51. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, som rád, že ste k tomuto návrhu vystúpili a môžem na vás reagovať.
V prvom rade musím povedať, že robíte stranícku kampaň na konci volebného obdobia na úkor a finančné zaťaženie malých podnikateľov, finančných skupín, tých, ktorí zamestnávajú kopu ľudí. Takýmto neúmerným vstupom do ich ďalšieho finančného zaťaženia docielite zníženie, teda prepúšťanie v týchto firmách alebo posúvanie ľudí na živnosť preto, lebo nie sú schopní zaplatiť ľuďom tieto peniaze.
Je pokrytectvo hovoriť, ako pomáhate týmto ľuďom, keď prioritou SNS počas celej tejto vládnej koalície alebo obdobia bolo drahé nákupy v armáde. A takisto chcel by som upozorniť na jeden návrh, ktorý to bol minule, to je zníženie DPH na potraviny. Tam ste v štátnej kase nenašli 6 mil. euro na to, aby mrkva mohla byť lacnej..., taká istá lacná ako uhorky či cibuľa.
Viete, toto je, toto je to zlé, ktoré robíte. To znamená, že principiálne keby ste znížili daňové a odvodové zaťaženie a ušetrili by ste na štáte, tak by tí ľudia mali aj peniaze na to, aby chodili na rekreáciu, a vyšší plat a mohli by si vybrať, kde chcú ísť, a nie takým spôsobom, ako to robíte dnes.

Ja skúsim rozlíšiť tie vaše postrehy na praktické a politické a osobné a možnosť nevedomostí.
Prvá vec je praktická. Akonáhle je problém v tej nejasnosti výkladu, či tí zamestnanci majú právo si vybrať, alebo nie, ja som otvorený akémukoľvek procedurálnemu návrhu, ktoré toto nedorozumenie alebo nejasnosti pri výklade vyjasní. Ja som v tom a vždy som v tom bol, že je v prvom rade na zamestnancovi, či sa rozhodne si 225 euro na dovolenku dať. Ak sa rozhodne, výhoda zamestnávateľa je v tom, že konečne mu môže prispieť k tomuto poukazu bez odvodov, bez daní, čo nemôžte popreť, a vždy je to úspora finančných prostriedkov pre zamestnávateľa, ktorý, ako som povedal, 30 euro v priemere odmeny dáva, ale musí ich zaťažiť odvodami, daňami.
Čo sa týka druhej veci, na jednej strane, pán Mihál, mať, poviete, že nemáte vedomosť o konkrétnych číslach, ale vytiahnete z rukáva nárasty cien ubytovacích zariadení. Ale začali ste s tým, že už neviete dostať zľavu.
Ja mám trošku iné informácie, jednak sa zlepšuje kvalita a celé toto opatrenie len pripravuje aj našich hotelierov, penziónov a investičné náklady, vedeli vyššiu kvalitu dať aj prilákavať zahraničných, s tým súvisí ministerstvo cestovného ruchu aj zlepšenie kvality personálu. To všetko tento segment potrebuje na to, aby sme dokázali, samozrejme, s infraštruktúrnymi projektmi priťahovať turistov.
A čo sa týka možno ešte takej rýchlej reakcie, viete, stále hovoríte o tých drahých nákupoch. Keby Slovensko nekúpilo na desaťročné rozloženie tie lietadlá, asi máloktorý viete, že každý rok by Slovensko muselo platiť za ochranu vzdušného priestoru 50 mil. inému štátu a by tu lietali iné lietadlá. To už poist..., to už takisto konečne treba asi povedať.
Poviem, strava, ubytovanie sú najdôležitejšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže ďakujem za slovo. No ja budem vlastne v mojom príspevku teraz reagovať na to, čo povie pán predkladateľ, pán poslanec Baláž svojím pozmeňovacím návrhom. Asi to nejako režijne nevyšlo, hej, život je najlepší režisér, tak sa teda prispôsobme tomu, že ja si ten návrh čítam na internete, urobte to aj vy, keď chcete byť v kontexte toho, že čo vlastne rozprávam, čo komentujem. Nájdete to v príslušnej zložke tejto tlače, čiže komentujem vlastne pozmeňovací návrh pána kolegu Baláža, ktorý za chvíľku prednesie. Ale ešte predtým sa chcem vrátiť trošku späť k tej diskusii s pánom predsedom Dankom. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, áno, samozrejme, je tam daňová, odvodová výhoda. No ale prečo ju dávame zamestnancovi a zamestnávateľovi takto? (Rečník si pravou rukou škrabe ľavú stranu hlavy.) Prečo to takto robíme? Prečo neznížime dane a odvody? Prečo to zníženie daní a odvodov viažeme na čerpanie nejakých rekreácií na Slovensku, najmenej na dve prenocovania, takto a takto? Hej, prečo je to tak? Prečo ten zamestnanec nedostane vyššiu čistú mzdu cez nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, a nech si s tou čistou mzdou vyššou urobí, čo chce? Nech ide do Chorvátska na dovolenku. Áno, poviete chceme podporovať slovenský turistický ruch. No tak ho podporujme, ale nie, prosím vás, takými opatreniami, ktoré potom naozaj zaťažujú podnikateľov, pretože to prináša obrovské množstvo novej byrokracie.
