51. schôdza

Ďakujem za reakciu. A je to presne to, uľahčuje to nemocničnú, teda ústavnú starostlivosť, a zároveň to poskytuje možnosti v kúpeľoch, ako sa realizovať, ako podporiť kúpeľnú liečbu, ale hlavne je tam postarané o pacienta a tam sa ukáže, že ten pacient je na prvom mieste.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, skúsim pár možno nesúvislých poznámok, ale zostali sme tu už v zásade ľudia, ktorí sa všetci do toho vyznáme, takže možnože to nebude až tak zlé.
Ako prvé som si nakreslil trojuholník. Ten trojuholník je: kvalita, dostupnosť a náklady. Je to starý známy oceľový trojuholník - iron triangle, ktorý nakreslil profesor Kissicik. Profesor Kisscik v roku 1994 publikoval jednu skvelú knihu, ktorá by sa nám zišla, aby sme si ju všetci prečítali, a tá sa volá, ja to skúsim preložiť do slovenčiny, "Dilemy v zdravotníctve", nekonečné, a podtitul je "Nekonečné potreby, konečné zdroje". Dúfam, že nám je to všetkým jasné, že o čom som chcel povedať.
Tento trojuholník je železný preto, lebo s každým uhlom, ktorým pohnete, pohýnate aj s tými ostatnými bodmi. Ak chcete mať fantastickú kvalitu, budete mať problém s dostupnosťou a nákladmi. Ak chcete mať fantastickú dostupnosť, budete mať problém s kvalitou a tak ďalej a tak ďalej. Keď budete chcieť mať aj kvalitnú alebo perfektnú dostupnosť a neuveriteľnú kvalitu, bude vás to stáť neuveriteľne veľké množstvo peňazí. To si predsa musíme všetci uvedomiť, že to tak je. A nechcem to, samozrejme, zľahčovať, ale o tom sa tu rozprávame.
Keď si spomínam na reformu ministra Zajaca a keď on urobil niečo, čo by som nazval road show svojmu zákonu, tak rozprával o tom, že budeme sa dívať hlavne na dostupnosť. Kvalita tam nebola tak pertraktovaná, pretože sa rozprávalo, že budeme sa dívať na to, kde žlčník stojí najmenej. Tam, kde žlčník bude stáť najmenej, tam si to budú poisťovne objednávať. No ale my nevieme, či ten žlčník, ktorý stojí najmenej, je najlepšie urobený. Takže ešte raz, tu to vyhodnotenie nám tam chýbalo.
Keď sa dívam na túto reformu, mám silný pocit, že nám ide viac o kvalitu. Ide nám, a to nám hovoria tie EBHR limity, o ktorých tu stále rozprávame, to je evidence best hospital ratio, to znamená, že ako veľmi je tá nemocnica, tie limity môžme robiť aj na človeka, operatér skúsený na to, aby ten výkon, ktorý predvádza, robil. To je extrémne dôležitá podmienka toho, aby sme, aby sme to urobili.
Je nevyhnutné, aby sme robili špecializácie a centralizácie tých výkonov. Je to proste nevyhnutné. Tá doba ide tak dopredu, že časy, keď chirurg, mu stačil jeden skalpel a, ja neviem, možno obecenstvo, lebo ak neviete, v takýchto veľkých sálach voľakedy operovali, preto sa teraz v angličtine nazýva operačná sála operating theater, lebo ľudia sa dívali a my sme operovali tých ľudí. Takže to už také neexistuje, operácie sú už sofistikované. Ja robím robotickým systémom a robiť robotickým systémom, to nie je možné, aby to bolo všade. Neni to možné mať ako hospital on demand len na to, aby hocikde bol robot a tam postavený, ale musí byť človek absolútne vyškolený na to, aby to robil. A o tomto je vlastne tá zdravotná starostlivosť.
