53. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Dostál, oceňujem tvoju vytrvalosť a bojovnosť. A myslím si, že je to dôležité presne tu takýmto spôsobom argumentovať a zápasiť touto argumentáciou.
Veľmi sa mi páčila tá otázka, ktorú si položil, a viem, menej si na ňu aj odpovedal, a to bolo to, že čo je dobré na tom, že teraz tu vlastne prerokuvávame, alebo teda že sa zavedie ten bankový odvod, a ty si to trefne pomenoval, že sa tým len vylepší bilancia, že v skutočnosti naozaj to neznamená žiadny príjem do rozpočtu. A je to ako, keby sme to prirovnali, že niekto si odloží peniaze na kúpu práčky v prípade, že sa mu jeho súčasná práčka pokazí, tak aby mal rezervu na kúpu novej práčky, a potom sa rozhodne, že by chcel ísť na dovolenku, nemá na to peniaze, a tak použije tieto peniaze z tej práčky práve na tú dovolenku. No ale potom môže nastať práve ten deň, že sa mu tá práčka pokazí, a tak si bude musieť vlastne na ňu požičať.
Skrátka, znamená to, že aj tuto vlastne vidíme, že zadlžujú, napriek tomu, že navýšia tie peniaze a bilančne si prilepšia, tak v skutočnosti všetky tie výdavky idú na vrub dlhu a zadlžujú občanov. A ten, kto tomu rozumie, tak vidí, že mu nemôžu takýmto spôsobom zalepiť oči. A o to je to ešte falošnejšie, celé toto riešenie. Takže veľmi dobre si to odkryl.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, nemôžem s vami súhlasiť, s tvrdením, že dodatočný daňový odvod z obchodných reťazcov spôsobil nárast cien. Veď zákon nevošiel ešte ani do platnosti, bol zrušený, ceny rástli už pred ním a rastú stále. A keby to bola pravda, ako hovoríte, že kvôli tomu narástli ceny, tak keď zákon bol zrušený, tak ceny potom mali klesnúť. Ale nie je to tak.
Takže, prosím, nespájajte zákon o dodatočnom daňovom zdanení obchodných reťazcov s rastom cien, lebo tie rastú stále a nemá na to vplyv tento zákon, ktorý nakoniec bol aj tak zrušený.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, za vecné reakcie. Pán poslanec Heger, no to nebol celkom len môj prospech, teda postreh, že sa tým zvýšením osobitného odvodu len vylepší bilancia rozpočtu. To je v podstate niečo, čo tu priznal pán minister, keď vystupoval v skrátenom legislatívnom konaní, keď sme sa ho pýtali, že aké sú tie dôvody, prečo prichádza s tým návrhom a prečo skrátené legislatívne konanie, tak nehovoril nič o tom, že ó, banky majú problémy a budúci rok nám tu začnú krachovať jedna po druhej, tak musíme mať dostatočné rezervy na to, aby sme to vedeli pokryť. On priamo povedal, a teda svojím spôsobom mi je to sympatické, že prišiel na ministerstvo a musí, musí riešiť problémy rozpočtu. Na a keďže sa mu ten rozpočet alebo deficit rozpočtový nabubláva v dôsledku toho, čo sa deje v tomto parlamente, v dôsledku návrhov, s ktorými prichádzajú koaliční poslanci a ktoré, ktoré parlament schvaľuje, no tak, tak musí niekde hľadať zdroje na diery v rozpočte. Ale na to bankový odvod predsa nemá slúžiť. To je, to je naozaj že kreatívne účtovníctvo ako vyšité.
A, pán poslanec Zelník, no tá Dankova daň z jedla. My sme vás upozorňovali, že to zvýši ceny potravín. Vy ste vraveli, že nie. Došlo k rastu. Došlo k väčšiemu ako, ako v porovnateľnom období. A vy ste to zrušili. No tak jednak prečo ste potom zrušili, keď ste boli presvedčení, že je to správne a že to nespôsobuje rast potravín? A neplatí ani ten argument, že zavediete daň, zvýšia sa ceny, zrušíte daň, znížia sa ceny. Keď sú už raz zvýšené, tak ani to zrušenie vám nepomohlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte aj mne pár slov k návrhu, ktorým sa jednak zvyšuje výška bankového odvodu a ktorým sa zároveň určuje jeho platnosť na neurčito. Dovoľte mi, aby som začala tým, aby sme si spomenuli, kedy s akým cieľom bol tento odvod zavádzaný a prečo bol v tom čase zavedený len dočasne.
Už to tu bolo spomenuté. Bol zavedený v roku 2012, kedy bolo pokrízové obdobie, a jeho cieľom malo byť jednak krytie prípadných budúcich finančných kríz, a jednak ochrana stability finančného sektora na Slovensku. Toto je naozaj kľúčová vec. Prečo, kedy, a že dočasne bol tento odvod zavedený. Napriek tomu, že ani v tom čase sa mi to nepáčilo, tak v tom zdôvodnení isté ratio bolo. A hlavne ratio bolo v tom, že to malo byť dočasné opatrenie s jasne špecifikovaným účelom. A tento odvod sa mal postupne znižovať.