A ja viem, o čom hovorím. Viem, o čom hovorím, keď hovorím o vyššej byrokracii, a vy vlastne, podstata toho celého návrhu, o ktorom sa bavíme, je, že túto vyššiu byrokraciu chcete poskytnúť šľachetne aj firmám s malým počtom zamestnancov, ktorých to zabije, pretože tie firmy nemajú účtovníčky, tam sa budú robiť chyby, budú mať problémy pri kontrolách a tak ďalej. Nuž, je to vaše rozhodnutie, vládnete, tak vládnete takýmto spôsobom. Ja s tým zásadne nesúhlasím.
K pozmeňovaciemu návrhu, ktorý za chvíľku bude prezentovať pán kolega Baláž. Prvý bod, ktorý hovorí o tom, že sa bude príspevok, teda že na príspevok nebude nárok zamestnancovi počas materskej a rodičovskej dovolenky. No, tak keď už to tu máme, keď už to tu je a keď sú teda nastavené nejaké pravidlá, tak tie pravidlá dnes hovoria, že pokiaľ zamestnankyni začal pracovný pomer pred viac ako dvoma rokmi, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ja som to doteraz vždy chápal tak, že za tú svoju dvojročnú robotu si zaslúži, keď už teda to je, zaslúži si ten príspevok aj s oslobodením od dane. A vy teraz hovoríte, že keď to bude tak, že ona je teraz ešte v zamestnaní v októbri a od 1. novembra nastupuje na materskú a má naplánovanú až vianočnú dovolenku, si to šetrila tú dovolenku až na lyžovačku, lebo rada chodí na hory lyžovať, ale tú dovolenku bude čerpať už počas materskej, že to takto skrátka takto vyjde, tak vy hovoríte, že teda ten nárok na príspevok nemá, pretože je na materskej. Ona si odrobila v tej firme svoje dva roky, a keďže je tehotná, ide na materskú, tak nemá zrazu nárok na príspevok. To nemá dobrú logiku, prosím vás. Akože vy to odôvodňujete tým, že na jednej strane zaťažíte malých zamestnávateľov, tak to chcete kompenzovať tým, že odťažíte tie povinnosti zamestnávateľovi pri zamestnancoch na materskej a rodičovskej dovolenke.
Mimochodom, máme tu ďalší návrh z vašej dielne, ktorý hovorí o tom, že zamestnanci, ktorí vychovávajú dieťa a majú menej ako 33 rokov, tak budú mať o týždeň dovolenky viac. Tak čo vlastne chcete?! Na jednej strane beriete zamestnancom, ktorí majú malé deti, nejaké výhody, na druhej strane im pridáte týždeň dovolenky. No čo vlastne vy robíte pre tie rodiny?! Chcete im dobre alebo zle? Tak sa, prosím vás, rozhodnite, že či chcete mladé rodiny zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
No ja chcem mladé rodiny zvýhodňovať, poviem za seba, aby som nebol len deštruktívny, ale aby som konštruktívne povedal, ja chcem mladé rodiny zvýhodňovať, čiže ja rozhodne nebudem súhlasiť s tým, aby sa neposkytoval príspevok na rekreáciu žene, ktorá je na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Je zamestnancom, má všetky práva, ktoré jej vyplývajú z pracovného pomeru aj počas materskej, rodičovskej dovolenky, tak nechápem, prečo by zrazu mala stratiť právo na príspevok na rekreáciu.
Čo tu máme ďalej? Ďalej tu máme bod, ktorý hovorí, že platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca. To má logiku, to by som podporil. Zamestnanec odchádza, nie je zamestnancom, tak samozrejme mal by rekreačný poukaz, ak ho nevyužil, vrátiť. To doteraz v zákone nebolo, toto je správne.
