53. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia. No áno, je to už tak, pán poslanec Soboňa, že niektorí si svoje vystúpenia pripravujeme sami a nepíše nám ich niekto iný. U nás je to skôr normálne, že si to pripravíme sami, aj keď možno niekedy s nejakou pomocou.
Pani poslankyňa Zimenová hovorila vo svojom vystúpení o kontexte tohoto, tohoto návrhu. Ja by som tiež začal, začal tým kontextom, lebo toto je opäť predvolebná politika Slovenskej národnej strany a vládnej koalície. Uznesenie proti Istanbulskému dohovoru bolo prijaté v Národnej rade tesne pred prezidentskými voľbami v takej chabej nádeji, že vám to pomôže vyhrať voľby, vyhrať vášmu kandidátovi pánovi Šefčovičovi nad Zuzanou Čaputovou. No nepomohlo, nepomohlo. Vy ste mali iné motivácie, vy ste sa chceli teda ukázať, že vy ste tí bojovníci proti genderu, ale teda to, že vám to prešlo, súviselo s tým, že SMER-u veľmi záležalo. Teraz sme na zrejme poslednej riadnej schôdzi pred, pred parlamentnými voľbami, tak opäť treba zdvihnúť pochodeň boja proti genderu a prijať nejaké ďalšie uznesenie proti Istanbulskému dohovoru, keď už to prvé, ktoré ste prijali, nesplnilo zrejme ten účel, ktorý ste si od neho sľubovali.
Ale nemusíte sa nejako veľmi tým vzrušovať, lebo je pomerne bežné, že vláda nie úplne do bodky vyslyší vždycky všetky uznesenia Národnej rady. Ja som sa tu opakovane pýtal členov vlády, že prečo nebolo dodnes splnené uznesenie z roku 2011, uznesenie Národnej rady z roku 2011, ktoré sa týkalo požiadavky parlamentu, aby vláda vykonala komplexný audit kompetencií a financovania verejnej správy, samosprávy aj štátnej správy. Napriek tomu, že to i vtedy iniciovali poslanci za SMER a že SMER je odvtedy nepretržite vo vláde, toto uznesenie dodnes nebolo splnené. Takže nebuďte frustrovaní, keď sa vám to nepodarilo tým marcovým uznesením.
Boli, a teda tým prejdem, prejdem k samotnému návrhu uznesenia, boli pre mňa veľmi zaujímavé reakcie na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. Najmä tie poďakovania, keď sa jej pani poslankyňa Smolíková poďakovala za reklamu na SNS a aktivity SNS a pani poslankyňa Grausová za reklamu na Slovenský štát, tak každý si zobral z toho to svoje a teda obe strany sa potešili tým, že v podstate pani poslankyňa Zimenová prirovnávala aktivity SNS alebo porovnávala s tým, čo sa dialo za fašistického Slovenského štátu. Nech si už pán Drábik o Slovenskom štáte myslí, čo chce, aj keď aj on rozlišuje medzi Slovenským štátom, ktorý podľa neho nebol fašistický, a Kotlebovou stranou, ktorá podľa neho fašistická je.
No ale v čom je podstata problému? Podstata problému je v konšpiráciách, hoaxoch, v tom, o čom, o čom tu hovoril pán poslanec Zelník napríklad v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. V tom, že v Istanbulskom dohovore je nejaká požiadavka, aby sme, aby sme uznali manželstvá párov rovnakého pohlavia, práva LGBTI osôb, nejaký ďalší rod. Nič z toho v Istanbulskom dohovore nie je. Vidíte tam niečo, čo tam nie je, čo nie je v texte, čo nie je, čo nie je v účele.
A teda na túto tému a toto som si nepísal sám, ale teda budem vychádzať zo stanoviska, ktoré prijala Benátska komisia práve v súvislosti s nepravdivými tvrdeniami, ktoré sa šíria o Istanbulskom dohovore. Takže teraz, aby sa ma pán poslanec Soboňa nepýtal, tak toto idem prezentovať, niečo, čo nemám z vlastnej hlavy, ale stotožňujem sa s tým.
