53. schôdza

26.11.2019 - 5.12.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.11.2019 o 18:47 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

18:25

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pýtam sa... Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál.
Skryt prepis

27.11.2019 o 18:25 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:28

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Galek, to s tou dočasnosťou riešenia, že žiadne riešenie nie je trvalejšie, ako to dočasné, to som nepovedal ja. Ja som reprodukoval slová Miltona Friedmana, nechcem tu byť za plagiátora, to prenechám iným, túto pózu alebo polohu. On povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. A mali sme tu rôzne verzie dočasnosti, napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk po roku 1968, ten trval tiež poriadne dlho, a teda dopracovali sme sa ku koncu až, až po revolúcii v novembri 1989. Toto je trošku menej dramatické, teda nechcel by som používať nejaké prehnané prirovnania, ale je fakt, že mnohé vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, skončia ako trvalé, a teda Milton Friedman by sa určite potešil, keby sledoval, ako sa vyvíja legislatívna úprava osobitného odvodu bankových inštitúcií v Slovenskej republike.
Veľmi správne si hovoril o tom vykrádaní špajze, a teda aj, aj o tom, že nie je možné použiť prostriedky z osobitného odvodu na sanovanie bežných potrieb rozpočtu. Napriek tomu vieme, že je to inak. Toto je na papieri, toto je v zákone, ale v realite príjmy z bankového odvodu sa využívajú ako akási zámienka alebo zástena na to, aby, aby výdavky mohli byť vyššie, takže ja len dúfam, že pán minister sa k tomu ešte vyjadrí.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.11.2019 o 18:28 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:28

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu... (Reakcia navrhovateľa.) V rozprave či záverečné? Záverečné slovo.
Nech sa páči.
Skryt prepis