Podpora. Ďalšia zmena, oprávnenými výdavkami budú aj výdavky zamestnanca na rodiča zamestnanca aj bez toho, že by samotný zamestnanec bol na rekreácii. Keď už to má tú filozofiu, že, samozrejme, podporíme zamestnanca, ak na rekreácii má rodinných príslušníkov, a podporujeme ho, ak tam má manželku, ak tam má deti, a to dokonca dospelé deti, 30-40-ročné deti, prečo by sme nepodporili aj prípad, kedy tam má rodičov? S týmto ja viem súhlasiť, to by malo moju podporu.
A posledná zmena je, ktorá vlastne vyplýva z vašej komunikácie s Finančnou správou, zamestnanec musí zamestnávateľovi poskytovať aj osobné údaje rodinných príslušníkov, ktorí sa s ním zúčastnili na rekreácii. No tak mimochodom to vlastne znamená ďalšie nejaké administratívne zaťaženie, lebo to, že musí niekto poskytovať nejaké, niekomu nejaké údaje, nič iné nie je ako zvyšovanie administratívy, a to je len dôkazom toho, ako je celá táto agenda náročná, pretože keď ministerstvo financií, samozrejme, v rovine strážcu kasy, strážcu peňazí, ktoré sa vyplácajú bez zaťaženia daňou, hej, a chce si to kontrolovať, tak samozrejme ministerstvo financií trvá na tom, aby zamestnanec vydokladoval, kto s ním na tej rekreácii bol. No a to znamená presne ďalšie administratívne zaťaženie, či toho zariadenia, ktoré, kde ten zamestnanec bol na rekreácii, či toho zamestnanca, či v tej mzdovej učtárne a zamestnávateľa, ktorá to celé zadministruje. Čiže toto je krásny príklad toho, ako sa znova taký malý gramík nového zaťaženie administratívneho pridáva zamestnávateľom.
Ja som bol nedávno na debatke v RÚZ-ke. A tam oni majú takú svoju jednu agendu, kde majú vypočítané, koľko rôznych administratívnych povinností má zamestnávateľ, to číslo sa pohybuje niekde okolo 1 900 rôznych povinností. Narátala RÚZ-ka, že musí plniť zamestnávateľ podľa rôznych zákonov, tak máme 1 901. povinnosť, určite si to radi zapíšu do toho svojho Excelu.
Čiže toto na jednej strane má logiku, lebo to treba, aby sa preukázalo to daňové oslobodenie, ale čo na to poviem ako človek, ktorého zaujíma, je zjednodušovať administratívu. No musím byť proti. Takže celkovo, celkovo ja mojim kolegom budem odporúčať, aby za ten váš pozmeňovací návrh jednoducho nehlasovali. A hlavný dôvod je ten, že vy vlastne uberáte právo mladým rodinám na príspevky na rekreáciu, lebo sú akurát na materskej. To je pre mňa neprípustné.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, nemôžem inak, ako súhlasiť. Ja súhlasím s tým, že práve takéto nesystémové kroky, ktoré sú vnášané do regulácií a do administratívy, veľmi, veľmi poškodzujú podnikateľské prostredie. Na jednej strane sa niečo povie, niečo sa zavedie, potom sa zistí, koľko by to stálo, tak sa potom povie, že na týchto a týchto sa to vzťahovať nebude, potom sa dopĺňajú rôzne podmienky, kedy takáto výhoda pre niekoho bude platiť, nebude platiť. Jednoducho prejde to nejakým takým čudesným procesom, že z toho je taký paškvil, že vlastne ťažko sa v tom dá zorientovať (ruch v sále a zaznievanie gongu), kto vlastne na to nárok má a kto nemá.
Čo mi ale ďaleko viac prekáža (zaznievanie gongu), je, že takýmito opatreniami vy absolútne nenáležite vstupujete do benefinového systému napríklad podnikov. Benefitový systém má byť výlučne v rukách firmy, aby dokázala s takýmto nástrojom motivovať a odmeňovať ľudí. A nieže vy poviete, že vy im zoberiete nejakú časť peňazí a túto vy musíte za takýchto a takýchto okolností ľuďom dať. Jednoducho toto nie je správne. Oni to musia zaplatiť, sami si to zaplatia a okrem toho, že takto vstupujete do benefitového systému, vstupujete aj to toho, aké priority zamestnanci majú mať. Pretože ten zamestnávateľ niekde tie peniaze zobrať musí, zoberie ich, samozrejme, zo zdrojov, ktoré na odmeny má, a tieto presunie na takéto poukazy. A toto jednoducho nie je správne.
