51. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Krajčí, tak ako ste to niekoľkokrát povedali, je to vízia. Vízia reformy. Naozaj nie je to skutočná reforma, keď, ja nie som lekár, ja som sa radil s lekármi, s našimi odborníkmi zo strany a dali nám pár takých heslovitých bodov, prečo by sme tento materiál nemali podporiť:
- Nie je stanovená reálna cena výkonov.
- Zvýhodňuje veľké nemocnice, ktoré sa dodnes opakovane zadlžujú.
- Nemocnice vyššieho typu koncentruje na jednu časť územia republiky: Žilina, Ružomberok, Martin, Trenčín. Takáto hustota niekde na strednom Slovensku nie je. Trebárs štátom garantovaná nemocnica od Nitry po Košice neexistuje jedna. To znamená, že pani ministerka a celá táto vláda trestá Slovákov na juhu Slovenska len preto, lebo majú susedov Maďarov. Tam taká koncentrácia nie je. A bavíme sa na pôde parlamentu a musíme sa na to pozrieť aj z tohto pohľadu.
- A nerieši vôbec personálnu politiku a akútny nedostatok lekárov a zdravotných sestier.
Takže z tohto dôvodu tento materiál ja určite nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, skúsim iba niektoré body. Bol to dobrý prejav a s veľa vecami súhlasím, samozrejme, hlavne keď sa rozprávame o nákladoch tých nemocníc, o tom budem ešte hovoriť vo svojom prejave. Mám tri veci, ktoré mám vypichnuté.
Nespoliehal by som sa až tak veľmi na štatistiku, ktorú tu uvádzame. Ale to by som chcel povedať pre všetkých. Tie štatistiky, ktoré, proste zber dát u nás nie je veľmi poctivý, nie je veľmi dobrý a štatistiky majú značné oneskorenie za tou realitou. Takže vidíme to napríklad na štatistike do priemerného veku dožitia, je celkom vysoký, alebo teda rastie. Efektivita. Neviem prečo, ale stále všetci opakujú, že proste výdavky v zdravotníctve sú poskytované neefektívne. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by o tom niečo povedala. Neexistuje. Veľmi som sa tomu venoval. Jediná štúdia, ktorá bola veľmi seriózne spracovaná, bola od INEKO, ktorá sa tomu naozaj veľmi dôrazne venovala. Urobila, neviem, 15 parametrov skoro, ktorá povedala, že sa nedá povedať, či sme efektívnejší alebo neefektívnejší ako všetky ostatné krajiny OECD. Veľmi doporučujem, aby ste si túto brožúrku prečítal, lebo žiadna iná neexistuje.
A posledná doba sú čakacie doby na tie operácie, skrátenie čakacích dôb, resp. presne určenie doby. Ja s tým, poviem celkom pravdu, mám malý problém. Ak by som na to vôbec niekedy pristal, tak by to muselo byť naozaj extrémne dobre vycizelované, pretože ja sa extrémne obávam toho, že nám ujdú pacienti, ktorí v záujme ako keby kvalitnej liečebnej starostlivosti pôjdu oveľa radšej do zahraničia ako u nás. Hoci som stopercentne presvedčený, že ju tam takú nedostanú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na ten (tú, pozn. red.) pasáž vášho výstupu, kde ste vyzvali aj ostatné strany, aby podporovali tento návrh. Ja za MOST - HÍD môžem povedať, že MOST - HÍD od začiatku podporuje tento návrh kvôli tomu, lebo cítime tú potrebu niečo robiť pre slovenské zdravotníctvo, hlavne pre pacientov. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je to dobrý smer, ktorým tento zákon vykročil.
Samozrejme, vy máte svoj uhol pohľadu už a priori z tohto, že kde pracujete. Ja to beriem trošku z regiónu, lebo ja tam pracujem. Samozrejme, v tom máte pravdu, že aj z vášho uhla pohľadu, aj z nášho nie je to úplne dokonalý zákon. To aj pani ministerka hovorila.
