53. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Národná rada uznesením č. 2169 z 22. októbra 2019 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa (ruch v sále a zaznievanie gongu) dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1703) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 790 z 19. novembra 2019 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbory pre... Výbor pre zdravotníctvo návrh poslankyne Evy Antošovej neprerokoval z dôvodu neúčasti predkladateľky.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III informácie nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu, avšak výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Výbor ma určil uznesením č. 323 z 9. októbra 2019 v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetné informácie a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, chcela som si to poistiť, lebo v tomto parlamente niekedy neviete, čo je lepšie spraviť. Takže ďakujem veľmi pekne za slovo v rozprave.
Ešte raz teda aj pre tých, čo tu neboli, by som len zhrnula, že pozmeňujúci návrh vychádza, ktorý predkladám, vychádza práve zo stretnutí, ktoré prebiehali po prvom čítaní. Boli to stretnutia so zástupcami obchodných spoločností, boli to stretnutia so zástupcami tých najväčších reťazcov, ktorých sa vlastne tento zákon dotýka. Ja som ich aj vymenovala: SAMO, TESCO, COOP Jednota, spoločnosť Free Food, ktorí súhlasia a v podstate vyjadrili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Na druhej strane, samozrejme, som sa musela opýtať aj tej druhej strany, a to sú charity, ktoré takisto prejavili aj písomný súhlas, že takto, takýto pozmeňujúci návrh by im vyhovoval.
Takže bola by som veľmi rada, keby aj poslanci, ktorí možno boli na tom pôdohospodárskom výbore, keby počúvali a mali záujem o danú tematiku, tak skutočne, si myslím, že by bolo to hlasovanie iné. Úprimne, v rozprave si to môžem dovoliť povedať, chýbala mi aj moja kolegyňa z opozície, s ktorou si vieme fakty vždy vymeniť, a myslím, že keď ide o spoločnú dobrú vec, a v tomto prípade ide naozaj o elimináciu plytvania potravinami, ktoré je enormné na Slovensku, a zároveň pomoci ľuďom v núdzi, tak verím tomu, že by sme spoločnú reč aj na našom pôdohospodárskom výbore našli. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Takže ak dovolíte, by som rada prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Evy Antošovej k návrhu zákona Evy Antošovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
V čl. 1 sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „bezodplatného prevodu podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „uzavretia darovacej zmluvy podľa odseku 7 alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
2. V čl. 1 doterajší bod 1 znie:
1. V § 6 odsek 7 znie:
„(7) Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkami s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 , je povinný uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, aspoň s jednou osobou vykonávajúcou činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov (ďalej len „charitatívna organizácia“), pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti až po jej registrácii podľa odseku 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa odseku 11 písm. c) požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne charitatívnej organizácie podľa osobitného predpisu.“
Tu by som chcela upozorniť, že treba prečíslovať, pozor na prečíslovanie.
3. V čl. 1 doterajší bod 2 znie:
V § 6 za odsek 7 sa vkladajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:
„(8) Iný prevádzkovateľ ako prevádzkovateľ podľa odseku 7 uvádzajúci na trh potraviny môže uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín, ktoré sú po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú bezpečné, s charitatívnou organizáciou, pričom od nej nemôže za tieto potraviny požadovať akékoľvek priame alebo nepriame plnenie. Na charitatívnu organizáciu sa vzťahujú všetky povinnosti podľa odsekov 7 a 13.
(9) Zmluva o darovaní podľa odsekov 7 a 8 musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať minimálne
a) harmonogram plnení,
b) podmienky dodania a prevzatia potraviny.“
Doterajšie odseky 8 a 11 sa označujú ako odseky 10 až 13.
4. V čl. 1 doterajší bod 3 znie:
V § 6 ods. 11 až 13 sa za slová „odseku 7“ vkladajú slová „alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
5. V čl. 1 sa za doterajší bod 3 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú takto:
3. V § 6 ods. 12 a 13 sa slová „bezodplatne prevádza“ nahrádzajú slovom „daruje“. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
4. V § 6 ods. 13 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odsek 11“. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Posledný, 6. bod:
V čl. 1 doterajší bod 4 znie:
V § 28 sa odsek 2 dopĺňa písmenom q), ktoré znie:
„q) nesplní povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní podľa § 6 alebo 7 a odseku 8.“
7. V čl. 1 sa za doterajší bod 4 vkladá bod 5, ktorý znie:
5. V § 28 ods. 4 písm. i) sa za slová „bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7“ nahrádzajú slovami „uzatvorenia darovacej zmluvy podľa § 6 ods. 7 alebo ods. 8“.
Posledný bod:
8. V čl. II sa rok „2020" nahrádza rokom „2024“.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o potravinách a predmetom ktorého je nakladanie s tovarom po dátume minimálnej trvanlivosti, teda konkrétne s potravinami a povinnosti darovať tieto potraviny charitatívnym organizáciám.