A, Jozef, keď si ešte spomínal tie podnikateľské (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), v rámci podnikateľského prostredia, tie povinnosti a tú administratívu, Slovensko sa opäť pohoršilo, zo 41. miesta sme išli na 42. Keby sme išli z 8. na 9., tak poviem: „Čert ho ber!“ Ale my sme 42. a byrokracia je jeden z tých najhorších vecí, ktorý tu máme.

Ďakujem. Ja tiež súhlasím väčšin..., s väčšinou z toho, čo ste, pán kolega, povedali, ale nemôžem súhlasiť, že má logiku dávať poukazy zamestna..., teda rodičom zamestnanca, pokiaľ vylúčime priamo zamestnanca na rodičovskej a materskej dovolenke. Akú toto má logiku, to mi povedzte, lebo, lebo naozaj nerozumiem. Predsa ak ideme šetriť na zamestnancoch, ktorí sú na rodičovskej a materskej dovolenke, lebo chceme ušetriť výdavky zamestnávateľovi, tak potom prečo dávame, chceme donútiť zamestnávateľa zaplatiť výdavky, ktoré nie sú spojené v podstate so zamestnancom? Hej, že je to nejaká ďalšia rodina. Tak, tak toto sa mi zdá tiež také absurdné. Takže s týmto ja vôbec nesúhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické poznámky. A áno, pani kolegyňa Shahzad, to je veľmi dobrý postreh. Akú to má logiku, že vylepšujeme podmienky zamestnancovi tým, že si môže zobrať na rekreáciu aj rodičov, a dokonca zaplatíme mu príspevok v prípade, že na rekreácii on sám nebude, ale zaplatí to ako darček svojim rodičom, čo je chvályhodné, samozrejme, čo je chvályhodné, ale v kontexte, že berieme nárok na príspevok rodinám, ktoré sú na materskej, rodičovskej dovolenke, tá logika tam fakt žiadna, preboha, nie je.
Veď trochu rozmýšľajme, prosím vás!

Ďakujem pekne. Pripomínam členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že máme schôdzu na obvyklom mieste o 12.15 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi teda, aby som v krátkosti zareagoval na tie veci, ktoré tu odzneli od pánov poslancov Viskupiča a Mihála. Každý jeden zákon, ktorý sa prijíma v Národnej rade, má svoje plusy aj mínusy. Je bezchybne, je bezpochyby to, s čím sme prišli pred viac ako rokom, keď sme dali prvý návrh na tento zákon, vtedy bola povinnosť poskytnúť rekreačný poukaz pre všetkých. To bol prapôvodný návrh tohto zákona. Samozrejme, po diskusii potom či už so zástupcami zamestnávateľských zväzov, aj tých väčších, aj tých menších, sme v tej úvodnej fáze upustili od toho, aby tá povinnosť bola pre všetkých, a dali sme povinnosť vyhovieť svojmu zamestnancovi len tým veľkým zamestnávateľom od 49 zamestnancov vyššie. Čiže nie je to nič nové. Naša prapôvodná myšlienka bola, aby každý zamestnávateľ bol povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť takýto benefit svojmu zamestnancovi. Tento návrh zákona je platný od 1. 1. 2019 tohto roku.
Pán poslanec Mihál, každý jeden zákon má nejaké detské choroby. Ja sám osobne som bol dvakrát na stretnutí so zástupcami Finančnej správy, ktorí píšu práve tieto odôvodnenia, sídlia v Banskej Bystrici, čiže nemal som to ďaleko a mali sme niekoľkohodinové debaty, akým spôsobom odpovedajú. Viem, že tam bolo veľa dotazov, ale každý jeden zákon, ktorý prichádza na Slovensku a je nanovo uvádzaný, takýmto spôsobom prechádza. Keď už raz sa to usmernenie dá, tak sa už vie dohľadať. Keďže je to nový zákon, úplne nový zákon a nič podobné na Slovensku doteraz nebolo, tak aj preto tá výkladová stránka toho zákona sa teraz dáva do povedomia tých ľudí. Ale myslím si, že časom, keď sa ľudia naučia s tým pracovať, tak už tieto administratívne a tie výkladové otázky z tohto celého procesu odpadnú.
