51. schôdza

Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je pán minister financií Ladislav Kamenický, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpim ho ja, pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková má neodkladné pracovné povinnosti, zastúpim ju ja, pani ministerka školstva Martina Lubyová má neodkladné pracovné povinnosti, zastúpi ju pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister obrany Peter Gajdoš je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister spravodlivosti Gábor Gál nemôže zo zdravotných dôvodov a zastúpi ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pani ministerka vnútra Denisa Saková a pani ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zastúpi takisto ministerka vnútra Denisa Saková. No a pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva Slovenskej republiky Gabriela Matečná je na pracovnej ceste a na ňu otázky nie sú.
Ďakujem pekne.

Takže prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Martina Nemkyho, je v rokovacej sále, a znie: „Vážený pán predseda vlády, 14. 10. 2019 sa uskutočnilo mimoriadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Aké sú výsledky tohoto rokovania?“

Vážený pán poslanec, mimoriadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady dňa 14. 10. 2019 sa uskutočnilo z dôvodu prerokovania niektorých aktuálnych návrhov zákonov predkladaných na rokovanie vlády. No a hlavným bodom zasadnutia bol najdôležitejší zákon roka - návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až roky 2022.
Ďalej bolo prerokované návrhy zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe, známy skôr ako stavebný zákon. So sociálnymi a hospodárskymi partnermi sme si potrebovali vyjasniť niektoré nezrovnalosti a názory, vyladiť prístupy a v konečnom dôsledku nájsť kompromisné riešenia, s ktorými by súhlasili nielen všetci členovia Hospodárskej a sociálnej rady, ale boli v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.
V hlavnom bode zasadnutia - návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 jednotliví partneri predniesli rôzne pripomienky. Samozrejme, každý člen rady inak vníma a chápe priority rozpočtu verejnej správy. Iné sú priority profesijných, zamestnávateľských, odborových alebo občianskych záujmových skupín či politických strán. Každý taktiež inak vníma fungovanie, manažovanie a smerovanie štátu a spoločnosti.
Musím skonštatovať, že rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu niektorých zástupcov, a teda partnerov Hospodárskej a sociálnej rady. Vážený pán poslanec, následne vláda na svojom rokovaní schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až ’22 a rozpočet vnímame ako kompromisný, so silným sociálnym akcentom. Snažíme sa citlivo reagovať na meniace sa vonkajšie ekonomické a politické prostredie a uvedomujeme si, že ekonomika spomaľuje, a už v roku 2019 očakávame rast na úrovni 2,4 %, v roku 2020 ešte o niečo nižší, na úrovni 2,3 % a znižuje sa aj výkonnosť eurozóny a nevieme, ako môže dopadnúť brexit a aké ekonomické procesy môže naštartovať obchodná vojna alebo dohoda Spojených štátov s Čínou. Čelíme síce spomaleniu ekonomiky, ale nemôžem vôbec hovoriť o kríze. Naša nezamestnanosť sa stále drží na rekordným minimách pod 5 % a na úradoch práce evidujeme stále viac ako 90-tisíc voľných pracovných miest.
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že základnou prioritou všetkých vlád, ktoré viedla strana SMER - sociálna demokracia, bolo budovanie a rozvíjanie sociálneho štátu. Slovensko musí byť sociálnym štátom, v ktorom musí mať každý istotu, že ak sa dostane do krízovej životnej situácie, štát mu pomôže všetkými dostupnými prostriedkami. Rozpočet je pre nás iba jeden z nástrojov, ako dosiahnuť spoľahlivé fungovanie a rast ekonomiky, ale hlavne je to nástroj na zvyšovanie životnej úrovne občanov a všeobecnej kvality života v spoločnosti. V rozpočte preto reflektujeme naše domáce priority, ktorými sú zdravotníctvo, školstvo či sociálna oblasť. Tie si neustále zaslúžia našu pozornosť, pretože hlavným cieľom vlády je neustále zvyšovať životnú úroveň našich občanov. V sektore zdravotníctva vzrastú celkové výdavky o 410 mil. eur, čo predstavuje rast 7,94 % a dosiahnu sumu 5,58 mld. eur. V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy (6,1 mil. eur), so zvýšením rodičovského príspevku (163,8 mil. eur) a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku (91,5 mil. eur). Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie (43,1 mil. eur) a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou (9 mil. eur).
Od 1. januára 2020 vzrastú platy všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe o 10 %, čo predstavuje 488,6 mil. eur. Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2019. Napriek spomaleniu ekonomiky nemienime škrtať na našich občanoch, na senioroch, mladých rodinách či slabých, alebo chorých a rezervy hľadáme skôr v úsporách v spravovaní štátu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, odmietam tvrdenie niektorých záujmových skupín, opozičných strán a médií, že robíme nezodpovednú rozpočtovú politiku. Vyrovnaný rozpočet nie je a nemôže byť pre nás jediný fetiš. Deficit rozpočtu sa v roku 2020 bude pohybovať na úrovni 0,49 % HDP, 0,5 % deficit nie je ničím výnimočným ani v okolitých a iných rozvinutých krajinách a zvyšok odpovede vám dám osobne.
Ďakujem pekne.