Moja predrečníka navrhovateľka zákona pani Antošová predložila pozmeňovací návrh, ktorý trochu mení ducha pôvodného, pôvodného návrhu, kde teda sme ostro napádali povinnosť darovať. Trošku sa mení na povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní. Ja si ešte tento pozmeňovací návrh musím prejsť s mojimi kolegami a budem rada, teda naozaj keď hlasovanie by nebolo, bolo, vytvorený časový priestor na to, aby sme si mohli poriadne naštudovať tento návrh zákona, teda pozmeňovací návrh. Principiálne, samozrejme, je dôležité, aby sa odpad, ktorý vzniká z potravín, nejakým spôsobom riešil, aby sa účelne vynakladal, resp. aby tovar, ktorý sa dá ešte, spotreboval sa, nestal, nestával odpadom, ale aby sa do maximálnej miery spotreboval.
Môžme hovoriť o konzume, môžme hovoriť o spotrebe, môžme hovoriť aj o tom, že či naozaj človek už niekedy nevie, čo od radosti, a vyrába množstvo potravín, ktoré možno by ich ani nebolo potrebné toľko vyrábať, ale ide tu na prvom rade o tovary a potraviny, ktoré slúžia ako základné suroviny pre prežitie, a bola by veľmi škoda, aby takéto, keď takéto potraviny sa stávajú odpadom a musia sa likvidovať v nejakých biologických staniciach, nemôžu sa dokonca ani skrmovať.
Takže okrem týchto potravín z obchodov je dôležité, aby sme si možno do budúcna naozaj premysleli a otvorili diskusiu aj o odpade, ktorý vzniká z uvarených jedál, to znamená z reštaurácií, z jedální, z iných prevádzok verejného stravovania, kde taktiež navarené jedlo sa stáva odpadom. V minulosti sa stávalo pomyjami pre ošípané, dnes už ani to nie je možné, lebo aj tu už platia prísne regulácie.
Samozrejme, tak ako je to v súčasnosti nastavené, že môžu darovať tieto potraviny, je to určite veľký krok vpred a už aj charitatívne organizácie mnohé oceňujú túto, túto možnosť. My máme pripravený pozmeňovací návrh, ktorý možno ešte rozširuje spôsob, spôsob, ktorý by mohol prispieť k tomu, aby sa takýto tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, jeho množstvo minimalizovalo. Samozrejme, takýto tovar nemôže byť na pultoch predajní. A ak sa takýto tovar na pulte z predajní nájde, ak ho teda nájde kontrola, tak sú za to vysoké sankcie.
Napriek tomu najmä pri veľkých prevádzkach, samozrejme, môže sa takáto, takáto situácia nastať a sú ľudia, ktorí radi sa aj v súčasnosti prehrabávajú v tých pultoch a hľadajú takýto tovar, a aby preukázali na to, že tá prevádzka nejakým spôsobom možno nedodržiava predpisy, aby dostala sankcie, tak tuná chceme vlastne predísť, lebo nie je naším cieľom prevádzky sankcionovať. Je naším cieľom, aby sa dodržiaval zákon a aby takýto tovar nekončil na skládkach. Ale, samozrejme, nie je správne, aby sa takýto tovar na pultoch bez označenia predával.
Preto dávame, trošku možno je to taký z pohľadu niekoho zvláštny návrh, ale tento náš návrh umožňuje tým ľuďom, ktorí by predsa len našli na pultoch predajne tovar po dátume minimálnej trvanlivosti, tento tovar, ak je bezpečný, tak v podstate mohol by si ho on bezodplatne zobrať za podmienky, že s týmto mechanizmom ten prevádzkovateľ bude súhlasiť a takúto informáciu viditeľne zverejní v svojej prevádzke, čím vlastne on sa ochráni vopred voči náhodným kontrolám, a v prípade, že teda naozaj takýto tovar by sa na jeho pultoch našiel, tak v podstate ten, čo by ho našiel, síce získa ten tovar, ale on nedostane pokutu. Čiže je to trošku taká reakcia na povinnosti darovať. Dávame reakciu, možnosť takýto tovar získať a s tým, že vlastne sa chráni ten prevádzkovateľ, a bude, bude vlastne tiež to upravené legislatívne.
Dovoľte teda, aby som prečítala návrh, pozmeňovací návrh, pozmeňovací a doplňujúci návrh pani poslankyne, návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Eva Antošová k zákonu č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
V čl. I sa pred doterajší bod vkladá nový bod 1, ktorý znie:
V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „bezodplatného prevodu podľa ods. 7“ nahrádzajú slovami „uzavretia darovacej zmluvy podľa odseku 7 alebo odseku 8“.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
V čl. I doterajší bod 1 znie:
V § 6 ods. 7 znie:
Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m2, je povinný uzatvoriť... Jéj, pardon, toto ja čítam váš návrh. Sekundičku, som si... (Rečníčka odišla od rečníckeho pultu pre podklady.) Chybička sa dostavila.