27.11.2019 o 18:28 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 18:30

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Myslím si, že nebolo potrebné sa prihlásiť v priebehu rozpravy, nakoľko ste moje názory už počuli v tom prvom vystúpení, ktoré som hovoril. Teraz by som v podstate chcel doplniť niektoré možno veci a zareagovať na niektoré veci, ktoré tu, ktoré tu zazneli.
Jedna vec. Odvod bánk nevymyslel Kamenický, nie je to žiadna nová vec, ktorá by tu bola od zajtra, a pôvodná výška odvodu bola tiež 0,4 %. Ak si dobre pamätám, a ja si niečo pamätám, tak keď som nastupoval do Národnej rady, sem medzi vás, tak si pamätám, že som sa bavil s mnohými odborníkmi alebo kolegami a pýtal som sa, koľko je zisku, koľko je ziskovosť bánk na Slovensku. A vtedy, si pamätám, neviem vám presne povedať, ale bavili sme sa o úrovni niekde okolo 0,5 mld. eur. A to sa bavíme o období, keď sa zavádzal, zavádzal odvod.
Dnes máme ziskovosť bánk na úrovni 700 mil. eur. Keď zoberieme návratnosť kapitálu, Return on Equity, máte 6,52 priemer Európskej únie a na Slovensku to máme 11,02. A ja som už počul všelijaké čísla, ale ja sa opieram o čísla Európskej bankovej asociácie, takže nech mi predloží niekto, už som tu počul nejakých 9 %, 8,9, neviem čo, toto sú potvrdené čísla Európskej bankovej asociácie.
Čo sa týka bánk, áno, hovoríte, že neobhajujete banky, ja to netvrdím, ale dovolím si povedať, že štát, tak jak ste veľmi dobre povedali, štát v roku 1999 zasanoval všetky banky na Slovensku. A viete, koľko to stálo Slovenskú republiku? 10 % HDP. Takže štát pre banky na Slovensku urobil veľmi veľa. Veľmi veľa. A dnes sa tu bavíme o tom, že pri 700-miliónovom zisku pri odvode, ktorý bude stáť 144 mil., tak sa tu bavíme, že banky idú pomaly skrachovať. Ja nechápem, o čom je táto debata.
Ale ja nehovorím, že poďme ich utopiť, zabiť alebo neviem čo. Ja som povedal a vždy sa budem, budem sa vždycky opierať o nejaké fakty, ja netvrdím, že, že my by sme boli schopní zobrať napríklad bankám všetok zisk. To nikto nepovedal. Ale ja si myslím, že tá ziskovosť je natoľko vysoká, že banky sa nemajú na čo sťažovať.
Dnes som sa tu dozvedel, to hovorila pani poslankyňa Kiššová, že na to doplatia zamestnanci, keď to urobíme. Opýtam sa vás, akí zamestnanci? To sú tí zamestnanci, ktorí sú na prepážkach a zarábajú 600 eur mesačne? Pri tejto ziskovosti? Toto robia banky pre Slovákov, ktorí robia v tých bankách? Dneska, dnes už, dnes už pracovať v banke nie je atraktívne zamestnanie, povedzme si otvorene. Ja poznám ix ľudí, ktorí pôjdu robiť kdekoľvek, ale nie do banky. Na pobočke celý deň s klientmi, je to fakt náročná robota. Viem, o čom hovorím. Moja, moja manželka kedysi pracovala v banke. Veľmi náročná robota za... A mizerne platená. Čiže sa pýtam, že, že kde je tá veľká solidarita bánk s týmito ľuďmi, ktorí pracujú v týchto bankách?
A teraz sa poďme pobaviť o tých poplatkoch, o ktorých ste tu rozprávali, že sú, že to ľudia budú musieť, budú musieť znášať. Poplatky za tento rok, a to hovorili sme tu, že niekto tu vypichol niektoré poplatky, tak ja vám poviem poplatky. Vklad na účet treťou osobou z 1,50 na 3 eurá. O 100 % navýšenie. SEPA platba, úplne základná platba, SEPA inkaso z 1,50 na 3 eurá. Zmena PIN kódu cez bankomat z 2,50 na 5 eur. Výpis z bežného účtu na pobočke, viete, koľko stojí? Z 3 eur 10. Babička, ktorá nevie robiť s internetom, si príde pozrieť, dajte mi môj výpis, koľko mám na účte, zaplatí za to 10 eur. Obnova platobnej karty, ktorá bola kedysi zadarmo, dneska stojí 8 eur. Znovuvydanie bankovej karty z nuly na 8 eur. Znovuvytlačenie PIN kódu, zase hovorím o bezpečnosti vašich peňazí v banke, nestálo nič, dnes stojí 3,50. A nebudem hovoriť o tom, že takisto máte termínové a sporiace účty a máte zmenu dispozičných oprávnení a zaplatíte za to 10 eur. Toto sú tie nízke poplatky, hej? Z 20 %, je to navýšenie, to som vám hovoril, poplatky, ktoré vzrástli viac ako 100 %. To navýšenie od, je od 20 % do 223.
Ja neviem, aký je dôvod na to pri tejto ziskovosti, aby banky zvyšovali alebo poplatky, aby si zvýšili zisky? Majú ich málo? A ja nie som proti bankám, ja vôbec proti nim nič nemám. A dnes hovoríme a hovoríte tu o kreatívnom účtovníctve.
Poďme ďalej. Máme tu nejaké pravidlá, ktoré platia, a volajú sa, že ESA 2010. A vy mi tu rozprávate, to vrátane pána poslanca Hegera, pán poslanec Galek a ostatní, o nejakom kreatívnom účtovníctve. Sú tu jedny pravidlá a my sa podľa tých pravidiel riadime. A tak ako sú tie pravidlá nastavené, tak máte, nebudem vám hovoriť o všetkých položkách, ktoré máte v rozpočte, a máte tu, že ľavá strana, pravá strana, ľavé vrecko, pravé vrecko, a vy stále si poviete, že toto je určené na toto a toto je určené na toto. Nie je to tak. Účtovníctvo je, sa riadi pravidlami ESA 2010. Vy tu hovoríte o tom, že máme mať nejaké iné pravidlá? Tak mi povedzte aké? Ako sa volajú, ako sú nastavené? Proste to tak nie je.
A to, že som povedal áno, ja sa neriadim intuíciou alebo neviem, jak to tu zaznelo, ale ja sa riadim zákonom, zákonom o rozpočtových pravidlách. A na to, aby sme dodržali tento zákon, jedno z opatrení na príjmovej stránke je napríklad aj toto. Ale tak, jak niekto tu hovorí, že ideme prejesť tie peniaze, nie je to tak. Peniaze sú umiestnené na štátnych finančných aktívach, vylepšujú, áno, to, to, čo ste vy nazvali, že kreatívne účtovníctvo, ja to nazývam ESA 2010 účtovníctvo, ak sa mýlim, tak ma opravte, a umožňuje, aby sme dosiahli určité ciele, takže...
No a na záver by som chcel povedať, že to, čo ste hovorili, že má to byť dočasné opatrenie, ja možno by som povedal, že áno, že niekedy takéto opatrenie by mohlo skončiť, ale tak jak som povedal, ja nemôžem povedať Európskej komisii, budú tu trvalé opatrenia, nehovorím, niekto tu hovoril, pán kolega Dostál o... Jak ste to nazvali? Systémové opatrenia. Ja som nepovedal systémové, ja som povedal štrukturálne opatrenie. A štrukturálne opatrenie trvalého charakteru. A ja nemôžem povedať Európskej komisii, urobím štrukturálne opatrenie a potom ho ukončím po roku fungovania.
Bude tu nová vláda a je to vo vašich rukách. Môžte si, môžte si rozhodnúť, čo chcete, ak budete teda vo vláde, a čo sa týka nejakého ukončenia tohto procesu, ja nemôžem, jak sa povie, si šliapať po jazyku a nebudem to ani robiť. Nikdy som to nerobil, takže je v rukách Národnej rady, ako sa rozhodne. A čo si odsúhlasíte v Národnej rade, tak tento odvod dopadne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.11.2019 o 18:30 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

 
Poslať e-mailom

18:30

Andrej Hrnčiar

Uvádzajúci uvádza bod 18:39

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi krátko uviesť návrh uznesenia Národnej rady k prijatiu alebo rozhodnutiu Európskej únie pristúpiť k Istanbulskému dohovoru, ktorý Národná rada Slovenskej republiky ako taký dňa 29. marca 2019 odmietla, a keďže Európska únia, Európsky parlament a európsky, Európska komisia a Európska rada prejavili záujem tento dokument implementovať do práva Európskej únie, a teda aj preniesť čiastočne na Slovenskú republiku, tak považujeme za potrebné prijať opatrenia, ktoré by obmedzili účinnosť takéhoto rozhodnutia voči Slovenskej republike.
Kvôli sumarizácii faktov by som začal tým, že 13. júna 2017 bol Istanbulský dohovor podpísaný v mene Európskej únie na základe dvoch rozhodnutí Rady prijatých 11. mája 2017, z ktorých jedno sa týka azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia a druhé v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa justičnej spolupráce v trestných veciach, z čoho prvé bolo na základe čl. 78 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s jeho čl. 218 ods. 5 a druhý na základe čl. 82 ods. 2 čl. 83 tejto zmluvy v spojení s čl. 218 ods. 5.
Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2017 vyzval na úplné pristúpenie Európskej únie k Istanbulskému dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení. Európsky parlament schválil dňa 4. apríla 2019 uznesenie o žiadosti Súdnemu dvoru o stanovisko týkajúce sa súladu návrhu na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (nazývanému Istanbulský dohovor) a o postupe pristúpenia so zmluvami.
Dňa 9. júla 2019 bola predmetná vec zaregistrovaná Súdnym dvorom Európskej únie pod číslom Avis 1/19 čl. 218 ods. 11 ZFEÚ na základe ustanovenia judikatúry Súdneho dvora umožňujúcemu Súdnemu dvoru rozhodovať o zlučiteľnosti dohody so zmluvami a otázkach právomoci a postupu na uzatváranie dohody zo strany Európskej únie.
Európsky parlament zastáva názor, že existuje právna neistota, pokiaľ ide o to, či pristúpenie k Istanbulskému dohovoru, ako ho navrhuje Rada, je v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o výber vhodného právneho základu pre rozhodnutia o podpise a uzavretí dohovoru Európskou úniou a pokiaľ ide o možné rozdelenie na dve rozhodnutia, jedno o podpise a druhé o uzavretí dohovoru v dôsledku výberu právneho základu.
Európsky parlament sa domnieva, že s ohľadom na uvedené otázky výberu právneho základu a rozdelenia na dve rozhodnutia vzniká zároveň právna neistota, pokiaľ ide o zlučiteľnosť postupu Rady s praxou spoločnej dohody so zmluvami, ktoré sa uplatňuje buď popri prístupovom postupe, procese podľa zmlúv, alebo alternatívne k nemu, a v tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady lojálnej spolupráce vzhľadom na vyjadrený cieľ Únie uzavrieť Istanbulský dohovor.
Európsky parlament sa pýta Súdneho dvora, či je uzavretie Istanbulského dohovoru v súlade so zakladajúcimi zmluvami Európskej únie, ak neexistuje spoločná dohoda všetkých členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli uvedeným dohovorom viazané, teda či má Európska únia zverenú právomoc od členských štátov vo všetkých otázkach, ktoré obsahuje Istanbulský dohovor, aby mohla uzavrieť v mene členských štátov bez ich predošlého jednomyseľného súhlasu Istanbulský dohovor.
Európsky parlament sa domnieva, že napriek tomu, že Istanbulský dohovor obsahuje niekoľko rôznych zložiek, v oblasti ktorých EÚ nemá zverené kompetencie členských štátov, nie je potrebné na tento nedostatok právomoci prihliadať a stačí prihliadať na cieľ Istanbulského dohovoru, ktorým je prevencia pred násilím a ochrana obetí trestných činov.
Európsky parlament si je vedomý, že Európska únia nemá právomoc v oblasti hmotného trestného práva, keďže túto si členské štáty ponechali, avšak ustanovenie Istanbulského dohovoru, ktoré majú podstatu trestného práva hmotného, považuje iba za čiastkové, a preto nie je potrebné brať na ne ohľad pri pristupovaní k Istanbulskému dohovoru pri, popri členských štátoch, ktoré majú následne plniť záväzky ustanovené v Istanbulskom dohovore a uplatniť aj, si aj práva, ktoré im boli udelené spoločným a koherentným postupom.
V predmetnom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie sa môže každý členský štát vyjadriť k tomu, či má, alebo nemá EÚ kompetenciu na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru. Je potrebné, aby kancelária zástupkyne vlády pred Súdnym dvorom Európskej únie JUDr. Ricziovej podala v predmetnej súvislosti vyjadrenie za Slovenskú republiku, rovnako ako aby oznámila Súdny dvor so skutočnosťou, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru.
Preto sme pripravili návrh uznesenia, ktorý vymedzuje postoj Slovenskej národnej rady nielen k Rade Európy, ale vymedziť tento priestor aj k Európskej únii a inštitúciám Európskej únii, ako aj k Súdnemu dvoru Európskej únie.
Hneď úvodom mi teda dovoľte, keďže ste si určite pozreli návrh uznesenia, ktorý sme predložili, vás informovať aj o tom, že sme pripravili po konzultáciách s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcel predniesť ako prvý v rozprave po uvedení tohto dokumentu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.11.2019 o 18:39 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:40

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Juraja Soboňu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Skryt prepis

27.11.2019 o 18:40 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:45

Juraj Soboňa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1922 pridelil predmetný návrh skupiny poslancov Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Schôdza výboru k prerokovaniu tohto materiálu bola zvolaná v lehote určenej rozhodnutím. Na žiadosť predkladateľov bolo rokovanie odložené na dnes. Výbor o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.11.2019 o 18:45 hod.

