51. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Stanislava Drobného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je pod tlačou 1679. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1786.
Dávam slovo poslancovi Stanislavovi Drobnému, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského a Stanislava Drobného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1679.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom legislatívneho návrhu je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu. Zatiaľ len toľko.
Hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Rastislavovi Schlosárovi.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj zároveň ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kotleba.
Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Ďakujem. Predložený návrh zákona reflektuje na spoločenskú požiadavku na zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy a na zníženie nákladov na činnosť štátnych orgánov. Táto požiadavka rezonuje v spoločnosti najmä v súčasnom období po tom, ako sa opätovne otvorila diskusia o rozmrazení platov poslancov Národnej rady a o značnom negatívnom dopade tohto rozmrazenia na verejné financie.
V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov má každý poslanec Národnej rady nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne 3 039 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na platy poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie o 9 861 600 eur. Diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca (tzv. paušálne náhrady) vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja (rieši to § 4 ods. 1 zákona), v súčasnosti to je mesačne 1 823,40 eur pri poslancovi Národnej rady s pobytom v Bratislavskom kraji a 2 127,30 eur pri poslancovi Národnej rady s pobytom mimo Bratislavského kraja.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 4 376 160 eur do 5 105 520 eur. Asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie predstavujú počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov spolu 2,7-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne spolu 2 735 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov poslancov Národnej rady a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 6 564 240 eur. Čiže celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno 4-ročné volebné obdobie sumu minimálne 20 802 000 eur.
Zníženie počtu poslancov Národnej rady na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov Národnej rady, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 2 zákona, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov Národnej rady do zahraničia v zmysle § 4 ods. 3 zákona, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca Národnej rady v zmysle § 4 ods. 4 zákona, nákladov na ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 5 zákona a nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady v zmysle § 4a ods. 1 zákona, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, o 50, t. j. o tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov Národnej rady prihlásených do rozpravy, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady. Sto poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný počet na to, aby Národná rada demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky čl. 73 ods. 2 máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady, však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci Národnej rady, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží o danej veci, či o danej veci hlasuje 150 poslancov Národnej rady, alebo len 100 poslancov Národnej rady.
Navyše mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo interpelácií. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov iných členských štátov Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov Národnej rady na 100 bude ešte stále šesť štátov s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, zníženie poslancov zo 150 na 100, naša taká jedna z tém, ale všeobecne, povedal by som, že už možno aj desať rokov široko spoločensky diskutovaná téma medzi obyvateľmi Slovenskej republiky.
Povedzme si na rovinu. Poznáme to, ako to tu v Národnej rade funguje, resp. nefunguje. A ak by, ak by sa znížil počet poslancov zo 150 na 100, absolútne ničomu by to neublížilo. Kolega Drobný tu v trošku na môj vkus dlhej analýze vyčíslil, že úspora by bola nejakých 20 mil. eur. To je úplne jedno, či je to 20, 22 alebo koľko. Za 20 mil. v rámci štátneho rozpočtu to nie je nejaká vysoká položka, ale dá za to tu spraviť kopec dobrej roboty, dá sa za to opraviť nejakých 150 až 200 km ciest II., III. triedy, dá sa za to zrekonštruovať špičkovo taká stredná nejaká okresná nemocnica. Jednoducho 20 mil. sa dá zmysluplne využiť, samozrejme, keď si odrátame alebo odmyslíme tú mieru rozkradnutia, korupcie, a tá, ktorá je so všetkými štátnymi nejakými investíciami dnes spojená, keby sme to brali tak v dobrom, že máme 20 mil. a poďme dačo spraviť pre ľudí. Ale skutočne, skutočný efekt zníženia počtu poslancov zo 150 na 100 by nebol v nejakej úspore 20 mil. eur. To je len taký bonus navyše, že dačo pre ľudí spraviť.
Skutočný efekt by bol v tom, že možno by parlament začal aj fungovať. Možno by Národná rada začala fungovať, pretože vidíme, že v tomto volebnom období bola schválená rozsiahla novela rokovacieho poriadku, ktorá zaviedla také úžasné veci, ktoré určite ľuďom zlepšili život, že zákaz horaliek alebo že si nemôžte dať na sako logo vlastnej politickej strany a podobné nezmysly, ktoré mohli vyjsť iba z nezmyselnej hlavy, ale nie to je téma tohto nášho návrhu.
