53. schôdza

Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, predkladám na rokovanie Národnej rady na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S cieľom dobudovania dodatočnej kapacity osobitného odvodu sa z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
Z tohto dôvodu je potrebné v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov navrhnúť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovolím si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem za pozornosť.

Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Radovanovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1868 zo 7. novembra 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 81. schôdzi dňa 19. novembra 2019 a prijal uznesenie č. 524, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 v skrátenom legislatívnom konaní na 53. schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky.
Za klub OĽANO Eduard Heger, za klub SaS Ondrej Dostál. A ďalšími prihlásenými v rozprave sú poslanci Marián Viskupič a Jana Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, chcem pozdraviť aj študentov na balkóne, ktorých je teda podstatne viac ako samotných poslancov v rokovacej sále, chcem pozdraviť aj zamestnancov ministerstva, ktorých, zdá sa, že je tiež viac ako samotných poslancov v rokovacej sále.
Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dôvod, ktorý sme teda počuli aj na výbore a ktorý teda je príznačný a legitímny pre skrátené legislatívne konanie, je, ak hrozia značné hospodárske škody. Značné hospodárske škody. Keď sa pozriem na túto sálu a vidím jej osadenstvo, tak si hovorím, že ani samotní poslanci tomu neveria. (Reakcia spravodajcu.) Áno, pán kolega. Ani samotní poslanci, nielen opoziční, neveria, že hrozia neprijatím tohto zákona značné hospodárske škody, dokonca ani samotní koaliční poslanci nemajú pocit, že by išlo alebo že sme v ohrození a že by mohli nastať značné hospodárske škody.
Viete, keby v tomto parlamente, resp. keby Slovensko čelilo značným hospodárskym škodám, tak som si istý, že tento parlament tomu venuje enormnú, enormnú pozornosť. Ale publikum, ktoré tu pred sebou máme, jasne ukazuje, že o žiadne značné hospodárske škody sa nejedná, takže to je asi to najkľúčovejšie, ktorú si vlastne aj, pán minister, ste dostali odpoveď aj vašich koaličných poslancov, že, že ako veľmi samotní poslanci veria tomu, že by mohlo ísť o značné hospodárske škody.
A teraz len kratučko k samotnému teda skrátenému legislatívnemu konaniu, a vlastne k čomu to je. Je to k bankovému odvodu, ktorý následne, ak sa schváli teda ten proces, že môže ísť do skráteného legislatívneho konania, tak budeme rokovať o bankovom odvode, ktorý má priniesť do rozpočtu, aj o tom sa môžme porozprávať, práve keď príde ten samotný bod, 144 mil. eur. A tu by som chcel položiť takú tú veľmi dôležitú otázku. Keď 144 mil. eur sú značné hospodárske škody, keď nedosiahneme teda tých 144 mil. do rozpočtu, tak keď to sú značné hospodárske škody, tak potom moja otázka je, čo je polpercentný deficit rozpočtu, lebo ak to dobre prepočítam, rádovo, tak tých 144 mil. eur, keby sme to len vydelili teda stovkou, aby sa to ľahšie počítalo, povediac, že HDP je na úrovni 100 mld., tak je to 0,1 % HDP. Keby to bolo aj 0,12 %, čiže 1, 2 % HDP, tak keď takéto percento, 0,1-0,12, sú značné hospodárske škody, tak potom 0,5, čo je plánovaný deficit na budúci rok, alebo 0,49, aby som bol presný, čo je štvornásobok, minimálne štvornásobok, tak to sú potom akože mega hospodárske škody. Čiže nerozumiem úplne tej rétorike samotných predkladateľov, keď na jednej strane hovoria, že nerobme z deficitu nejaký fetiš, čo je to 0,5 % HDP, to neni žiadny problém z hľadiska deficitu, ani 1 % nie je žiadny problém, ale na druhej strane prichádzate do parlamentu s argumentáciou, že 0,1 % HDP môžu spôsobiť značné hospodárske škody, tak tomuto, prepáčte, ja vôbec nerozumiem.
Druhá vec, čo si musíme povedať, že skôr práve zavedením tohto bankového odvodu v skutočnosti hrozia hospodárske škody. Čo tým myslím? Čiže nieže tým, že sa nezavedie, lebo dôvod, prečo vstupujeme, a opäť to zopakujem, do skráteného legislatívneho, lebo ak by sa táto legislatíva neprijala, hrozili by značné hospodárske škody. Ja si však myslím, že opak je pravdou, že práve prijatím môže dôjsť k značným hospodárskym škodám.