Ing.

Juraj Soboňa

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:47

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal 4 písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Zuzana Zimenová a ďalšími prihlásenými do rozpravy sú poslanci Ondrej Dostál, Stanislav Drobný, Martin Poliačik.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová. (Reakcia z pléna.) Tak...
Nech sa páči, predkladateľ.
Skryt prepis

27.11.2019 o 18:47 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 18:47

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kvôli korektnosti, možno preto, aby sa reagovalo na ten pozmeňovací návrh, ktorý som uviedol v úvode, by bolo vhodné, aby som ho prečítal a možno aj odôvodnil.
Takže skupina poslancov Jaroslav Paška, Eva Smolíková a Tibor Bernaťák predkladajú pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov, teda k svojmu návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), tlač 1814.
Návrh poslancov uvedených v úvode znie takto:
Národná rada... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku najprv odôvodnenie a na konci potom sa číta ten pozmeňujúci návrh, aby sme boli v súlade.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
Takže v náväznosti na iniciatívu Európskeho parlamentu z 12. septembra 2017 smerujúcemu k úplnému pristúpeniu Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu bez akýchkoľvek obmedzení predkladáme Národnej rade Slovenskej rady návrh uznesenia, ktorého účelom je formovať pozíciu Národnej rady Slovenskej republiky pre vládu Slovenskej republiky k iniciatívam a aktivitám medzirezortných inštitúcií pokúšajúcim sa preniesť záväzky a definície z vyššie uvedeného dohovoru do slovenského právneho poriadku.
Keďže Národná rada Slovenskej republiky sa dňa 29. marca 2019 uzniesla, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, je potrebné zabezpečiť, aby sa nestala viazaná týmto Dohovorom Rady Európy ani prostredníctvom rozhodnutí a opatrení Európskej únie, preto Národná rada Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s tým, aby Európska únia pristúpila k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu ako celku bez akýchkoľvek obmedzení.
Cieľom tohto uznesenia je zároveň vytvorenie stabilného politického rámca k hlasovaniam, stanoviskám, pripomienkam či iným právnym úkonom, zástupcov inštitúcií Slovenskej republiky pri konaniach prebiehajúcich na medzinárodných inštitúciách, ktoré sa týkajú Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Po vzájomných konzultáciách s príslušným pracoviskom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je pôvodný návrh uznesenia (tlač 1814) týmto pozmeňujúcim návrhom spresnený a upravený tak, aby jednotlivé body presnejšie vymedzovali mandát pre poverených zástupcov Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných inštitúciách a umožnili im v prípadoch hlasovaniach vyjadrovať jednoznačné a nesúhlasné stanoviská.
To je celé odôvodnenie. A teraz by som pristúpil k prečítaniu textu uznesenia:
„Národná rada Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019, ktorým sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že Slovenská republika sa“ nebude, „nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
A. nesúhlasí s tým, aby Slovenská republika bola prostredníctvom rozhodnutia opatrení Európskej únie viazaná Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;
B. nesúhlasí s tým, aby Európska únia pristúpila k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu bez akýchkoľvek obmedzení;
C. žiada vládu Slovenskej republiky, aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením a s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok Slovenskej republiky;
D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby bezodkladne podala písomné vyjadrenie Slovenskej republiky v konaní stanovisko 1/19 prebiehajúcom pred Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s týmto uznesením a aby bezodkladne informovala príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o tomto uznesení;
E. poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval vládu Slovenskej republiky o tomto uznesení;
F. žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby do 15. decembra 2019 písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých úkonoch vlády Slovenskej republiky vykonaných v súvislosti s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 a aby do 15. januára 2020 písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o všetkých úkonoch vlády Slovenskej republiky vykonaných v súvislosti s týmto uznesením.“
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.11.2019 o 18:47 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom