Pekný podvečer. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadrila k návrhu zákona o odpadoch a taktiež mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý by som potom prečítala a zdôvodnila.
V úvode mám ešte zopár takých, neviem, možno akademických otázok. Neviem, či pán minister mi bude vedieť na ne zodpovedať, ale ešte stále sú nezodpovedané otázky, resp. odôvodnené stanovisko k informácii o dôvodnom stanovisku z Európskej komisie, kde ešte v roku 2016 otvorila Európska komisia voči Slovenskej republike EU Pilot, ktorý sa týka nedostatočnej transpozície smernice o odpade a elektrických, elektronických zariadeniach. Toto konanie z dostupných zdrojov, ktoré mám, do dnešného dňa, to je tri roky od podania, nebolo ešte ukončené, resp. nemám o tom žiadnu informáciu. Takže pýtam sa, či, pán minister, mi viete na toto odpovedať a či nejakým spôsobom boli do zákona, do návrhu zákona nedostatky zapracované.
Okrem iného voči Slovenskej republike je vedené konanie o porušení práva EÚ č. 2017 z roku 2035, ktoré sa týka nesprávnej implementácie čl. 14 smernice Rady o skládkach odpadov a v ktorom bolo ešte v marci tohto roka, t. j. pred ôsmimi mesiacmi, adresované slovenské odôvodnené stanovisko. Takže to je tiež moja ďalšia otázka, ako sme sa s týmto vysporiadali a že či vlastne nejaká, premietlo sa do tohto, veľkej novely zákona, nedostatky, ktoré nám boli vytýkané, o ktorých teda nemám podrobné informácie, pretože tieto veci nie sú verejné, len teda viem, že takéto konania sú vedené. Pýtam sa, či komunikuje Slovensko, Komisia so Slovenskou republikou ohľadom týchto, týchto konaní, aký je ďalší posun a či sú teda tie nedostatky riešené v návrhu, v návrhu zákona.
Predložená novela zákona je veľmi, veľmi náročná. Náročná určite aj pre úrady, ale, samozrejme, je náročná aj pre ľudí, ktorí sa musia, nielen fyzické osoby, nielen obce a nielen podnikateľský sektor, ale každý jeden týmito zákonmi riadiť. A nekonečné novely v desiatkach bodov, ktoré menia zákon o odpadoch, v podstate predurčujú tento zákon o tom, k tomu, že je prakticky nevykonateľný, resp. ťažko, ťažko vykonateľný, s tým, že tie nedostatky, ktoré prináša aplikačná prax, sú veľmi veľké.
Dovoľte mi odcitovať dnešný blog alebo článok jedného starostu z menšej obce, na; ktorý starostuje na, v blízkosti rieky, teda nádrže Domaša a ktorý upozorňuje v súvislosti s plávajúcimi odpadkami na Ružíne, že čo vlastne je dôsledkom takýchto plávajúcich odpadkov. A postrehy tejto, tohto starostu, ktorý má naozaj praktické skúsenosti, tak myslím si, že by mali byť tiež, poukazujú na to, že tá aplikačná prax je ťažká a vlastne návrh zákona, ktorý je predostretý v tej súčasnej podobe, myslím si, že ju iba skomplikuje.
Návrh zákona o zálohovaní jednorazových fliaš, pán minister, ste vlastne avizovali, že je to vlastne boj proti litteringu, to znamená boj proti pohodeným plastovým fľašiam, a to bol ako hlavný dôvod spoplatnenia návrhu na zálohovanie, na zálohovanie fliaš. A keď si teda pozreme aj zábery z Ružína, tak okrem teda plastových fliaš tam plávali, plávali chladničky, pneumatiky, drevo, odpad, handry, všetko možné. Podľa vyjadrení správcu toku Slovenského vodohospodárskeho podniku ide o niekoľko, možno viac ako sto ton, sto ton odpadu. Treba sa však zamyslieť, ako sa tam ten odpad dostal, či naozaj z dôvodu toho, že obce si neplnia alebo nedokážu plniť svoje povinnosti, že správca toku si neplní alebo nedokáže plniť svoje, svoje povinnosti, že či vlastne to je dôvod na to, aby sme teda zavádzali ten, zálohovanie plastových fliaš, o čom ale teraz nechcem hovoriť.