Aj my máme spätnú väzbu, a nielen od samotných hotelierov a zamestnávateľov, ale hlavne od zamestnancov, ktorí tento rekreačný poukaz využívajú a využívajú ich v plnej miere. A aj veľa zamestnávateľov už pochopilo, že je to istá forma odmeny pre svojich zamestnancov, tak ako sme sa bavili, je to daňovo-odvodove zvýhodnené tak, aby zamestnávateľ nebol povinný alebo nemusel platiť odvody, ktoré mu plynú, ak by v opačnom prípade platil alebo vyplácal svojho zamestnanca inou formou odmeny.
To, aký to má dopad na makroekonómiu a na národné hospodárstvo, o tom sa tu nemusíme sporiť. Jednoducho došlo k zvýšenému nárastu počtu prenocovaní, čo malo za následok, že došlo k zvýšenému obratu v sektore cestovného ruchu a aj Národná banka Slovenska konštatovala, že ekonomický rast, ktorý bol za druhý štvrťrok v roku 2019 na úrovni 1,9 HDP bol vďaka tomu, že na Slovensku boli zavedené rekreačné poukazy. A jeden z tých primárnych cieľov, ktoré sme mali pri tomto návrhu zákona, a to motivovať Slovákov, aby zostali doma, aby peniaze míňali doma a dali to do vlastnej spotreby, bolo úspešné. Čiže aj jeden z tých dôvodov, ktorých sme, ktorým sme argumentovali na tom začiatku, že chceme nechať peniaze na Slovensku, aby sme to otáčali v našej ekonomike, sa nám podarilo.
Som... Tá otázka znižovania daní, a že to škrabanie sa okolo hlavy. Určite u nás nájdete pochopenie na znižovanie priamych daní a hlavne priamych daní za prácu. Ja som toho istého názoru. Poďme sa o tom rozprávať. Ja som toho názoru, že na Slovensku treba zmeniť daňovo-odvodový mix, pretože máme tu niečo od roku 2004, a myslím si, že po 15 rokoch je najvyšší čas, akým spôsobom aj vzhľadom o to, ako sa ekonomika vyvíja nielen na Slovensku, ale na celom svete, treba zaviesť nové druhy daní, nový daňovo-odvodový mix tak, aby bol spravodlivejší pre tých, čo pracujú, aby postihoval možno viac spotrebu ako to, že niekto dostáva odmenu, a aby sme vedeli týmto spôsobom aj zabezpečiť, nazvime to, plynulé financovanie či už štátnej, alebo verejnej správy. Ja som tohto názoru. Na túto tému kedykoľvek so zástupcami Slovenskej národnej strany môžete debatovať.
Ak by sme znižovali daň z príjmov fyzických osôb, tak kľudne to môžme spraviť. Ale dobre viete, čo nastane potom. Máme tu na druhý deň zástupcov ZMOS-u, že im siahame na štátne rozpočty, pretože celá daň z príjmu fyzických osôb, tak ako je vybratá, je distribuovaná na samosprávy a vyššie územné celky v pomere 70 ku 30. Čiže myslím si, že do tejto debaty musia byť zainteresovaní aj zástupcovia samospráv, aby sme nespôsobili výpadok na rozpočtoch jednotlivých obcí a miest.
Bol tam dosť skritizovaný spôsob, akým môže byť tento príspevok vyplácaný, a to elektronickou formou alebo na priamo. Pán kolega Bernaťák už spomínal, že jednoducho je to na rozhodnutí toho zamestnávateľa, akým spôsobom sa vydá, či bude využívať služby niektorej spoločnosti, alebo na priamo mu donesie zamestnanec faktúru na preplatenie.
To, čo ste spomínali, tie provízie medzi tými poskytovateľmi a jednotlivými hotelmi, no je to trh. Pochádzate z liberálnej strany a to je vaša poučka, že trh určuje pravidlá a trh všetko vyrieši. Neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom by štát mohol zasiahnuť do súkromno-obchodných vzťahov medzi dvoma spoločnosťami. Môžme to spraviť, ale verím tomu, že v tejto sále sa nájde niekto, kto bude kritizovať, že čtá..., že štát ide určovať podmienky medzi dvoma súkromnými spoločnosťami. Aj preto... Ale tú pripomienku, ktorú ste mali ohľadom toho, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či už je taký alebo onaký spôsob, ako sme sa už pred chvíľočkou bavili.
