53. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v marci tohto roka sme po prvýkrát riešili uznesenie z dielne SNS, ktoré sa nieslo nie v duchu hesla stop násiliu na ženách, ale v duchu hesla stop Istanbulu, stop genderu. Dnes máme takého uznesenie opäť na stole. Už v marci som v rozprave upozornila na to, že zo strany SNS ide o rýdzi populizmus a politický primitivizmus. Pretože hodiť tento výbušný granát do parlamentu a rozdúchať ním ďalšiu kultúrnu vojnu v čase, keď je spoločnosť aj bez toho hlboko polarizovaná, je prejavom neotesaného a nebezpečného zneužitia výbušnej témy na presadenie úzkych straníckych záujmov.
Po polroku SNS otvára tému Istanbulského dohovoru znova a opäť necitlivo, neotesaným spôsobom, o ktorom platí to isté, čo som už raz v tomto pléne povedala. V marci som sa zároveň na ľudskoprávnom výbore pýtala predkladateľov, prečo vlastne predkladajú do parlamentu takéto uznesenie, keď predsa existuje prísľub vlády, že tému Istanbulského dohovoru nebude otvárať. Odpoveď som dostala takú typicky národniarsku v duchu Orwellovho hesla "vojna je mier". Predkladatelia mi odpovedali, že tému, ktorá je na vláde uzatvorená, otvárajú preto, aby ju uzatvorili. Bolo by to možno aj vtipné, keby Slovenská národná strana nemala okrem takzvaného zastavenie zla z Istanbulu žiadnu ďalšiu motiváciu. Lenže ona ďalšie motivácie má a nie hocijaké. Sú natoľko znepokojujúce, že ich musím v rozprave otvorene pomenovať. Teraz v predvolebnom čase to považujem za obzvlášť dôležité. Poviem to rovno.
Slovenská národná strana v skutočnosti oprašuje spoločenské ideály obdobia vojnového Slovenského štátu a to najmä v ženských témach, ale nielen v nich. Mentálne nastavenie strany SNS je vyladené na časy, kedy platilo, že k ideálnym vlastnostiam ženy platila skromnosť, obetavosť a láska. Kedy platilo, že miesto ženy je doma pri rodinnom krbe a že jej úloha je pokorne, bohabojne a poslušne nasledovať svojho muža. Kedy platilo, že žena má v prvom rade rodiť deti a nemá vystrkovať rožky. A keď sa predsa len odváži mať iný názor, je v moci jej muža umravniť ju, či už slovne alebo stručne ručne.
Na ilustráciu spomeniem jeden citát z dobových novín, z vtedajšej tlače. Citujem: "Naše rodiny budú vtedy šťastné, keď ženy budú skromné, keď žena bude vedieť s radosťou sa zrieknuť svojho pohodlia a rozličných potrieb pre svoju osobu z lásky k mužovi a nadovšetko z lásky k deťom. Pre ženu je najdôležitejšia práca za národ v kruhu vlastnej rodiny." Koniec citátu.
Už dlhšiu dobu sledujem, ako je strana SNS nielen v téme rodovo podmieneného násilia na ženách a v téme interrupcií, ale aj v ďalších témach. Vo vleku akejsi nostalgie za týmito starými zlatými časmi národnej hrdosti a kresťanskej zbožnosti, ktoré boli také typické pre obdobie prvého samostatného Slovenského štátu. A hoci sa súčasní národniari snažia z tohto idealizovaného obrazu vytesniť skutočnosť, že išlo o štát, v ktorom kolaborovala vláda s fašistami a obrátila sa proti vlastnému obyvateľstvu, toto ich lipnutie na predobraze národného ideálu z vojnových čias bude fašizmom vždy zapáchať.
Skôr než sa niekto pohorší, začnem rozpletať otázkou, začnem ponúkať na vysvetlenie argumenty, ktoré moje obavy z klerikálno-nacionalistického prepletenca v hlavách súčasných národniarov v SNS potvrdzujú. Tento totalitný prepletenec začnem rozpletať otázkou, prečo vlastne poslanci SNS predložili na poslednú schôdzu pred voľbami toto uznesenie spolu s ďalších návrhom týkajúcim sa interrupcií.