A pri tých stretnutiach, ako sme sa stretli s ministerským pracovníkom alebo s pani ministerkou, rozprávali sme o tom a, samozrejme, aj my sme upozornili na niektoré veci, ktoré sú v zákone, a myslíme si, že ťažko sa dajú dodržať, napríklad dojazdové časy. Ja teraz nehovorím o, a teraz hovorím o rovinatom teréne, napríklad o juhu, lebo viem dobre, že či z Komárna, či zo Štúrova, či Šiah, tie časy asi bude ťažké dodržať.
A preto sme aj vyzvali pracovníkov ministerstva, aj s pani ministerkou sme o tom rozprávali, že v druhom čítaní treba ešte zdokonaliť tento zákon. A keď to sa nám poradí spoločnými silami, tak, samozrejme, budeme naďalej podporovať tento zákon. Keď nie, tak budeme veľmi, veľmi na vážkach. Ale dúfam, že k tomu sa, nedôjde kvôli tomu, lebo si myslíme, že fakt potrebujeme tento zákon pre zlepšenie slovenského zdravotníctva. Takže toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, súhlasím s vami, že stredobodom pozornosti takej alebo onakej reformy zdravotníctva, nieže by mal byť, ale musí byť v prvom rade pacient. Súhlasím aj s tým, že dobudovať materiálno-technické vybavenie nemocníc je priorita č. 1. Súhlasím aj s tým, že do zdravotníctva treba investovať ďaleko viac peňazí ako doteraz.
Ale mám pochybnosti, či výška investovaných financií prinesie aj zodpovedajúcu efektívnosť. Pretože v minulosti sa ukázalo, že sme oddlžili nemocnice a tie dlhy sa produkujú ďalej. Čiže tu treba asi nejaký mechanizmus stanoviť. Verím, že stratifikácia alebo vízia stratifikácie by v tomto smere mohla niečo konštruktívne priniesť.
Ale na čo chcem upriamiť pozornosť. Vy ste hovorili, že operatéri by prišli za pacientmi. To vyžaduje predovšetkým dostatok lekárov. A v tejto súvislosti by som chcel upriamiť pozornosť nielen na materiálno-technické dobudovanie nemocníc a na financie pre zdravotníctvo, ale aj na samotný vzdelávací systém, v ktorom by sme mali viac sa snažiť o to, aby sme lekárov, ktorých produkujú lekárske fakulty na Slovensku, aj náležitým spôsobom ukotvili na Slovensku, aby neodchádzali po skončení školy do zahraničia, do Talianska, do Nemecka, ako neatestovaní dokonca, za vyššie platy. Myslím si, že toto je výborná príležitosť, ako napríklad spoplatniť vzdelávanie v medicínskej oblasti. Je to náročné vzdelávanie a myslím si, že mali by existovať aj kroky k tomu, aby sme tých mladých ľudí, potencionálnych lekárov a dobrých lekárov a špičkových lekárov, ktorí by prišli za tými pacientmi, ukotvili u nás doma.

Ďakujem pekne.
Marek Krajčí z OĽANO, to je tak dobré, že si tu, ty povieš tak pekne, kultivovane to, čo ja poviem tak plamene. Tak je fajn, že spolu sme vlastne taká zaujímavá kombinácia. Absolútny súhlas s tvojím vystúpením, samozrejme. Chcem sa pozastaviť najmä pri dvoch veciach.
Jedna je, že svet sa zbláznil, keď opoziční poslanci teda tu naozaj presvedčene bojujú za návrh ministerky SMER-u a prehovárajú poslancov, hlavne SMER-u, ako vládnej koalície, aby teda zvážili aspoň prvé čítanie, pretože presne tak, ide o prvé čítanie a v druhom sa dá tento návrh vylepšovať. Ale povedzme si pravdu. My musíme niečo robiť. Nič lepšie tu nemáme. Ak nemáte, poslanci, lepší návrh, nemáte ospravedlnenie nehlasovať za postúpenie do druhého čítania. Takže toľko.
Stratifikácia ako taká sľubuje zníženie rehospitalizácií a reoperácií o 50 %. Čiže keď niekto toto neposunie do druhého čítania, a tým teda predpokladám aj úmrtnosť, hej, keďže bude menej problémov, čiže keď toto niekto neposunie do druhého čítania, tak, po slovensky povedané, prepáčte, budete musieť ďalej zbytočne umierať, lebo, viete, nám sa to teraz politicky nehodí. To ako vážene?