Som za stratifikáciu. Ja viem, že v našom klube to nie je celkom jednoduché a máme niektoré výhrady, ktoré by som chcel povedať aj tu, politicky zhodnotené. Ide to trošku neskoro. My keď zavádzame nejaký produkt, lebo zavádzame už v zásade produkt do praxe, potrebujeme mať alebo mali by sme chcieť, aby sme videli, ako to dopadne. Teraz sa troška žiada od našej politickej strany, aby sme niečo schválili bez toho, aby sme mali vplyv na ten dopad, pretože strašne veľa vecí, ktoré budú okolo toho zákona, pôjdu už nezákonnou formou. Teda nemyslím, že (zasmiatie sa rečníka) pod zákonom, ale pôjdu formou vyhlášky, samozrejme. Takže o tom už nebudeme môcť rozhodovať. Čiže o tom už nebude môcť robiť, rozhodovať strana SMER, keďže vy ste tu za stranu teraz, pani ministerka (reakcia navrhovateľky), ale veď jasné. (Reakcia navrhovateľky.) Hej. (Povedané so smiechom.) Takže toto je vážna vec.
Ďalej mám výhradu k tomu, že ministerstvo a jeho pracovníci neurobili tú road show, ktorú urobil voľakedy minister Zajac. Ja som v Banskej Bystrici ako mladý lekár ešte vtedy, no, taký stredný lekár, vtedy bol na dvoch jeho road show, ktoré, tam on prišiel, on tam prišiel s pánom Pažitným a tam rozprával. Nebolo to tiež preňho nejaké absolútne prijateľné prostredie, tiež naňho vykrikovali, ale však všetci ho poznáme, aký bol, vedel to zvládnuť. A toto tu nebolo. Neboli tie debaty s tými zástupcami našich krajských orgánov, našich samospráv, a teraz nemyslím smeráckych, ale samospráv ako takých, kde by sa o tom debatovalo.
A tak by sa nemohlo stať, že napríklad Trnava sa stane lokálnou nemocnicou, čo, samozrejme, sa dotkýna všetkých tých ľudí, ktorí tam idú. To je tá politická, politická strana tej mince. A my tu robíme politiku, to je proste tak. My tu robíme politiku. Toto neni výbor slovenskej urologickej spoločnosti, ktorý robí urológiu. (Povedané so smiechom.) Tu sa robí politika. A tá minca, ktorú chceme schváliť, má dve strany. Má tú politickú a tú odbornú. Ja som veľmi za tú odbornú stránku. Veľmi za tú.
Chcem podporiť pani poslankyňu Cigánikovú v tom, že ja tam nevidím v tom priestor, čoho sa všetci boja, že to je teraz nejaká, že dovoľujeme Pente ovládnuť zdravotníctvo. To dokonca do vlastných radov by som sa mal pozrieť a čo sme urobili doteraz. Ideme robiť skôr etatizáciu zdravotníctva. A ja som za to, aby štát rozhodoval o zdravotníctve. Ja som za to, aby štát rozprával, ako má vyzerať zdravotníctvo. Ja si myslím, že zdravie je verejný statok, že to nie je vec, ktorá je pohodená hocikde a každý sa o ňu bude starať, ako chce. Ja si myslím, že zdravie našej spoločnosti a tým pádom každého jedného človeka je enormne dôležité preto, aby sme všetci rástli. Preto máme všetci zodpovednosť, aby sme sa na to dívali. My ako ľavicoví politici by sme mali mať o to väčšiu zodpovednosť.
Ešte pár vecí, že bez toho, aby sme nespočítali náklady, ktoré to bude naozaj reálne stáť, pretože my stále sme v tom probléme, že odvtedy, ako sa to zdravotníctvo začalo riešiť v tomto novom systéme - postsocialistickom, keby som to povedal - nikdy sa neurobili tie nákladové položky, tie naozaj reálne náklady, ako sme tu aj hovorili všetci od predsedu výboru cez všetkých ľudí, ktorí sú tu zainteresovaní. Nikdy sa nepovedalo, aké sú ekonomické oprávnené náklady. Nikdy sa o tom nehovorilo. Niekto rozdal peniaze z vrecka podľa toho, ako mu to vyhovovalo. Urobili sa ekonomicky oprávnené náklady, a to mám za zlé v Zajacovej reforme, len tam, kde jeho to zaujímalo, alebo ľudí okolo neho. Nikdy neboli stratové laboratóriá, RMK-ká alebo SVALZ-ové výkony takzvané. Nikdy neboli stratové. Prečo? Prečo bola stratová urológia v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Trnave, hocikde? A prečo neboli stratové SVALZ-ové výkony? Odpoveď je jasná.
A posledná ešte moja obľúbená efektivita. (Zasmiatie sa rečníka.) Ja som o tom dokonca urobil rozhovor do Parlamentných listov v minulom volebnom období, môžte si to tam nájsť. Efektivita, ja sa strašne na to hnevám, lebo všetci povedia, však peňazí je tam veľa, začal s tým minister Zajac, však tam je tak veľa peňazí, že z toho sa dá ešte ušetriť, keď urobíme reformu. No tak to je fakt blbosť. To nie je pravda. Na to reagoval Inštitút finančnej politiky s tým, že za Zajaca sa to začalo kaziť a že efektivita je katastrofálna. A na to urobilo INEKO svoju naozaj veľmi dobrú analýzu.
Všetkých vás vyzývam, koho to zaujíma, aby ste si to pozreli, že naozaj je pravda, že náš zdravotný stav našej populácie nie je dobrý, ale že to nemá vôbec, resp. má len extrémne málo niečo s tým, ako sme efektívni v zdravotníctve. Keď máme zlú štartovaciu čiaru, keď máme veľa chudoby, veľa sociálne slabých a odkázaných občanov v spoločnosti, proste budeme mať neodvrátiteľné úmrtia, budeme zomierať skôr a tak ďalej a tak ďalej. To je proste pravda. Tu treba urobiť serióznu analýzu a povedať k tomu a urobiť okolo toho okrúhly stôl, rozprávať sa o tom.
Keď si pozriete, koľko sa vydáva na hlavu, na jednu hlavu zdravotníckych výdavkov v Európe a OECD, sme na tom biedne. No sme na tom biedne. Takže to sú otázky, ktoré sú tu pred nami.
Máme, aspoň ja to tak cítim, takú Sofiinu voľbu určitým spôsobom, dívať sa na tú politiku tejto mince a dívať sa na tú odbornú stránku tejto mince. Ja za seba chcem dať tú nádej, pretože rád sa dívam optimisticky do budúcnosti, aby sme dali nádej tomuto zákonu, aby sme mohli povedať, že pripravili sme vám niečo, čo má naozajstný zmysel. A keď to raz aj vy, ktorí možno iní vyhráte voľby a pokazíte to, nuž môžem vám povedať, že bol to výborný základ. A keď to vyhráme my, ako to niekto povedal, že môžme prekvapiť, my si už neprekvapujeme (zasmiatie sa rečníka), dobre, to bol vtip, tak budeme sa snažiť, aby to bolo dobré.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja to dokončím za vás, pán kolega. Vy už neprekvapujete, vás môže, aj, ani vrece zemiakov vás neporazí, že? (Povedané so smiechom.)
A teraz vážne. Pozrela som sa tak dozadu a je veľmi málo členov SMER-u, ktorých názor si vážim úprimne a konkrétne je to jeden a ste to vy. Musím to povedať takto. Ďakujem za toto vystúpenie, aj za to, že asi si uvedomujem, že nie je to ľahké teraz v SMER-e podporiť túto, tento návrh.