Farár Kuffa vo svojej kázni 16. novembra v Trnave prezradil, ako sa stalo, že SNS na túto schôdzu opätovne predložila uznesenie o Istanbulskom dohovore a ďalší zákon o interrupciách. Kuffa sa vraj stretol s Andrejom Dankom a Dankovi povedal, dajte do parlamentu ešte dačo proti potratom a dačo proti Istanbulu. Danko sa vraj chvíľu okúňal, že už to nemá význam, že je koniec volebného obdobia, že sa to nestihne. Ale potom Kuffovi prisľúbil, že to urobí. A zrobil tak, že si vraj zavolal poslankyňu Evu Smolíkovú a dal jej to za úlohu. A ona túto úlohu poslušne splnila. Na Kuffov podnet, na Kuffovu žiadosť, tak pán farár povedal. Kuffa zatiahol za nitky a v SNS sa roztancovali, tak ako pískol farár, ktorý prišiel nedávno do parlamentu v rovnakej veci osobne podporiť Kotlebovcov. Farár, ktorý vykrikuje z kazateľnice hoaxy a na ľudí šteká zákazy, koho nesmú voliť. Farár, ktorý sa len tvári, že jeho prostoduchosť je odrazom čírej viery, no pritom triafa jedovaté slová presne, s chladnou vypočítavosťou priamo do srdca liberálnej demokracie. I povedal pán farár Kuffa v tejto kázni takýto blud, citujem: "Fašizmus a komunizmus vznikol z liberalizmu. " Koniec citátu. Na prvý pohľad jasná hlúposť. No len na prvý pohľad. Na druhý pohľad ide o dobre premyslený a veľmi presný odkaz pre tých, ktorý vzhliadajú k obdobiu vojnového Slovenského štátu ako k obdobiu hrdého národného boja s úpadkom mravnosti započatým za prvej Československej republiky. Na tieto odkazy počúvajú nielen kotlebovci, ale aj národniari z SNS. A kvôli tomu by sme mali návrhy, ktorými SNS opäť rozpútava v spoločnosti kultúrnu vojnu, v parlamente odmietnuť. A mali by sme tak urobiť všetci, ktorí si hovoríme, že sme demokratická opozícia. Lebo tieto návrhy nie sú reakciou na reálny spoločenský kontext, ale len fantazmagóriou národniarov o tom, aké by Slovensko mohlo a malo byť, keby oni uchopili moc, keby sa im zo žien podarilo opäť urobiť služobníčky domácich krbov podľa ideálu vtedajších čias a keby nadobro porazili toho Kuffovho trojmetrového živého hada zla –liberalizmus, resp. liberálnu demokraciu.
Keď tvrdím, že návrhy SNS nielen v téme rodovo podmieneného násilia, ale aj v ďalších témach až neuveriteľne presne kopírujú vládnu politiku obdobia Slovenského štátu, nehovorím to len tak. Ja obvykle z tohto miesta nehovorím len tak. Nech sa páči, tu sú ďalšie príklady, posúďte sami.