No a špeciálne ma potešila, až som si, nemohla sa prestať usmievať, aj teraz sa usmievam, keď to idem zopakovať, tvoja veta, že o to sa postará trh. Marek, výborná veta. Som veľmi rada, že teda tuto začínaš chápať aj výhody trhu a máš úplnú pravdu. Áno, aj v zdravotníctve sa o veľa vecí postará trh. Takisto ako ja sa zhodujem s tebou v tom, že tie základné veci, ako je napríklad dostupnosť pre pacienta, treba jednoznačne regulovať.
Takže ďakujem ti za toto vystúpenie veľmi dobré.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pristavím pri niektorých veciach, o ktorých si hovoril.
Opakovane sa tu v parlamente hovorí o efektivite v zdravotníctve. Ale chcem povedať, pokiaľ nebude cenotvorba, hovoriť o tom, že niektoré veci sú ziskové, niektoré sú stratové, je veľmi zlé. Sú zle nastavené ceny. A poviem to na príklade. Ak vodičovi dáme päť litrov benzínu, a pritom vieme, že spotreba je sedem litrov, môžme ho sekírovať akokoľvek, či efektívne jazdí, alebo nie. Tu najskôr musí nastúpiť cenotvorba a potom môžme hovoriť o efektivite.
Čo sa týka čakacích dôb. Nuž, zákonom by sme, my nepomôžeme pacientom, že povieme, že do dvoch týždňov alebo do dvoch mesiacov budete odoperovaný. Zákonom by sme mali urobiť také podmienky, aby tie zdravotnícke zariadenia to mohli urobiť. To znamená, vybaviť ich materiálno-technicky a zabezpečiť aj personálne obsadenie. Pretože my nepotrestáme tú poisťovňu. My potrestáme v konečnom dôsledku, by sme potrestali tých našich ľudí, keby nám odišli do zahraničia. A keď u nás to vieme urobiť, poviem, za 2 000 eur a to zahraničie si vypýta 20 000 eur, tak kto bude na tom škodný? No budú nám chýbať peniaze pre zdravotnícke zariadenia. Teda, prosím vás pekne, veľmi opatrne s týmto.
My musíme najskôr na Slovensku dovybavovať zdravotnícke zariadenia so všetkým tým, aby tieto lehoty mohli splniť. Koniec koncov týka sa to lehoty nielen o plánované onkologické, alebo nielen teda to, čo sú čakacie doby, to sú viac-menej v ortopédii na totálne endoprotézy. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že akonáhle prišiel pacient onkologicky chorý, tak sa zaradzoval do programu ako prioritne, pokiaľ bol vyšetrený, a práve ostatní pacienti, ktorí boli ako naplánované, pretože s varixami a so žlčníkom môže ešte počkať, ale práve ten onkologický pacient bol uprednostňovaný a robia to dodnes všetky zdravotnícke zariadenia, ktorých sa to týka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marek, ja sa chcem venovať len teda tej jednej veci, a to sú tie čakacie lehoty. Už to tu bolo trošku spomenuté a myslím si, že bola by katastrofa, ak by čakacie lehoty mal riešiť len trh. Pretože tých ochorení je strašne veľa, sú rôzne štádiá ochorení a k tejto veci by sa mali jednoznačne vyjadriť odborníci. Musia byť stanovené diagnostické a liečebné štandardy a tam to môže byť definované. Ale nemôže pacient, ktorému povedia, že máte onkologické ochorenie a bude to v nejakom štádiu, keď to treba len pozorovať a on už bude sa dožadovať, že chce byť riešený niekde v zahraničí, pretože on má nejaké ochorenie a jemu nejaký zákon garantuje, že do štrnásť dní, alebo ako bolo v tom jeho, vašom návrhu, ktorý tu teda neodznel, lebo bol presunutý na ďalšiu schôdzu, že do 24 hodín musí byť zapísaný do čakačky a do štrnásť dní musí byť odoperovaný. To proste takéto niečo nemôže existovať.
Toto musia stanoviť odborníci a, samozrejme, potom, keď odborníci povedia, že toto sú štandardy vo svete, toto sú štandardy v Európe a my ich takto budeme robiť, potom, samozrejme, ministerstvo, poisťovňa a tak ďalej musia na to vytvoriť podmienky. Ale nemôžme to dať do zákona jednoznačne, lebo ten zákon by potom musel byť neuveriteľne hrubý, to by bola, ten zákon by mal mnoho tisíc strán a to proste tí ľudia nedokážu ani pochopiť.
My musíme nastaviť podmienky pre lekárov, pre poisťovne, pre nemocnice, ktoré budú slúžiť pre pacienta, aby to bolo naplnené, aby pacient nebol poškodený, ale nemôžeme ho traumatizovať nejakými takými vecami, že on bude nešťastný, že mňa neriešia, a pritom ani ho netreba riešiť, len to treba niekedy len sledovať.
Takže toto je veľmi nebezpečné, dať takúto, takúto víziu pacientom a potom im lekári budú ťažko vysvetľovať, že takto to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za množstvo faktických pripomienok. Ja som si to tu všetko písal a je jasné, že nestihnem zodpovedať, lebo mám len dve minúty, takže prihlásim sa ešte do ústnej rozpravy.
Ja sa skúsim, teda chcem hlavne poďakovať tým, ktorí chcú podporiť návrh zákonu (zákona, pozn. red.), a teda aj tú diskusiu na tému reformy zdravotníctva.
Čo sa týka čakacích dôb, ja som sa tomu naozaj trošku dlhšie venoval a mám na všetko odpovede. Ja skúsim teraz zareagovať len na pána Baláža, však ujdú. No rozmýšľali sme nad tým, neujdú. Tam ide o to, aby sa poisťovňa viac starala o svojho klienta. To znamená, tá poisťovňa tomu klientovi, áno, zatelefonuje, keď bude v tom čakacom zozname, a povie mu, tí tam a tam vás zoperujú. To je všetko, tým pádom si poisťovňa splnila svoju povinnosť. Ten pacient vie, kde bude ošetrený, je oňho postarané, a tým pádom je mimo obliga toho, že vám niekde ten pacient ujde.
Ďalšia vec, čakacie lehoty sú zaradené kvôli tomu, aby sa nestalo, že poisťovne budú odzmluvňovať relatívne slušné oddelenia, ktoré sú schopné robiť tieto výkony, možno ani nedosiahnu plný počet, ale preto je pre mňa dôležité, aby tam nebolo, že musí, ale môže, v prípade, môžme to tam dať, v prípade, že čakacie limity nebudú teda prekročené, samozrejme. Lebo to nám garantuje to, že sa nebude živelne odzmluvňovať to, čo funguje, pretože tá poisťovňa si povie, ja to potrebujem. Ja potrebujem, áno, aj v tej lokálnej nemocnici tento typ oddelenia a ona urobí, tá poisťovňa má urobiť všetko pre to, aby to oddelenie bolo dobré, aby fungovalo, lebo si uvedomí, že pokiaľ ho zatvorí, síce ušetrí nejaké finančné prostriedky, ona by ich, samozrejme, mala preklopiť do tej vyššej nemocnice, ale zároveň, keď ich ušetrí, tak pacient by mohol na to doplatiť dlhšími čakacími lehotami. Preto sme to tam dali, aby ten pacient bol ochránený. Ja sa tomu naozaj ešte budem viac venovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Po predrečníkoch aj po faktických poznámkach, v ktorých už mnoho zaznelo, nebudem hodnotiť komplexne stratifikáciu.
Chcem len povedať, že hovorí sa o tom, že v slovenskom zdravotníctve je skrytý dlh 1,5 mil. eur, pardon, 1,5 mld. eur, ale ja som zachytil úplne iné informácie. A hovorili to analytici, ktorí tvrdia, že ten skrytý dlh je od 3 do 9 mld. Profesor Dragula v jednom rozhovore hovoril, že on sa to pokúsil, ešte keď bol predsedom lekárskej komory, nejako nataxovať, že jemu to vychádza okolo 5-5,5 mld. No, tí konzervatívni analytici tvrdia, že je to niekde okolo tých troch miliárd, tí druhí hovoria až k tým deviatim. No, myslím si, že niekde v tom strede by to mohla byť ozaj pravda.