Chcem hovoriť prvé práve o tom, že prečo si nedokážu, nedokážu plniť tieto, tieto svoje, svoje povinnosti a či novela zákona, ktorú prinášate, im napomôže k tomuto plneniu alebo ešte možnože aj sťaží celú situáciu. Váš návrh zákona neuveriteľným spôsobom zaťaží, samozrejme, obce ohľadom skládkovania, samozrejme. Je to správne, aby sme neskládkovali, neskládkovali odpad, resp. surovinu, ktorá môže ešte medzi odpadom byť, a aby na skládky išli naozaj len komponenty z odpadu, ktoré už nie sú využiteľné a že skládky naozaj treba predtým, než sa uloží odpad, triediť. Avšak povedzme si aj pravdu, že naša spoločnosť, váš rezort nepripravil na takúto zásadnú zmenu, že neexistujú triediace linky, nedokážu jednoducho obce zabezpečiť ani cez zberové organizácie, aby dostatočným spôsobom triedili tento odpad. Nie je to o neochote, je to o financiách, je to o technickom, technickom zabezpečení. A týmto, toto je tiež jeden z bodov pozmeňujúceho návrhu, kde, kde navrhujem, aby účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na rok 2025, kde teda zdôvodním, prečo tento návrh takto je, že termín uvedenia do praxi, ktorý ste navrhli v roku 2021, i keď viem, že na výbore bol posunutý, myslím, na rok 2022, tak aj ten je technicky nezvládnuteľný, nakoľko zakúpenie zariadení na úpravu skládok je v mnohých prípadoch potrebné obstarávať, podlieha rozsiahlemu schvaľovaciemu procesu, taktiež cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. A ministerstvo doposiaľ nešpecifikovalo detaily toho, čo bude považovať za úpravu odpadu.
Z definície úpravy odpadu v návrhu zákona možno predpokladať významné zvýšenie nákladov na vybudovanie zariadení na úpravu odpadov, ktoré je však pre prevádzkovateľov skládok, ktoré majú predpokladaný termín ukončenia už o krátky čas, celkom neefektívnou a nerentabilnou investíciou. Napríklad budú musieť zakúpiť triediacu linku alebo sito na komunálny odpad, teda preinvestujú napríklad 300-tisíc eur, ale o rok musia skládku uzavrieť, lebo im končí životnosť skládky a povolenia.
Slovensko nemá zabezpečené kapacity na koncovku z úpravy odpadov. Predpokladaný výstup z úpravy odpadov nemá spracovateľa, takže bude musieť plynúť do zahraničia, ktoré však rovnako čelí problému s naplnenými kapacitami na zhodnotenie komunálneho odpadu. Pán minister, myslím, že aj na toto by ste sa mali zamerať, či pri poskytovaní príspevkov z environmentálneho fondu, ale ako priorita naozaj by malo byť spôsob ako, akým spôsobom sa dá spracovať a využiť vytriedený odpad zo skládok. Lebo jedna vec je dávať príkazy, druhá vec je ich realita a aplikácia v praxi.
V ďalšom bode navrhujete, aby sa zaviedol poriadok, povinnosť mať vážiaci systém. Nedávno bol ocenený starosta obce, respektíve obec Košeca za to, že dokázala digitálnym spôsobom zaviesť evidenciu odpadu. Pretože to je motivácia, keď sa vie, koľko ktorý občan odovzdá odpadu vytriedeného, koľko odovzdá odpadu na, na skládku. V tejto obci, v ktorej som bola na návšteve, je tzv. vrecový systém, to znamená, odpad sa neváži, ale je to na základe vriec, respektíve pri bytovkách sú kontajnery, ktoré majú nejaký, nejaký objem. Po zavedení tohto vášho opatrenia, kde je povinnosť vážiť každý jednotlivý odpad, tak obec Košeca sa vráti o niekoľko rokov späť a môže zavádzať celý systém nanovo, ale v podstate ten cieľ, ktorý oni teraz dosahujú, to znamená, že dosahujú, že odovzdávajú veľmi dobre vytriedený odpad na skládku, že sa im znížili výdavky na túto odpadovú, odpadové povinnosti, tak ich vrátite späť a výdavky, ktoré budú musieť investovať do podľa mňa v tejto chvíli ako nezmyselného opatrenia, ak je zavedené ako povinnosť. Preto povinnosť, si myslím, nie je dobre premietnutá do, do návrhu zákona. Navrhujeme v mojom pozmeňovacom návrhu, aby to bolo zo zákona vypustené. Istotne, následne po zavedení vašej povinnosti aj miestna daň o komunálnom odpade, ako poplatky, tak tie tiež sú zavedené iným spôsobom, nielen na základe hmotnosti vyseparovaného, alebo od hmotnosti odpadu, ktorý je odovzdávaný.
Čiže tento váš návrh zákona má množstvo nedostatkov a spôsobí veľmi veľkú ťažkosť pri praxi, najmä pri malých obciach. Viem si to predstaviť u veľkých obcí a miest, ktoré túto povinnosť aj dnes, si myslím, že už spĺňajú, pretože i keď nevážia možno jednotlivé nádoby, samozrejme, aj to sa technicky dá, tie vážiace systémy, vážiace systémy sa dajú na tie kukavozy namontovať, avšak je to veľmi drahé. Môžu vážiť možno celé vozidlá na nejakých mostových váhach, to sa tiež, samozrejme, robí na skládkach. Avšak to opatrenie, ktoré vy ho zavádzate, že to musí byť na tých vozidlách, je predražené. A veľmi zaujímavé bolo, že sa mi ozval práve výrobca týchto váhových zariadení, ktorý reagoval na to, že som pochválila obec Košeca za dôslednú, dôsledné opatrenia, ktoré zavádza pri svojom odpadovom hospodárstve, že práve oni budú trpieť, budú potrestaní za svoju dôslednú prácu zavedením opatrenia, ktoré nebude pre nich prínosom pre životné prostredie.
Zdôvodnenie, prečo ešte, prečítam aj z dôvodovej správe k môjmu pozmeňovaciemu návrhu, ktoré potom prečítam samotné paragrafové znenia. Ale k tomuto bodu, prečo ho navrhujeme vypustiť, bod 36, ktorý teda hovorí o tomto vážiacom systéme. Uvedené vypustenie sa navrhuje z nasledujúcich dôvodov: Povinnosť vážiaceho systému nie je potrebné zavádzať, nakoľko obce so zavedeným paušálnym poplatkom ich nepotrebujú. Na niektoré staršie typy áut sa vážiaci systém nedá domontovať. Súčasné vozidlá nie je v mnohých prípadoch možné z technického hľadiska vybaviť vážiacim systémom. Váha reálneho množstva vyzbieraného odpadu je známa. Vozidlá sa pred vysýpaním vážia na certifikovaných váhach v spaľovni, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu. Opatrenie spôsobí vysoké investičné náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien za zber komunálneho odpadu, čo bude mať negatívny dopad na výrobcov vyhradených výrobkov aj na obyvateľov. Vážiaci systém namontovaný na vozidlách je užitočný v prípadoch, kedy vozidlo nakladá odpad napríklad z viacerých obcí, na to však namontovanie, postačuje namontovanie váhy na dobrovoľnej báze.
Mám ešte ďalší osobitný návrh k zákonu o odpadoch a týka sa problematiky, ktorá je veľmi, žiaľ, rozšírená stále v našej spoločnosti a sú to staré vraky, motory, staré vraky vozidiel, ktoré sú už odpadom. V súčasnosti stále pretrváva problematika, problém ako obciam, aby sa mohli týchto vrakov zbaviť.
Je to problém aj preto, že autorizované zariadenia, ktoré ako jediné môžu odoberať tieto staré vozidlá, ktoré sa stali odpadom, tak ich môžu odoberať len od držiteľov vozidiel, čo, samozrejme, obec, pokým to nie je jej vozidlo, v súčasnosti nemôže v zmysle zákona urobiť.
Vozidlá sú to väčšinou staršieho typu, ktorých vraky, ktoré sú, poškodzujú životné prostredie, často z nich vyteká olej a už naozaj je to len kopa, kopa šrotu. Je aj ťažko sa dopátrať majiteľa. Preto navrhujeme v novele zákona, aby tieto odstavené vraky, ktoré ohrozujú podzemné vody, mohli, mohli byť odovzdané aj prostredníctvom obce, samozrejme, s tým, že ak sa držiteľ tohto vozidla dodatočne nájde, tak potom je obec oprávnená si od neho požadovať úhradu výdavkov, ktoré by mala spojené s likvidáciou týchto vrakov. Či sa takýto držiteľ dodatočne nájde alebo nie, je to možné, že áno, pretože v súčasnosti sa môže stať, že takíto ľudia, ktorí odhodia vozidlo ako odpad, odstránia z neho nejaké svoje poznávacie či VIN číslo alebo, alebo, samozrejme, ŠPZ-ku alebo iné identifikátory, tak následne sú poťahovaní, tie okresné úrady, z dôvodu, že nemajú platnú STK-čku na vozidlo, ktoré nie je odhlásené, a taktiež je aj povinnosť aj na neodhlásené vozidlo platiť zákonnú poistku, takže sú naháňaní poisťovňami za vozidlo, ktoré stojí niekde ako vrak. Takže je možné, že aj po čase sa takíto držitelia, keď ich začne naháňať exekútor, začnú sami prihlasovať k nejakým vrakom, kde, samozrejme, následne obec by tento poplatok, výdavky spojené s likvidáciou tohto jeho starého vozidla by mala aspoň od koho inkasovať.
Ďalším pozmeňovacím bodom, ktorý mám, je návrh toho, aby sa zvýšili sankcie za krížové dotácie, krížové dofinancovávania odpadového hospodárstva zo strany obcí. Je to problém, ktorý v súčasnosti je častý. Samozrejme, obec nerada zvyšuje poplatky za odpad, avšak tie výdavky sa násobne zvyšujú a tak ich dofinancováva, dofinancováva ich zákonom, spôsobom, ktorý v zákone, zákon neumožňuje, z iných zdrojov ich príjmov obce. Je tam, aj v súčasnosti je tento počin ako správnym deliktom, za ktorý sa určuje nejaká sadzba. V súčasnosti je to sankcia v rozsahu 800 až 80-tisíc eur a v návrhu zákona navrhujeme, aby sa presunula, neplnenie tejto povinnosti, do prísnejšej kategórie, kde budú pokuty v rozmedzí od 4-tisíc do 350-tisíc eur.
Toľko k samotnému návrhu zákona. A teraz dovoľte, aby som prečítala samotný pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam už bez odôvodnení, pretože som vám ich predstavila, tie jednotlivé body, vo svojej rozprave.
Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I bod 24 nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 36.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 68 vkladajú nové body 69 a 70, ktoré znejú:
"69. V § 64 ods. 2 písmená a) a b) znejú:
"a) prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa alebo od obce; ak ide o komplexné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby,
b) vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a odovzdať držiteľovi starého vozidla alebo obci potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie."
70. § 64 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Obec je oprávnená požadovať od držiteľa starého vozidla úhradu nákladov za odvoz starého vozidla, ako aj úhrad za súvisiace poplatky a výdavky so zberom starého vozidla."."
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. júla 2020, čo sa premietne do čl. VI upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 148 vkladá nový bod 149, ktorý znie:
"149. V § 117 ods. 2 sa slová "§ 81 ods. 6, 7, 8, 12" nahrádzajú slovami „§ 81 ods. 6, 7, 8"."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2020, čo sa premietne do čl. VI upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 151 § 117 ods. 6 sa za slová „§ 79 ods. 16, 24;" vkladajú slová „§ 81 ods. 12;".
To je koniec pozmeňovacieho návrhu.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.