Expertná komisia Rady Európy vydala stanovisko o Istanbulskom dohovore. Vydala ho na žiadosť Arménska. V tom stanovisku uviedla, že žiadne, lebo v Arménsku majú podobné problémy s Istanbulským dohovorom niektorí ľudia ako na Slovensku, a konštatovala, že žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie je v rozpore s arménskou ústavou. Komisia označila interpretáciu Istanbulského dohovoru ako Trójskeho koňa takzvanej rodovej ideológie za neopodstatnenú. Stanovisko sa detailne venuje namietaným ustanoveniam Istanbulského dohovoru a vyvracia jeho údajný zásah do národnej legislatívy. Slovensko sa na Benátsku komisiu zloženú z odborníkov a odborníčok na ústavné a medzinárodné právo v minulosti obrátilo ohľadom vymenovania ústavných sudcov. Komisia sa v stanovisku zamerala na kardinálne témy, ktoré sú predmetom verejnej diskusie v súvislosti s ratifikáciou nielen v Arménsku, ale aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. Expertná skupina v stanovisku zdôraznila, že Istanbulský dohovor nijak neodporuje už ratifikovaným ľudskoprávnym dokumentom, ale ich dopĺňa tým, že poskytuje komplexnejšiu a podrobnejšiu ochranu žien pred násilím a domácim násilím. Istanbulský dohovor netvrdí, že každé násilie voči ženám je rodovo podmienené, ale poukazuje na to, že spoločenské očakávania o tom, čo by muži alebo ženy mali alebo nemali robiť, sú jednou z príčin tohto násilia. Ženy sú obzvlášť zraniteľné, pretože násilie voči ženám a špeciálne v domácom prostredí je tradične vnímané ako spoločensky akceptované. Text Dohovoru stavia na právnych záväzkoch vyplývajúcich z iných právnych nástrojov. Dohovor o eliminácii diskriminácii žien, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Komisia vo svojom stanovisku ďalej uviedla, že Istanbulský dohovor zmieňuje manželstvo len v kontexte núteného manželstva v čl. 37 a teda nijakým spôsobom nie je v rozpore s národnými ústavami, ktoré definujú manželstvo ako zväzok muža a ženy. Rovnako Dohovor štátom neukladá nijakú povinnosť legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia alebo prijať opatrenia vo vzťahu k LGBT osobám. Komisii nie je zrejmé, na akom právnom základe vznikla táto polemika, keďže Istanbulský dohovor vôbec nespomína homosexuálov a na sexuálnu orientáciu odkazuje len v antidiskriminačnej klauzule. Istanbulský dohovor nezasahuje do práva rodičov vzdelávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a ponecháva širokú mieru uváženia na štátoch sa rozhodnúť o vzdelávaní na tému násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Neopodstatnenými sú podľa komisie tiež obavy z toho, že ratifikácia Istanbulského dohovoru zakladá nové povinnosti vo vzťahu k azylovému právu, toto ešte na Slovensku nebolo vytiahnuté, keďže dohovor nejde nad rámec praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a jeho judikatúry ani nenovelizuje Ženevský dohovor z roku ´51 vo vzťahu k postaveniu utečencov. V otázkach ohľadom spornej terminológie komisia zdôraznila, že dohovor jasne rozlišuje medzi, to je podstata toho všetkého, medzi pohlavím ako biologickým faktom a rodom ako spoločenským očakávaním vo vzťahu k tomuto faktu. Koncept rodovej identity nevyžaduje od členských štátov prijať nejaké opatrenia s cieľom uznať tieto rozličné kategórie osôb alebo im zabezpečiť špeciálny právny status.
Istanbulský dohovor je prvým európskym dokumentom, ktorý sa zaoberá násilím na ženách a domácim násilím a zároveň prvým európskym nástrojom, ktorý výslovne spája tento fenomén so škodlivými rodovými stereotypmi, škodlivými rodovými stereotypmi, nie akýmikoľvek rodovými stereotypmi. Prínosom Istanbulského dohovoru je okrem symbolického významu a jeho komplexnej úpravy aj medzinárodný priestor na zdieľanie poznatkov a osvedčených postupov v tejto oblasti. Prvé hodnotiace správy expertného výboru k Dohovoru rovnako nepotvrdili obavy zo skrytého alebo takzvaného skrytého obsahu Dohovoru.
Takže pre pána poslanca Soboňu, teraz už, už prechádzam z čítania zo stanoviska alebo teda informácie o stanovisku expertnej komisie Rady Európy opäť k vlastnému textu. A ak to mám teda zhrnúť, celý boj proti Istanbulskému dohovoru je založený na nepochopení. Istanbulský dohovor hovorí o rodovo podmienenom násilí, hovorí o rode ako o súbore nejakých rolí, ktoré sú spoločensky očakávané vo vzťahu k pohlaviam, a teda rozlišuje medzi rodom a pohlavím.
Účel toho, prečo to takto je zadefinované v Istanbulskom dohovore, je, že nie všetko, čítal som to, nie všetko násilie páchané na ženách je rodovo podmienené, ale časť, významná časť, veľká časť násilia páchaného na ženách je rodovo podmienená alebo má túto súvislosť, že sú nejaké očakávania mužských a ženských rolí. Teda nie pohlavia, to nevyplýva z pohlavia, to nie je pohlavne podmienené násilie. Ak by sme vypustili rod a nahradili ho pohlavím, vy by ste možno boli spokojnejší, že je to pohlavne podmienené násilie, ale tam nie je problém to, že niekto je muž, a preto bije ženu, že je muž, ale preto, že spoločnosť má nejaké očakávania, ako sa má správať muž, ako sa má správať žena, ako má žena poslúchať muža, ako sú v nerovnakom, v nerovnakom postavení. Niektoré z tých stereotypov, z tých negatívnych rodových stereotypov priamo ospravedlňujú domáce násilie, lebo veď keď je to v rodine, tak jako nemá sa to napríklad vynášať von a čo sa doma uvarí, to sa, to sa má aj doma zjesť. Iné z tých stereotypov nepriamo alebo aj priamo to domáce násilie podporujú. Napríklad tým, že, že dávajú ženu do ekonomicky alebo sociálne nerovnocenného postavenia s mužom. Ale nič, nič tam nie je o tom, že majú byť uznané manželstvá párov rovnakého pohlavia, nič tam nie je o tom, že majú byť priznané nejaké práva, nejaké špeciálne práva LGBT osobám, nič tam nie je o tom, že si niekto môže slobodne vybrať rod.
A teraz, aby nedošlo k nedorozumeniu, ja si myslím, že by sme mali uznať zväzky párov rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že by mali byť, mali byť aj manželstvá, že by sme mali umožniť adopcie. Ja si myslím, že máme citlivo pristupovať aj k transgender osobám. Ale nič z toho nerieši Istanbulský dohovor, nič z toho nie je napísané v Istanbulskom dohovore a nič z toho, čo je napísané v Istanbulskom dohovore, nemôže viesť a nevedie k takýmto záverom. To, čo tam, to, čo tam vy čítate, je, je absurdné, lebo nenájdete tam ustanovenie, ktoré by o niečom takomto hovorilo, ktoré by k niečomu takémuto viedlo.
Krátko by som sa vyjadril k tomu textu pozmeneného ustanovenia a opätovne sa drobne pozastavím nad tým, že ste, že ste teda text uznesenia, uznesenia nedokázali pripraviť tak, aby, aby ste nemuseli ako prvú vec pri jeho prezentácii dávať, dávať pozmeňujúci návrh. A teda konkrétne mám na mysli ten bod C, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok Slovenskej republiky. Bolo by teda dobré, keby ste, lebo v dôvodovej správe alebo v odôvodnení som to nenašiel, že o aké záväzky a dopady záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku, ide.
Keď na jednej strane sa tu tvrdí, že už sme v podstate všetko dôležité z Istanbulského dohovoru prebrali, je to, je to dohovor o boji proti násiliu. Čiže ak by tam boli nejaké záväzky, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchaného na ženách a ešte ich nemáme, tie veci upravené v našej legislatíve, no to by sme sa asi mali zamyslieť, či ich nemáme mať upravené v našej legislatíve. Ale ak, to je už povaha medzinárodných dohovorov, že k niečomu sa zaviažete a buď to teda už spĺňate a zaviažete sa preto, lebo sa chcete prihlásiť k tým hodnotám, o ktorých hovorí ten medzinárodný dohovor, alebo, alebo niektoré veci ešte nespĺňate vo vnútroštátnej legislatíve a potom v takom prípade, v takom prípade sa zaväzujete k tomu, že, že, že to upravíte. Len mňa by naozaj zaujímalo a možno niekto z predkladateľov mi to bude schopný vysvetliť, že zabrániť prijatiu akých záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, chcete týmto vyhlásením. Konkrétne, aký záväzok, ktorý je obsiahnutý v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, aký záväzok tam je taký, ktorý by, ktorý by nemal byť prijatý do našej legislatívy. Lebo takto všeobecne povedané, z toho vlastne vyplýva, že Slovenská republika sa bráni prijatiu záväzkov týkajúcich sa boja proti domácemu násiliu, proti násiliu páchanému na ženách. A to teda predpokladám, že nie je ani úmyslom, úmyslom predkladateľov, brániť ďalším opatreniam týkajúcim sa boja proti, proti násiliu. Čiže buď by som poprosil o nejaké upresnenie už, nepredpokladám, že budete dávať ďalší pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ale keď je to takto všeobecne naformulované, tak potom vlastne áno, tak patria aj veci, ktoré sa týkajú, akékoľvek veci, ktoré vyplývajú, vyplývajú z dohovoru.