Takže ešte raz, čítam pozmeňovací návrh (povedané so smiechom) k zákonu pani poslankyne Antošovej.
V čl. I body 1 až 3 znejú:
1. V § 6 ods. 5 písm. d) sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 7 alebo okrem vopred poskytnutého verejného prísľubu podľa ods. 12.“
2. § 6 sa dopĺňa odsek 12, ktorý znie:
„(12) Prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni, môže dať verejný prísľub, ktorým sa zaviaže, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nachádzajúce sa v predajni si môže bezplatne vziať ten zákazník, ktorý o ne prejaví záujem. Zákazník je povinný prejavenie záujmu pred opustením predajne s takýmto tovarom oznámiť ktorémukoľvek zamestnancovi prevádzkovateľa zodpovedajúcemu za pokladňu. Verejný prísľub podľa prvej vety sa vykonáva jednostranným písomným vyhlásením umiestneným v priestoroch prevádzkarne; veľkosť písmen vyhlásenia musí byť najmenej 1,5 cm a na každých aj začatých 100 m2 prevádzkarne, ako aj pri každej pokladni sa musí v priestoroch predajne nachádzať aspoň jedno takéto oznámenie umiestnené na viditeľnom mieste. Na prevádzkovateľa, ktorý dal verejný prísľub podľa prvej vety, sa nevzťahujú povinnosti súvisiace s potravinami po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti § 10 písm. c) a 12 ods. 1 písm. h).“
3. V § 28 ods. 4 písm. i) sa slová „podľa § 6 odseku 7“ nahrádzajú slovami „podľa § 6 odseku 7 alebo okrem vopred poskytnutého verejného prísľubu podľa § 6 ods. 12“.
V čl. 1 sa vypúšťa bod 4.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zavedenie modelu, podľa ktorého sa bude môcť prevádzkovateľ rozhodnúť, že umožní zákazníkom, aby si bezplatne odniesli z predajne potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, ktoré v predajni nájdu. Ak sa prevádzkovateľ rozhodne pre tento model, bude to mať preňho tú výhodu, že nebude môcť byť pokutovaný podľa § 28 ods. 4 písm. i). Zároveň sa z návrhu vypúšťajú ustanovenia navrhujúce povinné darovanie charitatívnym organizáciám. Možnosť dobrovoľného darovania zostane paralelne zachovaná popri možnosti poskytnutia tovaru bezplatne zákazníkom.
Ďakujem pekne. Návrh je vyložený.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Preberali sme ho na výbore a vznikla tam pomerne zaujímavá diskusia, ktorá, z ktorej, z ktorej nám vyplynuli niektoré veci. Tak by som chcel k tomu predniesť svoje, svoje poznatky.
Hneď na začiatku treba povedať, že celý ten systém, ktorý, toho darovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, je, samozrejme, správny, a je to veľmi dobrá myšlienka, pretože je určite lepšie, keď takéto potraviny majú sa nejak zlikvidovať so všetkými následkami jednak ekologickými, ale aj finančnými. A je určite lepšie, keď tieto, takéto potraviny, je možnosť ich darovať, alebo teda aby si ich mohli prevziať charitatívne organizácie, ktoré teda nimi môžu pomáhať ľuďom, ktorí sú v nejakej núdzi z akéhokoľvek dôvodu, a čiže táto myšlienka je správna. A v súčasnosti to v podstate funguje. Funguje to tým, že tie obchody alebo tie väčšie reťazce najmä túto myšlienku realizujú v spoločnosti teda s Potravinou bankou, a je to všetko na takom, na takom systéme nejakej dobrovoľnosti, ktorý, pokiaľ ja mám informácie, tak je v podstate nejak funkčný. Ale teda vráťme sa k tomuto zákonu.
V prvom čítaní bol predložený zákon, ktorý bol podľa mňa veľmi takým ostrým tým, že tam bola uložená povinnosť bezodplatne takéto potraviny darovať, s čím by, samozrejme, s čím by, samozrejme, vznikli veľké problémy jednak technické, ale aj legislatívne, len pretože, aj nielen pre obchodníkov, ale aj pre tie charity, ktoré tým pádom možno nie vždy majú dostatočné veľké priestory, aby všetko mohli prevziať. A preto som rád, že je tu teda zmena pozmeňo..., je tu pozmeňovací návrh, ktorý teda to trošku upravuje, kedy teda sa to zmenilo na zmluvu o darovaní, kedy je povinnosť túto zmluvu uzavrieť.
Súčasne však s týmto pozmeňovacím návrhom nám vznikli nejaké ďalšie problémy, že vlastne táto zmluva, táto zmluva, povinnosť tejto zmluvy uzavrieť tu je pre, pre obe, obe strany, ktoré si musia dohodnúť nejaké svoje podmienky. A môže tu vzniknúť situácia, že kedy vlastne v tej zmluve sa dohodnú medzi sebou len na niektorých druhoch potravín, ktoré bude ochotná tá proti strana, teda tá charitatívna organizácia prevziať. A potom čo ďalej s tými potravinami? Ostanú ďalej pre toho obchodníka? Aká je, aká je potom ďalšia cesta alebo ako s nimi nakladať?
