51. schôdza

Ďakujem pekne. Registrujem prihlášky do rozpravy. A ešte dávam slovo spravodajcovi v tomto prípade, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pána poslanca Martina Poliačika. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k danému uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu. Tento spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. A zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ten bude, samozrejme, aj gestorským. A klasicky budeme mať 30- a 32-dňové lehoty na prerokovanie vo výboroch v prvom čítaní.
Pán podpredseda, môžte otvoriť všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku do rozpravy ústne. Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, ale ešte chcela zaujať stanovisko alebo teda predstaviť intenzívnejšie návrh zákona navrhovateľka. Nech sa páči, ešte v rámci rozpravy.
Poprosím v rámci rozpravy, aby ste zapli, páni.

Ďakujem veľmi pekne. Dobre. Tak ja by som bližšie uviedla podstatu svojho návrhu, ktorý mi leží na srdci vyše roka a ktorý by, ak by bol prijatý, zaviedol spravodlivosť pre rodičov, ktorí prihlasujú svoje deti do škôlok, a zároveň by priniesol pre nich aj informovanosť, ktorá im v tejto oblasti veľmi chýba.
Dovolím si povedať, že tento návrh by pomohol aj samotným riaditeľkám materských škôl, ktoré by odbremenil od ťažkých rozhodnutí, ktoré dieťa prijať, ktoré neprijať a ako to oznámiť rodičom. Áno, ide teda o zavedenie transparentných kritérií výberu detí do materských škôl, pretože takéto niečo na Slovensku, žiaľ, zatiaľ nemáme.
Posledných desať až dvanásť rokov vždy v máji prichádza pre mnohých rodičov s malými deťmi stresové obdobie. A tým stresovým obdobím je práve zápis do škôlky. Keď v 90. rokoch prišli demograficky slabšie ročníky, mnohé budovy ostali poloprázdne a tak sa jednotlivé samosprávy rozhodli ich využiť inak. Bohužiaľ, sú aj budovy, ktoré ostali nevyužité a úplne schátrali. Teraz to mrzí o to viac, že kvôli veľkému počtu detí musia jednotlivé obce či mestské časti znovu investovať nemalé prostriedky na zvyšovanie kapacít. A tieto prostriedky, už sme to počuli veľakrát aj tu od kolegov, ktorí sú primátormi niektorých miest, väčšinou ani nemajú.
Aktuálne prijímací proces prijímania dieťaťa do škôlky funguje nasledovne: Deti sa prijímajú na základe písomnej žiadosti, pričom každá škôlka má iný formulár. Čiže ani toto nemáme uniformizované. Súčasťou formulára je aj potvrdenie detského lekára o spôsobilosti navštevovať škôlku a údaj o povinnom očkovaní. Väčšina rodičov však z obavy, že ich dieťa neprijmú, podáva viac žiadostí, a to spôsobuje zbytočné časové aj byrokratické zaťaženie. V spojení s tým, že neexistujú jasné a transparentné kritériá výberu sa napokon rodičia v strachu zbiehajú pred škôlkami hneď od skorého rána, aby boli prví v poradí, čo im ale v konečnom dôsledku nijako nepomôže, ale oni to nevedia. Už teraz totiž podľa usmernenia ministerstva školstva nemôže byť podmienkou prijatia žiadosti len osobné podanie tejto prihlášky, ale máte možnosť svoje dieťa prihlásiť aj poštou alebo emailom. Čiže to státie vonku je v podstate zbytočné, ale ja rozumiem tým rodičom, prečo to robia.
No a po absolvovaní tejto byrokratickej tortúry ostávajú rodičia stále v neistote, keďže vopred nepoznajú presné kritériá, podľa ktorých sa rozhoduje. Jediné, čo v súčasnosti je jasné a máme to v zákone, je, že prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili vek päť rokov, to znamená, sú to predškoláci, dovŕšili ho do obdobia 31. 8. daného roku zápisu a potom deti na základe rozhodnutia súdu. Žiadne iné kritériá nie sú uvedené, lebo rozhodovanie je plne v kompetencii jednotlivých riaditeliek.
Ja sa ospravedlňujem, že hovorím riaditeliek. Ja som nestretla ešte riaditeľa materskej škôlky. Čiže neviem, možno Oto mi povie, či vie, či v škôlkach sú riaditelia. Bolo by super, keby boli, ale ospravedlňujem sa, že používam len tento ženský rod.
