51. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Lojzovi Baránikovi.

40.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa nikto neprihlásil, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne.
Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Baránik.

Tak tým, že som spravodajca k tomuto bodu, tak si neodpustím pár poznámok, pretože sa jedná o oblasť, ktorá je mi vcelku blízka. Som dlhoročný advokát, ktorý sa prevažne zaoberá záväzkovými vzťahmi v obchodnoprávnom prostredí a korporátnymi vecami.
Všetko, čo môj ctený kolega a priateľ pán Heger tu povedal, je pravda potiaľ, že by sme mali podporovať malých a stredných podnikateľov, ktorí v každej úspešnej krajine sú motorom ekonomiky. To je najväčší problém Slovenska, že vzhľadom na to, akú vládu tu máme za posledných veľa rokov, podporuje sa len to, kde je veľký kšeft, a, samozrejme, veľkí zamestnávatelia prinášajú veľké kšefty, robia sa tu v súvislosti s takými veľkými kšeftami všelijaké špinavosti a to je to, čo táto vláda chce. Práca pre malých podnikateľov je, samozrejme, väčší problém, pretože napriek tomu, že ich je potencionálne veľa a že sú to ľudia, ktorí vytvárajú nielen akúsi, akýsi motor, ako som povedal, motor ekonomiky, ale vytvárajú aj určitý, určité morálne jadro tej spoločnosti, pretože to sú ľudia, ktorí čo si nezarobia, to nemajú. To sú ľudia, ktorí vstávajú ráno o piatej a večer o siedmej, o ôsmej prichádzajú z roboty. To sú ľudia, ktorí pracujú 12-14 hodín denne a ktorých v podstate nikto nezaplatí, ak si to ani nevyrobia sami.
Takže potiaľ absolútne súhlasím s tým, s tým zámerom a s tým cieľom každej právnej úpravy. Avšak keď to zosumarizujeme, tak vlastne výsledkom tohto návrhu by bola ďalšia povinnosť pre malých podnikateľov. To je realita, bohužiaľ. A pritom je to povinnosť, ktorá nahrádza nefungujúci štát. Nie je pravdou, že my nemáme v našom existujúcom už právnom prostredí právne nástroje napísané, nie, nie v skutočnosti, napísané na to, aby sa pohľadávky hradili podľa poradia, ako. ako prídu. Veď predsa je, je to trestný čin, uprednostňovanie veriteľa. Poškodzovanie veriteľa takisto. Aj ako sa tu naznačuje, aj teraz už Obchodný zákonník uvádza v rámci statí, state o, v paragrafoch o nekalej súťaži má tzv. generálnu klauzulu. To znamená, akékoľvek praktiky, ktoré sú v súlade s poctivým podnikaním, je možné považovať za nekalú súťaž.
A teraz, prečo je potrebný takýto, takýto návrh, takýto predpis? No preto, pretože my nemáme súdy také, ktoré by riešili žaloby tých malých, malých podnikateľov, pretože súdy sú na povel Kočnerovi a Glváčovi, však to je úplne jasné. Tak je, je jasné, že, že Kočner nebude telefonovať niekam, aby..., alebo písať do Threemy, že prosím ťa, tunák mám tých 5-tisíc malých podnikateľov, bolo by treba niečo urobiť pre to, aby dostali zaplatené faktúry. To predsa takto nefunguje. Ale keby to bolo pre niekoho veľkého, to, tu mám tohto jedného veľkého šamstra, tomu treba niečo vybaviť. To sa dá napísať do Threemy. To je iné, iné kafé. Čiže o tomto to je.
Keď sa, keď sa pozriete napríklad na takú úpravu v Nemecku, v Spolkovej republike Nemecko, keď advokát napíše dlžníkovi upomienku za nezaplatenie, automaticky má judikovateľný nárok na odmenu 429 eur. To je jediný list. To znamená, ten advokát, to nieže, to jeho koncipientka vygeneruje za päť a pol minúty. Ale on dostane 429 eur. Čiže tam si, to nie je tak, že, pardon, ja už to teraz zaplatím. Tomu advokátovi to je jedno. Odišla upomienka? Odišla. Dávaj 429 eur. A nepáči sa ti? Tak idem na súd a bude to viacej. A súd, samozrejme, rozhodne, za ďalších desať a pol minúty, že tých 429 eur plus to, čo to stálo, to, to rozhodnutie súdne, ten dlžník zaplatí. Takto to funguje v civilizovaných krajinách.
Ale skúste to tu urobiť na Slovensku! Veď tu máme nezávislé súdnictvo a vieme, že od čoho je nezávislé to súdnictvo. No predsa od zákonov a od ústavy. Od toho sú nezávislí. Robia si, čo chcú. A preto, bohužiaľ, tu máme takéto návrhy, ktoré sa snažia nejako tú smutnú realitu obísť. No nedá sa, lebo nakoniec, v konečnom dôsledku by to bola ešte väčšia záťaž pre tých malých podnikateľov, ako čo máme teraz, pretože každé rozhodnutie, podotýkam, aj toho Obchodného registra alebo kohokoľvek iného je zase napadnuteľné na súde. A zase sa dostávame do toho istého kolečka, toho, že bolo by to rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté, ktoré sa nedá vykonať, ktoré by bolo na preskume na súde, a ďalšie zaťažovanie súdov.
Proste všetci sa vraciame k tomu jednému. Sme nefungujúci štát, máme obrovské náklady - okrem toho, že sa tu rozkráda - máme obrovské náklady už len s tým, že nefunguje súdnictvo vôbec. A tie ekonomiky, veľmi správne povedal kolega Edo Heger, že, že tie úspešné ekonomiky ako je Taiwan, Singapur. Ja som mal tú možnosť spolupracovať s nejakými firmami, ktoré pochádzajú z týchto krajín. No to je až pre nás, až neuveriteľné, že jak majú strašne pevnú právnu štruktúru, aké precízne dokumenty verejnoprávnej povahy od nich vychádzajú. Keby ste videli nejaký dokument, povedzme zo Singapuru, kde, ktoré vystavil notár, tak to je, to je proste už len
na prvý pohľad tú závažnosť, presnosť, jednoznačnosť a autoritu z toho dokumentu je vidieť.
U nás? Prosím vás, všelijakí notári, ktorých si tu kdekto kúpi, a ministerstvo spravodlivosti s nimi nič nerobí. Tunák po, po neviem koľkých rokoch, po desaťročiach teraz tu predkladá minister spravodlivosti návrhy o tom, že by bolo treba teda sprísniť to disciplinárne konanie proti notárom, treba ho sfunkčniť. No to teraz si spomenuli na to? Až potom, čo všetky tie mečiarovske transakcie a všelijaké iné, ktovieaké prebehli, čo tí notári odklepli. A po všetkých tých falošných vydržania a nevie..., neviem čo. No takže s týmto my tu pracujeme.
Takže, bohužiaľ, je mi to jasné, že zámer je dobrý, ale nevyhneme sa tomu, aby sme riešili ten ozajstný problém. A ten problém ozajstný je mafiá..., mafiánstvo na najvyšších miestach a hlavne mafiánstvo na tom najmenej ovladáteľnom mieste, a to je súdnictvo.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie. Záverečné slovo?
Nech sa páči.

Ja len kratučko. Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ale naozaj ten skutočný stav bol veľmi dobre pomenovaný a tento zákon reaguje na ten stav, zlý stav, ktorý tu je, tak ako si povedal. Takže určite áno. Ako je to veľmi smutné, v akom stave sa Slovensko nachádza. A keď sa pozeráme na tú, trápi nás tá naozaj tá platobná neschopnosť alebo tá platobná nedisciplína, ktorá tu je, tak práve preto prichádza aj tento návrh. Tu by som možno len kratučko dopovedal, že áno, ten, tá byrokratická záťaž automaticky tam rezonuje, lebo je to nejaká povinnosť, ktorá tu musí byť. Ale zase na druhej strane, tá povinnosť je len pre tých, ktorí sú v opozdení, čiže pre tých, ktorí neuhrádzajú. Samozrejme, budú tam medzi nimi aj takí, ktorí sú tam, dá sa povedať, že doplatili na to, že druhým nezaplatili, čiže je tam tento istý postih. Ale je to taký zákon naozaj prechodný na to, ak by sme tu mali tú platobnú disciplínu, tak, samozrejme, by sme takýto zákon nepotrebovali. Čiže naozaj musíme stále bojovať a vzhliadať k tým lepším zajtrajškom. To je, to je asi naša úplná povinnosť a nesmieme sa vzdať toho, aby sme to dotiahli do takého stavu, ako sme hovorili o tých krajinách, kde takéto zákony nebude vôbec potrebné predkladať, lebo bude v tej krajine fungovať všetko. A ďakujem aj za ten príklad z Nemecka. To je, myslím si, že veľmi dobrý príklad. A, žiaľ, je smutné, že tu na Slovensku by to nenašlo možno svoje, svoje uplatnenie práve z tých dôvodov, ktoré si pomenoval.
Takže my sme áno, tento zákon predkladali práve najmä kvôli tomu, že rieši ako keby ten momentálny stav a mal by potrestať hlavne tých hriešnikov. A mal by postupne ako keby chcieť, aby tí ľudia, ktorí sú hriešnici, aby opustili tie hriešne vody, keď to tak poviem, že aby platili načas, aby sa rozhýbalo tá túžba po tej platobnej disciplíne a uhrádzali veci načas. A keď sa to už rozhýbe, tak naozaj to napredovanie môže byť veľmi rýchle.
Čiže my máme dvojičku týchto zákonov. Tento je práve o tom zverejňovaní. Máme ešte potom druhý, ktorý hovorí o tom, že by to bol trestný čin. To teraz, samozrejme, nepredkladáme, takže, takže... Ale ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie a za ten dôvetok, lebo zapadlo do toho kontextu veľmi.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1717. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1818.
Dávam slovo poslankyni Silvii Shahzad, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

(Príprava rečníckeho pultu na vystúpenie poslankyne.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte predstaviť mi návrh zákona, ktorý, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ktorého cieľom je zavedenie inštitútu odstránenia tvrdosti zákona, ktorý v individuálnych prípadoch umožní poskytnutie príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postave..., postihnutia, pardon, v situáciách, keď sa žiadateľ len nepatrne odchyľuje od splnenia zákonom stanovených podmienok na poskytnutie tohto príspevku.
Právna úprava poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je charakteristická svojou pojmovou precíznosťou a podrobnosťou. Takýto charakter právnej úpravy zdanlivo vyvoláva predstavu, že jej aplikácia predstavuje zaručený prostriedok na dosiahnutie spravodlivosti. Skutočnosťou je, že koncepčne precízna a detailná právna úprava iba uľahčuje poznanie práva, teda je možné relatívne ľahko zistiť, či je niečo zákonné, alebo nie je. K tomuto zisteniu stačí samotné, samotný jazykový výklad. Nie je však možné konštatovať, či to, čo je zákonné, je súčasne aj spravodlivé.
Aj preto prichádzame s takýmto návrhom zákona, lebo súčasná právna úprava neumožňuje pristupovať k ľuďom individuálne, nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona, kedy by to bolo žiaduce, a myslíme si, že najmä v situáciách, keď charakter zdravotného postihnutia, či už miera funkčnej poruchy, alebo odkázanosť, sú posudzované tak, že jednoducho človeka so zdravotným postihnutím posudzujeme len na základe ustanovení, na základe paragrafov, ale nie na základe skutočnej situácie. Preto verím, že, že budete mať pochopenie pre, pre tento návrh zákona. Nemá, nemá uľahčiť, povedzme to, podvodníkom alebo, alebo prípadom, kedy sa dochádza k zneužívaniu tohto zákona, nemá im uľahčiť vstup do zákona o kompenzáciách, ale má reálne pomáhať ľuďom, ktorých tento zákon ignoruje a ktoré, ktorí, ktorí, z ktorého vypadávajú len na základe toho, že niektoré kritériá nespĺňajú. V skutočnosti sú však naozaj v ťažkej situácii a potrebujú našu pomoc.
Tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet, ale chcem poznamenať, že negatívny je až nepriamo, pretože predpokladáme, že niektoré výnimky by mohli byť akceptovateľné, a preto budú vyžadovať nejaké dodatočné finančné prostriedky. Samotný návrh zákona podľa nás nemá vplyv na rozpočet, lebo je to len, ide nám tu o možnosť požiadať o výnimku. Takže z toho ešte nikdy nevyplýva, že naozaj tie, tá výnimka bude akceptovaná.
Verím, že tento návrh zákona podporíte a hlásim sa, samozrejme, do rozpravy.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Jane Nehézovej.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1717. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1818 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.