51. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Mariána Chmelára, Jany Nehézovej a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1680, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1787. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Chmelárovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Mariána Chmelára, Jany Nehézovej a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1680.)

Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne a poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol za poslancov strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, za Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jany Nehézovej, Mariána Chmelára a Jána Kecskésa predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zakomponovať princíp zásluhovosti do podmienok nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti.
Ďalšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Soni Gaborčákovej.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1680. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1787 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa. Do rozpravy, do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Nehézová a potom pán poslanec Kotleba.
Nech sa páči, pán poslanec Chmelár.

V predmetnom zákone ide o problém, že keď zamestnanec stratí prácu, nastupuje štát, ktorý v rámci svojej sociálnej dávky dokáže na malú chvíľu výpadok príjmov nahradiť. Jedinou splniteľnou podmienkou, ktorú zamestnanec, ktorý prišiel o prácu, musí splniť, je, že musel pred prepustením pracovať minimálne dva roky. Štát v rámci tejto sociálnej dávky však nerozlišuje, koľko ktorý prepustený zamestnanec pracoval, a dávka trvá pre všetkých prepustených zamestnancov rovnako. To znamená, že aj občan, ktorý pracoval 2 roky, alebo občan, ktorý odpracoval 20 rokov, majú rovnaké podmienky poberania podpory v nezamestnanosti. Súčasná maximálna doba poberania dávky v nezamestnanosti je 6 mesiacov bez rozdielu od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom období.
Do navrhovanej novely sa preto ustanovuje princíp zásluhovosti na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Dôvodom ustanovenia tohto princípu je, že starší človek si ťažšie hľadá novú prácu. Nie je to preto, že by nechcel pracovať, ale dnešné, hlavne podnikateľské prostredie na pracovné miesta obsadzuje mladých ľudí, ktorí sú z pochopiteľných dôvodov viac pružnejší v práci. Preto človek, ktorý je starší, je automaticky diskriminovaný pred mladšou pracovnou silou. Hľadanie novej pracovnej príležitosti je pre neho zdĺhavejší proces a máme zato, že ak sa podieľal na platení sociálnych odvodov dlhodobo, dlhšiu dobu, štát by mu, by mu mal ponúknuť vhodné podmienky na aktívne hľadanie si novej práce.
Podpora v nezamestnanosti sa bude poskytovať evidovanému nezamestnanému v závislosti od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom období, a to nasledovne:
- pri odpracovaní do 15 rokov po dobu 6 mesiacov,
- pri odpracovaní od 15 do 25 rokov po dobu 9 mesiacov,
- a pri odpracovaní viac ako 25 rokov po dobu 12 mesiacov.
Dôvodom zvyšovania doby poberania podpory v nezamestnanosti je najmä zavedenie princípu zásluhovosti a takisto to, že ľudia, ktorí odpracujú viac rokov, majú väčší problém si nájsť nové pracovné miesto s ohľadom na ich vek. Pri predĺžení doby podpory poberania dávky budú mať ľudia možnosť nájsť si dobrú prácu, dobrú a primeranú prácu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nehézová.

Aj by som sa prihovorila, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale nemám veľmi komu.
Ale teda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úlohou človeka na tejto planéte podľa môjho uváženia je v prvom rade mať rodinu, mať deti, mať bývanie a mať prácu. Táto práca musí byť, aby sme dokázali zabezpečiť finančné prostriedky na existenciu na tejto planéte. Väčšinu svojho času strávime v práci, a preto vždy, keď človek príde o prácu alebo o zamestnanie, je z toho nešťastný, frustrovaný až depresívny, a to hlavne človek, ktorý odpracoval na jednom pracovnom mieste niekoľko rokov, ba možno aj niekoľko desaťročí. Takýto človek toto pracovné miesto opúšťa so smútkom, žiaľom na duši, s pocitom sklamania a s pocitom zbytočnosti.