V takom prípade je namieste otázka, kde sa budú tieto potraviny, ktoré si nik neprevezme, uschovávať. No, samozrejme, budú to musieť riešiť obchodníci, pre ktorých je to zase nejaký problém so skladovaním a s tým ďalšie finančné náklady, alebo teda budú sa hľadať iné riešenia, ktoré, kedy to môže to môže byť likvidácia.
Ďalšou dôležitou vecou je, že keď príde kontrolór na kontrolu do takejto prevádzky a zistí, že tieto potraviny sú tam, ako sa to bude riešiť. Splnil si povinnosť predajca, nesplnil si? Môže tam vzniknúť pomerne, pomerne veľký problém.
Ďalej tu vznikajú ďalšie, ďalšie situácie, že tým, že sme vlastne, tým, že sme, vlastne chceme, keď predkladáte takúto túto zmluvu o darovaní, vlastne sa potvrdzuje, že tieto potraviny, tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v podstate nie sú škodlivé a tým pádom vlastne že sa môžu, môžu ich za určitých okolností ľudia ďalej využívať a konzumovať, a treba s tým ďalším dôkazom, že tie veľké pokuty, tie desaťtisícové, státisícové a niekedy až miliónové pokuty, ktoré ukladáte vy v zákone, teda keď sa nájde takéto na, na pultoch alebo v sklade, vznikajú, teda sú tu veľké pokuty a tým pádom vidíme, že v podstate sú za čo, keď tieto potraviny, týmto návrhom hovoríme, že sú v podstate v poriadku.
Ďalšia situácia môže nastať to, keď príde kontrolór na kontrolu a bude, lebo vravíme, že tieto potraviny musia byť zdravotne nezávadné, predstavme si nejaký tovar, ktorý je zabalený, do ktorého obchodník nevidí a takýto tovar bude otvorený, kontrolovať, zistí sa, že je závadný. Čo s tým ďalej? Ako sa to bude sankcionovať? Mohol za to ten predajca alebo nemohol? Budem rád, keď mi to vysvetlíte.
Ďalším problémom, ktorý sme teda preberali aj na, na výbore, bol problém, to, že obchodníci namietajú, že tento zákon je vlastne zásah do ich, do ich vlastníckych práv, keďže tieto potraviny sú ich majetkom, keďže oni ich majú vykúpené, a že vlastne zákon im čosi ukladá, že s tým musia spraviť. Vznikla tu taká polemika, že v Čechách bol podobný problém. A v Čechách tento problém riešil ústavný súd, ktorý podľa niektorých teda vyriekol, že teda je to v poriadku, že to nie je zásah do vlastníckych práv. Tu by som rád upozornil na to a vravel som to aj na výbore, že je pravda, že v Čechách ústavný súd posudzoval problémy ohľadne podobného zákonu, ale tam to prišlo, tam sa vlastne posudzoval, posudzovala situácia, hneď si to presne pozriem, nie vlastne týchto vlastníckych práv, ale dvojitého, teda, pardon, skrytého zdaňovania. Čiže ten problém je tam iný, ako my si tu rozprávame, že ten ústavný súd v Čechách vyriekol, že je to v poriadku.
Takisto na výbore zaznela taká, taká myšlienka, preto neviem, ako ste s ňou vysporiadali, že podľa tohto, podľa tejto, podľa tohto zákonu my vlastne nútime niekoho, aby niečo daroval, a niekoho, aby to prijal, a je to v rozpore so zákonom. Myslím, že ste sa o tom bavili s kolegyňou tam, že pripravíte k tomu nejaký pozmeňovák. Tak neviem, či sa to nejak vyriešilo, alebo nie. Budem rád, ak mi to vysvetlíte. Ak sa nemýlim, vraveli ste, že vlastne terajší stav je podobný tomu francúzskemu vzoru, pokiaľ sa nemýlim. Áno, ďakujem. Bol by som možnože rád, keby sme z toho francúzskeho vzoru prebrali potom aj výšku pokút, ktorá je tam výrazne nižšia. A myslím si, že keď to funguje tam, mohlo by to fungovať aj u nás, aby sme predchádzali nejakým zbytočným možno šikanovaním predajcov.
Týmto zákonom sme vlastne, alebo teda chcete vytvoriť systém, kedy obchodník musí uzavrieť zmluvu o darovaní, ale táto zmluva môže teoreticky obsahovať iba jednu položku a ostatné potraviny sú potom ďalším problémom, ktorý sa, musia ešte zase skladovať a podobne, a preto si myslím, že ten súčasný stav, kedy to nejak funguje, tento zákon zase až tak veľmi nerieši, možno iba tak okrajovo a trochu. Ale možno by sa to dalo spraviť aj, aj lepšie, pretože naozaj tá myšlienka, ako som vravel, je v poriadku a je správne, keď sa ňou zaoberáme. A na výbore sme si teda rozprávali aj to, že teda len kritizujeme, a teda že nič nejak nenavrhujeme, tak by som si dovolil, možno nie je to v žiadnom legislatívnom, ale možno, teda nie v legislatívnej podobe, ale možno len takých pár myšlienok, že skúsme to robiť tak, že urobíme to presne naopak ako teraz.
