51. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne a poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol za poslancov strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, za Mariana Kotlebu, Martina Beluského, Jany Nehézovej, Mariána Chmelára a Jána Kecskésa predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zakomponovať princíp zásluhovosti do podmienok nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti.
Ďalšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1680. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1787 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

V predmetnom zákone ide o problém, že keď zamestnanec stratí prácu, nastupuje štát, ktorý v rámci svojej sociálnej dávky dokáže na malú chvíľu výpadok príjmov nahradiť. Jedinou splniteľnou podmienkou, ktorú zamestnanec, ktorý prišiel o prácu, musí splniť, je, že musel pred prepustením pracovať minimálne dva roky. Štát v rámci tejto sociálnej dávky však nerozlišuje, koľko ktorý prepustený zamestnanec pracoval, a dávka trvá pre všetkých prepustených zamestnancov rovnako. To znamená, že aj občan, ktorý pracoval 2 roky, alebo občan, ktorý odpracoval 20 rokov, majú rovnaké podmienky poberania podpory v nezamestnanosti. Súčasná maximálna doba poberania dávky v nezamestnanosti je 6 mesiacov bez rozdielu od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom období.
Do navrhovanej novely sa preto ustanovuje princíp zásluhovosti na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Dôvodom ustanovenia tohto princípu je, že starší človek si ťažšie hľadá novú prácu. Nie je to preto, že by nechcel pracovať, ale dnešné, hlavne podnikateľské prostredie na pracovné miesta obsadzuje mladých ľudí, ktorí sú z pochopiteľných dôvodov viac pružnejší v práci. Preto človek, ktorý je starší, je automaticky diskriminovaný pred mladšou pracovnou silou. Hľadanie novej pracovnej príležitosti je pre neho zdĺhavejší proces a máme zato, že ak sa podieľal na platení sociálnych odvodov dlhodobo, dlhšiu dobu, štát by mu, by mu mal ponúknuť vhodné podmienky na aktívne hľadanie si novej práce.
Podpora v nezamestnanosti sa bude poskytovať evidovanému nezamestnanému v závislosti od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom období, a to nasledovne:
- pri odpracovaní do 15 rokov po dobu 6 mesiacov,
- pri odpracovaní od 15 do 25 rokov po dobu 9 mesiacov,
- a pri odpracovaní viac ako 25 rokov po dobu 12 mesiacov.
Dôvodom zvyšovania doby poberania podpory v nezamestnanosti je najmä zavedenie princípu zásluhovosti a takisto to, že ľudia, ktorí odpracujú viac rokov, majú väčší problém si nájsť nové pracovné miesto s ohľadom na ich vek. Pri predĺžení doby podpory poberania dávky budú mať ľudia možnosť nájsť si dobrú prácu, dobrú a primeranú prácu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Aj by som sa prihovorila, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale nemám veľmi komu.
Ale teda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úlohou človeka na tejto planéte podľa môjho uváženia je v prvom rade mať rodinu, mať deti, mať bývanie a mať prácu. Táto práca musí byť, aby sme dokázali zabezpečiť finančné prostriedky na existenciu na tejto planéte. Väčšinu svojho času strávime v práci, a preto vždy, keď človek príde o prácu alebo o zamestnanie, je z toho nešťastný, frustrovaný až depresívny, a to hlavne človek, ktorý odpracoval na jednom pracovnom mieste niekoľko rokov, ba možno aj niekoľko desaťročí. Takýto človek toto pracovné miesto opúšťa so smútkom, žiaľom na duši, s pocitom sklamania a s pocitom zbytočnosti.
Preto by sme očakávali, že štát by mal dvihnúť podporu v tejto ťažkej chvíli a pomôcť ľuďom, teda nezamestnaným ľuďom. Štát v tejto dobe poskytuje svojim občanom podporu v nezamestnanosti, ale nezohľadňuje dĺžku odpracovaných rokov. To znamená, že aj občan, ktorý odpracoval len dva roky alebo odpracoval 20 rokov, má rovnaké podmienky poberania podpory v nezamestnanosti. V tomto čase je to šesť mesiacov bez rozdielu od celkovej doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutej v príslušnom kalendárnom roku. A ja si myslím, že je to nespravodlivé, ba dokonca až diskriminačné.
Preto navrhujeme, aby podporu v nezamestnanosti dostávali ľudia s prihliadnutím na to, koľko rokov platili príspevok na poistenie v nezamestnanosti a aby sa zároveň zvyšovala doba poberania podpory v nezamestnanosti úmerne s období platenia poistného v nezamestnanosti. To znamená, keď niekto odpracoval 20 rokov a bol poistený celých 20´rokov, nemôže poberať taký istý čas podporu v nezamestnanosti ako lajdák, ktorý si toto poistenie platí dva roky alebo päť rokov.
Musíme zaviesť zásluhovosť v poberaní podpory v nezamestnanosti. Presné rozdelenie už bolo povedané, ale ja vám ho pre istotu zopakujem.
Zamestnanec, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti do 15 rokov, bude poberať podporu v nezamestnanosti 6 mesiacov. Zamestnanec, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti od 15 do 25 rokov, bude poberať podporu v nezamestnanosti 9 mesiacov. A zamestnanec, ktorý si platil poistenie v nezamestnanosti viac ako 25 rokov, by mal mať nárok na podporu v nezamestnanosti 12 mesiacov.
Máme za to, že zamestnanec čím viac odpracoval, tým viac mesiacov musí mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Dávame ľuďom možnosť bez stresu a depresie dlhší čas na to, aby si našli kvalitnú a adekvátnu novú prácu, aby mali možnosť dlhšieho výberu práce z pracovných ponúk, aj keď si myslím, že človek, ktorý pracoval 25 rokov, nebude ležať doma, nakoľko má tak vyvinuté pracovné návyky, že mu to svedomie nedá a doma ležať bez práce nebude. No vzhľadom na to, že po odpracovaní 15 a viac rokov už človek nie je najmladší, má väčší problém si nájsť adekvátnu prácu alebo zamestnanie. A dokonca človek, ktorý odpracoval 25 rokov a viac, má nielen problém si nájsť prácu, ale má určite aj zdravotné problémy.
Preto si myslíme, že predĺžením doby poberania podpory v nezamestnanosti u takýchto nezamestnaných vznikne priestor na prehodnotenie pracovných zručností, prehodnotenie zdravotného stavu, prehodnotenie kvalifikácie, vzdelania a možno aj zamyslenie sa nad rekvalifikáciou nezamestnaného. Počas tejto doby bude mať možnosť nezamestnaný nasmerovať svoje ďalšie pracovné zámery a rozšíri si vedomosti a zručnosti. Preto pomôžme ľuďom prežiť ťažkú životnú situáciu.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu nášho návrhu.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, kým prejdem k nejakému môjmu pohľadu na tento náš návrh, že čo, prečo a kvôli čomu, chcem vás, pán podpredseda, poprosiť, že ak by náhodou sem znova prišiel ten pán kolega zo SaS na nejakom matroši, alebo na čom je, a posielal tu ľudí do plynu, aby ste zasiahli, lebo naozaj nechcem zbytočne ísť do konfliktu s takýmto človekom. Ďakujem pekne.
Tak teda ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, tento náš návrh je vlastne veľmi jednoduchá vec, ako zaviesť princíp zásluhovosti do sociálneho systému. Dnes aj vďaka návrhom iných kolegov z iných poslaneckých klubov, resp. politických strán tu naozaj popoludní v podstate dosť dlho rozprávame o princípe solidarity v rámci nastavenia prostredia na Slovensku, o princípe súdržnosti medzi tými, ktorí majú možnosti, majú prostriedky, a tými, ktorí potrebujú nejakú pomoc a potrebujú proste potiahnuť v nejakej zlej životnej alebo zdravotnej situácii, a tento náš návrh je vlastne úplné konkretizovanie, konkretizovanie takéhoto princípu vzájomnej pomoci, princípu vzájomnej súdržnosti a solidarity v pracovnom možno prostredí alebo pracovnom práve, jednoducho v oblasti zamestnanosti a v oblasti podpory štátu pre tých, ktorí poctivo pracovali, snažili sa, ale z nejakého dôvodu prišli o prácu.
Bolo tu už povedané veľa o tom, že aké sú rôzne deformácie pracovného trhu, čo sa týka uplatnenia mladších a starších ľudí, čo sa týka možno nie celkom že diskriminácie, ale možnosti nájsť uplatnenie na trhu práce v dnešnom pseudokapitalistickom systéme, ktorý tu vládne a ktorý spôsobuje najviac zo všetkého chaos a utrpenie mnohým, mnohým ľuďom a rodinám. A práve preto, že sa nachádzame v čase, keď naozaj tí starší ľudia, naozaj tí, ktorí celý život poctivo pracovali alebo veľkú časť svojho produktívneho veku poctivo pracovali v nejakom stabilnom pracovnom prostredí, tak práve títo ľudia dnes mnohokrát bez absolútne žiadneho vlastného pričinenia alebo zavinenia prichádzajú o prácu a sú z toho úplne zúfalí. Mnohí sú živiteľmi rodín ako jediní v rodine, prinášajú nejaký príjem, mnohí z týchto ľudí majú ešte malé deti, školopovinné deti a v momente, v momente sa im mení životná situácia, v momente sa im mení finančné zabezpečenie, v momente sa napríklad hypotéka stáva gilotínou na krku týchto ľudí. A my sme presvedčení, že Slovenská republika má dnes naozaj toľko peňazí a vláda disponuje takým obrovským rozpočtom, že podporiť formou tejto predĺženej lehoty na prijímanie tej podpory v nezamestnanosti práve týchto ľudí, je absolútne prirodzené, sociálne a spravodlivé.
Nejde len o to, že tí ľudia sú starší, ale v kontexte s tým, že aj dlhšie pracovali, že aj dlhšie do tohto štátu aktívne prispievali, tak si myslím, že úplne prirodzene si zaslúžia to, aby aj ten štát im dal pocítiť, že tá pomocná ruka bude pre nich dlhšia, silnejšia, bude im pomáhať po tú dlhšiu dobu.
Keď sa pozriete na technické detaily, na paragrafové znenie nášho návrhu, tak tam vidno úplne jasne, medzi tou najkratšou lehotou a tou najdlhšou lehotou je rozdiel len 6 mesiacov. Šesť mesiacov je z pohľadu vlády, z pohľadu štátu absolútne nič. A z pohľadu takých, ako pán poslanec Baránik. Absolútne nič. Šesť mesiacov ale z pohľadu človeka, ktorý stratí prácu, z pohľadu človeka, ktorý musí živiť rodinu, z pohľadu človeka, ktorý si musel zobrať tú prekliatu hypotéku, lebo však štát byty pre ľudí nestavia, vláda byty pre ľudí nestavia, tak z pohľadu takéhoto človeka, takejto rodiny je možnosť o šesť mesiacov mať viac času na to, aby sa dali dokopy, aby si našiel možno nejakú alternatívnu prácu, aby si možno dal do poriadku svoj zdravotný stav, aby bol pripravený možno vykonávať aj inú prácu, povedzme manuálnu alebo proste akúkoľvek, je podľa nášho názoru obrovská pomoc. Obrovská pomoc. Určite to tým ľuďom, mnohým, tisíckam ľudí každý rok pomôže viac, ako keď nakúpime americké stíhačky. Určite im to pomôže viac, ako keď dáme 60 mil. mimovládkam.
Jednoducho poďme konečne spraviť niečo konkrétne pre konkrétnych ľudí v Slovenskej republike. Naozaj nemôžme, tí, ktorí nechcú podporiť alebo by nechceli podporiť tento návrh, nemôžme predsa závidieť ešte aj tým ľuďom, ktorí prídu o robotu, že ešte budú mať možnosť tí, ktorí až 25 a viac rokov pracovali, získavať tú podporu, nie 6 mesiacov, ale 12. Veď tým, že takýto benefit tým ľuďom alebo takúto barličku, lebo to nie je benefit, prísť o prácu nie je benefit, žiaľ, v dnešnej spoločnosti je to bežná vec, ale že takúto barličku parlament schváli a poskytne tým ľuďom, tak preto bude dôvod na hrdosť pre nás všetkých. Dôvod na hrdosť pre nás všetkých, že proste naozaj si tých ľudí vážime, naozaj cítime, že tá podporu zo štátu by im mala ísť, by im mala patriť a chceme a vieme im ju dať.
Totiž dnes na Slovensku, na ktorú stranu sa pozriete, nemyslím politickú, ale svetovú, lebo už aby sme tu neriešili iba politické strany, tak vidíme obrovskú nespravodlivosť. Jedným sa dáva všetko zadarmo, úplne všetko zadarmo, pravidlá neplatia, zákony neplatia a pre iných sa vyžaduje do detailu splnenie každej maličkosti, písmenka, sprostosti aj v tých najhlúpejších a zbytočných zákonoch. A, žiaľ, tí pracujúci ľudia, tá stredná trieda, tí obyčajní obyvatelia Slovenskej republiky, čo každý deň pracujú, platia dane, aby sa vláda mohla rozhadzovať, tak tí cítia najviac to, že štát je tu viac-menej len pre tých darmožráčov, len pre tých parazitov, len pre tú skupinu tých oligarchov a horných 10-tisíc s hodinkami za 50-tisíc, a absolútne necítia, že by vláda a štát robili niečo pre nich.
Viete, keď, keď vieme dať 650 mil. eur za totálne zbytočnú fabriku Land Rover Jaguar v Nitre, kde bola nezamestnanosť pred tým 2 % a dnes v tej fabrike robí viac ako 80 % cudzincov a občania Slovenskej republiky sa svojimi daňami vyzbierali na 650 mil. eur pre cudzincov a vieme dať viac ako 3 mil. eur, alebo koľko to presne bolo, na dotáciu pre fabriku Porsche, tak si myslím, že vláda musí nájsť peniaze na podporu pre nezamestnaných ľudí, ktorí po 25 alebo 15 rokoch prišli o prácu, ktorí proste potrebujú tú pomocnú ruku, ruku zo strany štátu a musí im ju vedieť podať. Musí im ju vedieť podať. A keďže to vláda neurobila sama od seba, čo ja sa čudujem, pretože je pred voľbami a takýto, takýto zákon by z pohľadu vlády bol obrovský predvolebný ťah, tak poďme ich k tomu donútiť. Poďme ich k tomu donútiť, poďme im ako poslanci, ako parlament povedať, chceme, aby ste to tým ľuďom dali, chceme, aby ste im dali ten, aspoň ten pocit, že, že vláde na nich záleží a že ich bude podporovať pri takom ťažkom životnom okamihu, pri takom ťažkom životnom momente, ako je strata dlhodobej práce, strata dlhodobého príjmu do rodiny. Neviem si predstaviť ani jeden jediný dôvod, okrem teda možno nejakého príliš veľkého holdovania fetu v klube SaS, ktorý by mal byť dosť vážny na to, aby čo len jeden normálny poslanec Národnej rady odmietol dať týmto ruku, týmto ľuďom pomocnú ruku pri strate práce. Však štátny rozpočet to nebude stáť dokopy nič a tým ľuďom to neskutočne v ich životoch pomôže.
Preto vás prosím, kolegyne, kolegovia, zamyslite sa nad tým, a keď budeme o tejto veci hlasovať, nepozerajte zase na politické tričko, nepozerajte na predkladateľov, že sme to zase my, tí zlí, najhorší na svete, Kotlebovci, a predstavte si za tým tie príbehy tých rodín a pozrite sa na to takto.
Ďakujem pekne.

K financovaniu tejto podpory v nezamestnanosti by som chcel ešte podotknúť, že tuná sa nejedná ani tak veľmi o solidaritu, o ktorej bola reč pred chvíľou, do tohto fondu si prispievajú zamestnanci a ich zamestnávatelia. Peniaze z tohto fondu nie je možné použiť na iné účely, len na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Čiže je to vlastne určitá forma šetrenia, ktorú si tí zamestnanci a zamestnávatelia vykonávajú, a potom teda po splnení podmienok z tejto pokladničky, z tohto fondu sú im, je im vyplácaná. Takže neni tam napojený žiadny, žiadny štátny rozpočet, sú to ich našetrené peniaze.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, teda Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Peter Krupa predkladajú v tomto volebnom období už po tretíkrát návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto nášho legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívny a spravodlivejší proces. Sme presvedčení, že to v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a predovšetkým vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán podpredseda, kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákon.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Panie poslankyne, páni poslanci, položme si spoločne hneď na úvod tejto rozpravy otázku. Čo je jeden z najväčších problémov, ktorý trápi občanov Slovenskej republiky? To, že to je nízka životná úroveň, nezamestnanosť, sociálna nespravodlivosť, nefunkčné školstvo či zdravotníctvo, tak to o tom asi nikto z nás nepochybuje. No k týmto problémom môžme bezpochyby zaradiť aj problém kriminality. Jednoducho to, že občania Slovenskej republiky sa nemôžu cítiť ani vo svojej vlasti, ani vo svojich vlastných domovoch bezpečne, že sa môžu stať ľahko a aj sa stávajú obeťami trestných činov. A predovšetkým ak sa stanú obeťami trestného činu, že sa častokrát nemôžu dovolať spravodlivosti, teda spravodlivého trestu pre zločincov, ktorí im ublížili, a to veľakrát tak, že im doslova zničili celý život. Mnohí ľudia majú jednoducho pocit, že vláda viac ochraňuje zločincov ako samotné obete trestných činov. A nejde tu pritom len o smiešne nízke tresty za mnohé závažné trestné činy, ani o väzenský systém, ktorý u nás absolútne nemá odstrašujúci účinok. Napokon stačí sa pozrieť na počet recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú trestných činov aj napriek tomu, že už boli v minulosti trestaní. To ale nie je predmetom tejto rozpravy ani nášho návrhu zákona.
Náš návrh zákona je o tom, aby kriminálnici nemali v trestnom konaní väčšie práva ako obete trestných činov. Aby sa obete trestných činov mohli v trestnom konaní efektívne brániť. Pretože dnes je Trestný poriadok postavený tak, že poškodení, teda obete trestných činov, môžu v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môžu poškodení podávať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôžu napadnúť rozsudok, ktorým súd buď oslobodí zločinca, takisto nemôžu napadnúť smiešne nízky trest pre človeka, ktorý im ublížil, a nemôžu napadnúť ani to, keď odsúdený zločinec dostane len podmienku, namiesto toho, aby šiel spravodlivo a naozaj zaslúžene rovno sedieť.
Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tak tieto poškodený nie je oprávnený podávať absolútne vôbec. Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom ako veľmi rýchlo vybaviť trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. A dokonca ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor ho môže jednoducho navrhnúť, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces alebo iné konanie. A práve tento fakt, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer celkom vylúčený, je jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia, stačí ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste, a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu potom schváli. Keďže poškodený nemá žiadne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov prakticky už na prvostupňovom súde. To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, že sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený sa odvolať vo veci viny a trestu, ako som už hovoril, nemôže.
Realita na Slovensku je, žiaľ, taká, že pri tom, ako je nastavený súčasný systém, sa naozaj nemožno spoliehať na, len na prokurátora a na to, že bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených. Keby sme sa naňho spoliehali, boli by sme asi rovnako naivní, ako keby sme verili tomu, že vláda a jej úradníci nikdy neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú nikým podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, naopak, znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, keby ju zločinci chceli zastaviť už na samom začiatku trestného konania na súde.
Kolegyne, kolegovia, všetci dobre vieme, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie, pritom je to práve jeho život, jeho zdravie, jeho majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov, prečo sa, prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčiny najrôznejších zločincov, asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte. Súčasne je to hlavným dôvodom, prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom. Prečo neveria v to, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré ich neodradia od pokračovania v trestnej činnosti, a to veľakrát aj voči ich pôvodným obetiam. Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania, naháňania, jednoducho kriminalizovania ľudí len za ich politické názory, čoho sme svedkami čoraz častejšie, ak by namiesto toho naháňala skutočných zločincov. Keby najrôznejšie mimovládky, platené zo zahraničia, sa starali viac o pomoc obetiam trestných činov ako o to, ako polícia zachádza s asociálmi.
Naozaj je načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme teda trestný systém tak, aby bol každý jeden kriminálnik, každý jeden zločinec spravodlivo potrestaný a aby sa žiaden slušný človek nemusel báť ani o svoj život, ani o svoje zdravie, ani o svoj majetok. Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k takejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnom právnom poriadku sú obete trestných činov prakticky len bezmocnými štatistami v súdnych procesoch, kde ich zastupuje štát. Ešte viac je to vidieť na dohodách o vine a treste medzi páchateľom a prokurátorom, kde poškodený často výsledok dohody číta s úžasom, či je to niečo také v demokratickom štáte vôbec možné. V dnešných dňoch sa do verejnosti dostávajú nahrávky Gorily, správy z aplikácie Threema a podobné informácie. Nechcem v tejto chvíli citovať z týchto zdrojov a spomínať konkrétne krivdy a konkrétne mená. Nevieme, či sú zverejnené materiály v celom rozsahu pravé, nemáme istotu, či sa tam s niečím dodatočne nemanipulovalo, alebo dokonca aj niečo nevyfabrikovalo úplne od základu. Preto dnes len všeobecne. Ak by takýto alebo podobný návrh zákona bol podaný pred mnohými rokmi, mnohé z tých vecí, kde sa zneužila štátna moc na páchanie krivdy voči občanovi, by sa možno buď ani neudiali, alebo by to mali nepoctiví zástupcovia štátnej moci oveľa ťažšie.
Možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste alebo odvolať sa aj proti rozsudku zvyšuje šancu, že ten, kto prípad bude riešiť na vyššej inštancii, bude odolný voči rôznym vonkajším vplyvom. Nevidím rozumný dôvod, prečo by poškodený mal byť bez práva odvolať sa voči rozsudku, prečo v tejto veci by mal len bezmocne sledovať, či sa prokurátor odvolá alebo nie. Tlaky na ovplyvňovanie policajtov, prokurátorov, sudcov boli, sú aj budú všade na svete. Úlohou nás poslancov Národnej rady je, aby sme vytvorili právne prostredie, v ktorom sa veľmi ťažko bude dať zneužívať štátnu moc alebo robiť nespravodlivé rozhodnutia len z lajdáckosti a pohodlnosti. Doba to naozaj vyžaduje. Niet s čím otáľať a navyše svet sa globalizuje.
Zo zahraničia poznáme prípady páchateľov násilnej trestnej činnosti akože s psychickými problémami, chvíľkovou nepríčetnosťou, vďaka ktorej vyviaznu s malými trestami a dokonca aj bez trestu aj z ťažkých násilných zločinov. Miestna verejnosť to často vníma ako nespravodlivé rozhodnutia, ktoré vznikli vďaka tomu, že tamojší prokurátori a sudcovia podľahli tlaku politických mimovládok, riadených a platených zo zahraničia, či liberálnych politikov. Spomínam to preto, že často vzniká dojem, že len my na Slovensku máme v tejto oblasti problémy a že všetci ostatní sú v tom či onom vpredu a my tu sme nejaký zlý svet. Nie sme. Mnohé problémy sú v zahraničí podobné a mnoho ešte väčšie ako u nás.
Tento návrh zákona je príležitosťou urobiť, síce malý, ale veľmi dôležitý krok k návratu spravodlivosti na Slovensku a tým urobiť náš slovenský právny poriadok o niečo lepší.
Ďakujem za pozornosť.