To znamená, že tento skrytý dlh sa ukazuje, alebo teda je skrytý práve v tých budovách, zariadeniach, vybaveniach od postelí, sociálnych zariadení, proste, proste kompletne. A na tomto všetkom naše slovenské zdravotníctvo práve trpí.
Teraz prichádza ministerstvo so stratifikáciou. Ministerstvo zdravotníctva má byť regulátorom a konečne sa ako regulátor správa. Aj keď to nie je komplexná reforma celého zdravotníctva, pretože po tom, čo sa tu dialo za posledných desať rokov, to vôbec nie je také jednoduché. Práve preto máme takýto obrovský skrytý dlh a takéto obrovské problémy. Pretože nám tu nefungoval, ani len záchranný systém tu celkom dobre nefungoval, pretože to, to bola taká, by som povedal, len paraklinická doprava. Posadili alebo naložili pacienta a odviezli ho do najbližšej nemocnice, kde mu dokonca nevedeli ani pomôcť. A keby ho boli viezli do tej nemocnice, kde mu vedeli pomôcť, tak ho ešte poškodili, pretože, keď ho doviezli do nemocnice, kde mu nevedeli pomôcť, tak sa to zdržalo minimálne o nejakú hodinu, ak nie o dve alebo ešte aj o viac. Pretože keď už bol v zdravotníckom zariadení a bolo ho treba z tohto zariadenia previesť do ďalšieho, tak to už bol sekundárny prevoz. Ten nemal prioritu. Keďže prevážali sanitky kadejaké hlúposti, ktoré vôbec neboli indikované na prevoz, tak tento pacient trpel.
Takže chcem povedať, že skutočne ministerstvo má byť regulátor a toto je skutočne regulovanie nemocničnej starostlivosti.
Hovorí sa o neefektivite v našom zdravotníctve, ako povedal doktor Baláž. Je to citlivá téma a že nie je, nie je kvantifikovaná, nie je analyzovaná dobre. Ale minister zdravotníctva vždycky tvrdí, že je to neefektívne, a preto tam nedá, nedá peňazí, toľko peňazí, koľko, koľko sa žiada. (Reakcia navrhovateľky.) Minister financií, pardon, minister financií vždy tvrdil, že nemôže dať toľko peňazí, lebo je to neefektívne. Takže minister financií, neviem na základe čoho má na to jednotku, ktorá mu to analyzuje, takže asi to tvrdil. Ak tvrdíme, že to naše zdravotníctvo je neefektívne, tak práve táto stratifikácia zavádza efektivitu.
Ak hovoríme, že slovenské zdravotníctvo má problémy s kvalitou, a môžme sa porovnávať, či už je to dĺžkou dožitia a či je to kvalitou dožitia po určitom veku, a teda dožitia v zdravom veku alebo aj v iných parametroch. Dokonca v mnohých parametroch, ako sú, ako sú parametre kvality, ani nevieme, ako fungujeme. Takže v tomto určite táto stratifikácia zavádza kvalitu. Tým, že zavádza špecializáciu, a čo chcem vyzdvihnúť, nielen tie počty výkonov a druhy výkonov, ktoré budú môcť robiť len tí, ktorí ich robia častejšie, a to je ešte podľa mňa dôležitejšie, lebo tie počty operácií sme vedeli aj dneska spočítať veľmi jednoducho, ale zavádza indikátory kvality a tie doteraz neboli.
Vieme, že pri nozokomiálnych infekciách sme najlepší na svete v štatistike, ktorú, ktorú vykazujeme, ale pravda je niekde úplne inde. My vykazujeme v štatistike niekde jedno, dve percentá a špičkové, kvalitné zdravotníctva vykazujú niekoľkonásobne väčšie počty. Takže jednoznačne určite kvalitu.
Tým, že dôjde k zníženiu lôžok pre akútnu starostlivosť, tak na jedno lôžko dostane ten poskytovateľ väčší finančný obnos. To je veľmi dôležité, pretože na jedného pacienta, ktorý to bude potrebovať, bude možné mu poskytnúť ďaleko kvalitnejšiu, lepšiu starostlivosť a bude môcť dostať viac, ako dostáva dnes.
Hovoríme, že máme dlhšiu priemernú zdravotnú starostlivosť, to znamená, že ju treba skrátiť. Je, je tam, samozrejme, ministerstvo pripravilo následnú zdravotnú starostlivosť, ale ja chcem povedať jeden príklad, ktorý sme zažili v Českej republike. Po kardiologických operáciách, po kardiochirurgických operáciách, napríklad aj keď vymenia chlopňu alebo urobia bypass, na štvrtý, najneskôr piaty deň, pokiaľ pacient nemá nejakú komplikáciu, odchádza do kúpeľov. Ani nie na chronické lôžko v nemocnici, ale do kúpeľov. Tie kúpele si tak vybavili, sa vybavili personálne, že si získali lekára z týchto, z tak..., napríklad z takejto kliniky kardiochirurgickej, dajú ho ešte na dvadsaťštyri hodín na JISK-u, tam si ho kvalitný lekár odsleduje, a keď vidí, že tento pacient nemá žiadne komplikácie, tak ide na normálnu, bežnú izbu v kúpeľnej liečebni a ďalších tridsať dní je potom rehabilitovaný. Tento pacient odchádza po tridsiatich dňoch už zrehabilitovaný, nemusí čakať na žiadnu ďalšiu kúpeľnú liečbu po troch, šiestich alebo koľkých mesiacoch, ale odchádza zrehabilitovaný a v podstate ten jeho stav je vyriešený. Tam dokonca nemajú problém ošetriť chirurgickú ranu.
Takisto sa to napríklad deje pri operáciách TEP-iek, teda napríklad bedrového alebo kolenného kĺbu. Od piateho dňa dostáva komplexnú rehabilitačnú liečbu. Nemusí čakať ako u nás pacient, kým mu ten kĺb a hlavne teda tie, tie mäkké tkanivá, svaly, šľachy a tak ďalej stuhnú, ale jeho rozcvičujú hneď v niekoľkých fázach denne a on po tridsiatich dňoch odchádza tak zrehabilitovaný, ako to je len možné.
A títo ľudia, ktorí napríklad majú, majú termín operácie na výmenu tohto bedrového kĺbu, tak tam už dokonca je taký problém, že oni by dokázali ešte aj viacej, viacej odoperovať a už rok dopredu títo pacienti si, si zabezpečujú rehabilitáciu, takže podľa, lebo tá nie je až tak dostupná, tak radšej si potom podľa toho, kedy asi vie si objednať tú rehabilitáciu, dojedná aj tú operáciu. Lebo už vie toľko, že keď to chce dobre zrehabilitovať, radšej trošku neskôr sa dá zoperovať, ale chce hneď byť rehabilitovaný.
O tomto je tá efektivita a týmto by sme my mohli začať dobiehať toto, čo máme na Slovensku zabehnuté.
Okrem toho tým, že znížime počet akútnych lôžok, tak získame určité počty personálu, či to budú lekári, či zdravotné sestry. Pretože na tých chronických lôžkach nebude potrebné toľko lekárov ani zdravotných sestier, a tým pádom ten dnešný nedostatok relatívne budeme môcť, aj keď dočasne, nahradiť.
To, čo sa hovorí, že či tí lekári budú ochotní cestovať za prácou, keď bude ochotný cestovať za prácou a bude špecialista a bude sa, bude sa chcieť ďalej realizovať vo svojej práci, určite pocestuje, možno sa aj presťahuje. A keď nebude chcieť, tak môže prejsť do ambulantnej sféry, v ktorej sú tiež problémy. Takže určitým spôsobom a dočasne toto bude riešiť aj nedostatok - riešiť? - aspoň trošku zlepší nedostatok personálu.
To, čo bolo tu povedané, že keď napríklad vzniknú tie, tie oddelenia jednodňovej chirurgie napríklad, že tí operatéri tam prídu. No ono sa to deje už dneska, skutočne. Tieto niektoré pracoviská si zazmluvnia na niektorý deň nejakých operatérov a začína to fungovať už dnes. Myslím, že tá, tá mobilita za prácou dneska funguje. Dokonca to niekedy funguje tak, že lekár vo väčšej nemocnici, keďže je po nočnej službe a ráno musí odísť domov, tak niekedy si práve na ten deň, keď má po službe, zazmluvní u takéhoto súkromného poskytovateľa a chodí tam operovať. To proste niekedy takto aj sa rieši nedostatok personálu.
