51. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 1565) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 203 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, trošku som v takom, v takom rozpoložení, že som sa snažil rýchlo si naštudovať pozmeňovací návrh, ktorý vlastne zaznie po mojom vystúpení z úst pána poslanca Baláža, aby som teda vedel, že čo vlastne všetko ešte chcete zmeniť. No dobre, tak po poriadku.
Bavíme sa o príspevkoch na rekreáciu, ktoré boli zavedené od januára tohto roka. No pre vašu informáciu, ja celý rok obieham po Slovensku a vysvetľujem zamestnávateľom, ako tie príspevky na rekreáciu fungujú. Mojimi, pod mojimi rukami prešlo momentálne možno okolo 5 000 ľudí, mzdárok z firiem, ktorým som sa to snažil vysvetliť a ktorí mi zároveň dávajú aj silnú spätnú väzbu z praxe, ako to funguje. Ja rozumiem tomu, že pohľad hotelierov a pohľad SNS je taký, že príspevky na rekreáciu sú úžasne úspešná vec, pretože slovenské hotely sú plné, cestovnému ruchu to nepochybne pomohlo, hotelieri sú spokojní. Pretože keď na jednej strane im niekto uložil povinnosť povedzme platiť vyššie mzdy zamestnancom, platiť príplatky za soboty, za nedele, vyššie príplatky za sviatky, tak niekto ďalší im vlastne zvýšil tržby týmto spôsobom. To je úplne super. Ale ja by som bol rád, keby sme sa na veci pozerali trošku z väčšieho nadhľadu.
Vy budete obhajovať príspevky na rekreáciu napríklad aj tým, že je to pre zamestnancov daňovo zvýhodnené, pre zamestnávateľov odvodovo zvýhodnené, čiže má to svoj zmysel. Áno, určite z pohľadu toho, že sumy potenciálne 275 eur ročne, ktorá by možno inak bola vyplatená ako odmena alebo mzda, ten zamestnávateľ neplatí odvody, zamestnanec takisto neplatí odvody, neplatí daň, čiže je to výhodnejšie, ako poskytnúť nejakú mzdu alebo odmenu. Ale prečo sa, preboha, o veciach bavíme takto? Veď takto sa poškrabme, touto rukou takto rovno. (Rečník názorne gestikuluje rukami.) Čiže pokiaľ chceme zamestnancom znížiť dane, odvody, pokiaľ chceme zamestnávateľom znížiť odvody, no tak to urobme rovnou cestou, a nie cez všelijaké príspevky a podobne. Neuveriteľne sa tým komplikuje systém a... To..., jednoducho toto pre mňa, ja na to nemám slov. Pre mňa toto nie je cesta. Ja som zástanca jednoduchého daňového odvodového systému s čo najjednoduchšími pravidlami, aby som ja ako človek, ktorý si dnes zarába na tých školeniach prišiel o chleba, ja to nechcem. Ja chcem, aby v tomto štáte bol čo najjednoduchší daňový a odvodový systém, čo najjednoduchší Zákonník práce, ktorý garantuje zamestnancom ich práva, ale neriešme tu nejaké príspevku na rekreáciu. Ja toto odmietam.
Neviem, či ste si vedomí, ale asi ste, však ste autori tohto návrhu, čo vám urobilo ministerstvo financií. Ministerstvo financií koncom marca vydalo metodické usmernenie, má deväť strán. A ministerstvo financií, teda Finančná správa, Finančná správa, aby som bol presnejší na webe Finančnej správy v priebehu tohto roka uverejňuje informačný servis v podobne odpovedí na otázky z praxe, ako zamestnávatelia majú teda pristupovať k príspevkom na rekreáciu v takej, v takej, v takej situácii. Ten informačný servis dnes číta možno okolo sto otázok a odpovedí a ďalšieho výkladu pozície Finančnej správy, ako sa stavia k príspevkom na rekreáciu. Samozrejme, najmä z pohľadu oslobodenia od dane.
Toto všetko je v konečnom tak komplikovaná problematika, že by ste tomu neverili. Áno, sedíte tu v parlamente, niekto vám dá do ruky pozmeňovací návrh, povedzte to skrátka v pléne, hotovo, vybavené. Len netušíte vôbec, čo sa odohráva v tých firmách. Netušíte. Strašne ste skomplikovali či Zákonník práce, či ste skomplikovali daňovo-odvodový systém. No ja vám položím jednu odbornú otázku. Sme na pôde parlamentu, verejnoprávna, čiže povedzme si príklad zo štátnej sféry.
Predstavte si zamestnanca, štátneho radcu na ministerstve hospodárstva, ktorý je tým štátnym radcom v štátnej službe na ministerstve hospodárstva už päť rokov. Má nárok na príspevok na rekreáciu na tom služobnom úrade, na ministerstve hospodárstva? No odpoveď by mala byť automaticky, že nárok má, lebo podmienkou na priznanie príspevku na rekreáciu aj v úradoch v štátnej službe je, aby bol v tej štátnej službe najmenej dva roky. On je päť rokov. Čiže, samozrejme, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ale teraz si predstavte, že toho štátneho radcu prevelia z ministerstva hospodárstva na ministerstvo financií, na iný služobný úrad, kde bude jeden rok. Čiže rok pôsobí na ministerstve financií, predtým bol na ministerstve hospodárstva, čo je iný služobný úrad. A teraz vám položím zákernú otázku. Má po tom prevelení na ministerstvo financií, na ktorom je rok, právo na príspevok na rekreáciu, keď je tam rok? Má toto právo? A s touto otázkou sa trápia všetky mzdové účtovníčky na všetkých služobných úradoch v tomto štáte , s touto otázkou. To by ste neverili. Ale ja to viem, pretože sa s nimi bavím. Viete, aká je odpoveď?
Odpoveď na tento príbeh je taká, že celý rok sa to riešilo, pingpongovalo sa s ministerstvom financií, s Finančnou správou, ako sa tento problém bude riešiť. No odpoveď je taká, že Finančná správa k tomu minulý mesiac, minulý mesiac v septembri k tomu zaujali stanovisko, bude sa ten nárok uznávať, pretože je to vlastne štátny zamestnanec. Pred 6 rokmi bol prijatý na ministerstvo hospodárstva do štátnej služby, čiže ten služobný vzťah voči štátu začal pred 6 rokmi. To, že pred rokom prešiel na iný služobný úrad, nie je podstatné. Je šesť rokov štátny zamestnanec, čiže podmienku dvoch rokov spĺňa, aj keď iba rok je na tom služobnom úrade na ministerstve financií. Čiže odpoveď je, nárok má.
No takýchto problémov je asi tak sto. Toľko, koľko je tých otázok na webe Finančnej správy. Otázky sú napríklad, či si môžem uplatniť príspevok, keď je so mnou taká a taká osoba, ako to mám, ako si to uplatním, keď to bolo zaplatené z účtu mojej manželky, a nie z účtu môjho, ako si to uplatním, keď nie sme zosobášení a platila to partnerka, tú rekreáciu, zo svojho účtu. To by ste neverili, čo všetko sa v praxi okolo tohto deje. A upozorňujem vás ešte raz na to, kolegyne, kolegovia z SNS, že vy si možno myslíte, že je to relatívne stručný paragraf, ale naozaj si pozrite to metodické usmernenie na webe Finančnej správy. To má deväť strán plus ďalších sto otázok. Tá mzdárka, ak má vedieť, ako má postupovať, si toto všetko musí naštudovať. A nie je to naozaj jednoduché. Sú tam také nuansy, že by ste sa čudovali. Čiže, čiže tá vaša snaha zlepšiť podmienky v cestovnom ruchu, oslobodiť niečo od dane, čiže zvýšiť čisté príjmy zamestnancov, tá snaha je možno dobrá, ale takto sa to skrátka nerobí.
No a teraz to, čo sa teda deje. Ešte akou-takou, akou-takou útechou doteraz bolo to, že sa to týkalo len firiem nad 49 zamestnancov. A vy vlastne to chcete novelizovať tak, že sa to bude týkať aj minifirmy, ktorá má možno jedného-dvoch zamestnancov. Viete, no zase. Áno, možno dobrý úmysel, však nech aj zamestnanci v menších firmách majú takýto nárok. Lenže tie menšie firmy, toto je jednoducho strašne administratívne náročná vec. To je, bohužiaľ, fakt. To znamená, že tie menšie firmy, kde to účtovníctvo častokrát majú externe vedené a podobne, kde ich to vedenie toho účtovníctva z hľadiska počtu zamestnancov už teraz neprimerane zaťažuje réžiou na túto agendu, sa ešte výrazne zvýši ešte viac. Tie malé firmy to zaťaží relatívne v omnoho väčšej miere ako firmu, ktorá má tých 49 a viac zamestnancov.
Takže toto, toto nie. Prosím vás, toto jednoducho nie. Ak už to raz máme, tak to nechajme len na tie väčšie firmy. Jednoducho toto nerobte. Menšia firma to môže poskytovať dobrovoľne, keď chce. Tak to je, keď už, tak takto to, prosím vás, nechajme. Nedávajme im to za povinnosť.
Zaviedli ste príspevky na športovú činnosť dieťaťa. Dobrovoľné. Hej, tam je to dobrovoľné, tuto to bude plne povinné aj pre malé firmy. Zase akú to má, akú má toto logiku? Dva veľmi podobné príspevky, jeden bude plne povinný aj pre malú firmu, druhý je zase plne dobrovoľný. To ako vlastne rozmýšľate potom? Na budúci rok bude aký príspevok, na čo? Aký bude? Pre veľké firmy dobrovoľný, pre malé firmy povinný? Alebo ako to vykombinujete?
Skrátka ako vaše návrhy sú neuveriteľné pestrou zmesou rôzneho. Raz je to solidárne, raz je to zásluhové, raz je to povinné, raz je dobrovoľné. Potom z dobrovoľného urobíte povinné. To sú strašne zmätky. To, keď tí podnikatelia sa sťažujú, že to podnikateľské prostredie nie je stabilné, že stále pribúdajú nejaké nové a nové povinnosti, tak hovoria o vás, o vašich návrhoch. Úplne vážne. Možno máte dobrý úmysel, ale keď chcete zamestnancom zvýšiť čistý príjem, tak im znížte dane, hej. Bavme sa o znižovaní daní. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem. Máte argument, znížili ste sadzbu dane na 15 % živnostníkom, hej, nie zamestnancom. Čiže tam to riešite cez príspevky na rekreáciu, cez príspevky na športovú činnosť dieťaťa, čo je síce fajn, lebo aspoň že to. Ale je to zlý spôsob, zlá cesta.
To, že budete predkladať ten pozmeňovací návrh. Neviem, bavili ste sa na ministerstve financií a Finančnej správe, aké sú tie prevádzkové problémy, praktické problémy? Bavili. Dávate tam napríklad to, že nebude nárok pri materskej a rodičovskej dovolenke. No, tak to sa vám poďakujú všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke. Čiže tiež trochu nerozumiem logike, prečo to takto chcete zase v ich prípade osekať. Možno mi poviete, no tak to je pre zamestnávateľov. No, ak chcete niečo robiť pre zamestnávateľov, tak to celé zrušte, resp. ak chcete niečo urobiť na prospech veci, tak sa pozrite na rekreačné poukazy, pretože... (Reakcia z pléna.) Ja vidím, že ste sa pozreli. Prišli ste na to, že nie je vyriešený problém, čo s rekreačným poukazom, keď zamestnanec končí vo firme a rekreačný poukaz, ten kredit, ktorý tam má, neminul, že ho teda musí vrátiť, resp. sa to nejako exspiruje. To je v podstate dobré riešenie. Ale to len jedna, jedna vec, ktorá tam v praxi robí problém. Ďalšou obrovsky..., ďalším obrovským problémom je totižto to, že pokiaľ napríklad ja osobne som si ešte na začiatku roka myslel, že výhodou rekreačných poukazov je to, že sa odbúra tá administratíva spojená s nosením faktúr, preukazovania toho, že kde vlastne zamestnanec bol na rekreácii, s kým bol, do, na mzdové učtárne, lebo zaplatí to rekreačným poukazom v hoteli, a ďalej to nikto riešiť nebude. Neviem, či viete, ale to tak nefunguje. Pretože metodické usmernenie Finančnej správy hovorí, ak má zamestnanec rekreačný poukaz a zaplatí ním v hoteli za rekreáciu, je povinný vypýtať si faktúru v tom hoteli, je povinný to priniesť do učtárne a učtáreň je povinná preskúmať tú faktúru, o akú rekreáciu išlo, na koľko prenocovaní, s kým tam bol, či s rodinnými príslušníkmi, alebo s kamarátmi, za čo, za čo vlastne minul ten kredit. A keď tam mzdová učtáreň zistí, že tam boli nejaké porušenia pravidiel, tak mu to nemôže uznať ako oslobodené od dane. Keby to v tej mzdovej učtárni podcenili, tak pri daňovej kontrole majú obrovský problém. Neviem, či viete, že to funguje takto. No a tam nevidím vo vašom pozmeňovacom návrhu žiadny progres.
Takže môj názor je takýto. V žiadnom prípade nepodporím to, aby sa rekreačné poukazy zaviedli, teda príspevky na rekreáciu, aby sa zaviedli ako povinné pre menšie firmy. Neexistuje! Som zásadne proti.
Pokiaľ ide o tie kozmetické zmeny, ešte si ich preštudujem. Možno by bolo dobré dať o nich hlasovať potom osobitne. Však neviem, či na to, na to, po bodoch, takto som to myslel. Neviem, či je to technicky vôbec možné. Takže ten pozmeňovací návrh, to ešte, to ešte osobne zvážim.
Ale jednoducho v žiadnom prípade vo výsledku, ak v tom výsledku bude zavedenie povinnosti pre menšie firmy, to nemôže mať podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cestovný ruch kultivuje krajinu. Podporuje aj ekonomiku, prináša zamestnanosť na miesta, kde je práce málo, väčšinou neničí prírodu, o tom asi niet pochýb. Mám však pochyby, či rekreačné poukazy skutočne pomáhajú cestovnému ruchu, resp. či iné vplyvy, ktoré tu aj teraz Jozef spomínal, neprinášajú ďaleko viac negatív. Rekreačné poukazy aktuálne platia pre firmy so 49 a viac zamestnancami, teraz v úvodzovkách zrovnoprávňujeme menšie firmy. Prinášame im povinnosť teda poskytovať tento rekreačný poukaz.
Zákon hovorí, že čo je rekreačný poukaz. Je to osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky. Je použiteľný výnimočne v Slovenskej republike u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. A plus zamestnávateľ platí teda 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 euro, čo znamená platbu pre zamestnancov vo výške 225 euro.
Už z tejto zákonnej definície je zrejmé, akú ďalšiu záťaž nakladá štát, resp. predkladateľ na plecia podnikateľov, ale i verejného sektora a koľko ďalšej byrokracie prináša.
Zároveň je namieste niekoľko ďalších otázok. Ako k tomu prídu napríklad slovenskí ovocinári alebo výrobcovia vianočných ozdôb, alebo chovatelia oviec? Čo slovenskí dopravcovia bojujúci o prežitie v silnej medzinárodnej konkurencii? Dávať výnimky, resp. podporiť nejaké odvetvie, je atraktívne. Výnimka, špeciálna podpora, dotácia, to všetko je viditeľné, to všetko sa dá politicky prezentovať. Navyše v tomto prípade ešte štát preniesol náklady na podnikateľov. Ale ak všetky tieto rôzne podpory, špeciality, výnimky narátame, je z toho nevýkonná ekonomika, pretože na to, aby ekonomika zdravo fungovala, je potrebné, aby súťažili medzi sebou nielen firmy, ale aj odvet..., celé odvetvia.
Plus ďalšia rovina je vzťah teda zamestnávateľ - zamestnanec s dvomi základnými pohľadmi. Zamestnanec sa teší, že dostal nárokovateľný bonus. Dostal, áno. Teoreticky sa dá povedať, že teda jeho príjmy sa zvýšili o 275 euro ročne, ak... Ak je 24 mesiacov zamestnaný, ak má tých 225 euro na doplatenie svojej spoluúčasti, ak chce ísť na dovolenku a ak akceptuje všetky ostatné podmienky. Ale hlavne sa jeho príjem reálne zvýši len vtedy, ak zamestnávateľ zároveň nezníži dobrovoľne poskytnuté bonusy o sumu, ktorú ho teraz zákon prinútil povinne bonus poskytnúť. Mne sa z tohto nezdá, že by zamestnanec bol nejakým víťazom tohto celého.
A zamestnávateľ? Ekonomika sa skladá z odvetví v rastovej fáze, kde sú produkované dostatočné ziskové marže, ale i z odvetví, kde každý dodatočný náklad výrazne znižuje konkurencieschopnosť. Sú firmy, ktoré majú výborne prepracovaný systém zamestnaneckých bonusov, ktoré im umožňujú zamestnávať najkvalitnejších ľudí. Takéto firmy si len povzdychnú nad ďalšou várkou byrokracie. Sú však firmy, ktoré zákon dodržia tak, že jednoducho znížia dobrovoľne poskytované bonusy a nahradia ich rekreačným poukazom. Toto sa, myslím, vo finále týka aj väčšiny verejných inštitúcií. Vnímam, ako sa vyvíja tohtoročný rozpočet a v budúcom roku to bude reálne ešte ťažšie. Sú však aj firmy, kde bude zamestnancovi silno doporučené nežiadať o rekreačný poukaz. Myslím si, že ani zamestnávatelia nie sú víťazi tejto súťaže. Tak či tak majú nové povinnosti a náklady. Kto je teda víťaz? Je nejaký vôbec?
Treba povedať, že štatistiky ukazujú istý nárast domáceho turizmu. Môže sa zdať, že teda slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu sú spokojní. Ale sú spokojní? Do systému rekreačných poukazov totiž vstúpil ešte jeden typ hráčov. Zákon umožňuje, aby rekreačný poukaz bol vydaný vo forme elektronickej platobnej karty, a v rámci tejto možnosti platí zamestnávateľ 3 % z hodnoty rekreačného poukazu za prostredkovanie. Za sprostredkovanie. Komu? Všeobecne sú to, môžme povedať, že spoločnosti, ktoré poskytujú aj služby stravných lístkov. Ale to má aj B. Na druhej strane tieto spoločnosti uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi ubytovacích služieb a za každý využitý rekreačný poukaz si pýtajú províziu. Túto zákon nijako neurčuje, a keď sa spýtate, hovorí sa aj o desiatich a niekedy aj o viac percentách. A ja mám pocit, že sme možno našli práve skutočného víťaza.
A teraz použijem to isté prirovnanie, čo Jozef povedal: „Takto sa škrabme.“ (Rečník sa poškriabal pravou rukou za pravým uchom.) Pýtam sa, prečo v krajine, kde sa normálne dá za obed, za rekreáciu zaplatiť peniazmi, prečo je potrebné vytvárať a podporovať odvetvie, ktoré žije z provízie sprostredkovania obedov a rekreačných služieb?
Ďakujem.

Znova, rekreačné poukazy. Provízia za rekreačné poukazy. Dobre. Zákonník práce ohraničuje výšku provízie, ktorú môže žiadať vydavateľ poukazu od zamestnávateľa, maximálne 3 %.
Mám pocit, nemám to potvrdené, že v tej kvázi súťaži, napríklad na rôznych úradoch, kde sa súťaží medzi rôznymi vydavateľmi, tak úplne pokojne ponúkajú svoje rekreačné poukazy za 0 %, aby tú súťaž vyhrali, pretože pre nich nie je dôležité mať povedzme jedno-dvoj- alebo trojpercentnú províziu od zamestnávateľa. Pre nich je dôležité, že majú províziu od hotelov. A podľa mojich informácií, ktoré mám potvrdené, sa provízia, ktorú si žiadajú od hotelov, pohybuje až do 15 %! Až do 15 %! Za to, že sa zamestnanec môže, že môže zaplatiť tým rekreačným poukazom. Tam nie je žiadna pridaná hodnota, prosím pekne, ale 15 %, pretože veľmi dobre vedia, že tie hotely na tieto nevýhodné podmienky v konečnom dôsledku pristúpia, pretože im to zväčšuje klientelu.
Ale čo je výsledok? Výsledok je ten, že ceny práve v týchto hoteloch rastú. Hej, neviem, či ste si všimli, ale tí, čo chodíte, chodíte po Slovensku, tak ste asi zaregistrovali, že ak niekde ste vedeli vybaviť zľavu, už nevybavíte, a niekde, kde bola pomerne príjemná cena za ubytovanie, je dnes vyššia. Čiže efekt príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov extra je ten, že zdraželi služby pre klientov. A toto je zderstvo, 15-percentná provízia!
Prečo nedávate nejaký pozmeňovací návrh napríklad, že provízia pre vydavateľa zo strany hotela môže byť tiež napríklad len maximálne 3 %. Komu robíte biznis?

Ďakujem. Posledné vety, tu stále lietajú nejaké provízie. Však, prepánakráľa, kvôli tomu je ten návrh, resp. pri samotných rekreačných poukážkach je to upravené tak, že sa môže zamestnávateľ rozhodnúť, že či bude sa preplácať priamo peniazmi, alebo druhou formou - rekreačným poukazom. Čiže je tu eliminovaný akýkoľvek spôsob v prípade, že zamestnávateľ nechce. Samozrejme, bez problémov je to možné uhrádzať, uhrádzať normálnym spôsobom, faktúrami. Čiže zamestnávateľ predloží, pardon, zamestnanec predloží faktúru a tá mu bude preplatená bez akejkoľvek provízie.
A toto, čo hovoríte teraz, no neviem, samozrejme, je to otázka na hotely, že či sú ochotné takéto, na takéto niečo pristúpiť. Ja v živote by som na takéto niečo nepristupoval, hlavne keď je tá možnosť, o ktorej som teraz hovoril pred chvíľkou, že zamestnáva..., zamestnanec si môže dať preplatiť faktúru, ktorú normálne uhradil tomu konkrétnemu hotelu bez akýchkoľvek, opakujem, bez akýchkoľvek provízií.

Ďakujem. Jozef, úplne súhlasím. Presne takto to funguje. Firmy súťažia a ponúknu 0 %, tým pádom vyhrajú a celý zvyšok si pýtajú z druhej strany, od poskytovateľa služieb. Tak to je. A ďakujem, povedal si to dokonale, k tomu nie je čo dodať.
A, pán kolega Bernaťák, takto, nemôže sa zamestnanec rozhodnúť, pretože firma urobí súťaž a jednoducho má firmu, ktorá to sprostredkováva. A bodka. Proste od zamestnanca to už nezoberú napriamo. A potom platí to, čo bolo povedané. Ďakujem. (Reakcia z predsedníckeho pultu.)
Ale zamestnávateľ, takto, pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, keď sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Už vám... Á, ešte máte čas, ospravedlňujem sa.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, to robiť, pretože potrebuje účtovníčku, má k tomu kopu nákladov, proste to je administratíva. Preto sa zamestnávateľ rozhodne zadarmo dať to tomu sprostredkovateľovi a povie zamestnancovi nie, nezoberiem ti tie papiere priamo, máme sprostredkovateľa.

Ospravedlňujem sa. Dúfam, že to nebude, akože som využil funkciu, ale preberal som dočasne riadenie a nevedel som už počúvať toto vystúpenie. Takže vystúpim ako jeden z tvorcov zákona k príspevku na rekreáciu.
Musím povedať najprv, že asi všetci sa zhodneme, že sme chceli zvýšiť v pomere u HDP príjem v cestovnom ruchu.
Môžem vám povedať, pán Mihál, a vy to, veľmi dobre ekonomike rozumiete, však niekedy pochválite aj paušálne výdavky, potom pochválite, že opravíme trinásty plat, teda do 500 euro bez odvodov, bez daní, vyplatenia. Príspevky na rekreáciu boli takým kompromisom skúšobným, či dokážu naštartovať v ekonomike tie oblasti, na ktoré sme sa zamerali.
Pre mňa strategickou vecou bolo, že hneď prvý mesiac v januári sa zrazu objavilo na trhu 8 % nových lôžok, ktoré boli načierno prevádzkované. To znamená, že poskytovali ubytovanie bez akejkoľvek evidencie. To máme zo Štatistického úradu, takže asi určite sa tie desaťtisíce lôžok nepostavili za január a neskolaudovali. Takže prvá vec, boj s čiernou ekonomikou.
Druhá vec je, vždy treba brať príspevok na rekreáciu ako určitú formu znižovania daňového, odvodového zaťaženia, pretože aj pri príspevku na šport, a vy sa športu venujete, je predsa jednoducho argumentácia zamestnanca k zamestnávateľovi, či je to dobrovoľné, alebo povinné, povedať, dávam vám 225 euro zo svojej mzdy, daj mi k tomu 275 euro a nebudeš platiť odvody a dane. To musia pochopiť časom aj malí podnikatelia, že je to pre nich výnosné. V priemere 25-eurovú odmenu mesačne dáva každý zamestnávateľ v dnešnej dobe. Ale môže ju dať legálne, tak ako pri inštitúcii trinásteho platu, aj formou príspevku na rekreáciu a príspevku na šport.
Čo sa týka dnešného fungovania v ubytovaniach, štatistiky hovoria, že za I. polrok sa v priemere od 10 do 15 % zvýšili počty prenocovaní v číslach. Pätnásť miliónov prenocovaní malo Slovensko minulý rok, 51 mil. Češi. Asi, keď si zobereme, že, sme si vedomí sily Prahy, sme si vedomí sily ich turistickej atraktivity a aj hendikepu, ktoré Slovensko má v kontexte nového ministerstva cestovného ruchu a šport. Poviem, že som bol užasnutý posledne aj v Srbsku, ktoré je vývojovo za nami vo veľa veciach, akú majú jednotnú prezentáciu krajiny, tak sa dnes dostávame k tomu, že už po prvých, polrok, po I. polroku konštatujeme, že sa asi dotkneme 20 mil. prenocovaní.
Pán Mihál, ste naozaj zdatný človek v účtovníctve, v ekonomike. Päť miliónov prenocovaní znamená stovky miliónov príjem na tržbách, znamená to ix mil. za PHM, znamená to nárast reštauračných služieb, financií v regióne, cca odhadujem, a ak sa budem mýliť, tak máte u mňa jeden koňak, že asi 1 mld. toto opatrenie len za tento rok dostane do rozpočtu v sekundárnych príjmoch.
Prečo teraz som vystúpil a prečo reagujem? Veľmi dobre viete o províziách bookingu, ktoré nikomu nevadia na svete pri sprostredkovávaní ubytovaní. A tento booking likviduje aj našich hoteliérov a penzióny. Vôbec nie je pravda, že by zamestnávateľ mohol hromadne predpísať nejaké ubytovacie zariadenia. Absolútne nie. To je individuálna vec zamestnanca. Zamestnanec sa môže kedykoľvek rozhodnúť, že si donesie tú faktúru na priame preplatenie, absolútne. A čo sa týka hotelierov, ktorí sa rozhodnú buď variantom, že idú si robiť svoju reklamu a vynakladať peniaze na svoju reklamu a priťahovať turistov alebo budú pohodlnejší a podpíšu tu s nejakou sprostredkovacou agentúrou alebo s bookingom, to je ich rozhodnutie. Ale, prosím, nerobte z toho plošne stále, a táto spoločnosť na to trpí, že stále len zlé, zlé, zlé, zlé. Tak veď tieto poukazy priniesli aj pozitívne efekty a tie nemôžte popreť.
Prečo stále len tragédia a všetko je zlé a už zajtra buchne Slovensko a neviem čo?! Veď rozhýbali turistiku v kombinácii, pán Mihál, znova vám poviem, so znížením DPH, ktoré im malo vykompenzovať tie nárasty za nočné príplatky a ďalšie veci, to vám 10 % DPH dole, dneska každý ďakuje. Chcel by som aj nižšiu DPH na stravu v hotelových zariadeniach, tak sme znížili aspoň DPH-čku na tie potraviny, ktoré sa používajú na raňajky. Áno mali by sme sa pozreť aj na nižšiu DPH v reštauračných službách.
A ešte také čísla. V priemere 23 %, dúfam, to dobre poviem, možno vymením tie čísla, ale ja mám informácie, že 23 % bolo nárast v ubytovacích zariadeniach tržieb za júl tento rok v pomere minulého roka a nejakých 27 % na reštauračných službách. Ak som tieto čísla zamenil, tak platia 23 a 27, len teraz si rýchlo na to nespomeniem. Sú to šialené čísla. Ako šialené čísla v ekonomike, šialené čísla v prínose. A znova, nezaťažujú zamestnávateľov, to je klamstvo, pretože práve zamestnávateľom šetria eurá.
Keby zamestnávateľ musel dať 275 euro klasickou odmenou na výplatnú pásku, človek by dostal v čistom 160-170, stálo by ho to nejakých 330-340 euro. To znamená šetria peniaze, šetria mzdové nákladové peniaze, tak ako to je pri 13. plate. Milióny eur ušetrené, keď prebrali veľké firmy systém vyplácania 13. platov.