Bežnou súčasťou života obyvateľstva sa v rokoch 1939 až ´44 stali rodinné rekreácie s príspevkami odborových organizácií. Režimistické odbory alebo zamestnávatelia poskytovali zamestnancom finančné prostriedky na krytie časti nákladov spojených s rodinnou rekreáciou. Natíska sa otázka, či nápad na rekreačné poukazy naozaj vymyslel Andrej Danko sám, alebo či nie je náhodou aj toto plagiát. Rekreácie boli za Slovenského štátu často sprevádzané propagandistickými kampaňami pod ľúbivými názvami, ako napríklad Usmievavé Slovensko alebo Radosť z práce.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť tzv. letné hliadky SNS, ktoré strana od roku 2015 vysiela vždy v lete po Slovensku, najmä na kúpaliská, aby tam ľuďom rozdávali darčeky so straníckym logom. Náhoda? Tiež asi skôr inšpirácia. Medzi ďalšie systémové opatrenia vtedajšieho režimu možno zaradiť aj čiastočné predĺženie platených dovoleniek na oddych zamestnancov. Počet dní platenej dovolenky za Slovenského štátu totiž rástol a v závislosti od profesijného postavenia a odpracovaných rokov mal pomerne veľké rozpätie. Napríklad úradníci mohli čerpať od 10 až do 42 dní dovolenky ročne. Dovolím si pripomenúť návrhy SNS v tejto oblasti. Najskôr chceli národniari presadiť päťtýždňovú dovolenku pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na vek a bez prihliadnutia na starostlivosť o dieťa. Neskôr návrh upravili tak, aby viac dní dovolenky priklepli aspoň rodičom maloletých detí. Za vojnového Slovenského štátu uhradila vláda rekreácie niekoľkým desiatkam detí zo sociálne najslabších rodín. SNS nedávno žiadala rozšíriť použiteľnosť dovolenkových preukazov aj na rodinných príslušníkov zamestnancov, najmä rodičom na dôchodku, ktorí si na dovolenku nedokážu našetriť.
Zaujímavé sú aj ďalšie paralely. Za vojnového Slovenského štátu sa začal realizovať projekt finančnej podpory výstavby rodinných domov pre robotníkov. A, čuduj sa svete, v októbri tohto roku informuje Andrej Danko o ďalšom opatrení pre ľudí. Zamestnávatelia budú môcť stavať nájomné byty. Ide o novinku, ktorá by mala podnikateľov motivovať dobudovať dostupné bývanie pre svojich zamestnancov. Jediné, čo v SNS v tomto volebnom období už zrejme nestihnú, je rozdať po vzore fašistického štátu 5-tisíc dojčenských výbavičiek robotníckym rodinám.
Ale rozpletajme klerikálno-nacionalistický totalitný prepletenec ďalej a pozrime sa na širší kontext. V rokoch 1939 až 1944 vychádzalo v Slovenskom štáte 8 denníkov a 39 týždenníkov, medzi nimi aj katolícky týždenník s názvom Nová žena. V Novej žene bol napríklad v rámci osláv Dňa matiek v máji 1939 publikovaný prejav ministra školstva Jozefa Siváka, v ktorom zdôraznil okrem iného nasledovné, citujem: "Rodina je základom štátu. Slovenský štát chce sa starať o povznesenie rodiny, chce sa líšiť od republiky" (rozumej prvej Československej republiky) ",ktorá podceňovala význam matky a rozkladom rodiny chystala i zánik slovenského národa." Minister školstva Jozef Sivák často upozorňoval na rozklad slovenskej rodiny v období prvej Československej republiky, ktorej režim sa podľa neho, citujem, "prehrešil proti Bohu, národu a rodine".
Rovnaké kultúrne spory, resp. hodnotové, aké rozdúchavali za Slovenského štátu ľudáci, rozdeľujú náš parlament aj dnes. A deliacu čiaru naprieč parlamentom dnes kreslia nielen Kotlebovi fašisti, ale aj národniari z SNS a populisti zo SMER-u - SD a kreslia ju spoločne. Viditeľná je nielen v ženských témach, kam patrí aj rodovo podmienené násilie páchané na ženách, ale prakticky vždy, keď je reč o demokratických hodnotách, slobodách a ľudských právach. Zreteľná bola napríklad aj pri príležitosti 100. a 101. výročia prvej Československej republiky, kedy sa kotlebovci, národniari zo SNS a niektorí smeráci svorne nechali na parlamentnej pôde počuť, že Slovákom, veru, tá demokracia pred 100 rokmi veľa dobrého nepriniesla.