Skúsme tú legislatívu zjednodušiť tak, aby sa nemuseli obchodníci, ale aj tá charita alebo tieto organizácie obávať rôznych legislatívnych nástrah a problémov, ktoré im môžu z dôvodu zložitosti celého systému a zákonov vzniknúť. Skúsme znížiť aj tie obrovské pokuty, ktoré sú v státisícoch a miliónoch a ktoré teraz hrozia, a preto aj tí predajcovia sa, samozrejme, toho obávajú a možno nie sú až takí flexibilní pri tom, ako by sa s týmito potravinami mohlo narábať. A keď nechcú riskovať tú zbytočnú pokutu, tak si to riešia nejak inak.
Ďalším, ďalším by som, ja sa prikláňam k pozmeňovaciemu návrhu kolegyni Zemanovej. My ho podporíme, pretože si myslím, že je to pomerne správna myšlienka.
A na záver mi dovoľte len poslednú vetu, že, mám poslednú vetu, že skúsme vytvárať také prostredie, ktoré bude obchodníkom, kedy sa bude obchodníkom oplácať tieto potraviny darovať. Nastavme ten celý systém tak, aby bol jednoduchší, prehľadnejší a pružnejší, a vďaka ktorému sa budú dať riešiť problémy lepšie a predovšetkým v prospech ľudí, ktorí sú v núdzi kvôli rôznym životným situáciám a pre ktorých je takáto pomoc obrovským prínosom.
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán predsedajúci, len chcem oznámiť termín hlasovania na zajtra, štvrtok, na 11.00 hod. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, predkladám na rokovanie Národnej rady na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S cieľom dobudovania dodatočnej kapacity osobitného odvodu sa z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
Z tohto dôvodu je potrebné v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov navrhnúť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovolím si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1868 zo 7. novembra 2019 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 81. schôdzi dňa 19. novembra 2019 a prijal uznesenie č. 524, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 v skrátenom legislatívnom konaní na 53. schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, chcem pozdraviť aj študentov na balkóne, ktorých je teda podstatne viac ako samotných poslancov v rokovacej sále, chcem pozdraviť aj zamestnancov ministerstva, ktorých, zdá sa, že je tiež viac ako samotných poslancov v rokovacej sále.
Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dôvod, ktorý sme teda počuli aj na výbore a ktorý teda je príznačný a legitímny pre skrátené legislatívne konanie, je, ak hrozia značné hospodárske škody. Značné hospodárske škody. Keď sa pozriem na túto sálu a vidím jej osadenstvo, tak si hovorím, že ani samotní poslanci tomu neveria. (Reakcia spravodajcu.) Áno, pán kolega. Ani samotní poslanci, nielen opoziční, neveria, že hrozia neprijatím tohto zákona značné hospodárske škody, dokonca ani samotní koaliční poslanci nemajú pocit, že by išlo alebo že sme v ohrození a že by mohli nastať značné hospodárske škody.
Viete, keby v tomto parlamente, resp. keby Slovensko čelilo značným hospodárskym škodám, tak som si istý, že tento parlament tomu venuje enormnú, enormnú pozornosť. Ale publikum, ktoré tu pred sebou máme, jasne ukazuje, že o žiadne značné hospodárske škody sa nejedná, takže to je asi to najkľúčovejšie, ktorú si vlastne aj, pán minister, ste dostali odpoveď aj vašich koaličných poslancov, že, že ako veľmi samotní poslanci veria tomu, že by mohlo ísť o značné hospodárske škody.
A teraz len kratučko k samotnému teda skrátenému legislatívnemu konaniu, a vlastne k čomu to je. Je to k bankovému odvodu, ktorý následne, ak sa schváli teda ten proces, že môže ísť do skráteného legislatívneho konania, tak budeme rokovať o bankovom odvode, ktorý má priniesť do rozpočtu, aj o tom sa môžme porozprávať, práve keď príde ten samotný bod, 144 mil. eur. A tu by som chcel položiť takú tú veľmi dôležitú otázku. Keď 144 mil. eur sú značné hospodárske škody, keď nedosiahneme teda tých 144 mil. do rozpočtu, tak keď to sú značné hospodárske škody, tak potom moja otázka je, čo je polpercentný deficit rozpočtu, lebo ak to dobre prepočítam, rádovo, tak tých 144 mil. eur, keby sme to len vydelili teda stovkou, aby sa to ľahšie počítalo, povediac, že HDP je na úrovni 100 mld., tak je to 0,1 % HDP. Keby to bolo aj 0,12 %, čiže 1, 2 % HDP, tak keď takéto percento, 0,1-0,12, sú značné hospodárske škody, tak potom 0,5, čo je plánovaný deficit na budúci rok, alebo 0,49, aby som bol presný, čo je štvornásobok, minimálne štvornásobok, tak to sú potom akože mega hospodárske škody. Čiže nerozumiem úplne tej rétorike samotných predkladateľov, keď na jednej strane hovoria, že nerobme z deficitu nejaký fetiš, čo je to 0,5 % HDP, to neni žiadny problém z hľadiska deficitu, ani 1 % nie je žiadny problém, ale na druhej strane prichádzate do parlamentu s argumentáciou, že 0,1 % HDP môžu spôsobiť značné hospodárske škody, tak tomuto, prepáčte, ja vôbec nerozumiem.
