53. schôdza

Ďakujem pekne. Áno, určite nechcem teda upierať žiadne právo poslancom predkladať pozmeňujúce návrhy. To bol dobrý postreh z tejto strany. Ale zase na druhej strane povedzme si, aká bola realita. My dobre vieme, že toto nebolo z ich vlastnej hlavy, že to boli len nositelia, keď to pán Holúbek nevedel vysvetliť na výbore, tak to potom ako kvázi utopil a ponúkol to, alebo ja neviem, či to ponúkol, to nevieme, ako to prebehlo. Zrazu to prinesie pán Marček na poslednú chvíľu do pléna. Takže ako áno, na jednej strane čo už je pravda, na druhej strane vieme, že tá realita bola niekde úplne inde.
Čiže ja len ešte na kolegu Galeka, áno, to je krásne na Robertovi Ficovi. On ešte možno sa cíti ako premiér, že teda asi nepatrí na ten výbor a má riadiť túto vládu a zrejme to aj robí. Lebo však ak sa pozreme na kroky pána Petra Pellegriniho, tak vidíme, že naozaj to tu riadi stále Robert Fico. Čiže tie premiérske povinnosti, samozrejme, oni ako mu neukážu, že však mám výbor, takže preto tam, preto tam nechodí. A naozaj tá arogancia moci je v tom, že nielenže siahnem na svoj vlastný zákon, ale siahnem ešte aj na zákony opozície a zmetiem ich zo stola, tak to už je, to už je vrchol.
Čiže ja by som to vrátil späť ešte teda k tomu samotnému zákonu. Ja som sa snažil v tom celom popise ukázať ten trošku, taký ten kabaret toho, ako koalícia funguje za posledné mesiace v rámci Národnej rady. Samozrejme, ja neviem posúdiť to, že či naozaj z tých všetkých poslancov koaličných niekto naozaj nebol chorý a len nepovedal dôvod a neprišiel na ten výbor, pretože bol chorý, to neviem. V každom prípade som chcel poukázať na to, že zrazu jedného rána proste celá koalícia sa ospravedlní bez udania dôvodu a tým pádom je celý výbor neuznášaniaschopný. Nech si každý urobí úsudok sám, nechcel som tomu vtláčať žiadny úmysel, len som popísal vlastne tie fakty na doplnenie tej celej cesty tohto zákona, lebo myslím si, že je dostatočne alebo je značne výpovedná.
Ďakujem.

Ďakujem.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dostál. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, rokujeme už o treťom vete pani prezidentky, tentokrát o zákone, o novele zákona o verejnom obstarávaní. Aby som nezabudol, tak drobná poznámka k pánu poslancovi Pamulovi, a teda k uplatňovaniu obštrukcie. No, obštrukcia je obvykle nástroj, ktorý má k dispozícii menšina v nejakom telese. Tá menšina sa v parlamente nazýva, nazýva opozícia, ktorá, niekedy môže využiť opozícia tú situáciu, že poslanci koalície – alebo teda väčšiny – nie sú práve prítomní, tak to môže zablokovať a na nejaký čas zdržať rokovanie parlamentu. Nezvykne sa to nadužívať, ale keď to občas opozícia vo vyhranených situáciách použije, tak je to úplne legitímne. Keď obštrukciu používa ten, kto disponuje v danom telese väčšinou, má tam väčšinu, môže si schváliť, čo len chce, tak je to také smiešne. Je to, je to veľmi nezvyčajné, aby väčšina, vládna väčšina, vládna koalícia používali, používali väčšinu, lebo to je zneužívanie, zneužívanie postavenia.
V samotnom vystúpení by som sa chcel venovať dvom veciam. Jednak by som chcel upozorniť ctenú Národnú radu, že zákon, o ktorom teraz rokujeme, bol predmetom petície občanov. Petície, ktorú zorganizovali Nadácia Zastavme korupciu a združenie Slovensko.Digital. Elektronickou formou boli zozberané podpisy, aktuálny stav je 7 785 podpisov, a touto petíciou sa obrátili na Národnú radu v súvislosti s prerokovaným bodom programu. Keďže podľa mojich informácií nebola táto petícia prerokovaná v žiadnom parlamentnom výbore, keďže boli oslovení poslanci, resp. poslanecké kluby, tak by som si dovolil tú petíciu prečítať aj v pléne.
Petícia proti utajeným štátnym nákupom, ktoré znemožnia verejnú kontrolu tendrov
Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá umožní utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch. Obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. “Novinky” sa do legislatívy dostali cez pozmeňujúce návrhy Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka.
Úrad pre verejné obstarávanie a organizácie Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala. Prezidentka sa stotožnila s väčšinou pripomienok a zákon vrátila parlamentu, ktorý o ňom bude opätovne rozhodovať na schôdzi 26. novembra.
Ak by znova prešiel v nezmenenej podobe, znamenalo by to najmä:
– Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly. Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
– Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré ale dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia, čo by, samozrejme, znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
– Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a na ľubovôli verejného obstarávateľa.
– Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
– V praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra.
– Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie odmietne podnet ku kontrole zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti; nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.
Žiadame poslancov, aby vypustili body, ktoré boli súčasťou pozmeňujúcich návrhov poslanca Vážneho a Marčeka. Je tam vymenovaných tých osem bodov.
Petičný výbor tvoria Gabriel Lachmann, Peter Kulich, Martin Suchý a osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy je Zuzana Petková.
Každý z poslancov mal možnosť oboznámiť sa s touto petíciou. Táto petícia je petíciou za to, aby sme vyhoveli pripomienkam, s ktorými sa na nás obrátila pani prezidentka.
Pani prezidentka má podobné výhrady. Časť tých výhrad sa týka obsahu a sa týka menšej transparentnosti, sťaženej, sťaženej kontroly verejných obstarávaní, čo je teda zvlášť bizarné, že si to vládna koalícia doslova lajsla na záver volebného obdobia, keď už, keď už končí. Tak až tomu nerozumiem. Ak by sa takto nastavovali podmienky na začiatku, prešlo by to normálnym pripomienkovým konaním, no tak sa bavme a postavte sa za to. Prečo to robíte na konci, tomu celkom nerozumiem.
Ale v každom prípade sú tam výhrady vecné a sú tam – podobne ako v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré pani prezidentka vrátila – aj pripomienky procedurálne. Tam tie pripomienky boli, že ide o prílepok, teda o návrh, návrh, ktorý sa týka novelizácie iného zákona ako ten, ktorý bol, ktorý bol pôvodným návrhom novelizovaný. Paradoxne, ten prílepok bol, bol predložený vo výbore. Tuto nejde o prílepok, tuto ide o zmenu toho istého zákona, čiže túto výčitku nemožno uplatniť. Za to, aby to nebolo úplne v poriadku, tak v rámci neblahej praxe, ktorú tu veľmi farbisto opísal pán poslanec Heger, tak neboli tie pozmeňujúce návrhy predložené alebo teda schválené, schválené vo výbore, ale až tuto, tuto v pléne.
A opäť sa vrátim aj k tomu, čo hovoril vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Pamula. No samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, poslanci majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy. Je však nesprávne, ak sa obchádza riadny legislatívny proces. Riadny legislatívny proces, a zvlášť to platí o poslancoch vládnej koalície, ktorí majú veľkú šancu, že ich názory, námety sa premietnu aj do vládnych návrhov. V prípade takýchto dôležitých zákonov ide cez normálne medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k tomu môžu vyjadriť ministerstvá, iné štátne inštitúcie, iné organizácie aj jednotlivci, aj poslanci Národnej rady sa môžu zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania, dať pripomienku alebo hromadnú pripomienku.
Tento návrh zákona pripravoval Úrad pre verejné obstarávanie. Mal normálne pripomienkové konanie. Ja som bol spoluiniciátorom jednej hromadnej pripomienky. Zozberali sme pod tú hromadnú pripomienku podpisy, nie dosť na to, aby s nami museli rokovať, napriek tomu s nami rokovali, lebo mali záujem vypočuť si náš názor a snažili sa nám vysvetliť svoju pozíciu. Vecne sme sa nezhodli a naďalej som ostal kritický voči tomu aj pôvodnému návrhu, lebo som mal voči nemu výhrady napriek tomu, že sme strávili, strávili pomerne dlhý čas na Úrade pre verejné obstarávanie a rokovali sme o tej našej pripomienke. Ale aspoň ten proces, proces bol normálny. Teda musím oceniť, že Úrad pre verejné obstarávanie má snahu to, čo robí, to, čo mení, mení v legislatíve vysvetliť a odprezentovať a ak sú nejaké výhrady, tak na tie výhrady reagovať buď tak, že ten návrh upraví, alebo tak, alebo tak, že aspoň vysvetlí, prečo, prečo ho nejde upraviť.
Toto všetko ste vy svojím pozmeňujúcim návrhom obišli. A je úplne, úplne teda najhoršie z možných, z možných vecí, keď sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy tak, že sa v pléne niečo prečíta a o desať minút je to už odhlasované, lebo tak ste sa dohodli a nie je k tomu žiadna diskusia, ak náhodou v sále nesedí niekto, kto, kto dokáže na to zareagovať, zareagovať faktickou pripomienkou.
Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ten návrh pripravoval, dlho na ňom pracoval. Úrad pre verejné obstarávanie bol jednou z inštitúcií alebo organizácií, ktoré vyzvali pani prezidentku, aby ten zákon vetovala, pretože nesúhlasil s tými zmenami, ktoré boli do zákona vnesené poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi pánov poslancov Vážneho a Marčeka.
Kedysi, keď sa uvažovalo o väčšej transparentnosti legislatívneho procesu v Národnej rade, myslím, že to bolo za čias, kedy bol predsedom parlamentu pán Pellegrini, za druhej Ficovej vlády, tak jedna z úvah bola, že ak sa prednesie pozmeňujúci návrh v pléne, tak má ísť ešte späť do gestorského výboru a tam sa má o ňom rokovať. Nie je to plnohodnotná náhrada riadneho pripomienkového konania, ale aspoň dačo. To sa, samozrejme, že neschválilo, lebo tu je potrebné schvaľovať zákony veľmi rýchle, nezaťažovať sa nejakou diskusiou, lebo však jak sme sa dneska dozvedeli od pána poslanca Fica, ktorý sedáva na mieste pani predsedníčky zahraničného výboru Cséfalvayovej, politika a práca, politika nespočíva v tom, že sedí v parlamente a že, že tam niečo hovorí, samozrejme. Ale niekedy ide o maličkosti, niekedy ide o technické veci, ale v tomto prípade sú dôsledky takto schváleného, takto zle schváleného zákona problematické aj z hľadiska vecného obsahu, ktorý namieta petícia viac ako 7-tisíc občanov, ktorý namieta pani prezidentka, ktorá nerozporuje ten zákon iba z hľadiska procedúry, čo je tiež dôležité, ale aj z hľadiska vecného obsahu.
Takže aj ja sa chcem z tohto miesta prihovoriť za to, aby sme hlasovali za pripomienky pani prezidentky a zmenili ten zákon do podoby, v akej bol pred tým, ako krátko pred hlasovaním so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili páni poslanci Marček a Vážny.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.
Poprosím, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Tak je pomerne symptomatické, že keď je na stole vrátený zákon, ktorý je vrátený z celkom konkrétnych príčin doňho vložených mentálnych pokladov autorov Vážny, Marček, tak títo dvaja tu nie sú a nebránia z hlbokého presvedčenia to, čo do toho zákona vložili.
Ale dnes sme začali Ondrovo vystúpenie úvahami o obštrukcii. Áno, neúčasť je jedna z možností obštrukcie. Ale paradoxne, stretávam sa ku koncu, jak sa hovorí, v čase, keď číslo nedovolí, to bola bežná vojenská terminológia ČSĽA u mazákov, ktorí to mali za pár, že takto fungujú i celkom normálne výbory, pričom sa nejedná ani tak o obštrukciu, ale o čisté odflákanie účasti. Minule sme mali rozpočet ministerstva zahraničných vecí a celý rozpočet, ako hovorí pán predseda Fico "zákon roka", v zahraničnom výbore. Zástavu opozície hrdo trímal jediný člen; zástavu koalície hrdo trímal jediný člen koalície v tom výbore, hoci je ich tam normálne "takovejch nejmíň hodně". Samozrejme, že pani štátna tajomníčka ministerstva financií, ktorá veľmi obetavo a slušne vysvetľovala podstatu toho rozpočtu, s ktorým nesúhlasíme, ale ona o ňu aspoň bojovala, narazila na odmietnutie a ten materiál neprešiel. Neprešiel proste preto, lebo číslo nedovolí. A my teraz, dnes, vlastne viac ako tri mesiace pred koncom volebného obdobia, za ktoré sme platení, sa dozvieme, že netreba rokovať, lebo je na programe zákon roka, na ktorý sa napríklad koalícia v zahraničnom výbore vykašle. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Galek.