Nebudem sa už teraz venovať stratifikácii a rozoberať ju, len týchto pár poznámok som chcel povedať.
Čo chcem ale povedať, je, že stratifikácia má veľkú podporu u odborníkov, u analytikov, ekonómov a dokonca aj na zdravotníckom výbore sme sa možno na 90 % alebo minimálne 85 % vedeli zhodnúť, že je dobrá, že je potrebná a že dá sa povedať, že aj dobre urobená.
A teraz nastáva ten problém. Ja si uvedomujem, aj všetci si uvedomujeme, že ten čas pred voľbami je nešťastný a ktovie, či prejde, skôr to tak vyzerá, že neprejde, Ale, a tu by som chcel poprosiť politikov, všetkých politikov, od predsedov strán až po predsedu parlamentu a aj predsedov strán a aj ostatných politikov, ak máte výhrady, tak ich povedzte, nech sa o nich rozprávame a nech ich buď vyvrátime, alebo ak je to skutočné, tak to vylepšíme. Ale, prosím, nestrašme ľudí, pretože pokiaľ sa spraví anketa a opýtame sa ľudí, že či sa dajú radšej operovať v najbližšej nemocnici, kde to pomaly nerobia alebo robia veľmi zriedkavo, alebo radšej pôjde niekde ďalej, do vzdialenejšej nemocnice, ale dostane dobrú nemocnicu, tak všetci vám povedia, že áno. Ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie, tak si to dopredu zisťujú.
Ak niekto dostane infarkt srdcového svalu alebo cievnu mozgovú príhodu, tak už dnes vďaka ministerstvu ho vezú tam, kde mu vedia pomôcť. A tých stredísk nie je veľa. Dneska sa vie, že s cievnou mozgovou príhodou by mal byť pacient v takomto centre ideálne do troch hodín, samozrejme, čím skôr príde, tým následky budú menšie.
Ak vieme týchto pacientov s tými najvážnejšími situáciami viezť do takýchto centier, tak potom pacient so zápalom žlčníka alebo so zápalom červovitého prívesku, teda s apendixom, ozaj môžme zaviesť, pretože tam ani dve, ani štyri hodiny nerozhodujú o živote, pokiaľ to nie je, samozrejme, zastaralé.
A preto chcem poprosiť politikov, aby nestrašili ľudí, pretože pokiaľ zasejeme do hláv ľudí, že je to zatváranie nemocníc, tak už im potom ťažko vysvetlíme niekedy, o dva, o tri, o štyri, o päť mesiacov, že je to v ich prospech. Tak aspoň, prosím, toto nerobme. Pretože ak to aj teraz neprejde, tak je dôležité, že sa o tom začína debatovať, ale nech sa o tom debatuje k veci a kvalitne s tým, že chceme niečo riešiť, ale nestrašme ľudí, lebo ak ľudí veľmi vystrašíme, tak ich poškodíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať kolegovi Suchánkovi za naozaj z praxe hodnotenie a podporu stratifikácie a chcem aj poďakovať za ten, ten zážitok, ktorý sme mali ako zdravotnícky výbor v Čechách, kde nám ukázali, ako sa dá robiť manažment pacienta napríklad s tým, že po kardiochirurgickej operácii ide do kúpeľov. A to presne umocňuje to moje vystúpenie predtým vo faktickej poznámke, že my musíme pripraviť legislatívne, v prvom rade legislatívne zmeny, aby to tie zdravotnícke zariadenia mohli robiť. A v Čechách to urobili. Iste tá, tá finančná stránka pre tie kúpele nie je taká ako pre bežnú kúpeľnú liečbu, ale iste dostávajú viacej, a to nám aj potvrdili, že dostávajú podstatne viacej ako iné kúpeľné zariadenia, ktoré robia bežnú rehabilitáciu.
A o tom to je, že zákonom by sme mali vytvárať práve podmienky pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby tie požiadavky, ktoré chceme v prospech pacienta, aby mohli plniť.
Ďakujem.