Druhá vec, čo si musíme povedať, že skôr práve zavedením tohto bankového odvodu v skutočnosti hrozia hospodárske škody. Čo tým myslím? Čiže nieže tým, že sa nezavedie, lebo dôvod, prečo vstupujeme, a opäť to zopakujem, do skráteného legislatívneho, lebo ak by sa táto legislatíva neprijala, hrozili by značné hospodárske škody. Ja si však myslím, že opak je pravdou, že práve prijatím môže dôjsť k značným hospodárskym škodám.
Jednak hovorí to samotný pán guvernér a radšej budem, budem hovoriť presnejšie, ako to hovorí, aby nedošlo k nejakej polemike o tom, že vtláčam mu do úst nejaké slová, samotný pán guvernér Peter Kažimír, dnes guvernér, inak skúsený, dlhoročný minister financií hovorí, že práve zavedením tejto legislatívy sa ohrozí finančná stabilita, čo je dosť závažný výrok, ak to znie z úst guvernéra Národnej banky Slovenska, a keď sme ho volili, tak tu bola veľká argumentácia o tom, že by tam mal sedieť kovaný odborník. Tak teda ak toto plénum, hlavne koalícia ho zvolili na toto miesto, tak tým pádom koalícia jednoznačne priznala, že zvolila kovaného odborníka na toto miesto, a preto ich úsudok je pre nich smerodatný, pretože snáď by nezhodili zo slova, teda zo stola slová nimi zvoleného kovaného odborníka Petra Kažimíra, ktorý dnes varuje a zdvíha varovný prst a hovorí, toto spôsobí, keď sa tá legislatíva prijme, spôsobí to pravý opak toho, čo zamýšľate a ohrozí to finančnú stabilitu. A nebudem ďalej pokračovať, lebo to bude toho, ak teda sa pristúpi k tomu, tak tam bude predmetom rokovania, ale však určite ste všetci, ktorí sa o toto zaujímate, postrehli tú argumentáciu, prečo to môže ohroziť finančnú stabilitu. Študenti, ak vydržíte ešte aj na to prvé čítanie, tak určite sa to tam dozviete.
Nechcem vás teda obrať o tú tému, ale, ale chcem zachovať rokovanie k tomuto danému bodu a druhá vec je, že tá argumentácia, a to spomeniem ako aspoň čiastočne aj teda pre divákov na balkóne, že už dnes vieme, že je zavedený bankový odvod v nejakej výške, a napriek tomu alebo vďaka tomu, môžme tu viesť o tom polemiku, rastú poplatky za bankové služby. Teraz, keď sa prirodzene zvýši tento odvod na dvojnásobok, tak tí investori, ktorí sú v tých bankách, sú to tí zahraniční, lebo to tu isto počúvate, že to sú vlastne tie zahraničné banky, zahraniční investori, čiže určite nemajú nejaké cítenie so slovenskými občanmi. Oni žijú úplne v iných krajinách, tí vlastníci. Čiže asi im až tak nezáleží na tom, ako to Slováci, to budú prežívať. Takže zrejme nebudú prihliadať na to, či Slováci budú mať vyššie poplatky, alebo nebudú mať vyššie poplatky, a že kvôli Slovákom teda nezvýšime tie poplatky. Na toto asi prizerať nebudú. A nič im teda nebráni a to im naozaj nič nebráni, aby tie poplatky nezvyšovali. O to viac, že toto opatrenie môže spôsobiť, že bude menej bánk na trhu, čiže konkurencia bude nižšia, a ako dobre vieme, kde je konkurencia, tam, kde je konkurencia dostatočná, tam klesajú ceny, kde je konkurencia slabá, tam ceny môžu stúpať, lebo môžu si to dovoliť, nemajú proti komu hrať, prirodzene.