Bez doplňujúcej otázky.
Poslanec Ľuboš Martinák sa pýta:
„Vážený pán premiér, nedávno ste sa zúčastnili na Dni otvorených dverí na Technickej univerzite v Košiciach. Aký význam podľa vás má rozvoj vysokoškolského technického vzdelania pre Slovensko?“

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ako určite dobre viete, dňa 15. októbra 2019 sa konal Deň otvorených dverí Technickej univerzity v Košiciach. Jej jednotlivé fakulty prezentovali na tomto podujatí ponuku štúdia a aktivít či výsledky vedeckej práce univerzity.
Na deviatich fakultách Technickej univerzity v Košiciach v súčasnosti študuje viac ako 9-tisíc študentov, z toho 13 % tvoria študenti zo zahraničia, ktorí pochádzajú zo 45 krajín sveta. Snahou univerzity bolo predstaviť akreditované študijné programy Technickej univerzity, zabezpečiť priamy kontakt s aplikáciou vedy a výskumu vo vybraných excelentných laboratóriách s prepojenosťou na obchodnú a priemyselnú prax. Pripravená bola aj technologicko-inovačná expozícia či rôzne atrakcie a športové aktivity. Na deň otvorených dverí Technickej univerzity v Košiciach chodí každoročne približne 4-tisíc študentov, ich oboznámenie sa s tým, čo táto univerzita, čím sa táto univerzita zaoberá, môže pozitívne ovplyvniť rozhodovací proces mladých ľudí kam na vysokú školu. Plánom univerzity je zvládnuť nový proces akreditácie, kde univerzita plánuje integrovať rôzne študijné odbory. Rovnako sa univerzita uchádza o rôzne národné a medzinárodné vedecké projekty. Tohtoročným hosťom otváracieho ceremoniálu bo teda aj predseda vlády Slovenskej republiky a tohto podujatia sa zúčastnil aj exprezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster.
Predseda vlády Slovenskej republiky ako bývalý absolvent tejto univerzity vyzdvihol vo svojom príhovore štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a potvrdil, že študovať na nej bolo s odstupom času jeho výborné životné rozhodnutie. Svojou prítomnosťou chcel predseda vlády Slovenskej republiky podporiť technické odbory, resp. technické vzdelávanie.
Slovensko potrebuje čo najviac dobre pripravenej pracovnej sily, ale hlavne v takýchto odboroch, a teda hlavne v takých odboroch, aké sa študujú na technických univerzitách. Automobilový priemysel na Slovensku a výrobný sektor predstavuje oblasť, v ktorej je nedostatok pracovníkov pri terajšej rekordne nízkej nezamestnanosti na Slovensku najkritickejší. Trh na Slovensku sa v sektore výroby a inžinieringu rozvíja aj vďaka relokácii, alebo expanzii subdodávateľov v strojárenskom a elektrotechnickom priemysle. Slovensko prilákalo veľa nových investorov, ktorí otvárajú svoje podniky a aktívne do nich hľadajú kvalifikovaných ľudí.
Aj keď dlhodobý nedostatok pracovných síl najmä technického smeru v tomto odbore prispieva k tlaku na rýchlejší rast miezd, naším cieľom je aby univerzity vychovávali dostatočné množstvo absolventov v súlade s aktuálnymi požiadavkami trhu práce. Naozaj budeme veľmi otvorene a vždy pripomínať, že máme veľké množstvo študentov, ktorí síce navštevujú vysoké školy, ale najmä odbory, ktoré Slovensko vôbec nepotrebuje, a ich uplatnením na trhu práce, s ich uplatnením je veľký problém. Žiaľ, mnohí končia na úradoch práce, resp. vykonávajú celkom inú prácu ako to, čo študovali. Je to potom zbytočne vynaložený čas a vynaložené peniaze za štúdium, čo nikomu neprospieva. Aj preto chcel predseda vlády Slovenskej republiky povzbudiť rodičov a potenciálnych študentov vysokých škôl, aby si vybrali technické odbory. Vzdelanie technického smeru im v súčasnosti zabezpečí lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce a aj celkom slušný príjem. Prítomnosť premiéra na tomto podujatí mala prezentovať aj záujem a prioritu vlády nasmerovať záujem mladých ľudí o štúdium technických odborov, leto bolo obdobie, keď záujem mladých ľudí..., lebo bolo obdobie, kým zá..., keď záujem mladých ľudí smeroval skôr k iným, najmä humanitným odborom. Aj keď netvrdíme, že nám netreba aj takýchto vzdelaných ľudí.
Teší nás skutočnosť, že veľké množstvo mladých ľudí navštívilo toto podujatie a pevne veríme, že mnoho z nich bude nakoniec študovať nielen na Technickej univerzite v Košiciach ale aj na iných univerzitách technického smeru a budeme mať dostatok kvalitných, vzdelaných mladých absolventov a to predovšetkým v oblastiach, kde aktuálne firmy a podniky pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som s touto otázkou.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nie. Pán podpredseda Klus nie je v rokovacej sále.
Pán poslanec Blanár. Je v rokovacej sále.
„Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte snahy o oddialenie brexitu? Aký je postoj vlády k takémuto kroku?

