53. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem, pán poslanec Dostál, že si vysvetlil, pokúsil si sa vysvetliť, o čo v Istanbulskom dohovore ide a o čo v ňom ale celkom isto nejde. Pokúsil si sa vysvetliť predkladateľom, čo je rod, čo to vlastne znamená, tento pojem rod, že teda predpokladal si, že ide len o nepochopenie tohoto celého, čo teraz pán Zelník vlastne potvrdil, že naozaj je to nepochopenie, že nerozumejú tomu, že rod je spoločenské očakávanie od ľudí vo vzťahu k tomuto biologickému pohlaviu.
Prepáčte, pán Hrnko, chcela by som dopovedať.
A niektoré tieto očakávania spoločnosti, ako sa má správať muž a ako sa má správať žena, niekedy naozaj uľahčujú mužom násilné správanie. To je fakt, to nehovorím ja, to hovoria naše štatistiky. Pretože štatistiky hovoria, že najčastejšie páchané násilné činy, najčastejšie ich páchajú muži, ktorí sú blízki tým ženám, ktoré stlčú alebo im ublížia ešte viac. Máme tu aj vraždy. A títo muži sú buď ich manželia, partneri, otcovia niekedy synovia. Ja nehovorím, že len takto sa to deje, ale tie štatistiky hovoria, že sa vychádza práve z toho obrazu, ako má fungovať tradičná rodina a tento obraz tradičnej rodiny takéto správanie, násilné správanie mužov uľahčuje, ja nehovorím, že priamo podporuje, ale uľahčuje a rozhodne nerieši.

Pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Ja znova len zopakujem, čo som hovoril v predchádzajúcom príspevku, že súhlasím s pánom Dostálom, že akékoľvek, akékoľvek násilie je zlé a cieľom je absolútne nulová tolerancia k násiliu. Spomínali ste tu, že, že ktoré dopady konkrétne nechceme. No problém v tom je, že tento dohovor sa dá prijať buď vcelku, alebo sa prijať nedá v častiach. Čiže buď ho prijmete, alebo ho neprijmete, tak ako je. Nedá sa z neho vybrať. Ale kľudne, keď chcete môžme sa dohodnúť, môžme sa porozprávať o tom, čo ešte v našom právnom poriadku nie je a prípadne to prijať, aby to v našom právnom poriadku bolo.
Ďalšia vec. Istanbulský dohovor rozlišuje, sám ste to povedali, teda rod a pohlavie. Čiže my, my v podstate, niekto môže byť muž a cíti sa ženou alebo žena cíti sa mužom, lebo toto, čo hovorila, to, čo bolo hovorené, že to je nejaký spoločenský súbor očak..., v poriadku, ale predsa len ten niekto, keď pácha násilie na niekom druhom bez ohľadu na čokoľvek, je zlé, na čokoľvek je zlé. A Istanbulský dohovor práve týmto, ja som vám to už aj tuším v marci, keď sme sa rozprávali o druhom uznesení, hovoril, že vlastne bulharský ústavný súd rozhodol, že vlastne Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou Bulharska, ktorú má podobne definovanú, ústavu, ako my, čo sa týka manželstva. V podstate tak zjednodušene povedané, aj on uviedol, že na to, aby sme jasne ochraňovali ženy, musíme vedieť, kto tou ženou vlastne je, pretože Istanbulský dohovor to znejasňuje.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, Ondrej, za ozrejmenie. Neviem, či úplne padá na, na úrodnú pôdu, ale, ale minimálne to, že tu odznie pre historickú pamäť, je fajn. Čo mňa najviac zaráža, je, že všetky tie údajné veci, ktoré má Istanbulský dohovor priniesť do slovenského právneho systému, v ňom už sú a pracujeme s nimi a žijeme s nimi a nič nové nám Istanbulský dohovor okrem konkrétnych doporučení v boji proti násiliu na ženách nemôže priniesť.
Na Slovensku máme definované rodovo podmienené násilie v antidiskriminačnom zákone aj v iných zákonoch. Na Slovensku máme definované možnosti pre zmenu pohlavia aj pre zmenu rodu. Máme na Slovensku mužov, ktorí boli predtým ženami, máme na Slovensku ženy, ktoré boli predtým mužmi. Môžu v rámci dnešného znenia ústavy uzatvárať manželstvá v podobe, v akej žijú, s dokladmi, s ktorými žijú, a nikto tomu už dnes nemôže zabrániť. Nič z toho, čo tu dnes odznelo v tejto rozprave, nemôže zmeniť ten stav, ktorý máme, a odmietanie Istanbulského dohovoru s tým nič nespraví. To, čo odmietaním Istanbulského dohovoru ale dokáže urobiť je, že civilizačne našu krajinu zaradí k tým, ktorí nemajú reálny záujem o svojich vlastných občanov a občianky, kde nie je reálny záujem bojovať proti násiliu na ženách a kde sa vymyslenými konceptmi zakrýva reálny problém.

Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Mizík, ja sa nezastávam nerovnakého postavenia žien v moslimských spoločnostiach. Ja sa zastávam náboženskej slobody, ja sa zastávam moslimov, ktorí čelia nenávisti zo strany fašistov, ako ste vy a zo strany iných ľudí. Ja sa nezastávam praktík, ktoré odporujú rovnoprávnemu postaveniu mužov a žien v moslimských krajinách. Ale keby ste si prečítali Istanbulský dohovor, tak áno, aj o tomto je Istanbulský dohovor.
Pán poslanec Zelník, pýtal sa pán poslanec Poliačik, že či to padá na úrodnú pôdu, a teda evidentne, evidentne nepadá. Tak ešte raz. Rod definuje nejaké, je definovaný cez spoločenské očakávania alebo role, ktoré spoločnosť očakáva od mužov a žien. Teda nie od nejakého tretieho pohlavia. Nieže vy si sám môžte, môžte určiť, určiť rod. To v Istanbulskom dohovore nie je. A teda tvrdiť, že pod rúškom ochrany žien pred násilím sa tu chce vniesť rodová ideológia, LGBT a neviem čo, to si naozaj myslíte, že tí ľudia, tie desiatky a stovky ľudí, ktorí pracovali na tom dohovore, ktorí to pripravili, to neurobili preto, lebo chceli urobiť najlepší možný dohovor na ochranu žien pred násilím, lebo to sú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, ale práve preto, aby nás, do slovenského právneho poriadku prepašovali nejakú gender ideológiu.
A, pán poslanec Bernaťák, no jasné, že možno iba prijať ako celok alebo odmietnuť ako celok, ale vy svojím uznesením sa bránite prijatiu záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Tak by ste mali pomenovať, ktoré záväzky vám vadia. Nepovedať to takto všeobecne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v našej kultúre má žena rovnocenné postavenie voči mužovi. Ak v niektorých prípadoch dochádza k násiliu na žene či k domácemu násiliu na žene, je to na Slovensku protiprávny čin riešený v zmysle Trestného zákona. Mám za to, že náš právny poriadok neakceptuje násilie všeobecne, a to bez rozdielu pohlaví. Na Slovensku to máme vyriešené v zákonoch na národnej úrovni a naozaj nepotrebujeme k tomu medzinárodnú zmluvu s jej kľukatými článkami, o ktorých netušíme, kam sa môžu v aplikačnej praxi dostať. Sú totiž vo väčšine prípadov veľmi široko koncipované. Umožňujú rôzne výklady, a preto dnes ešte plne ani netušíme, aké všetky možné nástrahy v sebe skrývajú. Dobre to vystihol už spomínaný otec Marián Kuffa v jednej svoje kázni, kde Istanbulský dohovor prirovnal k sanitke, ktorá navonok má označenie pomoci blížnym, ale osádku sanitky tvoria teroristi vezúci bombu. Tou bombou, obrazne, mal na mysli gender ideológiu.
V súčasnosti ako štát akceptujeme medzinárodné súdy a tak si musíme obzvlášť dať pozor na to, čo sa v mene Slovenskej republiky podpíše, lebo potom nám už žiadne výhovorky typu "my sme si mysleli" alebo "nevedeli sme" nikto neuzná. Sú krajiny, kde by Istanbulský dohovor mohol byť aj užitočný, ako je napríklad Saudská Arábia či iné monarchie na Blízkom východe s ich tradične známym vzťahom k ženám. Tie sa k zmluve iste nepridajú a nik z predstaviteľov Únie nenájde ani len štipku odvahy pomenovať tragické postavenie žien v tamojšom regióne, nie to žeby ich ešte tlačil do nejakej Istanbulskej zmluvy.
Ja ako veriaci kresťan mám s Istanbulským dohovorom rovnaký problém, ako ho má takmer každý tejto problematiky znalý a úprimne veriaci kresťan. Prijatím dohovoru by sme boli tlačení do prehodnotenia definície manželstva, ktoré by stratilo postavenie jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. V konečnom dôsledku môže Istanbulský dohovor ženám viac ublížiť ako pomôcť. V niektorých štátov v Spojených štátoch amerických prijali podobnú definíciu rodu, ako prináša Istanbulský dohovor. A výsledok? Športové súťaže v kategórii žien začali vyhrávať biologickí muži, ktorí sa cítia ako ženy, a ženy, ktoré tvrdo trénovali roky, aby dosiahli na medaily, nemajú proti biologickým mužom žiadnu šancu. Alebo napríklad vo Veľkej Británii sa mladé dievčatá hanbia ísť na spoločné tzv. neutrálne toalety oboch pohlaví. Celé to potom stráca logiku, pretože aké násilie muža na žene, ak si násilnícky muž pred súdom, keď sa pred súdom začne cítiť ako žena? Pokiaľ autori Istanbulského dohovoru nechceli deklarovať, že pojem muž a pojem žena vychádza len a len z ich biologickej podstaty, tak o čom je, prosím vás, takýto dohovor? O čom?
Celý dohovor pôsobí v tom duchu, že tu viac ako o ženy išlo o pretláčanie genderovej ideológie. Istanbulský dohovor je nedokonalo pripravený a asi aj zlomyseľný od samého začiatku. Vo veci Istanbulského dohovoru prebieha momentálne komunikácia medzi Európskym parlamentom a Súdnym dvorom. Proste sa opäť hľadá spôsob, ako nám niečo nanútiť v štýle o nás bez nás. To znamená, že do budúcna je potrebné sa vyhýbať tomu, aby vláda, ministri, prezident či ktokoľvek iný podpísali takéto veci bez predrokovania v Národnej rade a my sme tu potom riešili ako z toho von.
Aký zmysel má zmluva, kde sa Slovensko len k niečomu zaväzuje a dáva do cudziny nástroj kontrolovať, ba až určovať rôzne deje slovenskej spoločnosti? Ako je možné, že vláda a ministerstvo spravodlivosti žiadnym spôsobom nenapĺňa uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 zo dňa 29. marca 2019? Je to neschopnosť či úmysel? Prečo musí vo veci opäť, prečo musí do veci vstúpiť Národná rada a veľmi dôrazne a extraktne pripomenúť vláde Slovenskej republiky, ako má v tejto veci konať.
Návrh uznesenia nežiada nič zložité. Vláda má len oznámiť orgánom Európskej únie, Súdnemu dvoru Európskej únie a Rade Európy, že Slovenská republika k Istanbulskému dohovoru nepristúpi a zároveň vyjadrí nesúhlas Slovenska s tým, že by Istanbulský dohovor sa stal záväzný pre celú Európu bez predchádzajúceho jednomyseľného súhlasu každého členského štátu Európskej únie. Na Slovensku taký medzinárodný záväzok, ktorý nám chcú silou-mocou nanútiť aj napriek platnému uzneseniu Národnej rady, naozaj nepotrebujeme a hlavne ani nechceme.
Ďakujem za pozornosť.