51. schôdza

Vážená pani ministerka a vážení kolegovia, dovoľte, aby som ešte predsa len vystúpila krátko, lebo však viac ani nemôžem, k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu predkladal pán poslanec Petrák, pretože sa týka ľudí so zdravotným postihnutím.
Aj z tohoto presne vidno, že téma ľudí so zdravotným postihnutím sa týka naozaj všetkých ministerstiev pomaly a všetkých tém, a preto je treba venovať väčšiu pozornosť. Ja som vo faktickej poznámke hovorila, že je mi ľúto, že sa dostávajú takéto témy pod rúškom niečoho proste kade-tade a nevenuje sa im dostatočná pozornosť. Ale som rada, že aspoň sem-tam sa vôbec dostanú.
Je to pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú poslanci. Oveľa lepšie by bolo, keby to prišlo priamo v zákone. Keby proste sa aj toto, to je jedno už, či to bude ministerstvo práce. Ministerstvo práce, bohužiaľ, sa stále vyhovára na to, že nedá sa, nemôžeme, a tak radšej nerobí vôbec nič. Potom to musia hasiť nejaké iné ministerstvá. Takisto by som bola radšej, keby tá, tá spoločná reč medzi jednotlivými ministrami sa našla skôr, čiže, čiže naozaj aby sa o túto tému zaujímala napríklad teraz aj pani ministerka vnútra.
Ja len pripomeniem, že ja som sa pred dva a pol rokom, a teda pripomeniem, ten pozmeňujúci návrh rieši parkovacie preukazy a ich elektronizáciu, aby sme predchádzali tomu, že sa parkovacie preukazy zneužívajú, že sa zneužívajú parkovacie miesta a vôbec že nevieme zabezpečiť systém kontroly. A dlhé roky s týmto všetci bojujú. Najviac, samozrejme, na to doplácajú ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí sú na tieto parkovacie miesta odkázaní.
Ako som spomínala, pred, pred dva a pol rokom sa na hodine otázok pýtala ministra vnútra Kaliňáka, že aká je štatistika z..., či už, či už to bolo zneužívanie parkovacích preukazov, alebo, alebo vlastne aké, aké máme štatistiky, že sa našli priestupky za porušovanie, za parkovanie na vyhradených parkovacích miestach. Samozrejme, v tom čase minister odpovedal spôsobom jemu vlastným, že jednoducho už sa to nedeje, už je to menej často, ako to bolo kedysi, proste takéto prázdne slová používal. Štatistiky nepredložil žiadne. Tak sa pýtam teraz, pani ministerky, že či sa na tom niečo zmenilo a či už nejaké štatistiky máme, lebo problém to naozaj je. Samozrejme, viem už, počula som o prípadoch, myslím, že to bolo vlani v lete, že bol niekto už aj minimálne obvinený z falšovania preukazu. Neviem, akom, ako to dopadlo, a že koľko teda máme aj takýchto prípadov falšovania preukazov.
A v tom čase sme sa tu s Robertom Kaliňákom bavili len o tom teda, že je to len problém kultúry, nie je to problém zákona. Teraz vidíme, že je to aj problém zákona, lebo prichádza návrh. A jednoducho keď sa to nedá riešiť inak, tak sa to musí riešiť zákonom. Ja by som si tiež želala, aby sa väčšina vecí riešila mimo zákon, že jednoducho ľudia budú uvedomelí. Ale aj na margo toho by som chcela povedať, že pán Petrák, znovu opakujem, parkoval na vyhradenom parkovacom mieste, bolo to síce v Národnej rade, a dnes predkladá návrh zákona, čiže úplný paradox, resp. pozmeňujúci návrh. On mi tu na to dnes povedal, to aby som ho citovala, že síce tam parkoval, priznal to, ale parkovacie miesto je z 90 % prázdne. Presne jeho odpoveď svedčí o tom, ako k týmto miestam pristupuje celá táto spoločnosť, nielen on. To, že je to z 90 % prázdne, neznamená, že tam to miesto môžeme obsadiť, lebo proste nie je určené pre neho. A nie je určené teda ani pre ľudí, ktorí nemajú parkovací preukaz. A práve aj tento systém by mal zabezpečiť, že sa tie miesta budú kontrolovať, a teda, ak sú nejaké miesta nadbytočné, tak sa jednoducho odstránia, ale aby, aby bol proste prehľad vôbec o tom, koľko takýchto miest potrebujeme. Ja som presvedčená, že tie parkovacie miesta sa nevyužívajú aj preto, že jednoducho ľudia už dopredu predpokladajú, že tie parkovacie miesta budú obsadené, a jednoducho nemajú toľko času, aby teraz prišli skontrolovať, či to parkovacie miesto voľné je, alebo nie je. To znamená, nájdu si rýchlo iné riešenie, a ktoré vedia, že je spoľahlivejšie. Takže ja by som bola veľmi rada, keby sa tá kultúra parkovania na tých vyhradených parkovacích miestach zlepšila.
Zároveň chcem pripomenúť ešte jednu vec, ktorú tu pán Petrák spomenul, že parkovacie miesto je moje. Parkovacie miesto nie je moje. Parkovacie miesto patrí Kancelárii Národnej rady. Toto je ďalšia vec, ktorú si často zamieňajú ľudia jednoducho. Moje nie je nič, čo sa týka bezbariérovosti. Toto sú miesta, ktoré sú určené pre..., ľuďom so zdravotným postihnutím. Ostatné, ak tu mal pán, pán kolega iné narážky na moju osobu a osobné, nebudem komentovať. Ale, samozrejme, odporúčam mu opýtať sa ma.
Samozrejme, ďalším problémom môže byť aj parkovanie na chodníkoch. To, že máte ešte vyhradené parkovacie miesto, nič neznamená. Máme tu ešte aj parkovanie na chodníkoch. To je problematické. Verím, že aj toto sa zlepší, lebo, lebo naozaj sa to posudzovať dá niekedy veľmi ťažko, a ani sa to podľa mňa veľmi nerobí stále.
Takže, takže naozaj vás prosím, tie zákony tu máme na to, aby sa dodržiavali, nielen aby sa tvorili, a teda aby sa na každý návrh zákona hľadal aj naozaj účinný kontrolný mechanizmus, lebo toto je z veľkej časti naozaj problém.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dvaja.
Pán poslanec Petrák.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, pokiaľ ide o parkovacie miesta na verejných priestranstvách, budem podporovať, aby ich bolo pre telesne postihnutých čím viacej, lebo si zaslúžia, aby mali vytvorený priestor pre to, aby mohli plnohodnotne chodiť nakupovať, zapájať sa do spoločenského života a všetky ostatné činnosti, ktoré im právom patria.
Keď som povedal, že 90 % času je vaše parkovacie miesto v Národnej rade prázdne, alebo parkovacie miesto vyhradené pre ťažko zdravotne postihnutých, nehovoril som o tom, že by nemalo byť alebo by ich malo byť v Národnej rade menej. Chcel som tým povedať iba jedno, že 90 % rokovacieho času sa nenachádzate v tejto budove, a to je všetko, čo som, to, čo som týmto chcel povedať.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pani kolegyňa, že si vystúpila teda k tomuto pozmeňováku, pretože, myslím si, že máš praktické skúsenosti práve s tým, že častokrát nemáš sama kde zastaviť, pretože tam stoja ľudia, ktorí nie sú zdravotne obmedzení, a teda nemáš príležitosť teda ani zaparkovať, ani vystúpiť následne.
Ale ja súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána Petráka, lebo je veľmi dôležité, je veľmi dôležitá kontrola parkovacích preukazov, pretože som zástancom toho, že dôveruj, ale preveruj, pretože naozaj tých prípadov pribúda, kedy sa tie parkovacie preukazy zneužívajú, čo nevrhá dobré svetlo aj na ťažko zdravotne postihnutých ľudí, ktorí to ozaj potrebujú. Čiže naozaj tento systém zabezpečí dôveruj, ale preveruj. A, samozrejme, taký sekundárny význam toho bude spočívať v tom, že nadbytočné miesta pre parkovanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím bude možno optimalizovať.
Čiže áno, chcem podporiť tento návrh zákona a ďakujem, že si vystúpila.

Pani poslankyňa Shahzad, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem kolegyni Gaborčákovej. Ja sa ešte teda vyjadrím ešte (povedané so smiechom) k tým útokom pána Petráka, teda nebudem sa vyjadrovať priamo, nebudem sa znižovať na túto úroveň. Chcem len povedať, že, pán Petrák, to auto a to parkovacie miesto bolo voľné aj dnes ráno, keď som, keď som tu prvýkrát vystupovala k vašemu návrhu a bola som tu, takže to, či tam to auto stojí, alebo nestojí, nie je preukazovanie toho, či, či tu som, alebo nie som. Takže nemáte pravdu a zavádzate.
A napriek tomu by som chcela poprosiť všetkých, aby sa tento pozmeňujúci návrh podporil.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani ministerka, nech sa páči, ak chcete. Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nebýva zvykom a ja som vystupoval v záverečnom slove ako spravodajca, no nedá mi nereagovať na pár rečníkov, ktorí vystúpili, vystúpili v rozprave.
Veľmi ťažko sa teraz vystupuje k tomuto zákonu v rozprave, keď hore na balkóne sedia chlapi z mestskej polície, napravo vedľa sedia čelní funkcionári ministerstva vnútra, chlapi zo štátnej polície. Riešili sme tu veci týkajúce sa cestnej premávky a riešili sme tu veci výsluhových dôchodkov, nazvem to tak, osobitných odvodov určených pre mestských policajtov. Debata bola búrlivá, debata bola šťavnatá. V debate vystúpili traja páni poslanci, jedna pani poslankyňa, ktorí predniesli svoje pozmeňujúce návrhy. Dva z toho, čo som pochopil, návrhy identické, čo sa týka toho sociálneho zabezpečenia mestských policajtov.
Pán kolega Fecko, zo všetkým súhlasím, čo tu bolo povedané ohľadom namáhavej, ťažkej práce mestských policajtov. O tom potom, absolútny súhlas, len trocha som sa pozastavil nad tou časťou vašej, vašej, vašej reči, keď ste troška porovnávali prácu mestských policajtov s prácou ľudí zo Slovenskej informačnej služby, z Vojenského obranného spravodajstva, vojakov a iných. Áno, súhlasím s vami, že ako jedni, tak druhí zabezpečujú našu bezpečnosť, mestskí policajti konkrétnejšie v mestách, ale nie je to celkom také ružové s tými výhodami a s tým sociálnym zabezpečením štátnych policajtov ani SIS-károv, ani VOS-károv, nie je to proste tak. Toto porovnanie bolo troška nekorektné a ja si myslím, že vcelku tá práca každej jednej zložky je potrebná pre nás, veľmi podstatná, ťažká a namáhavá, ale toto porovnanie nebolo veľmi korektné. Nedá sa zrovnať práca príslušníka SIS, VOS-ky, vojaka, štátneho policajta s mestským policajtom.
Ale so všetkým, čo tu bolo povedané, súhlasím a v princípe s tým nemám problém.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona v pondelok o 11.00 hod.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Ruch v sále a reakcia z pléna.) Pán poslanec, to bolo záverečné..., ani nie záverečné slovo, ale vystúpenie spravodajcu k tomu, kedy máme hlasovať, poprípade čo navrhuje. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme len rokovať... (Reakcia z pléna.) Hlasovať za chvíľočku. Alebo keď chcete, však máme štyri minúty. Dobre, vyhlasujem prestávku do jedenástej hodiny a potom načneme, teda začneme hlasovať, potom budeme pokračovať, pani ministerka ešte má dva body, a keby sme nedokončili tieto body pani ministerky, tak budeme ešte pokračovať, aj keď sme termínovali ten jeden bod, poslanecký návrh na 14.00 hod. poobede s pani ministerkou, ktorá zastupuje, sa mi zdá, pani, pána ministra Žigu, aby ste to mohli dokončiť, a potom budeme pokračovať podľa programu.
Takže prestávka do 11.00 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)