Ja dneska ten môj pozmeňujúci návrh nepredložím a chcel by som teda ako za predkladateľa navrhnúť, aby došlo k prerušeniu rozpravy o tomto bode, aby sme vedeli vyprecizovať ten pozmeňujúci návrh, aby sme tam mohli zakomponovať tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené, aby sme ich mohli brať do úvahy, a ujasniť si to aj s ministerstvom dopravy ako gesčným ministrom pre cestovný ruch, aj s legislatívou, tak aby to bolo na poriadku, pretože nám ide o to, aby ten zákon bol dobrý a funkčný, aby tam neboli zbytočné míny, ktoré by mohli znehodnotiť význam tohto samotného zákonu.
Preto navrhujem, aby sme prerušili rozpravu o tomto bode do utorka do 14.00 hodiny.
Ďakujem pekne.

Ja oceňujem v prvom rade, že ste zareagovali spôsobom, že chcete teda prerušiť rozpravu a opraviť možno ten pozmeňovací návrh, takže to oceňujem. K tej... Súhlasím presne s tým, čo ste povedali. Treba zmeniť daňový mix, nastavenie jednotlivých daní, znížiť dane zamestnancom a, samozrejme, aby nedošlo k výpadkom verejných rozpočtov, tak sa tým pádom aj pozrieť na druhú stranu a to znamená napríklad na majetkové dane. Alebo my hovoríme o tom, že treba, možno s cieľom zmeniť správanie ľudí, zaviesť tzv. ekologické dane. Čiže bavme sa na túto tému niekedy v budúcnosti.
A to, čo ste povedali, že ak by ste znižovali na priamo daň fyzických osôb, tak tu máme na druhý deň demonštráciu, ktorú zorganizuje ZMOS, no máme. Samozrejme, že máme, pretože rovnako, ako sa zhodneme v tom, že treba zmeniť celkovo daňový mix, ako je vlastne zložená, zložená tá skladba daní na Slovensku, ja si myslím, že sa asi aj zhodneme v tom, že tzv. podielové dane, ktoré dostávajú samosprávy dnes výlučne na báze dane z príjmu fyzických osôb, to je jednoducho nie je pre dnešnú dobu dobré riešenie. Čiže treba zmeniť aj daňový mix, ktorý je podkladom pre výber podielových daní, aby teda samosprávy neboli, neboli príjemcom len vlastne výnosu dane fyzických osôb, ale dajme tam aj právnické osoby, dajme tam DPH-čku. No o tom sa treba odborne baviť, samozrejme, to nemôže byť diskusia v rámci faktickej poznámky.
No a to, čo ste povedali, že nemôžete nariaďovať zákonom, ako sa majú správať súkromné spoločnosti. A, prosím pekne, Zákonník práce je čo? Tam je nariadené, že súkromná spoločnosť, vydavateľ poukazu nemôže inej súkromnej spoločnosti zamestnávateľovi účtovať viac ako 3 % províziu. Čiže to je už precedens, keď na to príde. Takže kľudne to môže byť aj v Obchodnom zákonníku takto.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela pripomenúť to, to, čo som povedala aj v tej predchádzajúcej poznámke na pána Mihála, že, že teda, či sa idete zaoberať, alebo teda chcela by som sa opýtať, či sa idete zaoberať aj tými zamestnancami na tej materskej a rodičovskej dovolenke, pretože naozaj mi to príde absurdné, aby v jednom dokumente ste mali na jednej strane, že vylučujete zamestnancov, ktorí sú na materskej a rodičovskej dovolenke, vylučujete ich z možnosti poberať tieto výhody.
Na druhej strane máte tam, máte tam skupinu ľudí, ktorá s firmou nemá nič spoločné. Sú to rodičia zamestnancov, čo takisto chápem, že mohli by mať, ale naozaj títo ľudia s tou firmou nemajú nič spoločné a sú zahrnutí do poukazov.
Takže, takže naozaj treba zvážiť, či aj tie, tie zamestnankyne, väčšinou sú to na rodičovskej a materskej dovolenke, ktoré navyše prišli o jeden príjem, nemajú tento nárok. A ešte by som povedala jednu poznámku, bolo to práve SNS, ktorá dala vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Čiže, čiže z tohto pohľadu nerozumiem tomu, že ako je možné, že v jednom dokumente takéto niečo je.
Ďakujem.