Jednak hovorí to samotný pán guvernér a radšej budem, budem hovoriť presnejšie, ako to hovorí, aby nedošlo k nejakej polemike o tom, že vtláčam mu do úst nejaké slová, samotný pán guvernér Peter Kažimír, dnes guvernér, inak skúsený, dlhoročný minister financií hovorí, že práve zavedením tejto legislatívy sa ohrozí finančná stabilita, čo je dosť závažný výrok, ak to znie z úst guvernéra Národnej banky Slovenska, a keď sme ho volili, tak tu bola veľká argumentácia o tom, že by tam mal sedieť kovaný odborník. Tak teda ak toto plénum, hlavne koalícia ho zvolili na toto miesto, tak tým pádom koalícia jednoznačne priznala, že zvolila kovaného odborníka na toto miesto, a preto ich úsudok je pre nich smerodatný, pretože snáď by nezhodili zo slova, teda zo stola slová nimi zvoleného kovaného odborníka Petra Kažimíra, ktorý dnes varuje a zdvíha varovný prst a hovorí, toto spôsobí, keď sa tá legislatíva prijme, spôsobí to pravý opak toho, čo zamýšľate a ohrozí to finančnú stabilitu. A nebudem ďalej pokračovať, lebo to bude toho, ak teda sa pristúpi k tomu, tak tam bude predmetom rokovania, ale však určite ste všetci, ktorí sa o toto zaujímate, postrehli tú argumentáciu, prečo to môže ohroziť finančnú stabilitu. Študenti, ak vydržíte ešte aj na to prvé čítanie, tak určite sa to tam dozviete.
Nechcem vás teda obrať o tú tému, ale, ale chcem zachovať rokovanie k tomuto danému bodu a druhá vec je, že tá argumentácia, a to spomeniem ako aspoň čiastočne aj teda pre divákov na balkóne, že už dnes vieme, že je zavedený bankový odvod v nejakej výške, a napriek tomu alebo vďaka tomu, môžme tu viesť o tom polemiku, rastú poplatky za bankové služby. Teraz, keď sa prirodzene zvýši tento odvod na dvojnásobok, tak tí investori, ktorí sú v tých bankách, sú to tí zahraniční, lebo to tu isto počúvate, že to sú vlastne tie zahraničné banky, zahraniční investori, čiže určite nemajú nejaké cítenie so slovenskými občanmi. Oni žijú úplne v iných krajinách, tí vlastníci. Čiže asi im až tak nezáleží na tom, ako to Slováci, to budú prežívať. Takže zrejme nebudú prihliadať na to, či Slováci budú mať vyššie poplatky, alebo nebudú mať vyššie poplatky, a že kvôli Slovákom teda nezvýšime tie poplatky. Na toto asi prizerať nebudú. A nič im teda nebráni a to im naozaj nič nebráni, aby tie poplatky nezvyšovali. O to viac, že toto opatrenie môže spôsobiť, že bude menej bánk na trhu, čiže konkurencia bude nižšia, a ako dobre vieme, kde je konkurencia, tam, kde je konkurencia dostatočná, tam klesajú ceny, kde je konkurencia slabá, tam ceny môžu stúpať, lebo môžu si to dovoliť, nemajú proti komu hrať, prirodzene.
Takže tu vidíme, že títo investori zrejme si budú chcieť zachovať ten svoj zisk a siahnu občanom do peňaženiek pod tlakom tohto zvýšeného bankového odvodu a budú zvyšovať poplatky. Toto by som si dovolil skôr nazvať hospodárskymi škodami na občanoch, páchaných na občanoch, ktorý tu ide spáchať vlastne táto vláda len kvôli tomu, že potrebuje zakryť vlastnú hanbu, že nie je schopná zostaviť rozpočet s deficitom 0,49 inými cestami, hoci ich má mnoho, tých nástrojov. V prvom rade na strane výdavku. Ak by vláda chcela, mohla by výdavky škrtať. No, ale povedzme si na rodinu, ktorá vláda by chcela škrtať výdavky pred voľbami, že? Takže musíme vymyslieť nejaký, nejaký fígeľ.
Takže ten tu dnes máme, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, aby tento fígeľ mohol dosiahnuť svoje naplnenie, a v konečnom dôsledku aj tak tie peniaze, ktoré sa vyberú, sa nemôžu použiť v prospech výdavkov, pretože sú viazané, takže bude aj tak v konečnom dôsledku, akékoľvek výdavky, ktoré síce toto vybalansuje, idú v skutočnosti na vrub dlhu. A toto je asi to najpodstatnejšie. Takže vidíme, že značné hospodárske škody nehrozia prijatím tejto legislatívy, hrozia skôr neprijatím... Pardon, opačne. Značné hospodárske škody, áno, áno, tak teraz počkajte, aby som dobre povedal, čiže hrozia prijatím... Tak som to povedal? A nehrozia neprijatím, tak aby to bolo správne.