Čiže ak máte s niečím konkrétnym problém, no tak povedzte, že toto konkrétne nechcete, aby, aby, aby bolo upravené, aj keď by to bolo, aj keď by to bolo asi trochu absurdné, lebo, lebo žiadne také záväzky, o ktorých sa v tých hoaxoch, ktoré tu zaznievajú vo faktických poznámkach, hovorí, v Istanbulskom dohovore nie sú. Teda je to potom také zvláštne. Ak to naformulujete takto všeobecne, tak vlastne hovoríte, že vláda má využiť všetky možnosti, aby postupovala voči inštitúciám EÚ a Rady Európy s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, čiže všetkých, aj tých, ktoré sa týkajú, týkajú bezprostredne priamo, konkrétne boja proti násiliu páchaného na ženách, ak to schválite takto, tak to sa bude dať interpretovať. Alebo potom by ste mali priamo pomenovať tie záväzky, ktoré vám prekážajú, ale v tom prípade, v tom prípade neviem, ako by ste ich pomenovali, lebo tie v Istanbulskom dohovore jednoducho nie sú. Tie sú iba v tých konšpiráciách, ktoré sa šíria okolo neho.
No a keď už máme túto tému otvorenú, tak si myslím, že bolo by dobré, keby sme dali Národnej rade príležitosť prehodnotiť to chybné rozhodnutie, ktoré urobila v marci tohto roku, a teda dovolím si spolu s kolegyňou poslankyňou Zuzanou Zimenovou predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu, návrhu uznesenia, ktorý teda po skončení vystúpenia prečítam, ale teda my navrhujeme prehodnotiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky z 29. marca 2019 nepokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu Slovenskou republikou, zrušiť predmetné uznesenie Národnej rady a požiadať vládu, aby predložila do Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohovoru. Keď už je to teda otvorené, tak formou pozmeňujúceho návrhu by som, by som chcel dať, dať návrh, alebo teda spolu s pani poslankyňou Zimenovou návrh, aby sme zrušili to uznesenie, ktorým Národná rada odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru a požiadali sme vládu, aby ratifikačný proces pokračoval. Tým končím a prečítam text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), tlač 1814.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) sa mení takto:
Text uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky
A. zrušuje Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou, tlač 1409, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, vaša dojemná starostlivosť o ženy, o násilí na ženách nie je kompatibilná s vašou starostlivosťou o určité náboženstvo, kde je žena podradný tvor, kde sú nútené sobáše už maloletých dievčat. Povedali ste, že treba pristupovať citlivo ku transgender osobám, no ale aj to je v nesúlade s týmto náboženstvom, o ktoré máte takú dojemnú starostlivosť. Takíto ľudia sú tam totižto kameňovaní, zhadzovaní z výškových budov. A ten váš zvláštny protichodný, ba priam prečudesný postoj ku životu veru nezakryjete spŕškou invektív, ktorými titulujete politických protivníkov.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, myslím, že tu v Národnej rade nenájdeme jedného, ktorý by nebol za to, aby bolo potláčané násilie voči ženám, a to už je jedno, či to je u nás alebo kdekoľvek na svete. A k tomu sa hrdo hlásime všetci. Ale treba povedať aj druhé, že tento dohovor pod rúškom presadzovania takéhoto šľachetného zámeru sa snaží presadiť aj určité prvky rodovej ideológie. Dohor ustanovuje definíciu tzv. rodu v čl. 3 písm. c), kde sa pojem rod definuje ako súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. Jakartská definícia rodovej identity je takto: pod pojmom rodová identita sa rozumie schopnosť človeka hlboko vnútorne a individuálne pociťovať rod, ktorý môže, ale nemusí zodpovedať pohlaviu. A to je práve tá, tá úlisnosť toho Istanbulského dohovoru, že sa snaží pod rúškom ochrany práva žien zakomponovať niektoré terminológie, ktoré sa majú vkliniť aj do nášho právneho poriadku Slovenskej republiky, a v čl. 4, v čl. 14 sa jasne hovorí, "zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania", to znamená na základné aj stredné školy, "začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien", čo je úplne v poriadku, ale je tam vsunuté, "nestereotypných rodových rolí".