No a spomeňme si, prosím, na to, že načo, komu financie z tohto odvodu poslúžili. Tie peniaze, ktoré mali slúžiť na záchranu slovenských bánk, ktoré boli od týchto bánk presne na tento účel vybrané, a zaplatili ich v konečnom dôsledku ľudia, tak tieto peniaze boli úplne bez hanby použité na niečo úplne iné. A síce, spomeňte si na to, prosím, na vyplatenie veriteľov zadlženej súkromnej spoločnosti Váhostav. Úplne bez hanby!
Tak, prosím vás pekne, mi povedzte, ak je opodstatnené vybrať z bankového sektora peniaze na to, aby sme ten bankový sektor raz v budúcnosti mali zachraňovať, ako môžeme potom bez hanby tieto peniaze použiť na vyplatenie dlhov jednej súkromnej spoločnosti? Prosím vás pekne, čo je toto za právna istota pre podnikateľov, pre podnikateľské prostredie, že z jedného sektora vytiahnem peniaze a niekomu inému, konkrétnej súkromnej firme zatiahnem za ne dlhy? Veď toto je absurdita nevídaného rozmeru a charakteru, ako sa toto vôbec mohlo udiať, a že vy úplne bez hanby do tejto snemovne prinesiete zvýšenie tohto odvodu, ktorý ste už raz takto bezprecedentným spôsobom použili, a chcete ho zvýšiť a chcete predlžiť jeho platnosť na neurčitosť! Prosím vás pekne, kto dnes verí v opodstatnenosť, serióznosť a v zodpovednosť takéhoto zavedeného odvodu?
Dnes to robíte preto, ako ste už, teda neviem, či ste sa len..., ako sa to povie pekne, že prekecli, alebo, alebo ste to mysleli vážne, že tým idete plátať diery v rozpočte, ktoré ste opäť len vaším konaním spôsobili. V dobrých časoch, v dobrých časoch, kedy máme naplánovaný vyrovnaný rozpočet, kedy do budúcna plánujeme dokonca prebytkový rozpočet, vy si necháte pod rukami cez poslanecké návrhy dokonca vytvoriť také diery v rozpočte, ktoré potom neviete, ako idete plátať, a potom sa len obzeráte okolo seba, komu by sme tie peniaze asi tak zobrali. A, samozrejme, kto bude najmenej kričať, koho to bude najmenej bolieť, a pre istotu, aby toho kriku bolo fakt čo najmenej, tak to spravíte v skrátenom legislatívnom konaní, aby nebol priestor na pripomienkové konanie, aby nebol priestor na verejnú diskusiu, aby sa tí, ktorí sa z toho majú spamätať, ktorí majú pomenovať jasné dopady na, na ich vlastné fungovanie, aby to nemohli urobiť, ešte to spravíte aj v skrátenom konaní. Ak je toto zodpovedná politika, tak ja potom naozaj mám veľmi skreslený pohľad na to, čo je verejná, čo, čo je zodpovedná politika.
Banky sú dnes pre vás skutočne dobrým terčom, pretože dnes je veľmi jednoduché ukázať na zlé banky, inokedy je veľmi jednoduché ukázať na zlých podnikateľov alebo na zlé obchodné reťazce a obrať, zobrať im cez nejaký odvod, čo vy nazývate odvod, ale nie je to nič iné len nejaké dodatočná daň, peniaze.
Ale škoda, že pri takto nastavených opatreniach zabudnete povedať, predkladatelia, ľuďom, že v skutočnosti na to doplatia ľudia. Napríklad, že časť týchto nákladov prenesie banka na zákazníkov cez poplatky. Alebo že takto zvýšené náklady bude kompenzovať cez nejakú zasa snahu úspor cez mzdy, cez odmeny, inými slovami, dotkne sa to zamestnancov bánk. Alebo že mnohí investori rôznych bánk možno zauvažujú pri takýchto postupoch a pri takýchto nepredvídateľných krokoch vlády, že budú uvažovať na lepším podnikateľským prostredím a že si možno v budúcnosti vyberú inú krajinu na svoje podnikanie. Alebo že u nás fungujúce banky možno zvážia pôsobiť v iných krajinách a u nás toto svoje fungovanie utlmia. Toto všetko sú dopady, ktoré môžu mať za následok takýmto krokom.
Ak dám teraz naozaj že bokom relevantné vyjadrenia relevantných finančných inštitúcií o tom, ako toto opatrenie destabilizuje bankový sektor, tak rozhodne nechcem dať bokom podnikateľské prostredie a občanov, ktorí na toto na záver dňa skutočne doplatia. A to, že sa to bude týkať destabilizácie bankového sektora, to opäť, to ja netvr..., to netvrdím ja, to hovorí Národná banka Slovenska. Tá aj vyčíslila, myslím, že to tu už aj niekto povedal, že tento zvýšený odvod na 0,4 % by predstavoval až 33 % podiel zo zisku bánk, čo znamená dramatický zásah, to je, to je, že, to je, že strašne veľa.
Vy si predstavte, že jednou legislatívnou zmenou štát zasiahne do 33 % ziskovosti nejakého sektora. Dnes je to bankovníctvo. Zajtra to bude poisťovníctvo. Potom to boli, bol maloobchod, boli to reťazce. Potom to bude kto, ktorý sektor? Jedným takýmto rýchlym zásahom vlády proste doslova takto zásadne a dramaticky zasiahne do ziskovosti jedného podnikateľského sektora.
A stále si beriete na pomoc argumenty, že zlí podnikatelia, zlé zisky a že je to nemorálne. Prosím vás pekne, čo je v trhovom mechanizme nemorálne na vytváraní zisku? Ako chcete motivovať ľudí, aby neboli všetci zamestnancami štátu, aby neboli všetci, ktorí tú chcú pracovať, aby neboli na výplatnej páske štátu? Veď my musíme, preboha živého, podporovať podnikateľské prostredie. Musíme ukazovať motivácie v podnikateľskom prostredí, aby ľudia chceli vytvárať pracovné miesta. Nie, aby ich chceli len obsadzovať.
Veď prejdite sa po Slovensku. Ja som bola na niekoľkých školách, hovorila som s mnohými študentami. A keď sa na záver debaty o podnikateľskom prostredí mladých ľudí, ktorí končia strednú školu, spýtam, prosím vás, koľkí z vás chcete ísť podnikať, koľkí z vás chcete ísť ďalej študovať. Traja. Z jednej triedy, ktorá mala 30 študentov, sa traja prihlásili, že chcú ísť podnikať. Aj to preto, lebo jedného otca, otec mal nejakú firmu. Jeden chcel podnikať v nejakom cestovnom ruchu a tak podobne.
Tu proste ľudia nechcú podnikať, pretože krok za krokom, keď zasadá vláda, keď zasadá parlament, každý deň pribúdajú do podnikateľského prostredia či už nejaké povinnosti, alebo nejaká finančná záťaž, alebo nejaká byrokracia. My tu dňom čo dňom zhoršujeme podnikateľské prostredie. Dňom čo dňom ho zdestabilizujeme. Dňom čo dňom v ňom vytvárame nepredvídateľné situácie a výsledok je, že Slovensko začína byť absolútne nekonkurencieschopné, čo sa týka podnikateľského prostredia. My sme mali veľké ambície, konkrétne aj pán minister Žiga, rásť na priečkach Doing Businness. Tam sa stále len prepadávame. Stále len prepadávame. Každé jedno hodnotenie hovorí o tom, ako sa slovenské podnikateľské prostredie zhoršuje. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak skutočne neviem, kde štát všetkých týchto ľudí zamestná. A hlavne teda z čoho ich zaplatí.
Dovoľte mi ešte jednu poznámku k vyjadreniu pána ministra Kamenického, keď sme sa rozprávali o tom skrátenom legislatívnom konaní, a tá poznámka znela nejak tak, že banky by sa mali zamyslieť nad poplatkovou politikou, pretože sa jedná o elektronické služby. A ja si teda dovolím povedať, pretože vo mne táto poznámka evokovala, akože však elektronické služby, veď to je vlastne niečo, čo tam ten softwaru urobí, nie sú na to potrební ľudia, nie je to vlastne potrebné nič a asi by to tak plus-mínus ani nemalo nič stáť. Ale ja si fakt dovolím povedať, že ani elektronické služby nie sú zadarmo. Veď aj tá banka, tá finančná inštitúcia, musí investovať do vývoja softvéru, do vývoja systémov, do hardvéru, do udržiavania týchto softvérov. Veď teda ja viem, že finančné inštitúcie, ktoré si musia na svoje fungovanie zaplatiť, zarobiť vlast..., na vlastný pohon, tak ich majú významne nižšie, náklady na tento softvér, ako ich má štát, ale predsa len nejaké majú. A toto tiež všetko sa musí prejaviť v tých cenách poplatkov a služieb. To nie to, že je niečo elektronická služba, to ešte neznamená, že je to je celé zadarmo.
A navyše vy takouto politikou ešte aj do tých poplatkov vstupujete, pretože no kto to má zaplatiť. Vy keď zvýšite náklady jednému podnikateľovi, no čo má s tým, s týmito nákladmi spraviť? Iba ich prenesie, či už na úsporu niekde inde, alebo do zvýšenia cien svojich služieb.
Ak by som to zhrnula, mnohé tu už bolo povedané aj predo mnou, tak toto opatrenie poškodí bankový sektor ako taký. Poškodí to podnikateľské prostredie, bude to mať negatívny dopad na občanov aj na zamestnancov. Ja som nenašla nikoho v tomto kolečku, komu toto opatrenie prospeje.
A preto si dovolím procedurálny návrh - stiahnuť tento návrh zákona a nepokračovať v rokovaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobitný odvod pre banky, ako už bolo povedané, pôvodne bol takýto osobitný odvod zavedený v čase krízy. Prečo je teda opäť používaný po rokoch ekonomickej prosperity celosvetovej, európskej a následne aj slovenskej?
Odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože vláda SMER-u je vládou krízy. Jednoducho po rokoch vlády SMER-u vláda musí robiť krízové opatrenia. Prečo sa to volá odvod. Myslím si, že mali by ste takisto premenovať na bankový prevod, pretože vy nielen odvádzate od súkromných inštitúcií, ale ako bolo už povedané predrečníkmi, vy to prevádzate. Zoberiete bankám a prevediete to svojmu sponzorovi, ako sa stalo predtým v roku 2015 Širokému. Jednoducho, pre vás je to iba prevod z vreciek iných do vreciek vašich sponzorov, ako je Široký, Brhel, PENTA, J&T a ďalší.
Toto všetko robíte v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek, akejkoľvek konzultácie, ako aj ste sami spomenuli, plátate tým nejaké diery. Aké, ako je vôbec možné, že prišlo k takýmto dieram, opäť po rokoch prosperity, po rokoch rastu ekonomiky? Vytvorili ste, vytvorili ste krízu z čias prosperity, keď mal byť rozpočet dávno, dávno vyrovnaný a tento rok už mal byť v prebytku, nehovoriac o ďalšom, tak vy tu hovoríte o dierach, o plátaní a tak ďalej a tak podobne.
Bankový sektor je aj pre našu krajinu veľmi, veľmi dôležitý, a teda hlavne jeho stabilita, ktorá sa aj týmto narúša. Jednoducho zoberiete peniaze odtiaľ, kde ich vidíte. Otrháte nejakú viac-menej bezbrannú obeť... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás o rokovací poriadok.

Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
... a následne... (Ruch v sále.) Prosím? ... a následne, a následne si to prevediete, tie peniaze, kam vy chcete a potrebujete. Pritom hovoríme o obrovskej, obrovskej sume, sám váš bývalý nominant, dlhoročný minister financií a dnes šéf Národnej banky vyčíslil, že zvýšený 0,4 % odvod, čo je také šálenie, lebo to vyzerá, že to je strašne málo, ale tento odvod by predstavoval až 33-percentný podiel zo zisku bánk, čiže tretinu zisku to v skutočnosti berie, len ste to naštelovali navonok tak, aby to vyzeralo, že to je nejaká nepatrná čiastka v relatívnom, v relatívnom porovnaní.
Banky vykonávajú svoju činnosť podobne ako iné súkromné spoločnosti s účelom, samozrejme, dosahovania zisku a zachytili sme aj to, ako váš - stále váš - šéf Robert Fico sa rozčuľoval nad nejakým špeciálnym jedným poplatkom vypichnutým z kontextu, poplatkom za papierový, papierový výpis z účtu. Nuž, myslím si, že v dnešnej dobe prevažne sa používajú elektronické výpisy z účtu, a naozaj tak ako sa dá čítať bez papiera, tak aj bankový výpis sa dá pozrieť a prečítať bez papiera. S týmto nie je žiaden problém. Netreba účelovo vypichnúť v nejakej možno jednej banke jeden špecifický poplatok.
Takéto opatrenie, samozrejme, bude mať nielen ten následok, že sa zvýšia poplatky možno za výpisy z účtu, možno ďalšie poplatky bánk. A opäť to len zaplatia ľudia, ale zníži sa aj atraktivita podnikateľského prostredia, lebo aj firmám sa budú zvyšovať poplatky a banky môžu prepúšťať ľudí a celkovo to bude mať ďalší a ďalší následok, tzv. špirála smerom nadol, lebo je naozaj fascinujúce, ako vy nedokážete budovať ani základné veci.
Ešte aj v rozvojových krajinách vedia, že musia nejakú tú diaľnicu, nejaký ten most vybudovať, a vám sa ani len takáto základná vec nedarí. Veď vy ste nedokázali, smeráci, ani len, nie že do roku 2010, do roku 2019 vybudovať jednu kratučkú diaľnicu. Nie sme veľká krajina. Ani len jednu krátku diaľnicu ste nedokázali prepojiť. Ani nie celú diaľnicu, len tie niektoré úseky, ktoré spadali pod vašu vládu. Ani len takúto základnú vec ste neboli schopní vybudovať, ale deštrukcia vám ide perfektne. Pozeráte sa, kde sú peniaze, kde sa ešte niečo v tej ekonomike hýbe, a snažíte sa načierať tak, aby bolo za čo vyplácať vašich sponzorov typu Široký, typu Brhel a ďalší.
Stavil by som sa, že keby ste vládli v nejakej prosperujúcej krajine, ako sú napríklad Spojené arabské emiráty, tak v tejto krajine by do pár rokov bol možno aj nedostatok piesku a slanej vody.
Zachytil som aj niektoré vyjadrenia vládnych politikov, aby si ľudia, aby sa vyhli poplatkom v bankách, neotvárali účty, resp. ich zatvárali a aby namiesto toho používali hotovosť, a teda zrejme aj výplaty si ukladali voľakam do ponožky a podobne. Už predtým sme zaznamenali iniciatívne, dokonca názorné príklady takéhoto konania, ten tzv. slávny svet cashu, kedy si Kaliňák, Baštrnák a ďalší jednoducho fiktívne, fiktívne prevádzali rôzne peniaze, a teda tvrdili, že to bolo všetko prenesené cashom, keďže bol pred pár rokmi podľa nich svet, svet cashu. Potom sa divím, že doteraz, donedávna zrejme tie banky ani nemali komu účtovať tie poplatky, keďže sa tu, keďže bol svet cashu a všetko sa prevádzalo vo fyzickej hotovosti.

Dobrý večer prajem. Tak mnohé z toho, čo som chcel povedať, bolo už viac-menej povedané. Máme tu naozaj na stole zákon, ktorý ide nejakým spôsobom obmedziť zisky bánk.
Ale, pán minister, aby ste nechápali, my tu neobhajujeme banky, my tu obhajujeme ekonomiku Slovenskej republiky, na ktorej tie banky, na ktorej tí podnikatelia, ktorých takýmto spôsobom obmedzujete, lebo toto neni prvý odvod, ktorí na toto všetko doplatia. V konečnom dôsledku na to doplatia ľudia. Takže naozaj momentálne sú to zlé banky, predtým to boli zlé obchodné reťazce a ešte predtým to boli zlé firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach.
Veľmi dobre si spomínam, keď takisto tento odvod sme tu mali, dokonca sme tu mali dvakrát. A vtedy pán Kažimír prišiel s tým, že musíme konsolidovať verejné financie. Verejné financie boli skonsolidované a prišiel s ním opäť, tiež ho predložil na neurčito, zvýšil na dvojnásobok a vtedy hovoril o tom, že ideme odstraňovať nedokonalosti regulácie. Takže namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosti regulácie, my sme ich zdanili a zase na to doplatia a doplácajú ľudia. No a keď sme sa ho teda pýtali, prečo ide na toto takýmto spôsobom, tak podobne ako vy ste boli dnes úprimní a povedali ste, že v skutočnosti idete iba látať ten štátny rozpočet, tak aj on nám vtedy povedal, že jednoducho tak sa rozhodla vláda a on iba plní tie príkazy, ktoré mu tie vláda uložila.
Ja si dovolím teda zacitovať z dôvodovej správy, ktorá bola predložená alebo priložená k tomuto návrhu, kde ste spomenuli, že cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Ale toto predsa dnes máme. Zákon o bankovom odvode jasne hovorí, že prostriedky sú limitované a môžu sa použiť len v prípade ohrozenia stability bankového sektora a na doplnenie ochrany vkladov. Legislatívne teda tento odvod nie je možné zneužiť na krytie bežných výdavkov štátu, tak ako ste to vy povedali v rámci rozpravy, keď ste obhajovali, prečo to skrátené legislatívne konanie.
A takisto sa dotknem ešte tej dočasnosti tohto riešenia, pretože tak ako už môj kolega Ondrej Dostál povedal, žiadne, žiadne riešenie nie je trvalejšie ako to dočasné. Vidíme to dnes napríklad v dotovaní pálenia nášho domáceho uhlia, ktoré tu máme už 13 rokov, takisto to malo byť dočasné riešenie. Takisto tu máme dočasnú úľavu z platby za niektoré vyťažené nerasty, toto nám dočasne platí už 17 rokov a takýchto dočasných riešení by sa naozaj dalo nájsť v našej legislatíve alebo minimálne v tých príjmoch do toho štátneho rozpočtu ďalších, ďalších niekoľko.
No a teda ja sa vrátim ešte raz k tomu, pretože mňa to tak zarazilo, keď ste vy prezentovali to skrátené legislatívne konanie ako je veľmi potrebné, ako ste reálne demaskovali, že je to práve kvôli tomu štátnemu rozpočtu, a teda vy iba hľadáte do toho štátneho rozpočtu ďalšie zdroje príjmu. Ale už to tu bolo povedané. Pozrime sa aj na tie výdavky, pozrime sa na tie tunely, na rôzne korupčné, ospravedlňujem sa, sociálne balíčky, ktoré sú tu prijímané a z ktorých iba rozdávate. Takže správny hospodár, každá domácnosť sa zakrýva iba takou perinou, na akú reálne má a nebude rozdávať donekonečna.
A tiež tvrdíte, že ľudia za takýto bankový odvod alebo iné, akékoľvek iné odvody, ktoré, s ktorými ste v minulosti prišli, že na to, na to nedoplatia. Ale doplatia, samozrejme. Ondrej Dostál to veľmi, veľmi dobre popísal, to kreatívne účtovníctvo. A keď si takéto kreatívne účtovníctvo dovolí štát, tak prečo by si to nedovolili banky, prečo by si to nedovolili podnikatelia? Jednoducho nehovorím, že tam tá inšpirácia neprebieha už dlhodobo, ale tomuto by sme predsa len mali zamedziť. Toto tu nemôže takto fungovať.
Mne to pripomína takú tú situáciu v nadväznosti aj na tie, na tie rôzne balíčky, kedy ten štát stále iba hľadá, kde ešte by mohol zobrať. Vykráda tým ľuďom tú špajzu a potom ráno prichádza s tým jedným kompótom, aby tí ľudia naozaj nepomreli, pretože tú špajzu tí ľudia im opätovne naplnia, a zase ten štát bude mať k dispozícii ďalšie prostriedky, ako ju vykradnúť a potom zase rozdať pár vyvoleným.
No a boli tu aj spomenuté, ako dopadli iné rôzne odvody. Bol tu, bol tu spomenutý ten Váhostav, bol tu spomenutý odvod pre obchodné reťazce a ja by som sa dotkol ešte jedného odvodu, ktorý som spomenul hneď na úvod, a to bol práve ten odvod pre firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach. Bolo to, myslím, že pred dvoma týždňami? Neviem presne, kedy Najvyšší súd rozhodol v spore medzi Finančnou správou a Eustreamom, kedy zaviazal, alebo teda rozhodol v prospech Eustreamu, ktorý má dostať naspäť 70 mil. eur. Bolo to práve kvôli tomu odvodu, ktorý platili ako regulovaný subjekt. Nebolo to kvôli zavedeniu toho odvodu, ale bolo to kvôli nesprávnemu výpočtu. To znamená, boli tam zohľadnené nejaké aktíva, ktoré prešli od SPP Distribúcie. Ale kde my máme záruku, že takisto aj tento odvod nebude nejakým spôsobom napadnutý a že zase na to nedoplatia nejaké ďalšie vlády, ďalší ministri, ktorí prídu po vás? Lebo vy ste povedali vo svojej reči, a to bolo ešte teda k tomu v záverečnej reči, k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, že Edo Heger vtedy vyzdvihol pána Kažimíra, ktorý bol nejakým lepším ministrom v jeho očiach, ale, a že vy to máte teraz veľmi ťažké, že je to naozaj taká nejaká, že to bola pre pána Kažimíra selanka a vy teraz veľmi ťažko sa vyrovnávate s mnohými tými dopadmi, ktoré tu ostávajú.
Ale ja sa zase pýtam, pán minister, čo tu ostane pre toho ministra po vás? Čo tu, čo tu bude, aké ďalšie nášľapné míny a jednoducho aká potopa, ktorú tu bude musieť ten ďalší minister, tá ďalšia vláda sanovať?
Z tohto dôvodu ja navrhujem, tak ako nadviažem na môjho kolegu Jozefa Rajtára, ktorý vravel, že nemali by sme zahlasovať za takýto návrh, ktorý opätovne poškodí tých občanov, ktorí budú musieť nejakým spôsobom zasanovať a zaplatiť takýto bankový odvod, lebo naozaj nám to padá dole smerom už k tomu spotrebiteľovi. Ja navrhujem, dávam návrh, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej nerokovalo.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek, to s tou dočasnosťou riešenia, že žiadne riešenie nie je trvalejšie, ako to dočasné, to som nepovedal ja. Ja som reprodukoval slová Miltona Friedmana, nechcem tu byť za plagiátora, to prenechám iným, túto pózu alebo polohu. On povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. A mali sme tu rôzne verzie dočasnosti, napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk po roku 1968, ten trval tiež poriadne dlho, a teda dopracovali sme sa ku koncu až, až po revolúcii v novembri 1989. Toto je trošku menej dramatické, teda nechcel by som používať nejaké prehnané prirovnania, ale je fakt, že mnohé vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, skončia ako trvalé, a teda Milton Friedman by sa určite potešil, keby sledoval, ako sa vyvíja legislatívna úprava osobitného odvodu bankových inštitúcií v Slovenskej republike.
Veľmi správne si hovoril o tom vykrádaní špajze, a teda aj, aj o tom, že nie je možné použiť prostriedky z osobitného odvodu na sanovanie bežných potrieb rozpočtu. Napriek tomu vieme, že je to inak. Toto je na papieri, toto je v zákone, ale v realite príjmy z bankového odvodu sa využívajú ako akási zámienka alebo zástena na to, aby, aby výdavky mohli byť vyššie, takže ja len dúfam, že pán minister sa k tomu ešte vyjadrí.

Myslím si, že nebolo potrebné sa prihlásiť v priebehu rozpravy, nakoľko ste moje názory už počuli v tom prvom vystúpení, ktoré som hovoril. Teraz by som v podstate chcel doplniť niektoré možno veci a zareagovať na niektoré veci, ktoré tu, ktoré tu zazneli.
Jedna vec. Odvod bánk nevymyslel Kamenický, nie je to žiadna nová vec, ktorá by tu bola od zajtra, a pôvodná výška odvodu bola tiež 0,4 %. Ak si dobre pamätám, a ja si niečo pamätám, tak keď som nastupoval do Národnej rady, sem medzi vás, tak si pamätám, že som sa bavil s mnohými odborníkmi alebo kolegami a pýtal som sa, koľko je zisku, koľko je ziskovosť bánk na Slovensku. A vtedy, si pamätám, neviem vám presne povedať, ale bavili sme sa o úrovni niekde okolo 0,5 mld. eur. A to sa bavíme o období, keď sa zavádzal, zavádzal odvod.
Dnes máme ziskovosť bánk na úrovni 700 mil. eur. Keď zoberieme návratnosť kapitálu, Return on Equity, máte 6,52 priemer Európskej únie a na Slovensku to máme 11,02. A ja som už počul všelijaké čísla, ale ja sa opieram o čísla Európskej bankovej asociácie, takže nech mi predloží niekto, už som tu počul nejakých 9 %, 8,9, neviem čo, toto sú potvrdené čísla Európskej bankovej asociácie.
Čo sa týka bánk, áno, hovoríte, že neobhajujete banky, ja to netvrdím, ale dovolím si povedať, že štát, tak jak ste veľmi dobre povedali, štát v roku 1999 zasanoval všetky banky na Slovensku. A viete, koľko to stálo Slovenskú republiku? 10 % HDP. Takže štát pre banky na Slovensku urobil veľmi veľa. Veľmi veľa. A dnes sa tu bavíme o tom, že pri 700-miliónovom zisku pri odvode, ktorý bude stáť 144 mil., tak sa tu bavíme, že banky idú pomaly skrachovať. Ja nechápem, o čom je táto debata.
Ale ja nehovorím, že poďme ich utopiť, zabiť alebo neviem čo. Ja som povedal a vždy sa budem, budem sa vždycky opierať o nejaké fakty, ja netvrdím, že, že my by sme boli schopní zobrať napríklad bankám všetok zisk. To nikto nepovedal. Ale ja si myslím, že tá ziskovosť je natoľko vysoká, že banky sa nemajú na čo sťažovať.
Dnes som sa tu dozvedel, to hovorila pani poslankyňa Kiššová, že na to doplatia zamestnanci, keď to urobíme. Opýtam sa vás, akí zamestnanci? To sú tí zamestnanci, ktorí sú na prepážkach a zarábajú 600 eur mesačne? Pri tejto ziskovosti? Toto robia banky pre Slovákov, ktorí robia v tých bankách? Dneska, dnes už, dnes už pracovať v banke nie je atraktívne zamestnanie, povedzme si otvorene. Ja poznám ix ľudí, ktorí pôjdu robiť kdekoľvek, ale nie do banky. Na pobočke celý deň s klientmi, je to fakt náročná robota. Viem, o čom hovorím. Moja, moja manželka kedysi pracovala v banke. Veľmi náročná robota za... A mizerne platená. Čiže sa pýtam, že, že kde je tá veľká solidarita bánk s týmito ľuďmi, ktorí pracujú v týchto bankách?
A teraz sa poďme pobaviť o tých poplatkoch, o ktorých ste tu rozprávali, že sú, že to ľudia budú musieť, budú musieť znášať. Poplatky za tento rok, a to hovorili sme tu, že niekto tu vypichol niektoré poplatky, tak ja vám poviem poplatky. Vklad na účet treťou osobou z 1,50 na 3 eurá. O 100 % navýšenie. SEPA platba, úplne základná platba, SEPA inkaso z 1,50 na 3 eurá. Zmena PIN kódu cez bankomat z 2,50 na 5 eur. Výpis z bežného účtu na pobočke, viete, koľko stojí? Z 3 eur 10. Babička, ktorá nevie robiť s internetom, si príde pozrieť, dajte mi môj výpis, koľko mám na účte, zaplatí za to 10 eur. Obnova platobnej karty, ktorá bola kedysi zadarmo, dneska stojí 8 eur. Znovuvydanie bankovej karty z nuly na 8 eur. Znovuvytlačenie PIN kódu, zase hovorím o bezpečnosti vašich peňazí v banke, nestálo nič, dnes stojí 3,50. A nebudem hovoriť o tom, že takisto máte termínové a sporiace účty a máte zmenu dispozičných oprávnení a zaplatíte za to 10 eur. Toto sú tie nízke poplatky, hej? Z 20 %, je to navýšenie, to som vám hovoril, poplatky, ktoré vzrástli viac ako 100 %. To navýšenie od, je od 20 % do 223.
Ja neviem, aký je dôvod na to pri tejto ziskovosti, aby banky zvyšovali alebo poplatky, aby si zvýšili zisky? Majú ich málo? A ja nie som proti bankám, ja vôbec proti nim nič nemám. A dnes hovoríme a hovoríte tu o kreatívnom účtovníctve.
Poďme ďalej. Máme tu nejaké pravidlá, ktoré platia, a volajú sa, že ESA 2010. A vy mi tu rozprávate, to vrátane pána poslanca Hegera, pán poslanec Galek a ostatní, o nejakom kreatívnom účtovníctve. Sú tu jedny pravidlá a my sa podľa tých pravidiel riadime. A tak ako sú tie pravidlá nastavené, tak máte, nebudem vám hovoriť o všetkých položkách, ktoré máte v rozpočte, a máte tu, že ľavá strana, pravá strana, ľavé vrecko, pravé vrecko, a vy stále si poviete, že toto je určené na toto a toto je určené na toto. Nie je to tak. Účtovníctvo je, sa riadi pravidlami ESA 2010. Vy tu hovoríte o tom, že máme mať nejaké iné pravidlá? Tak mi povedzte aké? Ako sa volajú, ako sú nastavené? Proste to tak nie je.
A to, že som povedal áno, ja sa neriadim intuíciou alebo neviem, jak to tu zaznelo, ale ja sa riadim zákonom, zákonom o rozpočtových pravidlách. A na to, aby sme dodržali tento zákon, jedno z opatrení na príjmovej stránke je napríklad aj toto. Ale tak, jak niekto tu hovorí, že ideme prejesť tie peniaze, nie je to tak. Peniaze sú umiestnené na štátnych finančných aktívach, vylepšujú, áno, to, to, čo ste vy nazvali, že kreatívne účtovníctvo, ja to nazývam ESA 2010 účtovníctvo, ak sa mýlim, tak ma opravte, a umožňuje, aby sme dosiahli určité ciele, takže...
No a na záver by som chcel povedať, že to, čo ste hovorili, že má to byť dočasné opatrenie, ja možno by som povedal, že áno, že niekedy takéto opatrenie by mohlo skončiť, ale tak jak som povedal, ja nemôžem povedať Európskej komisii, budú tu trvalé opatrenia, nehovorím, niekto tu hovoril, pán kolega Dostál o... Jak ste to nazvali? Systémové opatrenia. Ja som nepovedal systémové, ja som povedal štrukturálne opatrenie. A štrukturálne opatrenie trvalého charakteru. A ja nemôžem povedať Európskej komisii, urobím štrukturálne opatrenie a potom ho ukončím po roku fungovania.
Bude tu nová vláda a je to vo vašich rukách. Môžte si, môžte si rozhodnúť, čo chcete, ak budete teda vo vláde, a čo sa týka nejakého ukončenia tohto procesu, ja nemôžem, jak sa povie, si šliapať po jazyku a nebudem to ani robiť. Nikdy som to nerobil, takže je v rukách Národnej rady, ako sa rozhodne. A čo si odsúhlasíte v Národnej rade, tak tento odvod dopadne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi krátko uviesť návrh uznesenia Národnej rady k prijatiu alebo rozhodnutiu Európskej únie pristúpiť k Istanbulskému dohovoru, ktorý Národná rada Slovenskej republiky ako taký dňa 29. marca 2019 odmietla, a keďže Európska únia, Európsky parlament a európsky, Európska komisia a Európska rada prejavili záujem tento dokument implementovať do práva Európskej únie, a teda aj preniesť čiastočne na Slovenskú republiku, tak považujeme za potrebné prijať opatrenia, ktoré by obmedzili účinnosť takéhoto rozhodnutia voči Slovenskej republike.
Kvôli sumarizácii faktov by som začal tým, že 13. júna 2017 bol Istanbulský dohovor podpísaný v mene Európskej únie na základe dvoch rozhodnutí Rady prijatých 11. mája 2017, z ktorých jedno sa týka azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia a druhé v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa justičnej spolupráce v trestných veciach, z čoho prvé bolo na základe čl. 78 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s jeho čl. 218 ods. 5 a druhý na základe čl. 82 ods. 2 čl. 83 tejto zmluvy v spojení s čl. 218 ods. 5.
Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2017 vyzval na úplné pristúpenie Európskej únie k Istanbulskému dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení. Európsky parlament schválil dňa 4. apríla 2019 uznesenie o žiadosti Súdnemu dvoru o stanovisko týkajúce sa súladu návrhu na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (nazývanému Istanbulský dohovor) a o postupe pristúpenia so zmluvami.
Dňa 9. júla 2019 bola predmetná vec zaregistrovaná Súdnym dvorom Európskej únie pod číslom Avis 1/19 čl. 218 ods. 11 ZFEÚ na základe ustanovenia judikatúry Súdneho dvora umožňujúcemu Súdnemu dvoru rozhodovať o zlučiteľnosti dohody so zmluvami a otázkach právomoci a postupu na uzatváranie dohody zo strany Európskej únie.
Európsky parlament zastáva názor, že existuje právna neistota, pokiaľ ide o to, či pristúpenie k Istanbulskému dohovoru, ako ho navrhuje Rada, je v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o výber vhodného právneho základu pre rozhodnutia o podpise a uzavretí dohovoru Európskou úniou a pokiaľ ide o možné rozdelenie na dve rozhodnutia, jedno o podpise a druhé o uzavretí dohovoru v dôsledku výberu právneho základu.
Európsky parlament sa domnieva, že s ohľadom na uvedené otázky výberu právneho základu a rozdelenia na dve rozhodnutia vzniká zároveň právna neistota, pokiaľ ide o zlučiteľnosť postupu Rady s praxou spoločnej dohody so zmluvami, ktoré sa uplatňuje buď popri prístupovom postupe, procese podľa zmlúv, alebo alternatívne k nemu, a v tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady lojálnej spolupráce vzhľadom na vyjadrený cieľ Únie uzavrieť Istanbulský dohovor.
Európsky parlament sa pýta Súdneho dvora, či je uzavretie Istanbulského dohovoru v súlade so zakladajúcimi zmluvami Európskej únie, ak neexistuje spoločná dohoda všetkých členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli uvedeným dohovorom viazané, teda či má Európska únia zverenú právomoc od členských štátov vo všetkých otázkach, ktoré obsahuje Istanbulský dohovor, aby mohla uzavrieť v mene členských štátov bez ich predošlého jednomyseľného súhlasu Istanbulský dohovor.
Európsky parlament sa domnieva, že napriek tomu, že Istanbulský dohovor obsahuje niekoľko rôznych zložiek, v oblasti ktorých EÚ nemá zverené kompetencie členských štátov, nie je potrebné na tento nedostatok právomoci prihliadať a stačí prihliadať na cieľ Istanbulského dohovoru, ktorým je prevencia pred násilím a ochrana obetí trestných činov.
Európsky parlament si je vedomý, že Európska únia nemá právomoc v oblasti hmotného trestného práva, keďže túto si členské štáty ponechali, avšak ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré majú podstatu trestného práva hmotného, považuje iba za čiastkové, a preto nie je potrebné brať na ne ohľad pri pristupovaní k Istanbulskému dohovoru pri, popri členských štátoch, ktoré majú následne plniť záväzky ustanovené v Istanbulskom dohovore a uplatniť aj, si aj práva, ktoré im boli udelené spoločným a koherentným postupom.
V predmetnom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie sa môže každý členský štát vyjadriť k tomu, či má, alebo nemá EÚ kompetenciu na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru. Je potrebné, aby kancelária zástupkyne vlády pred Súdnym dvorom Európskej únie JUDr. Ricziovej podala v predmetnej súvislosti vyjadrenie za Slovenskú republiku, rovnako ako aby oznámila Súdny dvor so skutočnosťou, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru.
Preto sme pripravili návrh uznesenia, ktorý vymedzuje postoj Slovenskej národnej rady nielen k Rade Európy, ale vymedziť tento priestor aj k Európskej únii a inštitúciám Európskej únii, ako aj k Súdnemu dvoru Európskej únie.
Hneď úvodom mi teda dovoľte, keďže ste si určite pozreli návrh uznesenia, ktorý sme predložili, vás informovať aj o tom, že sme pripravili po konzultáciách s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcel predniesť ako prvý v rozprave po uvedení tohto dokumentu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1922 pridelil predmetný návrh skupiny poslancov Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Schôdza výboru k prerokovaniu tohto materiálu bola zvolaná v lehote určenej rozhodnutím. Na žiadosť predkladateľov bolo rokovanie odložené na dnes. Výbor o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.