Takže toto sú, toto sú tie scenáre, ktoré tu pred sebou máme, a teda ja určite nebudem podporovať toto skrátené legislatívne konanie a myslím si, že by sme určite týmto krokom sa nemali vyberať, a, pán minister, môžem vás tak vyzvať, aby ste zišli z kratšej cesty späť, čo viem, že neurobíte, lebo zase ste pod tlakom 0,49 % HDP, a už asi napriek tomu, aby sme vás vyzývali už od júla, aby ste urobili opatrenia, ktoré ešte bol čas zapracovať, či už opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, alebo upratovať proste iné výdavky. To sa neudialo, takže sme, ste odkázaný práve na, na toto. Ale myslím si, že som dostatočne vysvetlil, prečo to je zlý nápad.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, študenti zrejme nepočkajú až na diskusiu o samotnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. To by sa tuná načakali, keďže to až po 17.00 hod. budeme rokovať, teda ak vôbec to bude schválené.
A teraz sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.
Zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda veľmi diétne, tri krátke odstavce, s tým, že pri prvom prečítaní, sa priznám, že som ani, ani nenašiel ten dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku, niekoľko dôvodov, pre ktoré možno skrátiť legislatívne konanie. Ale je to, je to tam tak napísané, že z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje sa pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
No mňa by teda zaujímalo, ale teda pán minister nepočúva, že, že aké krízy nám tu, aké krízy nám tu hrozia, lebo ono je to také, také až dramatické, že bankový sektor je v nejakom predkrízovom stave a očakávame, že, že budúci rok tá kríza prepadne, prepukne naplno a teraz budeme musieť sanovať banky, a teda potrebujeme ten osobitný odvod zvýšiť a predĺžiť ho, predĺžiť ho natrvalo. Teda neviem, či ministerstvo financií má nejaké takéto informácie o hroziacej, bezprostredne hroziacej kríze, a neuviedlo, neuviedlo ho do toho zdôvodnenia, lebo v opačnom prípade nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že je vecou politického rozhodnutia parlamentu, či taký odvod vôbec bude existovať, alebo nebude existovať, či bude dočasný, alebo trvalý, v akej bude výške, či sa zvýši, alebo zníži, alebo, alebo zruší, my všetci máme na to nejaký názor.
Ja si myslím, že by bolo ho lepšie zrušiť, alebo teda vôbec, vôbec ho nezavádzať. A myslím si, že nie je žiadny dôvod zvyšovať tento odvod a robiť z neho trvalý, trvalý odvod a že je to v podstate iba, iba finta, ktorou sa SMER - sociálna demokracia snaží zaplátať dieru v rozpočte, ale dobre, to je vecou politického rozhodnutia. Ale to, čo by nemalo byť vecou čisto politického rozhodnutia, ale malo by byť vecou posúdenia toho, či naozaj existujú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátené legislatívne konanie, je normálny, vecný a korektný dialóg na tému, či naozaj hrozia nejaké značné hospodárske škody a či hrozia tým, že návrh nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo tam nestačí, že hrozia značné hospodárske škody niekedy vo vzdialenej budúcnosti, keď v roku 2057 sa zrúti slovenský bankový systém, a potrebujeme si už teraz, teraz na to sporiť. Na to, aby bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak by predsa malo niečo bezprostredne hroziť, čo by sme pri normálnom prerokovaní toho návrhu tomu nevedeli zabrániť.
Čiže ja sa pýtam, hrozí slovenskému bankovému systému nejaká katastrofa, o ktorej približovaní sa vie ministerstvo financií, vie vláda, ale verejnosť nevie? Ani odborná verejnosť nevie, ani poslanci nevedia? Lebo, keď nie, máte právo predkladať zákony ako vláda, parlament má povinnosť sa nimi zaoberať, ale nie je dôvod, aby sa nimi zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo ak to nie je bezprostredne hroziace riziko, no tak na tejto schôdzi mohol byť prerokovaný návrh v prvom čítaní, na, na januárovej alebo februárovej schôdzi mohol byť schválený, ak by ste pre ne našli, našli podporu v parlamente. Takže sa pýtam, že čo je teda dôvod, prečo to nemôže ísť normálnym legislatívnym procesom, lebo ak tu nehrozí bezprostredne nejaká vážna kríza bankového sektora, mohol ten návrh ísť, ísť riadnym legislatívnym procesom a mohli sme si ušetriť túto diskusiu a absolvovali by sme iba tú, ktorá ešte bude nasledovať po hlasovaní o 17.00 hod., keď budeme o návrhu rokovať v prvom čítaní.