Ondrej, ty si viackrát spomenul vo svojom vystúpení Úrad pre verejné obstarávanie a ja mám taký pocit, že celé tie pozmeňovacie návrhy sú v podstate reakciou na to, že tento úrad sa akosi koalícii vymkol spod kontroly. A je to podľa mňa dobre, lebo má to byť naozaj nezávislý úrad. No a tak sa koalícia snaží aspoň cez takéto pozmeňujúce návrhy akékoľvek, akékoľvek návrhy zákonov, na ktorých participuje aj tento úrad, jednoducho, jednoducho bombardovať, blokovať a znemožniť ich. Čiže možnože naozaj to, že v druhom čítaní prišli takéto nezmyselné pozmeňujúce návrhy, môže vychádzať aj z toho, že chcú akýmsi spôsobom poškodiť aj tento úrad.
Mňa ale prekvapuje, tak ako aj Peter spomenul, že tu nemáme v sále momentálne ani pána Marčeka, ani pána Vážneho, ktorí by tieto pozmeňujúce návrhy vedeli ešte nejako relevantne obhájiť. No, ja mám pocit, že tak ako to nevedel obhájiť a ani len vysvetliť pán Holúbek, tak asi pán Marček by mal rovnako veľmi veľký problém akékoľvek k tomu stanovisko zaujať.
Obzvlášť sa chcem dotknúť tej fikcie rozhodnutia, ktorú si spomínal, kde sa krátia lehoty na to rozhodnutie o podnetoch a ak to ÚVO nestihne do tých tridsiatich dní, tak potom sa to bude chápať ako zamietnutie toho podnetu. Tu si treba uvedomiť, že naozaj je to ÚVO, častokrát nekoná viac ako 30 dní z toho dôvodu, že by oni tam si to nejako presúvali zo stola na stôl, ale preto, že čakajú na informáciu od toho orgánu, ktorý rieši ten, to verejné obstarávanie. A jednoducho ak oni vedia, že tam v niečom pochybili, tak oni to môžu úplne umelo naťahovať a potom, ak teda bude platiť to 30-dňové, tá 30-dňová lehota, tak jednoducho dôjde k zamietnutiu toho samotného podnetu.

Pán poslanec Pamula.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja sa nechcem dostávať do pozície, že ja bránim pána Vážneho alebo, alebo niekoho iného, alebo dokonca ten pozmeňovací návrh, ale ja chcem, ja chcem vlastne poukázať na to, že, že keď opozícii niečo vyhovuje, tak je to v poriadku, keď im to nevyhovuje, tak to nie je v poriadku.
Ja, ja chcem poukázať napríklad aj na to, čo povedal pán, pán kolega Dostál, že o tých pozmeňovacích návrhoch, keď sa predkladajú v sále, možno je to jedna k piatim, keď opoziční a koaliční poslanci predkladajú takéto pozmeňovacie návrhy. Opoziční poslanci určite viacej predkladajú pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladajú priamo v sále, o ktorých nikto netuší, ani ministerstvo, ani, ani proste nikto o tom netuší, ani predkladateľ a jednoducho urobia taký nástrel a skúšajú. A či je to správne, alebo to nie je správne, či je to legislatívne správne, alebo, alebo po obsahovej stránke, nikto to už potom neskúma, pretože oni to povedia, oni to navrhnú. A ja chcem len poukázať na ten rozdiel, hej, že koľko, koľko takýchto návrhov predkladajú koaliční a koľko opoziční.
Ja som ten posledný, kto by, kto by chcel nejakým spôsobom sa zastávať nejakých nekalých praktík alebo nekalých, nekalých metód. Ja som za to, aby trošku viacej sa liberalizovalo, aby sa, aby sa nekriminalizovalo, pretože ak niekto poruší zákon, nech je trestne stíhaný. Ak orgány činné v trestnom konaní, nech, nech konajú, nech ho zavrú, ale v žiadnom prípade ja nie som za to, aby sme dopredu povedali, že, že nejaký pozmeňovací návrh alebo nejaký zákon je, je, alebo, alebo tlačí sa do nejakého kriminálneho prostredia, alebo, alebo proste do nejakého znevýhodneného prostredia, to, to v žiadnom prípade.
Škoda, že mám len dve minúty, lebo vedel by som o tom viacej rozprávať, pretože ja si myslím, že zákon o verejnom obstarávaní je celý zlý.

Poslanec Dostál s reakciou na faktické. Nech sa páči, pán poslanec.