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Najprv chcem uviesť základný fakt určujúci britský postoj k brexitu.
Tento postoj je zásadne daný rozhodnutím Dolnej snemovne britského parlamentu, ktorý pani premiérke Mayovej dohodu o brexite tento rok už trikrát odmietol, pričom neskôr zároveň schválil zákon, podľa ktorého Spojené kráľovstvo nesmie opustiť Úniu bez dohody. Daný zákon, ktorý stanovuje, že ak poslanci britského parlamentu do 19. októbra 2019 neschvália novú dohodu o brexite, premiér Boris Johnson zašle Európskej únii list so žiadosťou o predĺženie termínu brexitu, ktorý je stanovený na 31. októbra 2019.
V dôsledku posunu termínu odchodu na koniec októbra sa voliči v Spojenom kráľovstve zúčastnili aj na voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 23. mája. Lídri členských krajín Európskej únie chápu komplexnosť otázky vystúpenia členského štátu z Európskej únie rovnako pozorne vnímajú zložitý vnútropolitický vývoj v Spojenom kráľovstve. Väzby vyplývajúce z členstva v Európskej únii sú natoľko silné, že ukončiť ich, resp. pretransformovať do optimálnej a obojstranne výhodnej podoby budúcej dohody nie je jednoduché. Nemožno tiež obísť skutočnosť, že podľa ostatných prieskumov 50% Britov si želá odchod Británie z Európskej únie, 42 % je za zotrvanie v bloku. Brexit bez dohody v ňom označilo za preferovaný scenár 20 % opýtaných.
Osobitne v ostatných týždňoch otázka brexitu stále prináša nečakané zvraty a náhle zmeny situácie, čo sú podmienky, za ktorých je rokovanie veľmi náročné. Stále sa riešia otvorené otázky pomerne komplikovaného režimu na írskej hranici, kde je neľahké priblížiť sa vzájomným pozíciám. Z tohto dôvodu zatiaľ nebolo možné dôjsť ku konsenzu a uzatvoriť právny text dohody o vystúpení. Do úvahy prichádzajú v zásade dve možnosti, buď sa pôjde cestou predĺženia lehoty, alebo dôjde k neriadenému brexitu. Zatiaľ čo na predĺženie lehoty by bola potrebná britská žiadosť a následný súhlas európskej dvadsaťsedmičky, na odchod bez dohody postačí uplynutie času k 31. októbru 2019.
Neustále sa zvažujú všetky pre a proti, klady a zápory oboch riešení. Je pravdou, že neriadený brexit by obidvom stranám spôsobil nemalé hospodárske i politické škody. Oddialenie by ich pomohlo zmierniť, minimálne v krátkodobom horizonte. Zároveň je však pravdou, že samotný posun situáciu okolo brexitu nijako nerieši, posun iba vytvára dodatočný časový priestor na nájdenie vhodného riešenia. Otázkou však je, aké riešenia sú ešte k dispozícii a či by nové návrhy opätovne nepriniesli len ďalšie vzájomné konfrontácie a trecie plochy bez záruky nájdenia uspokojivého vyriešenia tejto otázky. Z istej perspektívy, napr. z pohľadu podnikateľov a biznisu, sa táto pretrvávajúca neistota môže javiť škodlivejšou ako neriadený brexit. Pokiaľ britská strana požiada o ďalšie predĺženie, javí sa na strane európskej dvadsaťsedmičky vôľa jej vyhovieť. V októbri 2019 bolo v serióznych médiách publikované, že šéf britskej vlády sa v dokumentoch predložených príslušnému súdu písomne zaručil, že ak sa mu do 19. októbra nepodarí uzavrieť dohodu s Európskou úniou, požiada o odklad brexitu tak, ako mu to ukladá rozhodnutie parlamentu.
Určujúce teda je, že vystúpenie či nevystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie je v britských reáliách určené platným rozhodnutím britského parlamentu zo začiatku septembra 2019. Pokiaľ britská strana požiada o ďalšie predĺženie, javí sa na strane Európskej únie, na európskej dvadsaťsedmičke, na strane európskej dvadsaťsedmičky vôľa jej vyhovieť.
Dnes sa v Bruseli schádza Európska rada, Slovenská republika je na tomto fóre zastúpená premiérom pánom Petrom Pellegrinim. Európska rada bezpochyby prijme k brexitu stanovisko, ktoré bude principiálne určujúce tiež pre Slovenskú republiku.
Vážený pán poslanec, či už sa zasadá, alebo nie, vám aktuálne povedať, neviem, v každom prípade brexit je problematickou témou, ktorá trápi aj naše Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, týmto sme vyčerpali otázky na predsedu vlády.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Mariána Viskupiča na ministra financií Ladislava Kamenického a znie:
„Vážený pán minister, z čoho vyplývajú stále optimistické prognózy príjmov z dividend od SPP a VSE Holding v rokoch 2019 - 2021? Vôbec nereflektujú vývoj skutočnej výšky dividend v minulých rokoch. Zároveň prosím o zaslanie porovnania rozpočtovaných príjmov z dividend od uvedených spoločností a reálneho stavu za roky 2016 - 2019.“
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán poslanec. Ďakujem za položenú otázku, v ktorej sa pýtate na rozpočtovanie dividend spoločností SPP, a. s., a VSE Holding na roky 2019 - 2021 a porovnanie rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu z dividend uvedených spoločností za roky ’16 - ’19.
Výška rozpočtovaných dividend na roky 2019 - 2021, ktorá je uvedená v schválenom rozpočte na roky 2019 - 2021 vychádza z predpokladaných výsledkov hospodárenia uvedených spoločností, ktoré kapitola Ministerstva hospodárstva SR zaslala ministerstvu financií počas prípravy rozpočtu verejnej správy na uvedené roky a sú uvedené v prílohe č. 3, ktorá sa volá Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy v hlavnej knihe rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021.
Na základe týchto očakávaných výsledkov hospodárenia je v návrhu rozpočtu na roky 2019 až 2021 rozpočtovaný možný príjem štátneho rozpočtu z dividend od uvedených spoločností na príslušné roky. Pokiaľ by ste teda chceli, mám tu tabuľku, kde je porovnanie rozpočtovaných a skutočne prijatých dividend od uvedených spoločností na základe vašej požiadavky, takže pokiaľ vám nevadí, že vám nebudem všetkých týchto 16 riadkov čítať, tak vám to rovno dám.
Ďakujem pekne. Ďakujem, skončil som.

Pán podpredseda Klus? Nie je.
Pán poslanec Janckulík, sa pýta ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka:
„Vážený pán minister, ako zabezpečíte pokračovanie realizácie projektu výstavby tunela Višňové tak, aby znova nedošlo k situácii ukončenia zmluvného vzťahu pred dokončením diela a nový zmluvný termín dokončenia diela bol dodržaný? Má ministerstvo dopravy garanciu spolu so zodpovednosťou nad novými súťažnými podkladmi na nového zhotoviteľa?“