Preto by sme očakávali, že štát by mal dvihnúť podporu v tejto ťažkej chvíli a pomôcť ľuďom, teda nezamestnaným ľuďom. Štát v tejto dobe poskytuje svojim občanom podporu v nezamestnanosti, ale nezohľadňuje dĺžku odpracovaných rokov. To znamená, že aj občan, ktorý odpracoval len dva roky alebo odpracoval 20 rokov, má rovnaké podmienky poberania podpory v nezamestnanosti. V tomto čase je to šesť mesiacov bez rozdielu od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom kalendárnom roku. A ja si myslím, že je to nespravodlivé, ba dokonca až diskriminačné.
Preto navrhujeme, aby podporu v nezamestnanosti dostávali ľudia s prihliadnutím na to, koľko rokov platili príspevok na poistenie v nezamestnanosti a aby sa zároveň zvyšovala doba poberania podpory v nezamestnanosti úmerne s období platenia poistného v nezamestnanosti. To znamená, keď niekto odpracoval 20 rokov a bol poistený celých 20´rokov, nemôže poberať taký istý čas podporu v nezamestnanosti ako lajdák, ktorý si toto poistenie platí dva roky alebo päť rokov.
Musíme zaviesť zásluhovosť v poberaní podpory v nezamestnanosti. Presné rozdelenie už bolo povedané, ale ja vám ho pre istotu zopakujem.
Zamestnanec, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti do 15 rokov, bude poberať podporu v nezamestnanosti 6 mesiacov. Zamestnanec, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti od 15 do 25 rokov, bude poberať podporu v nezamestnanosti 9 mesiacov. A zamestnanec, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti viac ako 25 rokov, by mal mať nárok na podporu v nezamestnanosti 12 mesiacov.
Máme za to, že zamestnanec čím viac odpracoval, tým viac mesiacov musí mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Dávame ľuďom možnosť bez stresu a depresie dlhší čas na to, aby si našli kvalitnú a adekvátnu novú prácu, aby mali možnosť dlhšieho výberu práce z pracovných ponúk, aj keď si myslím, že človek, ktorý pracoval 25 rokov, nebude ležať doma, nakoľko má tak vyvinuté pracovné návyky, že mu to svedomie nedá a doma ležať bez práce nebude. No vzhľadom na to, že po odpracovaní 15 a viac rokov už človek nie je najmladší, má väčší problém si nájsť adekvátnu prácu alebo zamestnanie. A dokonca človek, ktorý odpracoval 25 rokov a viac, má nielen problém si nájsť prácu, ale má určite aj zdravotné problémy.
Preto si myslíme, že predĺžením doby poberania podpory v nezamestnanosti u takýchto nezamestnaných vznikne priestor na prehodnotenie pracovných zručností, prehodnotenie zdravotného stavu, prehodnotenie kvalifikácie, vzdelania a možno aj zamyslenie sa nad rekvalifikáciou nezamestnaného. Počas tejto doby bude mať možnosť nezamestnaný nasmerovať svoje ďalšie pracovné zámery a rozšíri si vedomosti a zručnosti. Preto pomôžme ľuďom prežiť ťažkú životnú situáciu.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu nášho návrhu.

Pán poslanec Kotleba.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, kým prejdem k nejakému môjmu pohľadu na tento náš návrh, že čo, prečo a kvôli čomu, chcem vás, pán podpredseda, poprosiť, že ak by náhodou sem znova prišiel ten pán kolega zo SaS na nejakom matroši, alebo na čom je, a posielal tu ľudí do plynu, aby ste zasiahli, lebo naozaj nechcem zbytočne ísť do konfliktu s takýmto človekom. Ďakujem pekne.
Tak teda ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, tento náš návrh je vlastne veľmi jednoduchá vec, ako zaviesť princíp zásluhovosti do sociálneho systému. Dnes aj vďaka návrhom iných kolegov z iných poslaneckých klubov, resp. politických strán tu naozaj popoludní v podstate dosť dlho rozprávame o princípe solidarity v rámci nastavenia prostredia na Slovensku, o princípe súdržnosti medzi tými, ktorí majú možnosti, majú prostriedky, a tými, ktorí potrebujú nejakú pomoc a potrebujú proste potiahnuť v nejakej zlej životnej alebo zdravotnej situácii, a tento náš návrh je vlastne úplné konkretizovanie, konkretizovanie takéhoto princípu vzájomnej pomoci, princípu vzájomnej súdržnosti a solidarity v pracovnom možno prostredí alebo pracovnom práve, jednoducho v oblasti zamestnanosti a v oblasti podpory štátu pre tých, ktorí poctivo pracovali, snažili sa, ale z nejakého dôvodu prišli o prácu.
Bolo tu už povedané veľa o tom, že aké sú rôzne deformácie pracovného trhu, čo sa týka uplatnenia mladších a starších ľudí, čo sa týka možno nie celkom že diskriminácie, ale možnosti nájsť uplatnenie na trhu práce v dnešnom pseudokapitalistickom systéme, ktorý tu vládne a ktorý spôsobuje najviac zo všetkého chaos a utrpenie mnohým, mnohým ľuďom a rodinám. A práve preto, že sa nachádzame v čase, keď naozaj tí starší ľudia, naozaj tí, ktorí celý život poctivo pracovali alebo veľkú časť svojho produktívneho veku poctivo pracovali v nejakom stabilnom pracovnom prostredí, tak práve títo ľudia dnes mnohokrát bez absolútne žiadneho vlastného pričinenia alebo zavinenia prichádzajú o prácu a sú z toho úplne zúfalí. Mnohí sú živiteľmi rodín ako jediní v rodine, prinášajú nejaký príjem, mnohí z týchto ľudí majú ešte malé deti, školopovinné deti a v momente, v momente sa im mení životná situácia, v momente sa im mení finančné zabezpečenie, v momente sa napríklad hypotéka stáva gilotínou na krku týchto ľudí. A my sme presvedčení, že Slovenská republika má dnes naozaj toľko peňazí a vláda disponuje takým obrovským rozpočtom, že podporiť formou tejto predĺženej lehoty na prijímanie tej podpory v nezamestnanosti práve týchto ľudí, je absolútne prirodzené, sociálne a spravodlivé.
Nejde len o to, že tí ľudia sú starší, ale v kontexte s tým, že aj dlhšie pracovali, že aj dlhšie do tohto štátu aktívne prispievali, tak si myslím, že úplne prirodzene si zaslúžia to, aby aj ten štát im dal pocítiť, že tá pomocná ruka bude pre nich dlhšia, silnejšia, bude im pomáhať po tú dlhšiu dobu.
Keď sa pozriete na technické detaily, na paragrafové znenie nášho návrhu, tak tam vidno úplne jasne, medzi tou najkratšou lehotou a tou najdlhšou lehotou je rozdiel len 6 mesiacov. Šesť mesiacov je z pohľadu vlády, z pohľadu štátu absolútne nič. A z pohľadu takých, ako pán poslanec Baránik. Absolútne nič. Šesť mesiacov ale z pohľadu človeka, ktorý stratí prácu, z pohľadu človeka, ktorý musí živiť rodinu, z pohľadu človeka, ktorý si musel zobrať tú prekliatu hypotéku, lebo však štát byty pre ľudí nestavia, vláda byty pre ľudí nestavia, tak z pohľadu takéhoto človeka, takejto rodiny je možnosť o šesť mesiacov mať viac času na to, aby sa dali dokopy, aby si našiel možno nejakú alternatívnu prácu, aby si možno dal do poriadku svoj zdravotný stav, aby bol pripravený možno vykonávať aj inú prácu, povedzme manuálnu alebo proste akúkoľvek, je podľa nášho názoru obrovská pomoc. Obrovská pomoc. Určite to tým ľuďom, mnohým, tisíckam ľudí každý rok pomôže viac, ako keď nakúpime americké stíhačky. Určite im to pomôže viac, ako keď dáme 60 mil. mimovládkam.
Jednoducho poďme konečne spraviť niečo konkrétne pre konkrétnych ľudí v Slovenskej republike. Naozaj nemôžme, tí, ktorí nechcú podporiť alebo by nechceli podporiť tento návrh, nemôžme predsa závidieť ešte aj tým ľuďom, ktorí prídu o robotu, že ešte budú mať možnosť tí, ktorí až 25 a viac rokov pracovali, získavať tú podporu, nie 6 mesiacov, ale 12. Veď tým, že takýto benefit tým ľuďom alebo takúto barličku, lebo to nie je benefit, prísť o prácu nie je benefit, žiaľ, v dnešnej spoločnosti je to bežná vec, ale že takúto barličku parlament schváli a poskytne tým ľuďom, tak preto bude dôvod na hrdosť pre nás všetkých. Dôvod na hrdosť pre nás všetkých, že proste naozaj si tých ľudí vážime, naozaj cítime, že tá podporu zo štátu by im mala ísť, by im mala patriť a chceme a vieme im ju dať.
Totiž dnes na Slovensku, na ktorú stranu sa pozriete, nemyslím politickú, ale svetovú, lebo už aby sme tu neriešili iba politické strany, tak vidíme obrovskú nespravodlivosť. Jedným sa dáva všetko zadarmo, úplne všetko zadarmo, pravidlá neplatia, zákony neplatia a pre iných sa vyžaduje do detailu splnenie každej maličkosti, písmenka, sprostosti aj v tých najhlúpejších a zbytočných zákonoch. A, žiaľ, tí pracujúci ľudia, tá stredná trieda, tí obyčajní obyvatelia Slovenskej republiky, čo každý deň pracujú, platia dane, aby sa vláda mohla rozhadzovať, tak tí cítia najviac to, že štát je tu viac-menej len pre tých darmožráčov, len pre tých parazitov, len pre tú skupinu tých oligarchov a horných 10-tisíc s hodinkami za 50-tisíc, a absolútne necítia, že by vláda a štát robili niečo pre nich.
Viete, keď, keď vieme dať 650 mil. eur za totálne zbytočnú fabriku Land Rover Jaguar v Nitre, kde bola nezamestnanosť pred tým 2 % a dnes v tej fabrike robí viac ako 80 % cudzincov a občania Slovenskej republiky sa svojimi daňami vyzbierali na 650 mil. eur pre cudzincov a vieme dať viac ako 3 mil. eur, alebo koľko to presne bolo, na dotáciu pre fabriku Porsche, tak si myslím, že vláda musí nájsť peniaze na podporu pre nezamestnaných ľudí, ktorí po 25 alebo 15 rokoch prišli o prácu, ktorí proste potrebujú tú pomocnú ruku, ruku zo strany štátu a musí im ju vedieť podať. Musí im ju vedieť podať. A keďže to vláda neurobila sama od seba, čo ja sa čudujem, pretože je pred voľbami a takýto, takýto zákon by z pohľadu vlády bol obrovský predvolebný ťah, tak poďme ich k tomu donútiť. Poďme ich k tomu donútiť, poďme im ako poslanci, ako parlament povedať, chceme, aby ste to tým ľuďom dali, chceme, aby ste im dali ten, aspoň ten pocit, že, že vláde na nich záleží a že ich bude podporovať pri takom ťažkom životnom okamihu, pri takom ťažkom životnom momente, ako je strata dlhodobej práce, strata dlhodobého príjmu do rodiny. Neviem si predstaviť ani jeden jediný dôvod, okrem teda možno nejakého príliš veľkého holdovania fetu v klube SaS, ktorý by mal byť dosť vážny na to, aby čo len jeden normálny poslanec Národnej rady odmietol dať týmto ruku, týmto ľuďom pomocnú ruku pri strate práce. Však štátny rozpočet to nebude stáť dokopy nič a tým ľuďom to neskutočne v ich životoch pomôže.
Preto vás prosím, kolegyne, kolegovia, zamyslite sa nad tým, a keď budeme o tejto veci hlasovať, nepozerajte zase na politické tričko, nepozerajte na predkladateľov, že sme to zase my, tí zlí, najhorší na svete, Kotlebovci, a predstavte si za tým tie príbehy tých rodín a pozrite sa na to takto.
Ďakujem pekne.