Prosím vás, čo tuto chceme zakrývať, čo sa tu chceme hrať? Týmto sa snaží úzka skupina ľudí presadiť do nášho právneho poriadku niečo, čo je v rozpore so zdravým rozumom.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Dostál, že si vysvetlil, pokúsil si sa vysvetliť, o čo v Istanbulskom dohovore ide a o čo v ňom ale celkom isto nejde. Pokúsil si sa vysvetliť predkladateľom, čo je rod, čo to vlastne znamená, tento pojem rod, že teda predpokladal si, že ide len o nepochopenie tohoto celého, čo teraz pán Zelník vlastne potvrdil, že naozaj je to nepochopenie, že nerozumejú tomu, že rod je spoločenské očakávanie od ľudí vo vzťahu k tomuto biologickému pohlaviu.
Prepáčte, pán Hrnko, chcela by som dopovedať.
A niektoré tieto očakávania spoločnosti, ako sa má správať muž a ako sa má správať žena, niekedy naozaj uľahčujú mužom násilné správanie. To je fakt, to nehovorím ja, to hovoria naše štatistiky. Pretože štatistiky hovoria, že najčastejšie páchané násilné činy, najčastejšie ich páchajú muži, ktorí sú blízki tým ženám, ktoré stlčú alebo im ublížia ešte viac. Máme tu aj vraždy. A títo muži sú buď ich manželia, partneri, otcovia niekedy synovia. Ja nehovorím, že len takto sa to deje, ale tie štatistiky hovoria, že sa vychádza práve z toho obrazu, ako má fungovať tradičná rodina a tento obraz tradičnej rodiny takéto správanie, násilné správanie mužov uľahčuje, ja nehovorím, že priamo podporuje, ale uľahčuje a rozhodne nerieši.

Ďakujem. Ja znova len zopakujem, čo som hovoril v predchádzajúcom príspevku, že súhlasím s pánom Dostálom, že akékoľvek, akékoľvek násilie je zlé a cieľom je absolútne nulová tolerancia k násiliu. Spomínali ste tu, že, že ktoré dopady konkrétne nechceme. No problém v tom je, že tento dohovor sa dá prijať buď vcelku, alebo sa prijať nedá v častiach. Čiže buď ho prijmete, alebo ho neprijmete, tak ako je. Nedá sa z neho vybrať. Ale kľudne, keď chcete môžme sa dohodnúť, môžme sa porozprávať o tom, čo ešte v našom právnom poriadku nie je a prípadne to prijať, aby to v našom právnom poriadku bolo.
Ďalšia vec. Istanbulský dohovor rozlišuje, sám ste to povedali, teda rod a pohlavie. Čiže my, my v podstate, niekto môže byť muž a cíti sa ženou alebo žena cíti sa mužom, lebo toto, čo hovorila, to, čo bolo hovorené, že to je nejaký spoločenský súbor očak..., v poriadku, ale predsa len ten niekto, keď pácha násilie na niekom druhom bez ohľadu na čokoľvek, je zlé, na čokoľvek je zlé. A Istanbulský dohovor práve týmto, ja som vám to už aj tuším v marci, keď sme sa rozprávali o druhom uznesení, hovoril, že vlastne bulharský ústavný súd rozhodol, že vlastne Istanbulský dohovor je v rozpore s ústavou Bulharska, ktorú má podobne definovanú, ústavu, ako my, čo sa týka manželstva. V podstate tak zjednodušene povedané, aj on uviedol, že na to, aby sme jasne ochraňovali ženy, musíme vedieť, kto tou ženou vlastne je, pretože Istanbulský dohovor to znejasňuje.