A tak ako dnes ukazujú naši národniari, fašisti a smeráci prstom na zástancov liberálnej demokracie ako najväčšie zlo, rovnako tak ukazovali ľudáci za Slovenského štátu prstom na liberalizmus, ktorý bol podľa nich pôvodcom rozkladu rodiny a všetkého zla v spoločnosti. Toto je ten skutočný prameň, z ktorého dnes čerpá silu Kuffa, Kotleba, Danko aj Fico v boji s liberalizmom. Toto sú tie skutočné základy usporiadania novej spoločnosti, o ktorej blúznia, keď bojujú proti liberálnej demokracii, ktorá dnes, chvalabohu, určuje základný rámec nášho právneho štátu, keď sa snažia potlačiť ľudské práva a slobody, ktoré sú dnes, chvalabohu, všeobecne platné a vymáhateľné, a keď sa usilujú zmeniť toto všetko za obnovu klerikálneho režimu, ktorý už na Slovensku raz bol v období fašizmu.
Podobne ako minister školstva Sivák, ktorý sedel vo vláde za Slovenského štátu, aj oni vidia hlavné príčiny morálneho rozkladu spoločnosti v uvoľnení manželského zväzku, v bezdetnosti, v emancipácii žien a v úpadku nábožnosti, ktorý Sivák nazýval aj, citujem, "liberalistickým hazardovaním so svätosťou". Koniec citátu.
A ešte jednu paralelu odkryjem. Už by som možno nemusela, lebo sa netýka priamo SNS, ale týka sa Istanbulského dohovoru, preto je to dôležitá poznámka. Duchovný správca redakcie katolíckeho ženského časopisu Nová žena z obdobia Slovenského štátu Eugen Filkorn okrem velebenia už spomínaných spoločenských ideálov nazval zodpovedné rodičovstvo, konkrétne rozhodnutie niektorých rodín v období prvej Československej republiky mať len jedno dieťa, nanajvýš dve, citujem, "cestou k národnej smrti". Koniec citátu. Podobnosť s rétorikou našich súčasných mravokárcov v SNS nie je náhodná. Príliš to pripomína ich reči o tzv. kultúre smrti, ktorými dnes spoľahlivo zabijú každú nádej na logickú a odbornú debatu v témach týkajúcich sa žien.
Nevyťahujem to samoúčelne. V tejto súvislosti chcem totiž upriamiť vašu pozornosť na ďalšiu podobnosť, ktorú možno len ťažko považovať za náhodu, a tým aj ukončím rozpletanie spomínaného klerikálneho nacionalistického prepletenca. Presne pred tromi rokmi v novembri 2016 predstavil Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku noviny s rovnakým názvom Nová žena, ktoré vznikli na podporu pro-life hnutia. Tieto dnešné katolícke noviny v mnohom kopírujú témy fašistickej Novej ženy. Isteže články sú v nich písané moderným jazykom, no téma je tá istá. Obrana pro-life rodinnej politike, podpora viacdetných rodín, adorácia matky ako strážkyne rodinného krbu. Zhrnuté a podčiarknuté, stop gender ideológii.
Nová žena bola v roku 2016 distribuovaná priamo do domácností v 13-tich okresoch s najvyšším počtom interrupcií. Je názov Nová žena použitý v katolíckom prostredí v roku 2016 zámernou pripomienkou podobného časopisu z obdobia Slovenského štátu alebo je to čistá náhoda? Neviem na to odpovedať. A priznám sa, že na to si odpovedať radšej ani nechcem.
Čo však chcem povedať na záver je toto: Rodovo podmienené násilie páchané na ženách je problém, ktorý na Slovensku nemôžeme viac zametať pod koberec. Istanbulský dohovor je užitočný nástroj na to, aby naša spoločnosť v tejto téme konečne dozrela, pozrela sa do zrkadla a povedala stop násiliu, vrátane domáceho násilia na ženách a deťoch. Nulová tolerancia by mal byť náš cieľ. Nie boj s tzv. genderizmom. Lebo, vážení kolegovia a kolegyne, slovo rod a slovné spojenie rodovo podmienené násilie nie sú od čerta, ako vás chcú presvedčiť niektorí farári a pohrobkovia fašistického Slovenského štátu. Nebezpečné je, naopak, nevnímať kontext, naletieť na ich reči a bojovať proti vymyslenému genderizmu. Nebezpečné je to preto, lebo v skutočnosti ide o boj proti liberálnej demokracii, ktorú aktuálne žijeme a ktorá najlepšie chráni občianske slobody a ľudské práva nás všetkých.