Ak by namiesto 150 bolo len 100, povedzte mi, čo by sa zmenilo k horšiemu? No absolútne nič. Vidíme, že čím väčší je poslanecký klub, tým menej má aktívnych poslancov. V menších kluboch je tých poslancov viac aktívnych, viac sa zapájajú, viac vystupujú, viac diskutujú. Čím väčší je klub, tým väčšia časť poslancov sú iba štatisti, ktorí prídu dvíhať ruky, resp. hlasovať tak, ako sa na klube dohodne, a tento pomer by vlastne zostal úplne nezmenený, len by bol celkovo v menšom objeme, samozrejme, za menej peňazí rovnaké divadlo.
V čom ja si, ale predstavujem obrovskú zmenu vo fungovaní Národnej rady, ktorá by mohla prísť s týmto znížením zo 150 na 100, by bolo to, že by sa zmenil aj rokovací poriadok Národnej rady, ktorý by prikázal alebo dával by poslancom možnosť hlasovať po každom jednom návrhu zákona, po každom jednom návrhu zákona. A tých, ktorých to zaujíma, tí ktorí chcú presadiť nejaký návrh, by tu proste museli byť, museli by tu sedieť a museli by bojovať svojimi, svojím hlasovacím právom za to, aby ten ich návrh zákona prešiel. Tých, ktorým by to bolo jedno alebo by s tým nesúhlasili a nechceli by zvyšovať kvórum, by tu jednoducho byť nemuseli a vzhľadom na to, že tých poslancov by nebolo 150 ale iba 100, tak tá diskusia k jednotlivým návrhom zákonov by mohla byť omnoho plodnejšia. Pretože si predstavte, že by sa nehlasovalo jedenkrát za deň alebo dvakrát za deň, ako je to dnes, ale ja neviem, dokonca máme tu, však akurát teraz na tejto časti schôdzi máme hlasovanie už až v pondelok alebo v utorok, alebo kedy bude, čo je nepochopiteľné pre mňa, je to nepochopiteľné, prečo by sa ani teda počas rokovacieho dňa hlasovať nemalo, a tí ľudia by boli donútení tu sedieť, tých 100 poslancov by tu proste bolo a museli počúvať každý návrh, museli by o tom rozprávať, museli by sa nad tým zamýšľať a podľa toho by ďalej v tejto veci mohli, alebo teda nemuseli hlasovať. Vidíme, že negatíva, negatíva zníženia počtu poslancov zo 150 na 100 by neboli žiadne. Pozitíva boli vyčíslené na peniaze, ešte kolega Drobný zabudol spomenúť jednoduchšiu prípravu volieb, omnoho rýchlejšie zrátavanie volebných výsledkov, menšie kandidátky, viac by tí ľudia funkciu poslanca Národnej rady možno vnímali ako niečo, nejakú čestnú funkciu, ktorá naozaj stojí za to, aby ľudia bojovali za práva občanov, ktorí ich do tej funkcie zvolili a poslali. To všetko sú tie pozitíva, ale negatívum, ak vás jedno jediné napadne, ja vás poprosím, dajte vo faktickej aspoň jedno negatívum, lebo jediné možné negatívum, ktoré sa skloňuje v súvislosti so znížením počtu poslancov je ako keby nejaké zníženie miery demokracie, lebo už nebude 150 ľudí tu nejako bojovať o svoje názory alebo o to, ktorý názor prevládne, ale len 100 poslancov. No ale reálne si povedzme z tých 150 poslancov, keď zrátate na každej schôdzi, koľkí sa, koľkí sa vyjadria k nejakým zákonom, tak nech je to, nech je to 30 alebo 35 dookola tých istých istých poslancov.