Ďakujem.

Ďakujem, Ondrej, za ozrejmenie. Neviem, či úplne padá na, na úrodnú pôdu, ale, ale minimálne to, že tu odznie pre historickú pamäť, je fajn. Čo mňa najviac zaráža, je, že všetky tie údajné veci, ktoré má Istanbulský dohovor priniesť do slovenského právneho systému, v ňom už sú a pracujeme s nimi a žijeme s nimi a nič nové nám Istanbulský dohovor okrem konkrétnych doporučení v boji proti násiliu na ženách nemôže priniesť.
Na Slovensku máme definované rodovo podmienené násilie v antidiskriminačnom zákone aj v iných zákonoch. Na Slovensku máme definované možnosti pre zmenu pohlavia aj pre zmenu rodu. Máme na Slovensku mužov, ktorí boli predtým ženami, máme na Slovensku ženy, ktoré boli predtým mužmi. Môžu v rámci dnešného znenia ústavy uzatvárať manželstvá v podobe, v akej žijú, s dokladmi, s ktorými žijú, a nikto tomu už dnes nemôže zabrániť. Nič z toho, čo tu dnes odznelo v tejto rozprave, nemôže zmeniť ten stav, ktorý máme, a odmietanie Istanbulského dohovoru s tým nič nespraví. To, čo odmietaním Istanbulského dohovoru ale dokáže urobiť je, že civilizačne našu krajinu zaradí k tým, ktorí nemajú reálny záujem o svojich vlastných občanov a občianky, kde nie je reálny záujem bojovať proti násiliu na ženách a kde sa vymyslenými konceptmi zakrýva reálny problém.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Mizík, ja sa nezastávam nerovnakého postavenia žien v moslimských spoločnostiach. Ja sa zastávam náboženskej slobody, ja sa zastávam moslimov, ktorí čelia nenávisti zo strany fašistov, ako ste vy a zo strany iných ľudí. Ja sa nezastávam praktík, ktoré odporujú rovnoprávnemu postaveniu mužov a žien v moslimských krajinách. Ale keby ste si prečítali Istanbulský dohovor, tak áno, aj o tomto je Istanbulský dohovor.
Pán poslanec Zelník, pýtal sa pán poslanec Poliačik, že či to padá na úrodnú pôdu, a teda evidentne, evidentne nepadá. Tak ešte raz. Rod definuje nejaké, je definovaný cez spoločenské očakávania alebo role, ktoré spoločnosť očakáva od mužov a žien. Teda nie od nejakého tretieho pohlavia. Nieže vy si sám môžte, môžte určiť, určiť rod. To v Istanbulskom dohovore nie je. A teda tvrdiť, že pod rúškom ochrany žien pred násilím sa tu chce vniesť rodová ideológia, LGBT a neviem čo, to si naozaj myslíte, že tí ľudia, tie desiatky a stovky ľudí, ktorí pracovali na tom dohovore, ktorí to pripravili, to neurobili preto, lebo chceli urobiť najlepší možný dohovor na ochranu žien pred násilím, lebo to sú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, ale práve preto, aby nás, do slovenského právneho poriadku prepašovali nejakú gender ideológiu.
A, pán poslanec Bernaťák, no jasné, že možno iba prijať ako celok alebo odmietnuť ako celok, ale vy svojím uznesením sa bránite prijatiu záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Tak by ste mali pomenovať, ktoré záväzky vám vadia. Nepovedať to takto všeobecne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v našej kultúre má žena rovnocenné postavenie voči mužovi. Ak v niektorých prípadoch dochádza k násiliu na žene či k domácemu násiliu na žene, je to na Slovensku protiprávny čin riešený v zmysle Trestného zákona. Mám za to, že náš právny poriadok neakceptuje násilie všeobecne, a to bez rozdielu pohlaví. Na Slovensku to máme vyriešené v zákonoch na národnej úrovni a naozaj nepotrebujeme k tomu medzinárodnú zmluvu s jej kľukatými článkami, o ktorých netušíme, kam sa môžu v aplikačnej praxi dostať. Sú totiž vo väčšine prípadov veľmi široko koncipované. Umožňujú rôzne výklady, a preto dnes ešte plne ani netušíme, aké všetky možné nástrahy v sebe skrývajú. Dobre to vystihol už spomínaný otec Marián Kuffa v jednej svoje kázni, kde Istanbulský dohovor prirovnal k sanitke, ktorá navonok má označenie pomoci blížnym, ale osádku sanitky tvoria teroristi vezúci bombu. Tou bombou, obrazne, mal na mysli gender ideológiu.