V takomto zmysle bude naše hlasovanie o tomto uznesení hlasovaním o tom, na akom Slovensku vlastne chceme žiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, absolútne ma neprekvapilo toto vaše vystúpenie. Od vás toto v podstate som aj očakávala, ale že urobíte taký odpočet posledných aktivít, ktoré urobila SNS-ka, tak za takúto reklamu naozaj môžem poďakovať.
A keď ste spomenuli naše letné hliadky, tak ja tiež viem o poslancoch, pánov poslancov Slobody a Solidarity, ktorí rozdávajú deťom pri internátoch kávičku a usmievajú sa po nich. Čiže aj toto je také zaujímavé. Ale čo ma viacej, viacej zarazilo, tak vy asi nie ste oboznámená a nepoznáte prácu otca Mariána Kuffu, ktorý pracuje s ľuďmi, ktorých posielal Hitler do plynu. On totižto pracuje s ľuďmi, ktorí sú bez domova, ktorí sú chorí, ktorí sú teplí, ktorí sú postihnutí, a robí to roky, roky rokúce. Roky, roky rokúce. A to, že on sa vyjadruje k týmto témam, ku ktorým sa vyjadruje. No a kto sa teda má vyjadriť, ak nie farár?
Ďakujem.

Áno, ďakujem. No, pani poslankyňa Zimenová, okrem toho, že ste si pomýlili dnešnú tému, že ste hovorili úplne na inú tému, ja vám chcem poďakovať za váš príspevok. Ďakujem vám za to, že ste urobili prvej Slovenskej republike takú peknú reklamu, že ste upozornili na to, ako sa táto prvá Slovenská republika starala o svojich občanov, aké dávala benefity a ako naozaj sa tu žilo pomerne ľuďom oveľa lepšie, ako pozdvihli úroveň slovenského človeka. Takže naozaj to si cením, že ste to takto zhrnuli, a že takto chválite prvú Slovenskú republiku. Áno, to je teda pozitívum tejto vašej debaty, teda tohoto vášho príspevku.
Čo ale mi je ľúto, že máte hrubú neznalosť histórie. To je už až trestuhodné, to je jednoducho nepochopiteľná neznalosť histórie. A okrem toho nielenže teda histórie Slovenskej republiky, ale aj terajšej, neznalosť vôbec literatúry a tak ďalej, pretože Juraj, je jeden spisovateľ, možno ste o ňom aj počuli, volá sa Juraj Drábik, ktorý sa zaoberá fašizmom, napísal o tom knihu a tam jasne sa vyjadruje, že prvá Slovenská republika nebola fašistická a pán prezident Tiso nebol fašista. To hovorí človek, ktorý nie je nám naklonený, ktorý je na opačnom teda brehu, ako je, povedzme, Ľudová strana Naše Slovensko. Čiže jemu sa nedá vyčítať nejaké zaujatie.
A okrem toho ako pravá boľševička sa tu zastávate tejto rodovej ideológie, pretože v Sovietskom zväze prvýkrát zaviedli potraty okolo roku ´20, ´21, to bol Lenin a jeho teda čeliadka, jeho banda a títo boľševici prví zaviedli v novodobej histórii potrat... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, neviem, z ktorej strany začať, pretože vy ste urobili exkurz do minulosti a ste sa vôbec nevenovali tomu, čo je predložené v Národnej rade. Treba povedať, že áno, už druhýkrát prerokovávame Istanbulský dohovor a už pri prvom prerokovaní tu vystúpilo množstvo právnikov, ktorí povedali, že z hľadiska ochrany práva žien je náš Trestný poriadok veľmi dobre proste urobený. Ratifikovali sme množstvo medzinárodných zmlúv, ktoré ochraňujú práva žien.
Čo je rizikom Istanbulského dohovoru a vy sa to snažíte nejako zľahčovať alebo zametať pod koberec. Istanbulský dohovor práve hovorí o tom, o gender ideológii, a to je práve o tom, je tam v štvrtom bode, že budú monitorovať krajiny, ku ktorému pristúpia. To znamená, že do škôl sa musí zavádzať, že ty si rozhodneš, či chceš byť dievča alebo chlapec. Som lekár, v každej jednej bunke, či je to vo vlasoch, v nechtoch alebo kdekoľvek, máte zakódované, že muž má XY a žena má XX.
