jednej desatine z výšky, ktorú majú. Tu sa bavíme asi o 20 miliónoch euro ročne.
Takisto Hornonitrianske bane Prievidza majú úľavu z platenia poplatkov za vydobytý nerast. Toto je takým, takým dočasným ustanovením v nariadení vlády, ktorý už platí 17 rokov a ja mám teda takú průpovídku, že naozaj na Slovensku nič nie je trvalejšie ako dočasné riešenia. A tak isto tam štát, resp. environfond prichádza o nemalé, nemalé peniaze. No a samozrejme, ako som aj včera upozornil, Hornonitrianske bane stále majú aj určité pohľadávky. Čiže oni sami si napriek tomu, že sú takto priamo závislé od nejakých vládnych nariadení a rôznych výnimiek, z týchto peňazí dokážu ešte poskytovať rôzne ďalšie peniaze ďalej. Čiže otázka, že prečo oni sami sa na takýchto kompenzáciách nepodieľajú? To bola taká moja druhá otázka.
Tretia sa týka toho, tá zamestnanosť na tej Hornej Nitre bola dlhodobo udržiavaná. Dovolím si povedať, že umelo, áno, tie stavy boli znižované, tá produkcia ostávala viac-menej na konštantnej úrovni. Ale vieme, že už niekoľko rokov je tam fenomén, kedy sú v Hornonitrianskej baniach zamestnávaní aj cudzí štátni príslušníci, či už sú to Rumuni, Ukrajinci, sú tam nejakí baníci aj z Českej republiky. Čiže moja otázka smeruje, či aj títo budú mať, budú mať nárok. Nie sú to štyria. Viem, že tam bolo nejakých 80, neviem, koľko tých baníkov. Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Päťdesiat, 50, dobre. Samozrejme, je to takisto z pohľadu, z pohľadu toho objemu, ktorý sa dotkne, tento kompenzačný príspevok, významné množstvo, lebo sa berie možno 1 500, 1 200 ľudí, ktorí majú na takýto kompenzačný príspevok nárok, a teda z nich 50 je takisto významné množstvo. Čiže či aj títo budú mať na toto nárok. Z môjho pohľadu asi áno, pretože je to, fungujeme v rámci nejakého priestoru Európskej únie a neviem, či môžme týchto diskriminovať, možnože pán Baška mi k tomuto povie viacej, ako je tam vymyslený tento mechanizmus, pokiaľ teda naozaj títo baníci to dostávať nemôžu.
No a moja, ešte možnože moja posledná alebo dôležitá vec. Vy ste hovorili aj o nových pracovných miestach, ktoré na tejto Hornej Nitre vznikajú. Hovoril som to už aj posledne, do transformácie regiónu Hornej Nitry nám, ideme naliať naozaj veľa miliónov eur. Toto sa bude týkať aj samotného príspevku, ktorý nám príde zo strany Európskej komisie, toto je určené jednak na tú rekvalifikáciu, jednak na tú tvorbu nových pracovných miest, na infraštruktúru. Bude, bude tam naozaj riešené obrovské množstvo aj v rámci akčného plánu rôzneho, obrovské množstvo týchto opatrení a mňa tam zaráža jedna vec a teda pani Bašistová to nespomenula, bola to taká moja hlavná výhrada, že či tento kompenzačný príspevok bude vyplácaný aj tým, ktorí si nájdu iné zamestnanie. To znamená, či to naozaj stále bude mať takúto formu toho výsluhového dôchodku, pretože tá moja obava naozaj smeruje práve do toho, že takýto kompenzačný príspevok bude slúžiť iba na vytváranie lacnej pracovnej sily na Hornej Nitre a je tam odôvodnené podozrenie, že toto bude slúžiť aj práve Hornonitrianskym baniam Prievidza.
Pretože vieme, že v rámci akčného plánu transformácie bolo tam spomínaných viacero referenčných projektov, ktoré si tieto Hornonitrianske bane budú, budú nárokovať alebo budú predkladať, či už sa bavíme o rozširovaní chovu sumčeka afrického, o pestovaní rajčín alebo rekonštrukcii rekreačného zariadenia Púšť. To znamená, je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, aj keď sme sa v Bojniciach bavili, samozrejme, toto všetko bude podliehať nejakej súťaži, ale je tam dosť vysoká pravdepodobnosť, že dostanú financie na ďalšie svoje fungovanie. No a následne budú mnohí z tých baníkov v rámci transformácie prepustení, dostanú tento kompenzačný príspevok, na tento budú mať nárok aj ľudia, ktorí tam odpracovali iba dva roky, aj keď iba, samozrejme, v baniach tie dva roky sa môžu zdať niekedy, že to je celá večnosť, aj keď, ako som povedal, tí ľudia tam nerobia za trest, ale dobrovoľne, no a následne ich naspäť zamestnajú Hornonitrianske bane Prievidza cez nejakú dcérsku spoločnosť alebo na výkon nejakého iného povolania za minimálnu mzdu s tým, že veď od štátu sme vám vybavili práve túto kompenzáciu, ktorá vám bude dorovnávať úroveň vášho bývalého platu, alebo dokonca to bude prevyšovať. Lebo pokiaľ viem, niektoré tie kompenzácie sa tam, tam idú až na úroveň 800 euro na dobu ôsmich rokov.
Takže naozaj je tu takáto obava z vytvorenia lacnej pracovnej sily, dehonestácie práve toho baníckeho povolania aj s ohľadom na to, že teraz sa naozaj mnohé tie ostatné povolania budú pýtať, prečo aj my nemáme nárok na takúto, takúto kompenzáciu. Spomenul som oceliarov, drevárov, cestárov, samozrejme, ten výpočet týchto, týchto povolaní môže byť neobmedzený, ale samozrejme, všetci títo budú ukazovať a teda pýtať sa, z akého dôvodu sa dostalo takejto špeciálnej pozornosti práve baníkom.
No a potom, potom otázka, otázka je, samozrejme, na to finančné zabezpečenie a či tam je aj nejaký ten predpoklad, ako sa tieto miesta alebo tieto kompenzácie budú vyplácať, alebo ako ten nárok bude vznikať. Či to bude už od toho budúceho roka, to znamená, alebo koľko ľudí to bude v tom budúcom roku, koľko to bude v tom ďalšom a ako vlastne ten nárok bude stúpať, či sú na to vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte. Predpokladám, že tým, že to bolo prerokované aj s ministerstvom financií aj hospodárstva, áno, či je to v dostatočnej výške, pokiaľ ale dôjde k tomu, pokiaľ ale dôjde k tomu, že to prevýši, kde všade sa budú tieto kompenzácie, alebo kde sa na to budú hľadať tie samotné, samotné prostriedky.
Takže z môjho pohľadu kompenzácie baníkom, tak ako som povedal už aj v minulosti, áno, ale zase nemôžme kvôli tomu naozaj devalvovať a znevažovať to banícke povolanie a práve stavať tých baníkov do pozície, že budú, že budú na nich iní ľudia ukazovať prstom. Tá hlavná moja otázka teda bola hlavne na tú lacnú pracovnú silu, na tých baníkov zo zahraničia, na tú, na to vyplácanie tej kompenzácie, ako to bude prebiehať v čase, ako to bude stúpať, kde, ako je vlastne nastavený, nastavený celý ten harmonogram, na tú štátnu pomoc, ale teda to ste mi už dali pomerne jasnú odpoveď, že nie, a myslím, že bude ešte priestor na ďalšie otázky a diskusiu.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Teraz otváram, pán poslanec, pán poslanec, viete čo? Ja som starý pes na to, aby ste (reakcia z pléna), nie, nie, nie, nie, lebo vy ste sa najprv prihlásili a potom ste sa odhlásili. Takže no (reakcia z pléna). Dobre, takže pán poslanec Sloboda, asi mu blblo zariadenie, dajte mu mikrofón. (Reakcia z pléna.) Dobre. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?