V súčasnosti ako štát akceptujeme medzinárodné súdy a tak si musíme obzvlášť dať pozor na to, čo sa v mene Slovenskej republiky podpíše, lebo potom nám už žiadne výhovorky typu "my sme si mysleli" alebo "nevedeli sme" nikto neuzná. Sú krajiny, kde by Istanbulský dohovor mohol byť aj užitočný, ako je napríklad Saudská Arábia či iné monarchie na Blízkom východe s ich tradične známym vzťahom k ženám. Tie sa k zmluve iste nepridajú a nik z predstaviteľov Únie nenájde ani len štipku odvahy pomenovať tragické postavenie žien v tamojšom regióne, nie to žeby ich ešte tlačil do nejakej Istanbulskej zmluvy.
Ja ako veriaci kresťan mám s Istanbulským dohovorom rovnaký problém, ako ho má takmer každý tejto problematiky znalý a úprimne veriaci kresťan. Prijatím dohovoru by sme boli tlačení do prehodnotenia definície manželstva, ktoré by stratilo postavenie jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. V konečnom dôsledku môže Istanbulský dohovor ženám viac ublížiť ako pomôcť. V niektorých štátov v Spojených štátoch amerických prijali podobnú definíciu rodu, ako prináša Istanbulský dohovor. A výsledok? Športové súťaže v kategórii žien začali vyhrávať biologickí muži, ktorí sa cítia ako ženy, a ženy, ktoré tvrdo trénovali roky, aby dosiahli na medaily, nemajú proti biologickým mužom žiadnu šancu. Alebo napríklad vo Veľkej Británii sa mladé dievčatá hanbia ísť na spoločné tzv. neutrálne toalety oboch pohlaví. Celé to potom stráca logiku, pretože aké násilie muža na žene, ak si násilnícky muž pred súdom, keď sa pred súdom začne cítiť ako žena? Pokiaľ autori Istanbulského dohovoru nechceli deklarovať, že pojem muž a pojem žena vychádza len a len z ich biologickej podstaty, tak o čom je, prosím vás, takýto dohovor? O čom?
Celý dohovor pôsobí v tom duchu, že tu viac ako o ženy išlo o pretláčanie genderovej ideológie. Istanbulský dohovor je nedokonalo pripravený a asi aj zlomyseľný od samého začiatku. Vo veci Istanbulského dohovoru prebieha momentálne komunikácia medzi Európskym parlamentom a Súdnym dvorom. Proste sa opäť hľadá spôsob, ako nám niečo nanútiť v štýle o nás bez nás. To znamená, že do budúcna je potrebné sa vyhýbať tomu, aby vláda, ministri, prezident či ktokoľvek iný podpísali takéto veci bez predrokovania v Národnej rade a my sme tu potom riešili ako z toho von.
Aký zmysel má zmluva, kde sa Slovensko len k niečomu zaväzuje a dáva do cudziny nástroj kontrolovať, ba až určovať rôzne deje slovenskej spoločnosti? Ako je možné, že vláda a ministerstvo spravodlivosti žiadnym spôsobom nenapĺňa uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 zo dňa 29. marca 2019? Je to neschopnosť či úmysel? Prečo musí vo veci opäť, prečo musí do veci vstúpiť Národná rada a veľmi dôrazne a extraktne pripomenúť vláde Slovenskej republiky, ako má v tejto veci konať.
Návrh uznesenia nežiada nič zložité. Vláda má len oznámiť orgánom Európskej únie, Súdnemu dvoru Európskej únie a Rade Európy, že Slovenská republika k Istanbulskému dohovoru nepristúpi a zároveň vyjadrí nesúhlas Slovenska s tým, že by Istanbulský dohovor sa stal záväzný pre celú Európu bez predchádzajúceho jednomyseľného súhlasu každého členského štátu Európskej únie. Na Slovensku taký medzinárodný záväzok, ktorý nám chcú silou-mocou nanútiť aj napriek platnému uzneseniu Národnej rady, naozaj nepotrebujeme a hlavne ani nechceme.
Ďakujem za pozornosť.