Čo tu chcete trepať sprostosti, aby si dieťa určilo, či chce byť dievča alebo muž?! Takú somarinu, aby niekto učil, že viete, to vám doktor povedal v nemocnici, že ste dieťa, že ste chlapec alebo dievča, ale potom vy si to môžete rozhodnúť, čo chcete vlastne byť. Toto má byť tá ochrana rodiny a ochrana spoločnosti?! A toto chcete vyčítať Slovenskej národnej strane, že chce informovať občanov, čo by sa stalo, keby sme ten Istanbulský dohovor prijali?!
Pani Zimenová, vy ste, vy ste tuná skladali sľub, že budete ochraňovať záujmy občanov. Toto je proti občanom, toto je proti, proti zdravému rozumu. Keby toto možno bolo takéto nejaké snahy v minulosti, tak asi tí ľudia skončia, prepáčte, v psychiatrických zariadeniach. A to, že to neni také zľahčovanie, vidím, čo sa deje vo svete vďaka tejto gender ideológii. Presviedčali nás, že, prepáčte, to je len otázka slobody. Nechajte, veď sme slobodní! Čo sa deje vo svete? Pozrite sa, aké... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Zimenová, no ja žasnem, ja neviem, kto vám pripravil túto liberálnu slohovú prácu, ale to, čo ste, čo ste tu predviedli, vôbec ste sa nevenovali téme. Vy ste si asi ani neprečítali tú dôvodovú správu, ktorú dali predkladatelia, lebo však ste hovorili úplne od témy. Venovali ste sa vojnovému Slovenskému štátu. Spomínate tu katolicizmus a ja neviem čo. A na záver ste vypichli, čo vôbec je od témy, rekreačné poukazy. Asi vám to leží v žalúdku, lebo naozaj tie rekreačné poukazy dosiahli na Slovensku veľký úspech, čoho dôvodom a výsledkom sú aj preplnené ubytovacie zariadenia v našich rekreačných zariadeniach po celom Slovensku. Veď ja viem, že vám to leží v žalúdku. Škoda, že sme nepresadili aj tú novelu ďalej.
Ale naozaj vôbec ste sa nevenovali tejto téme, pani Zimenová. A to, čo ste naozaj predviedli svojou neoliberálnou, svojím neoliberálnym vystúpením, tak to je pod čiarou určite.

Pani poslankyňa Zimenová, no na rozdiel od predrečníkov ja sa domnievam, že tvoje vystúpenie bolo úplne k veci, pretože veci majú vždycky nejaký kontext. Veci sa nedejú len tak. Aj, aj tento návrh nevisí vo vzduchoprázdne, ale je motivovaný konšpiračnými interpretáciami Istanbulského dohovoru, ktoré úplne prekrúcajú jeho obsah, jeho zmysel, jeho účel, vkladajú doňho niečo, čo tam nie je. A áno, je to v rámci širšieho, širšieho spochybňovania princípov slobodnej spoločnosti, princípov liberálnej demokracie. A tie črty podobnosti s tendenciami z minulosti je dôležité pomenovať, lebo, lebo môžme sa baviť o texte, však ja vzápätí vystúpim a budem hovoriť, budem hovoriť aj o tom texte, ale však keď sa hovorí o návrhu zákona, tak sa nehovorí iba o jednotlivých paragrafoch, hovorí sa aj, aké bude mať dôsledky, aké má súvislosti, čím bol, čím bol motivovaný. A o tom je dôležité hovoriť, lebo to, čím bol motivovaný a čo ním predkladatelia v skutočnosti sledujú, je dôležitejšie ako presná formulácia, ktorú sú predkladatelia schopní z večera do rána zmeniť, a dajú sem nejaký návrh, potom si to skonzultujú na ministerstve spravodlivosti a dávajú ako prvú vec v rozprave pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu.