Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže ideme rozprávať o roku 2018, tak myslím si, že pán minister môže pokojne vypnúť a nemusí sa nejako na to sústrediť, keďže toto nie je zodpovednosť jeho pôsobenia. Takže si to len, pán minister, užite (povedané so smiechom), lebo budú prichádzať v piatok ťažšie body, rozpočet, tam to, tam to bude, samozrejme, závažnejšie.
Ale chcel by som vypichnúť len možno pár vecí, práve, budem hovoriť teda viacej k samotnej vláde, pretože ten, je to asi adresnejšie v tomto momente, keďže tu nemáme zástupcu, ktorý ten rozpočet vykonával.
Ale chcel by som len povedať vlastne pár takých údajov, ktoré budem citovať priamo zo správy, alebo budem teda na ne poukazovať, ktoré hovoria, myslím si, že také nepotešujúce správy. Na jednej strane vidíme, že v roku 2018 vláda, a to je to potešujúce, mala podstatne, podstatne vyššie aj daňové, aj odvodové príjmy ako rozpočtované. A rádovo o vyše 1 mld. eur. Keď sa na to pozrieme, čo je naozaj, to je práve to, čo, pán minister, často hovoríte, že vy vlastne ste, nemáte ten benefit. Áno, nemáte. V roku 2018 pán minister ten benefit mal a bol to enormný benefit. Bol to naozaj enormný vankúš. A dalo by sa povedať, že práve tento enormný vankúš sa dal využiť aj napríklad na bezbolestné znižovanie deficitu v roku 2018. Ak sa však pozreme na samotný deficit, tak vidíme, že ten deficit dopadol, dopadol inak dobre, časť bola metodika, časť bola metodika, ako aj zmena metodiky európskej, časť bola zmena metodiky slovenskej, ale v každom prípade teda ten deficit dopadol horšie, určite nedopadol lepšie, ako mohol dopadnúť. Čo je však veľmi, veľmi smutné, je aj to, že tu, teda dovoľujem si zacitovať samotnú správu a dotknem sa štrukturálneho salda, lebo to je, to je ten kľúčový ukazovateľ. (Reakcia z pléna.) V pohode, v pohode, kľud, kľud, tuto... Tie, tie malé, je nás tu málo, takže kľud.
Dobre, takže zacitujem priamo zo správy, kde sa teda píše nasledovné: „Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.“ To čítam priamo z tej správy, teda nie sú to moje výroky, aby nedošlo k nejakej zámene. „Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2018 hodnotu mínus 1,5 % HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2017 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP.“ To znamená, že konsolidačné úsilie na jednoročnom horizonte nenaplnilo požiadavky európskych fiškálnych pravidiel o jedno..., alebo teda 1 %, o jeden percentuálny bod HDP. Na dvojročnom horizonte je kumulatívna konsolidácia na úrovni 0,8 percentuálneho bodu HDP, čo predstavuje mierne odchýlenie o 0,1 percentuálneho bodu HDP. V zátvorke je tam tak zjemnené, čiže mierne, aby sme to teda pochopili, že to naozaj sa toho netreba báť, tak tá správa tam uvádza, že nevýrazné, ale, samozrejme, názor si urobme každý, každý svoj.
No a tu chcem povedať, teda že na jednej strane boli tu enormné teda tie, nárast príjmov nad rozpočet o vyše 1 mld., vyše 1 mld., na druhej strane prichádza k zhoršeniu, pretože keď si pozreme aj samotný vývoj štrukturálneho salda, a tá samotná správa nám to ponúka, tak vidíme, že štrukturálne saldo verejnej správy bolo v roku 2016 mínus 2,4. Potom v roku 2017 kleslo na mínus 1,1 a v roku 2018 vystúpilo na mínus 1,5. Vidíme tam ten trend, že na jednej strane stúpalo, a zrazu proste prepadlo. Ale stále majme na pamäti, že prišlo omnoho viac peňazí. To je to kľúčové, čo tu treba povedať. A môžme sa vždy pýtať, dobre, však teda míňalo sa viac, teda enormne sa, určite sa míňalo viac. Minulo sa dokonca ešte aj o tú miliardu viac, zjednodušene povedané, malo by to byť cítiť. A to už je otázka, ktorú si môžme každý zodpovedať za seba. A my, ktorí sme tu boli, videli sme, aké opatrenia sa schvaľovali, videli sme, že to nebolo ani zďaleka v týchto, v týchto sumách, aj keď teda, samozrejme, táto vláda opäť pripravovala sociálne balíčky, ako to zvykne, ale v podstate, v podstatne menších peniazoch, ako je napríklad teda to štrukturálne saldo vo výške 1,5 % HDP. Takže toto je, toto je to, čo tu jednoznačne nehraje.
To je to zlyhanie aj v roku 2018 tejto vládnej garnitúry, že nebola schopná pretaviť ten, tie úrodné roky, ako to zvykneme nazývať, a ten rok 2018 bol naozaj enormne úrodný, nedokázali zotaviť ani na to, aby priniesla kvalitnejšie služby a nedokázala ich pretaviť ani na to, aby nás pripravila na budúcnosť. Práve naopak, tú, ten, tú vyhliadku na budúcnosť ešte zhoršila práve tým, že sme videli, že to štrukturálne saldo tu je vyššie ako ten rok predtým, hoci na to neboli najmenšie dôvody. Takže z tohto pohľadu sa teraz odhalili ako keby tie črevá toho hospodárenia práve aj vďaka tomuto ukazovateľu, ktorý som citoval priamo zo správy, kde sa samotná správa, čiže predkladateľ ho nazýva jeden z kľúčových ukazovateľov a je to vlastne, sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Takže to je, to hovorím priamo z úst, keby niekto chcel spochybniť môj pohľad na hodnotenie týchto, týchto parametrov, hoci, myslím si, že každý ekonóm by si to nedovolil, lebo chápe, že tento ukazovateľ naozaj je ten očistený, a teda ten najvýstižnejší.
Takže toľko k tomu a tu môžme si naozaj povedať tú otázku, ale, pán minister, keďže vy ste neboli minister, hoci bol ste koaličný poslanec, ale tak dobre, že prečo ministerstvo financií a vláda robila takúto nezodpovednú hospodársku politiku, lebo to sa nijako ináč nedá nezvať, a to je ešte pekne povedané, ak to nazveme nezodpovednou hospodárskou politikou.
Ďalší dôležitý parameter, o ktorom sa zvykne čím ďalej, tým viacej rozprávať, a myslím si, že je to dobrý parameter, hoci môžme o jeho metodike ešte hovoriť a vylaďovať ho, je čisté bohatstvo štátu. Ak sa pozrieme na vývoj čistého bohatstva štátu, tak vidíme, že z roka na rok aj počas tejto vlády sa výrazne zvyšovalo, a keby som teda chcel vám dať nahliadnuť do tých čísel, tak za minulý rok, za minulý rok, za rok 2018 sa zhoršilo bohatstvo štátu, čiže ako keby, môžme povedať, že štát schudobnel o ďalších 61 mld. eur, 61 mld. eur. Keď sa dnes bavíme o polpercentnom deficite, čo je rádovo, teda no nebavíme sa dnes, ale teda aj sme ho tu spomenuli pri tom skrátenom, tak to je, to je rádovo 500 mil. Bohatstvo štátu za minulý rok sa zhoršilo o 60 alebo schudobneli sme o 61 mld. eur a to opäť čítam priamo z tej správy.
A ja vám to aj (reakcia z pléna), nie, nie, nie, to je tu vyslovene v miliardách, lebo to sú tie implicitné záväzky, ktoré, ktoré vyskočili výrazne. Samozrejme, to čisté bohatstvo sa pozerá (reakcia z pléna), no áno, áno, však teraz, ale to je práve to, ktoré, aby sme, ja to trošku možno, pán minister ako poukázal na jednu, jeden údaj, ktorý tu treba spomenúť, aby to bolo jasné možno aj vám, páni poslanci a panie poslankyne, čisté bohatstvo štátu sa neuvádza v zmysle, že teraz ako sme možno zvyknutí pri deficite, ale je to, že v danom momente, však to je asi vám známe, v danom momente koľko máte bohatstva. Tak v danom momente keď máte byt a auto, tak máte bohatstvo v hodnote toho bytu a auta. Ak máte hypotéku, tak máte, samozrejme, záväzok výšky tej hypotéky. Samozrejme, ona sa nejakým spôsobom bude vyvíjať, ale v danom momente máte takú veľkú hypotéku. (Reakcia z pléna.) Áno, to sú presne tie budúce záväzky, čo je vlastne, aj hypotéka je svojím spôsobom budúci záväzok.
Takže my sme minulý rok práve tým, ako sa hospodárilo, a tam sú viaceré vplyvy, aká legislatíva sa schvaľovala, Slovensko schudobnelo o 61 mld., a preto vlastne môžme aj vidieť ten vývoj toho čistého bohatstva, ktoré na konci roku 2016 bolo mínus 120 mld., mínus 120 mld., čiže sme v mínuse, to nieže bohatstvo, my sme ako keby čistá chudoba, keby som tak povedal (povedané so smiechom), ale volá sa ten ukazovateľ čisté bohatstvo štátu, takže je mínusové vďaka práve tým implicitným záväzkom. Na konci roku 2017 to bolo mínus stosedemdesiat - rádovo - šesť miliárd a na konci roku 2018 to bolo mínus 237 mld. Čiže tam je ten, a to opäť hovorím teda priamo zo správy, je tam vidieť, že zrazu pokleslo to bohatstvo, teda išli sme do mínusu hlbšie o 61 mld..
Toto sú veľmi dôležité ukazovatele, lebo musíme si uvedomovať, že toto je také to jarmo. My na jednej strane máme tu istý dlh, ktorý si nesieme práve z tých minulých rokov, a to je pekný, tento ukazovateľ je dobrý v tom, že ten dlh vidíte ako keby tie minulé hospodárenia, tie sa akumulujú, tie minuloročné dlžoby alebo dlžoby minulých rokov sa akumulujú v tom dlhu. Ale keď vy sa zaviažete, že do budúcnosti budete platiť takéto a takéto veci, a nemáte k tomu príjmy, tak sa vlastne, si uväzujete druhé jarmo a to je tzv. to budúce jarmo. A toto, to naše budúce jarmo je, bolo na konci roku 2018 mínus 237 mld., čo určite nie je potešujúca správa.
Takže, a preto to aj chcem povedať, aby to tu zaznelo, aby sme si uvedomili, že nie je dôležité pozerať sa len na ten samotný dlh, ktorý si ťaháme z minulých období, ale na to, ako sa pozeráme aj do budúcna, a to nám môže pomáhať potom plánovať aj tú tzv. dlhodobú udržateľnosť financií, ktorá je kľúčová pre to, aby sme nenabehli na tú cestu grécku, pretože to Grécko bolo pekným príkladom, a vidíme, že dnes po mnohých rokoch a naozaj tvrdej fiškálnej politiky už sa aj oni dostávajú do primárnych prebytkov a veľmi zaujímavých, áno, primárnych. To znamená, že ak zarátame do toho úroky ich dlhu (povedané so smiechom), ktoré sú teda vysoké, lebo ten dlh bol vysoký, tak, tak to vyzerá inak, ale je dôležité, že potom na tú cestu našli, ale ten úvod a to, prečo sa dostali do takého zlého stavu, bol práve kvôli tomu, že zle hospodárili, a to môže byť pre nás poučkou.
Takže je veľmi dôležité aj v tomto momente mať na pamäti jednak dlh, ktorý nesie Slovensko, a naozaj vankúš sa nevytvoril a opäť tam spomeniem tú vyše 1 mld. nadpríjmov, ktoré boli minule, v roku 2018, ktoré sa nijako nezužitkovali, takže to je veľká, veľká škoda a veľká hanba vlády, ktorá spravovala tento rozpočet minulý rok, a takisto aj v tom prepade čistého bohatstva štátu. Toto je niečo, čo zanecháva táto vláda za sebou alebo pred sebou pre ďalšiu vládu, s čím sa bude musieť tá vláda popasovať, a ten ukazovateľ je preto dôležitý, lebo tam výrazne teda zasiahli do toho, do toho vývoja, a keď si pozrieme, tak aj v rámci svojho vládnutia vlastne tá najväčšia sekera sa udiala, tých, ten nárast tých 56 % práve v tom roku 2018. Takže predtým to bolo, myslím, že 50-percentný nárast. Takže vidíme, že tieto zásahy boli enormné. Určite bude zaujímavé vidieť potom výročnú správu aj tento ukazovateľ za rok 2019, bude zaujímavé si to pozrieť, keď sa to vypočíta a vlastne v správe sa to ocitne.
Takže určite z týchto dvoch parametrov vidíme, že táto vláda nevyužila úrodné roky, trestuhodne nevyužila úrodné roky, a ak by sme chceli aj uvažovať nad nejakou prípravou na budúcnosť, tak skôr opak je pravdou. Uviazala veľký mlynský kameň Slovensku na krk, a preto aj pán minister dnes v tom poslednom roku vládnutia nazýva svoje kreslo horúce kreslo, hoci ešte tento mlynský kameň nezačal úplne ťažiť na jeho krk, ale sám nám tu hovorí, že by nám nikdy nedoprial, alebo by nám vlastne doprial, aby sme sedeli v tom kresle, aby sme videli veci tak ako. Čiže keď my to vidíme hrozivo a ešte nie sme v tom kresle, tak naozaj asi by sme v kresle pána ministra zošediveli omnoho rýchlejšie ako on, čiže gratulujem k tomu, že šediny nepribúdajú, a zatiaľ pán minister vyzerá, že aj dobre spí, aj celkom dobrú si drží líniu, takže zatiaľ to zvláda, určite by sme mu priali, aby to zvládal omnoho lepšie, aby tie verejné financie vyzerali omnoho, omnoho lepšie.
Takže, páni a dámy, chcel som vás poinformovať o týchto dvoch parametroch, aby ste, lebo predpokladám, že ste si nenaštudovali tú výročnú správu, nie je to vaša povinnosť. My sme to podrobne prevzali, prebrali na výbore, ale tak som cítil, že by bolo dobré, aby aj teda zvyšok pléna, ktorí nie sú z výboru, aby sme vám priniesli také tie najkľúčovejšie dva parametre, aby ste mohli rozmýšľať nad tým, že ako so Slovenskom ďalej.
Takže ďakujem pekne, skončil som.