K tomu si pridajme aktuálny stav nedostatku miest v škôlkach. Teda aktuálny. On už je zúfalý asi desať rokov, kde ministerka školstva Lubyová pár týždňov dozadu vyhlásila, že bude potrebné dobudovať ešte 1 460 miest, aby boli v škôlkach umiestnené všetky päťročné deti. Čiže hovorila len o päťročných deťoch. Samozrejme, pretože príde zákon o povinnej predškolskej dochádzke a tie deti budeme musieť všetky umiestniť. Ale už to samotné bude problémom, lebo zatiaľ sa nevie, keďže účinnosť bola posunutá, tak zatiaľ sa nevie, akým spôsobom tieto deti umiestnime, keďže kapacity nie sú. Ani slovkom však nespomenula mladšie deti, ktoré tým pádom budú mať ešte menšiu možnosť získať miesto v škôlke. Nedostatok miest v škôlkach je na Slovensku dvanásť rokov neriešený problém. Stretla som množstvo rodičov, ktorí dostali zo škôlok zamietavé stanovisko, že pre nedostatok miesta ich dieťa nemôžu vziať a viac sa nedozvedeli.
A presne z tohto dôvodu som sa rozhodla predložiť tento návrh zákona, ktorý stanovuje transparentné a zrozumiteľné kritériá prijímania detí do škôlok. Tieto pravidlá budú jednotné pre všetky materské školy a zavedú spravodlivé podmienky pre všetky deti a ich rodičov, ktorí si podali prihlášku. Samozrejme, ešte raz dopĺňam, že ide o deti, na ktoré sa nevzťahuje povinná predškolská dochádzka. To znamená, deti od troch do zhruba tých piatich rokov. Podstatou návrhu sú konkrétne kritériá a tie majú svoje bodové ohodnotenie. Tým prvým kritériom je trvalý pobyt dieťaťa v príslušnej obci alebo mestskej časti, kde sa škôlka nachádza. Toto sme ohodnotili ako šesť, ohodnotili sme to šiestimi bodmi.
K trvalému pobytu dieťaťa poviem, lebo bolo veľa diskusií o tom, že, že či to nie je diskriminácia, keď proste používame aj trvalý pobyt dieťaťa ako jedno z kritérií proste prijímania detí alebo zvýhodňovania detí. Upozorňujem, toto nie je zvýhodňovanie, toto je systém, bodovací systém podľa jednotlivých kritérií a jedným z tých kritérií je práve aj trvalý pobyt dieťaťa. Prokuratúra sama už potvrdila niekoľko situácií, napríklad situácia v Petržalke, kde, kde starosta Hrčka tiež dal toto ako jedno z kritérií a oni mu vlastne potvrdili, že to nie je diskriminačné. Niekoľkokrát sa to už na Slovensku stalo. Ja si myslím, že je dôležité, aby sme mysleli na to, že tam, kde platia rodičia dane, je dobré, aby sme takéto kritérium skrátka vsunuli do celkového posudzovania vlastne týchto žiadostí detí.
Tým druhým veľmi dôležitým kritériom je vek dieťaťa. Samozrejme, opäť opakujem, dosiahnutý vek k 31. 8. toho roka, kedy prebieha zápis. Tam sme to rozdelili na niektoré vekové skupiny, a to konkrétne päť a viac rokov desať bodov, štyri roky štyri body, tri roky tri body a ešte sme tam dali aj konkrétnu podskupinu vek tri roky, ktorý bol dosiahnutý ale v období medzi 1. septembrom a 31. decembrom v tom roku, kedy prebieha zápis, aby sme skrátka vylúčili diskrimináciu detí, ktorým zle vychádzajú roky, pretože týchto detí sa to častokrát negatívne dotýka.
Tretím kritériom je sťažená sociálna situácia. Čo je to sťažená sociálna situácia? To znamená, rodič poberá buď invalidný dôchodok alebo starobný, vdovský, vdovecký dôchodok či hmotnú núdzu alebo je to osamelý rodič alebo dieťa je sirota.
Ďalším kritériom je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo sme ohodnotili tiež kritériom tri body. Tu som dostala, ja som už tento svoj návrh zákona prezentovala verejnosti. Dostala som niekoľko rôznych spätných väzieb a jedna z nich bola, že teda prečo tam vôbec dávame nejaké takéto kritérium, keď dieťa so špeciálnymi potrebami ani v škôlke poriadne nie je. No, to sa potom pýtame prečo? Odpoveď je preto, lebo nemáme dostatok asistentov, ktorí by sa takémuto dieťaťu venovali. Takže my sme považovali za dôležité takéto kritérium tam pridať. Samozrejme, je dôležité, aby sme potom mysleli na to, že či to dieťa tam má adekvátnu starostlivosť, lebo adekvátne je potrebné znížiť počet detí v triede a prijať určitý počet asistentov. Ale o tom nie je tento zákon. Skrátka tie zákony by mali byť v súlade a tento zákon myslí aj na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pretože ich je stále viac.
Piatym kritériom je celodenná starostlivosť. Celodenná starostlivosť, to je skrátka len jednoducho inými slovami alebo skôr formálne pomenovaná starostlivosť, bežná starostlivosť o dieťa, ktoré príde do škôlky okolo ôsmej a odchádza okolo 16.00 alebo 16.30. To je celodenná starostlivosť, nie že tam bude do 19.00 alebo tak. Pretože je tam rozdiel medzi celodennou a poldennou starostlivosťou, čo poldenná znamená, že okolo dvanástej na obed si rodič to dieťa berie domov. Čiže pokiaľ rodič prihlási dieťa na celodennú starostlivosť, tak toto kritérium bolo ohodnotené dvomi bodmi.
A posledné kritérium, nechcem povedať, že najmenej nejaké zásadné, ale popri tých ostatných kritériách, skrátka chceli sme to zaradiť, aby to bolo spravodlivé, ale naozaj nie je tak zásadné ako tie ostatné, a to je súrodenec. Kritérium súrodenca, to znamená, súrodenec, starší súrodenec, ktorý navštevuje tú istú škôlku, prípadne spojenú základnú školu. A to sme ohodnotili jedným bodom.
K tým bodom. To ja som si ich nevycucala z prsta, skrátka sme to naozaj preberali s odbornou obcou, inšpirovali sme sa dokonca niektorými aj mestskými časťami na Slovensku, ktoré to tak parciálne majú zavedené, ale najmä sme sa inšpirovali Českou republikou a Nemeckom, a preto sme tie body stanovili tak, ako sme ich stanovili.
Bodové poradie dieťaťa sa určí na základe spočítania všetkých bodov a pri zhodnom počte bodov bude mať prednosť vždy staršie dieťa. Riaditeľka škôlky bude mať povinnosť vyvesiť výsledky bodového hodnotenia na verejne dostupné informačné miesto v škôlke a aj na webstránku škôlky, samozrejme s prihliadnutím na GDPR. Riaditeľky už vedia, akým spôsobom to majú označovať, aby sa neporušilo GDPR a aby zároveň rodič vedel, o aké dieťa ide. Skrátka to nie je problém, hej. Na základe tohto postupu budú rodičia jasne informovaní, či ich dieťa dostalo miesto v škôlke a ak nie, aspoň budú konečne vedieť prečo. Pretože mnohokrát tí rodičia skrátka dostanú iba informáciu, že pre nedostatok miesta v škôlke sme vaše dieťa neprijali. Tam sa, to naozaj musím povedať na tomto mieste, je tam veľký priestor pre korupciu len preto, že nemáme stanovené konkrétne, jasné kritériá, na základe ktorých by rodič vedel, aha, moje dieťa nezobrali, lebo má toľko a toľko bodov na základe týchto a týchto kritérií.
Samozrejme, toto opatrenie samotné nevyrieši katastrofálny stav s nedostatkom miest v škôlkach, a preto je absolútne nevyhnutné, aby štát prevzal zodpovednosť za vytvorenie dostupných miest pre všetky deti. My v koalícii Progresívne Slovensko a SPOLU navrhujeme ako jedno z našich prioritných opatrení, ktoré ja tu navrhujem v podstate už štvrtý rok v parlamente, zaviesť garanciu miesta v škôlke pre všetky deti postupne až od troch rokov veku ako jednu z našich programových priorít.
Toľko k samotnému návrhu. Ja si myslím, že je to jeden praktický dobrý návrh, ktorý nás nebude stáť ani nejaké veľké peniaze. Veľmi zľahčí situáciu aj rodičom, samozrejme ich deťom a myslím si, že aj samotným riaditeľkám. A preto vás, kolegyne a kolegovia, prosím o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými dvaja. Najprv pani poslankyňa Cséfalvayová.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť tento návrh pani predkladateľke, hoci som sa s ním nejak extra neoboznamovala predtým, ale teraz, ako som počula vystúpenie v rozprave, tak sa mi vidí naozaj, že takéto kritériá sú potrebné. Aj po mojej nedávnej skúsenosti, tiež som v máji tohto roku sa snažila umiestniť moju dcéru v škôlke a hoci teda rozumiem, že ešte nedovŕšila tri roky, tak som aj tak polo nerátala s tým, že či bude alebo nebude umiestnená. Išli sme do dvoch škôlok, ktoré máme blízko, blízko domu, a tiež som sa presne stretla s tým, že každá zo škôlok mala iné kritériá. Stretli sme sa s veľmi ústretovým milým prístupom. Jedni nám vysvetľovali, že keďže je to jediná slovenská škôlka v celom meste, tak že majú veľký nátresk detí a že idú podľa veku. To znamená, že je veľmi nepravdepodobné, že by, že by moju dcéru práve prijali. V druhej škôlke zase, naopak, išli prioritne podľa bydliska a keďže je to v našej ulici, tak práve nebol problém, aby, aby sa tam dostala moja dcéra napriek tomu, že má len dva a pol roka, že ešte nemá tie tri roky, od ktorých sa zvyčajne berie do škôlky. Zároveň sa mi zdá, že je to opatrenie, ktoré úplne v pohode môže byť aj pred voľbami teraz, že to nie je nejaký veľký systémový náročný krok, ani administratívne, ani inak. Je to jednoducho aplikovateľné a mohlo by to pomôcť mnohým aj rodičom, aj škôlkam už teraz v najbližší máj. Takže ja ho určite podporím.