Čiže myslím, že tá miera zníženia by bola naozaj len symbolická a ten výsledok aj čo sa týka činnosti Národnej rady, aj čo sa týka tej úspory by stál za to, by stál za to, aby, aby sme to jednoducho, aby sme to jednoducho tým ľuďom, takúto možnosť dali. Nehovoriac o tom, že, nehovoriac o tom, že už pri najbližších voľbách do Národnej rady by bol omnoho väčší adrenalín pre mnohých poslancov, ktorí by nevedeli, teda či budú znova opäť poslancami, alebo nebudú, a aj pre občanov Slovenskej republiky by tie voľby mohli byť atraktívnejšie, zaujímavejšie, voľby by mohli mať vyššiu účasť a jednoducho tým by sme naopak prispeli k zvýšeniu demokracie, lebo čím majú nejaké voľby vyššiu účasť, tým je, samozrejme, ich legitimita vyššia a tým sú orgány, ktoré sú v takýchto voľbách zvolené naozaj legitímnejšie a majú aj akúsi, vyšší rešpekt alebo vyššiu úroveň aj medzi obyvateľmi Slovenskej republiky.
Takže, kolegyne, kolegovia, zníženie poslancov zo 150 na 100, akási sebareflexia Národnej rady Slovenskej republiky, akási sebamotivácia na to, aby to tu začalo konečne fungovať lepšie, alebo aspoň tak, ako by skutočný parlament mohol a mal fungovať, a ja si myslím, že potom aj, potom aj tá činnosť vlády by možno začala vyzerať inak, pretože vidíme, že dnes sú kontrolné mechanizmy poslancov ako jednotlivcov, ako súčasti Národnej rady, parlamentu, sú úplne symbolické. Povedzte mi, ako má, akú možnosť má radový poslanec, nevravím, že poslanecký klub, ale poslanec možnosť kontrolovať členov vlády. Absolútne žiadnu. Dáte interpeláciu, napíšu vám, čo chcú na tú interpeláciu, čo chcú. Na hodine otázok, vyžrebujú si otázky, ktoré sa dobre počúvajú, s odpoveďami, ktoré sú uchu lahodiace. Hlasuje sa o, hlasuje sa o tom, či odpovede na interpelácie boli, boli uspokojivé, alebo nie. No, dobre, tak koalícia si to odhlasuje, a keby, a keby, kolegyne, kolegovia, keby sa to aj neodhlasovalo, čo sa stane? Čo sa stane? Proste nič. To znamená, my ako poslanci máme možnosť pri nejakom probléme, pri nejakej nespokojnosti aj občanov, ku nám sa to od nich dostáva, máme možnosť dávať interpelácie a tie interpelácie si vláda môže, povedzme si na rovinu, ako to je, strčiť za klobúk. Strčiť za klobúk. Reálne opozičný poslanec nemá absolútne žiadnu šancu na to, aby akúkoľvek kontrolnú nejakú aktivitu voči, voči tým, ktorí vládnu, rozhodujú, ovládajú životy ľudí, mal, a preto nevidím dôvod, prečo neznížiť počet poslancov v Národnej rade zo 150 na 100 a, naopak, a, naopak, ale to už by bol následný krok, pridať poslancom na kompetenciách voči vláde, pridať aj jednotlivým poslancom na kompetenciách voči vládnym a štátnym orgánom.
Veď zoberte, že taký občan, zúfalý občan príde za hociktorým opozičným poslanom, pán poslanec, toto, toto, toto, viem o tomto všetkom. No a čo vy ako poslanec môžte spraviť? Nič, nič! To je proste fakt, to je realita a mali by sme začať s tým niečo robiť, lebo postupne sa aj vďaka tým niektorým hlúpym zákonom, ktoré sa tu prijímajú, dostaneme od demokratickej podstaty Slovenskej republiky do nejakej podstaty oligarchistickej a ako keby takej skoro až v niektorých oblastiach, povedal by som, že totalitnej. (Ruch v sále.) To by sme nechceli a trošku rešpektu, pán kolega. Ja viem, že SaS-ka... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik, poprosím vás.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
137.
Pán podpredseda, spravte s ním poriadok skôr, ako s ním spravím poriadok ja.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pani poslankyňa Nehézová, faktická poznámka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja ťa, Marian, len doplním.(Reakcia z pléna.) Ja ťa len doplním v tých kompetenciách poslancov.
Takisto kompetencia, keď sme išli na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sme mali vykonať prieskum, laicky povedané, na výberové konanie záchraniek, a tento prieskum nám nebol umožnený, takže potom na čo tí poslanci vlastne sú, keď sme tam prišli a nedozvedeli sme sa nič? Ani vtedy, ani dodnes nemáme žiadnu informáciu, ako to výberové teda prebiehalo, či bolo správne, alebo nesprávne.
Takže mal si úplnú pravdu.