Takže tu vidíme, že títo investori zrejme si budú chcieť zachovať ten svoj zisk a siahnu občanom do peňaženiek pod tlakom tohto zvýšeného bankového odvodu a budú zvyšovať poplatky. Toto by som si dovolil skôr nazvať hospodárskymi škodami na občanoch, páchaných na občanoch, ktorý tu ide spáchať vlastne táto vláda len kvôli tomu, že potrebuje zakryť vlastnú hanbu, že nie je schopná zostaviť rozpočet s deficitom 0,49 inými cestami, hoci ich má mnoho, tých nástrojov. V prvom rade na strane výdavku. Ak by vláda chcela, mohla by výdavky škrtať. No, ale povedzme si na rodinu, ktorá vláda by chcela škrtať výdavky pred voľbami, že? Takže musíme vymyslieť nejaký, nejaký fígeľ.
Takže ten tu dnes máme, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, aby tento fígeľ mohol dosiahnuť svoje naplnenie, a v konečnom dôsledku aj tak tie peniaze, ktoré sa vyberú, sa nemôžu použiť v prospech výdavkov, pretože sú viazané, takže bude aj tak v konečnom dôsledku, akékoľvek výdavky, ktoré síce toto vybalansuje, idú v skutočnosti na vrub dlhu. A toto je asi to najpodstatnejšie. Takže vidíme, že značné hospodárske škody nehrozia prijatím tejto legislatívy, hrozia skôr neprijatím... Pardon, opačne. Značné hospodárske škody, áno, áno, tak teraz počkajte, aby som dobre povedal, čiže hrozia prijatím... Tak som to povedal? A nehrozia neprijatím, tak aby to bolo správne.
Takže toto sú, toto sú tie scenáre, ktoré tu pred sebou máme, a teda ja určite nebudem podporovať toto skrátené legislatívne konanie a myslím si, že by sme určite týmto krokom sa nemali vyberať, a, pán minister, môžem vás tak vyzvať, aby ste zišli z kratšej cesty späť, čo viem, že neurobíte, lebo zase ste pod tlakom 0,49 % HDP, a už asi napriek tomu, aby sme vás vyzývali už od júla, aby ste urobili opatrenia, ktoré ešte bol čas zapracovať, či už opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, alebo upratovať proste iné výdavky. To sa neudialo, takže sme, ste odkázaný práve na, na toto. Ale myslím si, že som dostatočne vysvetlil, prečo to je zlý nápad.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, študenti zrejme nepočkajú až na diskusiu o samotnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. To by sa tuná načakali, keďže to až po 17.00 hod. budeme rokovať, teda ak vôbec to bude schválené.
A teraz sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.
Zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda veľmi diétne, tri krátke odstavce, s tým, že pri prvom prečítaní, sa priznám, že som ani, ani nenašiel ten dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku, niekoľko dôvodov, pre ktoré možno skrátiť legislatívne konanie. Ale je to, je to tam tak napísané, že z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje sa pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
No mňa by teda zaujímalo, ale teda pán minister nepočúva, že, že aké krízy nám tu, aké krízy nám tu hrozia, lebo ono je to také, také až dramatické, že bankový sektor je v nejakom predkrízovom stave a očakávame, že, že budúci rok tá kríza prepadne, prepukne naplno a teraz budeme musieť sanovať banky, a teda potrebujeme ten osobitný odvod zvýšiť a predĺžiť ho, predĺžiť ho natrvalo. Teda neviem, či ministerstvo financií má nejaké takéto informácie o hroziacej, bezprostredne hroziacej kríze, a neuviedlo, neuviedlo ho do toho zdôvodnenia, lebo v opačnom prípade nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že je vecou politického rozhodnutia parlamentu, či taký odvod vôbec bude existovať, alebo nebude existovať, či bude dočasný, alebo trvalý, v akej bude výške, či sa zvýši, alebo zníži, alebo, alebo zruší, my všetci máme na to nejaký názor.
Ja si myslím, že by bolo ho lepšie zrušiť, alebo teda vôbec, vôbec ho nezavádzať. A myslím si, že nie je žiadny dôvod zvyšovať tento odvod a robiť z neho trvalý, trvalý odvod a že je to v podstate iba, iba finta, ktorou sa SMER - sociálna demokracia snaží zaplátať dieru v rozpočte, ale dobre, to je vecou politického rozhodnutia. Ale to, čo by nemalo byť vecou čisto politického rozhodnutia, ale malo by byť vecou posúdenia toho, či naozaj existujú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátené legislatívne konanie, je normálny, vecný a korektný dialóg na tému, či naozaj hrozia nejaké značné hospodárske škody a či hrozia tým, že návrh nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo tam nestačí, že hrozia značné hospodárske škody niekedy vo vzdialenej budúcnosti, keď v roku 2057 sa zrúti slovenský bankový systém, a potrebujeme si už teraz, teraz na to sporiť. Na to, aby bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak by predsa malo niečo bezprostredne hroziť, čo by sme pri normálnom prerokovaní toho návrhu tomu nevedeli zabrániť.
Čiže ja sa pýtam, hrozí slovenskému bankovému systému nejaká katastrofa, o ktorej približovaní sa vie ministerstvo financií, vie vláda, ale verejnosť nevie? Ani odborná verejnosť nevie, ani poslanci nevedia? Lebo, keď nie, máte právo predkladať zákony ako vláda, parlament má povinnosť sa nimi zaoberať, ale nie je dôvod, aby sa nimi zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo ak to nie je bezprostredne hroziace riziko, no tak na tejto schôdzi mohol byť prerokovaný návrh v prvom čítaní, na, na januárovej alebo februárovej schôdzi mohol byť schválený, ak by ste pre ne našli, našli podporu v parlamente. Takže sa pýtam, že čo je teda dôvod, prečo to nemôže ísť normálnym legislatívnym procesom, lebo ak tu nehrozí bezprostredne nejaká vážna kríza bankového sektora, mohol ten návrh ísť, ísť riadnym legislatívnym procesom a mohli sme si ušetriť túto diskusiu a absolvovali by sme iba tú, ktorá ešte bude nasledovať po hlasovaní o 17.00 hod., keď budeme o návrhu rokovať v prvom čítaní.
A druhú vec, ktorú by som sa chcel spýtať pána ministra, je, že vlastne kedy prišiel na to, že je potrebné robiť takéto opatrenie, lebo ak je nejaký problém s bankovým systémom, tak predpokladám, že ministerstvo financií má prehľad, sleduje situáciu a vie to odhadnúť aj s určitým predstihom. Teda mohlo navrhnúť ten zákon, ak sa naozaj domnieva, že, že existujú nejaké vážne problémy hroziace bankovému sektoru, ktoré, aspoň tak sa ten odvod tvári, ktoré by mohli byť sanované týmto osobitným odvodom. Tak to nejako náhle ministerstvo zistilo? Lebo ak to nezistilo náhle, tak ten návrh malo dať, malo dať na nejakú septembrovú alebo októbrovú schôdzu a predpokladám, že medzi, medzi tým časom, keď to mohlo byť prerokované v riadnom legislatívnom procese aj tak, aby to trebárs platilo od 1. 1., ak je to potrebné, a, a tým, kedy bol návrh zákona predložený do parlamentu, sa zrejme dôležité stalo. Niečo, niečo ste sa dozvedeli. A tým dôvodom by ale nemala byť to, že parlament schvaľuje populistické návrhy, ktorým zvyšuje rozpočtovú sekeru, vďaka ktorým nebude, nebude štát schopný dodržať plánovaný deficit, alebo teda nedeficit ani tento rok, a budúci rok hrozí až dramaticky veľký oproti tým predchádzajúcim predstavám o vývoji deficitu v ďalších rokoch schodok verejných financií.
Populistické zákony schvaľované parlamentom nie sú nepredvídateľné okolnosti a ťažko ich možno, možno kvalifikovať ako hospodárske škody, tak ako o nich hovorí zákon o rokovacom poriadku, aj keď hospodárske škody reálne často tie návrhy, návrhy spôsobujú. Ale dobre, tak sa aspoň tvárme, že ten osobitný odvod má byť, má byť určený na sanovanie nejakých kríz, do ktorých sa dostane bankový sektor.
Takže moja druhá otázka je, že čo ste sa dozvedeli tak náhle a kedy ste sa to dozvedeli, že je potrebné nielenže zvýšiť osobitný odvod a zvýšiť ho natrvalo, zmeniť ho z dočasného na trvalý, ale že to treba robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže udialo sa niečo v posledných týždňoch také, na základe čoho, čoho je potrebné sa týmto návrhom zaoberať, dokonca sa ním zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Dostál, keď som teraz tak počúval, tak vlastne som si uvedomil, že ono môžu teda hroziť aj neprijatím tej legislatívy značné hospodárske škody, ale otázka komu.
A myslím, že by mohli hroziť značné hospodárske škody strane SMER, pretože ak neprijmú, ak teda tá legislatíva nebude prijatá, tak bude hanba, že rozpočet nebude môcť mať ten deficit, ktorý má mať, tým pádom by to mohlo mať dopad na zlý volebný výsledok a tým pádom by to malo aj dopad na to, že by táto strana už nebola vo vláde, a to by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody, samozrejme, tejto strane.
Tiež by ma zaujímala tá otázka na, teda odpoveď na tú otázku, že kedy pán minister na to prišiel, a ja si teda dovolím tipnúť, že to mohlo byť po tom, čo strana SNS povedala, že daň na cigarety nebude, lebo tam vlastne zrazu začali chýbať do rozpočtu peniaze, ktoré predtým tam mali pasovať, ale, samozrejme, teda určite ma to bude zaujímať.
A už len posledná, že keď teda naozaj sa chystáme na nejakú krízu, tak potom, ja absolútne potom nerozumiem slovám napríklad aj šéfa finančného výboru, ktorý tvrdí stále, že jaká kríza, o čom to hovoríte, nič tu nehrozí. Tak evidentne je tu veľký rozpor medzi samotným ministrom financií a ministerstvom a šéfom finančného výboru v pohľade na to, či tá kríza bude, alebo nebude, a toto by tiež som rád teda mal v tom jasno.
Ďakujem.