Chcem ale povedať, že keď to niekto nepodporiť z vás len preto, lebo nebude mať na to v budúcnosti dosah, no nemyslím si, že je to celkom pravda, pretože to by sme potom, akože nikdy by sme nespravili žiadnu reformu. Lebo keď je rok 2019 a jej účinky, stratifikácie, začínajú reálne cítiť, pociťovať zdravotníctvo a ten zdravotnícky sektor až niekde 2024, tak potom žiadna vláda nebude vládnuť 5 rokov, to by sme nikdy nič nespravili. Ako toto fakt nie je podľa mňa dôvod.
Začnime. Dobrý pohľad, ten optimistický, začnime a veď potom sa všetky vyhlášky, všetky kroky dajú predsa kontrolovať o to lepšie, keď, keď vaša ministerka vašej strany vie presne, že aké kroky majú nasledovať, tak vie presne, že čo, budete presne vedieť, čo treba kontrolovať, aby ste mohli verejnosť upozorňovať na prípadne možno nejaké zlyhania alebo zlé kroky tých ďalších. Čiže toto naozaj nie je dôvod.
No a čo sa týka toho, že odvrátiteľná úmrtnosť a stav populácie, že, že teda nie je to len o zdravotníctve, tam sa zhodneme všetci, aj INEKO, ale aj my tu, si myslím, že si uvedomujeme, že zdravotníctvo z nejakých možno 20 %, možno 15 % ovplyvňuje ten konečný výsledok, ale ostatné je ten životný štýl.
Len, viete, SMER je 12 rokov pri vláde, vy ste jeho členom, pán Baláž, a tá kritika vlastne bola doslova do vlastných radov, lebo toto sa veľmi nezlepšilo, tie ostatné náležitosti.
Takže za mňa toľko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja teda ani len nejdem do toho sa vyjadrovať k stavu zdravotníctva, jedna z mála vecí, kde naozaj neviem skoro nič, ale tej dynamike tu nerozumiem. Že skúste mi to teda vysvetliť, že čo sa tu teraz deje, hej, že poslankyňa SaS tlieska ministerstvu zdravotníctva za, podľa všetkého, dobre vypracovaný dobrý nápad. Súhlasí s ňou poslanec SMER-u a zároveň na ňu naväzuje poslanec OĽANO, nepočul som zásadnú pripomienku vlastne od nikoho, kto sa tu zúčastňoval, to zrejme všetci, čo o zdravotníctve v tomto parlamente rozprávajú, tu sú.
Tak kde je tá opozícia k tomuto návrhu? Kto sú tí ľudia, čo sú proti? To sa nám tu teraz stalo, že náhodou a proti prírodným zákonom sa sem dostal dobrý a vypracovaný a analyticky premyslený zákon a my si s ním zrazu nevieme počať (zasmiatie sa rečníka), lebo sme na to neni zvyknutí? No to je pravda. Akože za posledných minimálne osem rokov sa nám to tu nestávalo často, ale majme odvahu akože prijímať dobré zákony, veď raz sa to muselo stať.
Nemôžme predsa teraz ostať cúvať len kvôli tomu, že sme boli zvyknutí len na náhodilé, populistické a lacné kroky. Veď teda keď sa náhodou našla pani ministerka, tak bez ohľadu na to, ako sa jej to prihodilo, keď náhodou naozaj prišla s ničím, čo stojí za to podporiť, tak prestaňme sa tu akože packať po prstoch, počúvajme odborníkov, ešte aj dokonca zo strany SMER, ktorí hovoria, že stojí to za to, podporme to.
A ja naozaj by som si teda rád vypočul niekoho z tej druhej strany stola. Kde je problém? Teda počul som niekoho zo SME RODINA, ale tí sa mýlia úplne pravidelne, takže niekto relevantný keby mohol.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, často sa objavujú otázky, že je to neskôr a že mohlo to byť aj skôr, včerajšok už nevrátime, ale ja by som sa toho vôbec nebál. A to z jedného dôvodu. Ja som nadšený tým, že naprieč politickým spektrom je tu podpora urobiť v zdravotníctve poriadok. A táto naprieč politickým spektrom zhoda dáva záruku toho, že tá reforma alebo stratifikácia môže byť uvedená do života a bude fungovať.
Chcem povedať, že naozaj ministerstvo zdravotníctva to urobilo veľmi precízne a urobilo to, už som povedal, že by som to skrátil, ale dobre, je to na 3 roky, teda to neznamená, že nebude priestor na to, aby sa isté veci možno aj korigovali a doprecizovali pod dohľadom odborných spoločností, ale ten základ je veľmi dobrý.
A to, čo si hovoril, že v Trnave sa to nebude páčiť niekomu, lebo nebude fakultná nemocnica, ale veď by to nemalo byť o tom, ani stratifikácia by nemala byť o tom, že teraz premaľujeme univerzitnú nemocnicu na národnú inštitúciu. To by malo ísť o to, aby naozaj tieto inštitúcie boli materiálno-technicky, personálne, ale aj finančne pracovníci ohodnotení, či sa to niekomu páči, alebo nie. Budú robiť špičkové veci, budú robiť špičkovú diagnostiku a liečbu, a teda musia byť aj špičkovo tí ľudia ohodnotení tak, aby sa im, tým ľuďom, oplatilo tam pracovať, aby to bola česť pre tých ľudí v takýchto centrách pracovať.
Teda ja si myslím, že žiadna obava by nemala byť z toho, či to je ku koncu volebného obdobia. Ja to vítam, že konečne po dlhých rokoch prichádza naozaj vízia, dlhodobá vízia, ako by zdravotníctvo malo vyzerať, a vlastne tá vízia je tak ako všade v iných vyspelých krajinách, ani tam nerobia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja iba ďakujem za všetky faktické poznámky. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ja som veľmi rada, že sa obmedzil čas na vystúpenia. Ale momentálne by mi to možno ani nevyhovovalo. Skúsim, skúsim v krátkosti.
No, som elementaristka, učím prvákov a druhákov, a preto musím vedieť to jednoducho a jasne podať veci, aby boli pochopené aj tými, ktorí ešte len sa dotýkajú predmetu, ktorý učím.
Tak dovoľte na začiatok. Takúto, teda stratifikáciu a takúto formu organizácie zdravotníctva môže robiť naozaj len, sa môže robiť takáto forma len z centra. Ak chcete o tom ešte niečo ďalej, tak to si naštudujete alebo dopátrate sa, pretože centrum má všetky možné informácie a vďaka tomu, že bude zodpovedne pracovať, čoho dôkazom je predložený návrh, vízia zdravotníctva, cieľ, aký je tam daný a ktorý je zrozumiteľný, samozrejme, aj pre opozíciu, aj koalíciu, zjednocuje opozíciu aj koalíciu, pretože všetci máme mandát od občanov, všetci chceme robiť pre občanov, akurát opozícia má právo kritizovať koalíciu, ktorá má mandát od občanov, aby realizovala formu dobra svojou politikou. Politika je z gréčtiny umenie vládnuť. Tak opozícia môže mať iný názor a má právo ju kritizovať. Ale keď cieľ je rovnaký, nevidím dôvod, prečo by sme mali sa usmievať alebo pozastavovať nad tým, že sme na jednej lodi a že to cítime rovnako. Neznášam, keď sa pacient nazýva klientom.
Všetko je úžasné, fajn, len jedno mi vadí, že táto reforma sa ide uskutočňovať v nejakom prostredí. A toto prostredie je, prosím pekne, takéto:
Peniaze, ktoré plynú do zdravotníctva, plynú zo zdravotného poistenia. Dve akciové spoločnosti, čo je už nemorálne, sú poverené tým, aby to uskutočňovali. Pretože akciová spoločnosť má zo zákona povinnosť tvoriť zisk a už tu je to nemorálne, pretože sú to peniaze vybrané zo zákona a majú byť určené len na realizáciu zdravotnej politiky. To, že tu funguje súkromný subjekt, ktorý si nezrealizované prostriedky môže odviesť ako zisk, to je precedens celosvetový. To je nonsens.
Najprv malo byť zlikvidované toto, čiže toto malo byť úpravou toho prostredia, kde mohla byť potom už zodpovedne realizovaná táto vízia. Čiže toto A nemôže ísť bez toho B a to B malo byť prvé, pretože keď idem niečo niekde robiť, tak musím mať na to prostredie.
A prostredie je, prosím, také, že u nás občania platia zdravotné poistenie. Veľmi málo občanov je tých, ktorí sa môžu pripoistiť individuálnymi zmluvami, kde v zahraničí potom spoločnosti z tohoto poistenia, z tohoto pripoistenia si môžu odvádzať zisk. Len v Holandsku je 60 % obyvateľov schopných sa pripoistiť. Tým chcem povedať, že u nás sa pripoisťuje málokto, aj keď majú ten súkromný subjekt k dispozícii, a tým chcem povedať, že u nás sú občania chudobní. Môžeme sa porovnať, vieme, aká je u nás priemerná mzda, vieme, aká je u nás kúpyschopnosť obyvateľov. A teraz títo občania, samozrejme, že nároky sú úžasné, chorobnosť je vysoká, pretože obyvateľstvo je chudobné, každý chce byť odliečený na lege artis takzvane, čiže podľa najlepších vedeckých poznatkov a najlepšími prostriedkami. A aby sme to vedeli vôbec nejako zrealizovať, no tak Zajac zaviedol, samozrejme, a umožnil, urobil voľné pole priplácania. A tak sú títo chudobní občania ešte zdieraní priplácaním. No úžasné, úchvatné!
Takže si myslím, že v prvom rade sa treba zamyslieť nad tým a spraviť poriadok s financovaním zdravotníctva a ďalej ísť potom s touto víziou.
Mám ešte 5 minút.
Sme prišli do prostredia, teraz by som chcela ešte ponúknuť takéto niečo: kto z koho. Čo za tým myslím? Kto z koho bude to, že budú sa predháňať štát a súkromní poskytovatelia, kto z koho, kto akú perfektnú nemocnicu pripraví, ako si ju personálne vybaví a kto skôr získa zmluvy. Zo všeobecnej poisťovne alebo z tej súkromnej? U nás totižto dokonca funguje ešte aj v tomto prostredí konflikt záujmov, že istá finančná skupina vlastní nielen platiteľa, ale aj akceptora peňazí. Konflikt záujmov, nonsens! Nonsens.
Myslite si, čo chcete, ja som tu neni nejaký súd, aby som určovala, že čo je pravda, čo nie je pravda, a vlastne už ani nepotrebujem viac povedať.
Vízia je úžasná. Bez A, ja som povedala, že toto by malo byť B, tak bez toho finančného prostredia, bez toho A neviem, ako musíme striehnuť na paprče, ktoré to budú realizovať, aby nebolo deformované to, čo chceme, aby bolo krásne uskutočnené.

Ďakujem za slovo. No, je mi to ľúto, pani kolegyňa, som myslel, že najprv nebudem reagovať, ale ako predseda výboru musím na to zareagovať, pretože si úplne mimo. Nehnevaj sa na mňa. Za 12 rokov už vyhovárať sa na Zajaca, bol to nejaký experiment, ktorý urobil, za 12 rokov ste mohli všetko zmeniť. Neurobili ste nič. A dneska hovoriť o tom, že podmienka taká alebo onaká, začínam mať už normálne z toho triašku. Ak niečo bolo zlé, Zajac niečo chcel, urobil, ukazovalo sa, že to neni správne, vy ste to mohli zmeniť. Neurobili ste to!
A hovoriť o takom, že ako to bude, že či sa budú predháňať, veď práve stratifikácia o tom hovorí, dáva jasné podmienky a jasné pravidlá, kde bude aká nemocnica a kto ju bude platiť. Tak, prosím ťa pekne, naštuduj si to, poraď sa s ľuďmi, veď je tam kolega Baláž, ktorý má fantastické skúsenosti, ale toto bolo niečo, čo teda ja som sa musel prihlásiť ako predseda výboru, keby som bol poslanec, tak ako v rámci koalície by som asi čušal, ale jednoducho musel som vystúpiť. Prepáč, máš úplne v tom zmätok.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som chcel poďakovať pani poslankyni, že vystúpila, lebo však ju nie je až tak veľmi často počuť. Ako boli tam naozaj vážne nepresnosti, s tým súhlasím s pánom predsedom, ale tiež som mal pocit, že je to taká už predpísaná reč, ktorá potom bude neskôr tu adresovaná, keď tu niekto iný bude vládnuť, lebo, lebo naozaj všetky kompetencie, páky ste mali v rukách a len sa o tom rozprávalo a nikdy sa to nezrealizovalo, napríklad ten zisk tých poisťovní. Prečo sa to naozaj neurobilo už dávno? A aj súčasné ministerstvo má pripravený nejaký návrh zákona, ktorý sa nedostal vôbec sem.
Takže dám naozaj kopec otázok, prečo tieto veci, ktoré cítite, že nefungujú, alebo máte naozaj názory, že mali byť ináč robené, že prečo sa tak neurobili. Áno, prišlo aj mne to ako taký nejaký opozičný prejav s tým, že len taká malá nepresnosť, aj Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť, ale teda rozumiem, čo ste chceli povedať, že mali by sme mať asi jednu poisťovňu, na základný balík jednu poisťovňu štátnu, ako je inde, a súkromné poisťovne by mali robiť pripoistenie, ktoré ináč u nás vôbec nefunguje, ani neni zavedené. To tiež sa o tom rozpráva, že sa to teda mohlo zaviesť, ale nezaviedlo sa, a tým pádom je to tak, no.

Pani poslankyňa Gabániová, ja chcem to oceniť, lebo častokrát sa tu hovorí, že koalícia vôbec nepočúva opozíciu, že keď opozícia niečo povie, tak zástupcovia vlády, alebo teda koaliční poslanci na to vôbec nereagujú, a teda tu kolega Martin Poliačik vo faktickej len si tak povzdychol, že by rád počul aj tú druhú stranu, nielen tých, ktorí, ktorí ten vládny návrh stratifikácie chvália, a vy ste sa promptne prihlásila do rozpravy ústne, a teda tú druhú stranu ste prezentovali. Takže je fajn, že tuná zaznel aj nejaký kritický názor voči tomu, voči tomu vládnemu návrhu, aby sme teda si vedeli aj nejako porovnať argumenty tých, ktorí hovoria, že je to dobrý návrh a prípadne sa na ňom môže ešte niečo zmeniť, a tých, ktorí majú k nemu vážne výhrady, aj keď teda asi by sme si, asi by bola normálnejšia situácia, keby vládni poslanci ten návrh vlády obhajovali a opoziční poslanci ho kritizovali, no ale tak žijeme také trochu zvláštne, zvláštne časy.
Ako ste povedali, je škoda, že vaša vládna koalícia obmedzila ten príspevok, lebo mohli ste ešte, ešte pokračovať, ja by som si rád vypočul aj vaše, vaše ďalšie argumenty. Ale priznám sa, že som celkom nepochopil to s tým A a B, už asi to bude tým, že som dlhšie, dlhšie zo základnej školy, že o čo vám vlastne išlo. Lebo tak naozaj od roku 2006 s krátkou dvojročnou prestávkou je SMER pri moci, má, ministri zdravotníctva sú nominanti SMER-u, a tak keď kritizujete pomery v zdravotníctve, teda kritizujete politiku SMER-u doteraz? Alebo čo ste tým chceli povedať? Lebo to som celkom nepochopil.