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Petrík, možno stihnem všetky tri poznámky, ktoré chcem k tomu povedať. Jednak chcem pripomenúť, že pred rokom a pol v apríli 2018 sme spolu boli medzi predkladateľmi návrhu, s ktorým prišla pani poslankyňa Zimenová a ktorý sa týkal tiež prijímania detí do materských škôl, a kde sme navrhovali, aby ten proces prijímania podliehal zákonu o správnom poriadku, teda aby bol v nejakých pravidlách. Lebo paradoxne dnes môžu riaditeľky škôl postupovať svojvoľnejšie ako riaditeľky, teda materských škôl, svojvoľnejšie ako riaditeľky súkromných alebo cirkevných škôl, ktoré musia nejako odôvodniť to rozhodnutie. Tu nemusia. Čiže v tomto ohľade súhlasím, že treba do toho vniesť nejaký poriadok. A aj tie rozhodnutia by nejaké mali byť. Na, na vyšších stupňoch škôl je to samozrejmosťou.
Druhá poznámka sa týka otázky, že či je vhodné dávať to do zákona. Možno by bolo jednoduchšie, keby, keby, povedzme, zákon stanovil obciam povinnosť, aby takéto všeobecne záväzné nariadenia si schválili a teda bolo by na zodpovednosti zastupiteľstiev obecných, mestských, miestnych a aby tie kritériá určili, určili a zdôvodnili, lebo je to predovšetkým ich zodpovednosť. Oni majú zodpovednosť za prevádzku tých škôl. Takže zdá sa mi, že možno by bolo dobre, aby mohli zohľadniť aj nejaké vlastné špecifiká a premietnuť nejaké vlastné priority a preferencie do toho.
Tretia, posledná poznámka sa týka systému financovania, pretože aj keď, aj keď tie financie zohľadňuje aj počet detí, ktoré chodia do materských škôl, nepokrýva to všetky náklady a samozrejme, že potom samosprávy majú tendenciu preferovať deti z vlastnej obce alebo mestskej časti, ale je to asi, asi prirodzené. A keď chceme s tým niečo robiť, tak musíme sa pozrieť aj na tento finančný aspekt.

Pani poslankyňa Petrík, môžte reagovať.

Ďakujem veľmi pekne, si to aj stihol, Ondrej, všetko.
V prvom rade, Katke Cséfalvayovej ďakujem za podporu tohto zákona. Áno, veď my všetci, ktorí sme rodičia, tak presne toto vieme. Ja som mala to šťastie v Karlovej Vsi, že tam, kde teda máme trvalé bydlisko, tak to je asi jediná mestská časť v Bratislave, ktorá nemá problém s umiestňovaním detí, a tiež umiestnili moju dcéru, ktorá ešte nemala tiež tri roky a mala ich až potom v novembri. Takže, takže je to naozaj reálne, vychádzam z reality a z praxe. Z mnohých nejakých podaní alebo podnetov rodičov, dokonca aj z rozprávania s niektorými riaditeľkami, ktoré mi samé potvrdili, že by takéto kritériá im určite pomohli.
A to možno odpovedám už rovno aj Ondrejovi na jednu z tých vecí. Ja som sa totižto presne rozprávala so samotnými riaditeľkami, ktoré samé povedali, že presne majú napríklad svoje vlastné kritériá, každý iné a že im by napríklad reálne pomohlo, keby mali takéto ukotvenie v zákone. Ale máš pravdu, že pred tým, ako som to podávala, som zažívala, či to vôbec mám dávať ako zákon, že či sa to nemá riešiť iným spôsobom. Ale keďže som dostala množstvo práve kladných feetbackov na to, že, že pokiaľ to bude v zákone aspoň to bude nejakým spôsobom viac nárokovateľné a vyžadovateľné, takže preto som sa nakoniec rozhodla to dať ako návrh zákona. Ospravedlňujem sa, že ja som na to úplne zabudla, že my sme ten zákon vtedy spolu podávali a máš úplnú pravdu a to by ináč celkom pekne aj so sebou ladilo.
A k tomu financovaniu, no ja s tebou absolútne súhlasím. Toto je jeden veľký problém, ktorý by sa ale mal riešiť zasa niekde inde no, samozrejme, ale áno, je to absolútny súhlas v tom s tebou.
Ďakujem veľmi pekne.