Asi toľko k tomu a prosím, samozrejme, sa pokúsim vypočuť faktické, ostanem tu tých 6 minút, aj keď mám vzadu návštevu. Prosím, skúste to vnímať komplexne. To je asi odo mňa všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, mnohé veci zrejme sedia, čo sa týka tých makroekonomických čísel, len problém je niekde inde. Problém je v tom, že zamestnávatelia na Slovensku vďaka takýmto opatreniam, častokrát nevedia vôbec robiť budgety dopredu. Oni, oni mali nejaký vejár možných poskytnutých výhod pre svojich zamestnancov a zrazu bum. Ja... V Košiciach je zamestnávateľ, ktorý zrazu milión nevedel odkiaľ má zobrať, lebo zrazu potrebuje dávať peniaze na ubytovacie zariadenia a ubytovacie poukazy. Je to rozdávanie služieb slovenským občanom nie zo, zo strany štátu, ale zo strany súkromných podnikateľov, súkromných firiem, ktoré musia dávať peniaze, ktoré chceli použiť na niečo iné, do toho, čo ste im vy nadiktovali a predpísali. To je ten problém. Samozrejme, že keď vytiahneme peniaze z firiem a rozdáme ich ľuďom, lebo nemajú ich inak ako, ako použiť, tak na konci bude zaplatené nejaké lôžko a bude zaplatené nejaké ubytovanie. Problém je, že sa tým zhoršuje podnikateľské prostredie.
Nie je možné, aby niekto šetril na niečom, čo musí, lebo on môže mať iné typy, iné typy zmlúv s poskytovateľmi iných služieb, mohol preplácať školenia, mohol preplácať, ja neviem, masáže, mohol preplácať neviem čo. A v momente, keď mu prišiel predpis od SNS z Národnej rady, tak musí preplácať iba to ubytovanie. To je na tom ten problém. Samozrejme, že keď vy vytvoríte deformovaný trh, tak doňho nalejete peniaze a niekde sa to na tých číslach ukáže.
Problém je v tom, že principiálne je to zlé, pretože o tom, na čo budú tie peniaze použité, toho zamestnávateľa, sa má on dohodnúť so svojimi vlastnými zamestnancami, nemáte tu to diktovať. To je celý problém.

Pán predseda, ďakujem za vystúpenie. S časťou súhlasím, s časťou nemôžem.
Súhlasím s tým, že turistický cestovný ruch to významne povzbudilo. Počet prenocovaní, obrat v cestovnom ruchu, to sú čísla, ktoré ja síce nemám v oku, tie presné, ale viem, že výrazný nárast tam je a nepochybne je to aj vďaka príspevkom na rekreáciu, rekreačným poukazom, to určite, to nespochybňujem.
Na druhej strane, ale upozorňujem na to, že napr. ceny v ubytovaní vzrástli, jednoducho vzrástli, napriek tomu, že šla dole DPH-čka na 10 % . A chcem vás upozorniť, lebo možno neviete, čo je v zákone, pokiaľ ide o to, či môže zamestnávateľ nanútiť zamestnancovi rekreačný poukaz, lebo takáto diskusia tu je, ja vám zacitujem zo Zákonníka práce § 152a ods. 2 prvá veta: „Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.“
Zamestnávateľ na úrade nejakom sa rozhodne, že nakúpi rekreačné poukazy od firmy, ktorá ich za nulovú províziu vysúťaží, lebo ponúkla úžasne najlepšie podmienky a všetkých ix zamestnancov si nemôže nosiť faktúry a platiť v hotovosti vo svojom obľúbenom penzióne na Orave, kam chodili, lebo dostanú rekreačné poukazy a môže ísť do 50 najdrahších hotelov na Slovensku, kde si zoberie vydavateľ 15-percentnú províziu. Jednoducho takto to funguje. Ja vám opakujem, vy ste tu neboli. Ja mám behom tohto roku za sebou 5-tisíc odškolených mzdových účtovníčok, ktoré, od ktorých som sa všeličo podozvedal, a neboli to, neboli to práve priaznivé informácie pre vašu osobu.