A druhú vec, ktorú by som sa chcel spýtať pána ministra, je, že vlastne kedy prišiel na to, že je potrebné robiť takéto opatrenie, lebo ak je nejaký problém s bankovým systémom, tak predpokladám, že ministerstvo financií má prehľad, sleduje situáciu a vie to odhadnúť aj s určitým predstihom. Teda mohlo navrhnúť ten zákon, ak sa naozaj domnieva, že, že existujú nejaké vážne problémy hroziace bankovému sektoru, ktoré, aspoň tak sa ten odvod tvári, ktoré by mohli byť sanované týmto osobitným odvodom. Tak to nejako náhle ministerstvo zistilo? Lebo ak to nezistilo náhle, tak ten návrh malo dať, malo dať na nejakú septembrovú alebo októbrovú schôdzu a predpokladám, že medzi, medzi tým časom, keď to mohlo byť prerokované v riadnom legislatívnom procese aj tak, aby to trebárs platilo od 1. 1., ak je to potrebné, a, a tým, kedy bol návrh zákona predložený do parlamentu, sa zrejme dôležité stalo. Niečo, niečo ste sa dozvedeli. A tým dôvodom by ale nemala byť to, že parlament schvaľuje populistické návrhy, ktorým zvyšuje rozpočtovú sekeru, vďaka ktorým nebude, nebude štát schopný dodržať plánovaný deficit, alebo teda nedeficit ani tento rok, a budúci rok hrozí až dramaticky veľký oproti tým predchádzajúcim predstavám o vývoji deficitu v ďalších rokoch schodok verejných financií.
Populistické zákony schvaľované parlamentom nie sú nepredvídateľné okolnosti a ťažko ich možno, možno kvalifikovať ako hospodárske škody, tak ako o nich hovorí zákon o rokovacom poriadku, aj keď hospodárske škody reálne často tie návrhy, návrhy spôsobujú. Ale dobre, tak sa aspoň tvárme, že ten osobitný odvod má byť, má byť určený na sanovanie nejakých kríz, do ktorých sa dostane bankový sektor.
Takže moja druhá otázka je, že čo ste sa dozvedeli tak náhle a kedy ste sa to dozvedeli, že je potrebné nielenže zvýšiť osobitný odvod a zvýšiť ho natrvalo, zmeniť ho z dočasného na trvalý, ale že to treba robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže udialo sa niečo v posledných týždňoch také, na základe čoho, čoho je potrebné sa týmto návrhom zaoberať, dokonca sa ním zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní?
Ďakujem.

Pán poslanec Heger, jedna faktická poznámka.
Dve faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Dostál, keď som teraz tak počúval, tak vlastne som si uvedomil, že ono môžu teda hroziť aj neprijatím tej legislatívy značné hospodárske škody, ale otázka komu.
A myslím, že by mohli hroziť značné hospodárske škody strane SMER, pretože ak neprijmú, ak teda tá legislatíva nebude prijatá, tak bude hanba, že rozpočet nebude môcť mať ten deficit, ktorý má mať, tým pádom by to mohlo mať dopad na zlý volebný výsledok a tým pádom by to malo aj dopad na to, že by táto strana už nebola vo vláde, a to by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody, samozrejme, tejto strane.
Tiež by ma zaujímala tá otázka na, teda odpoveď na tú otázku, že kedy pán minister na to prišiel, a ja si teda dovolím tipnúť, že to mohlo byť po tom, čo strana SNS povedala, že daň na cigarety nebude, lebo tam vlastne zrazu začali chýbať do rozpočtu peniaze, ktoré predtým tam mali pasovať, ale, samozrejme, teda určite ma to bude zaujímať.
A už len posledná, že keď teda naozaj sa chystáme na nejakú krízu, tak potom, ja absolútne potom nerozumiem slovám napríklad aj šéfa finančného výboru, ktorý tvrdí stále, že jaká kríza, o čom to hovoríte, nič tu nehrozí. Tak evidentne je tu veľký rozpor medzi samotným ministrom financií a ministerstvom a šéfom finančného výboru v pohľade na to, či tá kríza bude, alebo nebude, a toto by tiež som rád teda mal v tom jasno.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.