51. schôdza

Ďakujem.
Pani poslankyňa Nehezová.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, presne ako ste povedali, v socialistickom štáte museli všetci ľudia pracovať, museli pracovať. Tieto ich peniaze, dotovalo ešte štát zdravotníctvo, ale dnes ľudia aj pracujú, odvádzajú do zdravotnej poisťovne, aj napriek tomu musia platiť vysoké doplatky za lieky.
Preto ja plne súhlasím s návrhom a my tento návrh podporíme, aby zdravotná poisťovňa hradila aspoň tejto skupine ľudí, ktorý navrhuje táto strana, aby mali teda tieto lieky hradené z poisťovne.
Ďakujem.

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo. Štefan, súhlasím s tým, čo si hovoril, a skutočne nič takéto plošné, či už je to plošné zavádzanie, alebo plošné rušenie nie je dobré. Takisto ako, ako zavádzanie vlakov zadarmo a obedov zadarmo úplne plošne, to absolútne nemá nič so sociálnym štátom a už vôbec nie so štátom, ktorý má problém pomôcť tým, ktorí to ozaj veľmi potrebujú. A preto by si to, preto si tento štát zasluhuje aj potrebuje veľkú reformu tak ako sociálnych, sociálneho systému, tak aj celého zdravotníctva, pretože, pretože pokiaľ sa to robí plošne, dostávajú to aj tí, ktorí to absolútne nepotrebujú, a zase tí, ktorí by to ozaj potrebovali, tak dostanú len veľ..., veľmi malú časť z toho. A súvisí to napríklad aj s cenami energie aj so všetkým.
Toto celé by bolo treba, treba zmeniť a práve zaviesť adresné sociálne pomoci, či už to budú dávky, alebo nejaké, nejaké príspevky, ale vyložene adresne, tí, pre tých, ktorí to potrebujú. Pretože pokiaľ niekto zarába, zarába veľmi slušne alebo, alebo až, až abnormálne veľké peniaze, a pritom všetky tieto sociálne veci potom využíva a používa ako, ako aj tí, ktorí sú v sociálnej núdzi, tak nie je, nie je to správne. A toto, tomuto sa už potom ale nehovorí sociálny štát, sociálny štát sa má postarať skutočne o tých, ktorí to potrebujú najviac.
Ak je ten štát taký dobrý a ekonomicky taký silný, že to môže dať všetkým, nech to dá všetkým, ale hlavne sa musí postarať o tých najslabších.

Ďakujem.
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zelník.

Ja chcem veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, pretože toto je naozaj vecná a dobrá diskusia, myslím, že aj so Zuzkou, aj s Alanom sme na úplne rovnakej dĺžke, ale chcel by som teraz sa venovať kolegovi Kotlebovi, lebo on mi dal, že filozofickú otázku, čo si o tom myslím, a poviem, čo si o tom myslím.
Je jedno, či to bude poistný systém, a potom nech je to poistný systém, ktorý nebude deformovaný s tým, že poisťovňa bude plniť naozaj iba správcu, správcu, ktorý má peňažné prostriedky a ktoré rozdeľuje spravodlivým spôsobom. Alebo potom, ak toto neni tak, a dneska preto hovorím, že sa deformuje tento poistný systém, pretože ak si minister financií pozrie a povie si tak, a my dostaneme teraz viacej od aktívnych občanov peňazí a ja zaplatím menej, toto predsa neni poistný systém, to je deformovanie. Tak potom sa vráťme, tak ako má napríklad Dánsko, k štátnemu rozpočtu dajme potom budget, ktorý dostane zdravotníctvo, kde budeme platiť správny fond, a budeme mať peňazí viacej.
Čiže ale my si musíme povedať, teda chceme poistný systém, dobre budeme ho mať, ale potom za úplne iných podmienok, alebo potom povedzme, dobre nebudeme ho mať, lebo toto momentálne dneska, čo sa deje, to nie je poistný systém. To, čo som už povedal, minister financií si povie, tak dostane viac od aktívnych a dá menej. Aký je to poistný systém? No tak potom oddeľme tieto peniaze v rámci štátneho rozpočtu, toto pôjde do zdravotníctva a my sa zbavíme ďalších ostatných poplatkov, ktoré musíme dávať na správu a chod zdravotných poisťovní.
Čiže tá filozofická otázka je, môžu byť zdravotné poisťovne, ale potom na tom princípe miery solidarity, kde každý zaplatí to, čo zaplatiť má, a za jasných, presných pravidiel, koľko tá poisťovňa má platiť, alebo potom pôjdeme na štátny rozpočet, kde dostane každý svoj budget ako, ako, poviem, v rámci, poviem, kapitácie alebo nejakej, nejakého budgetu a s tým bude hospodáriť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka. Nie. Spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1715, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1816.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Pčolinskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Krátka pauza.)
Je niekto zo skupiny poslancov, kto by chcel uviesť návrh zákona miesto pána poslanca? V prípade, že nie, tak ten... (Ruch v sále.) V prípade, že nie, tak tento návrh zákona teda prepadá, ide na koniec schôdze.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jána Kesckésa a Mariána Chmelára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1677, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1784.
Dávam slovo poslancovi Chmelárovi slovo, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jána Kecskésa a Mariána Chmelára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1677.)

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som... Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento návrh predkladajú do Národnej rady poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, a to Marian Kotleba, Martin Beluský, Ján Kecskés a Marián Chmelár. Cieľom predkladanej novely ústavy je zastaviť schvaľovanie deficitných rozpočtov orgánov štátnej a verejnej správy a zamedziť tak ďalšiemu zvyšovaniu verejného dlhu Slovenskej republiky.
Dôvody navrhovaného zákona vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, evidujem vašu prihlášku, prihlásenie do rozpravy.
A dávam predtým ešte slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.