53. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2018 (tlač 1762).
Návrh súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že sa prejedná do 25. novembra 2019, ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví spoločnú správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania výborov.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určené výbory prerokovali návrh súhrnnej výročnej správy nasledovne: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 521 zo dňa 19. novembra 2019 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesenie č. 272 z 20. novembra 2019. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojimi uzneseniami zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 532 zo dňa 25. novembra 2019 a zároveň ma poveril za spravodajcu výboru a taktiež ma poveril predniesť po prvé túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní, pričom návrh uznesenia, samozrejme, je prílohou tejto správy, ktoré máte rozdané v laviciach.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže ideme rozprávať o roku 2018, tak myslím si, že pán minister môže pokojne vypnúť a nemusí sa nejako na to sústrediť, keďže toto nie je zodpovednosť jeho pôsobenia. Takže si to len, pán minister, užite (povedané so smiechom), lebo budú prichádzať v piatok ťažšie body, rozpočet, tam to, tam to bude, samozrejme, závažnejšie.
Ale chcel by som vypichnúť len možno pár vecí, práve, budem hovoriť teda viacej k samotnej vláde, pretože ten, je to asi adresnejšie v tomto momente, keďže tu nemáme zástupcu, ktorý ten rozpočet vykonával.
Ale chcel by som len povedať vlastne pár takých údajov, ktoré budem citovať priamo zo správy, alebo budem teda na ne poukazovať, ktoré hovoria, myslím si, že také nepotešujúce správy. Na jednej strane vidíme, že v roku 2018 vláda, a to je to potešujúce, mala podstatne, podstatne vyššie aj daňové, aj odvodové príjmy ako rozpočtované. A rádovo o vyše 1 mld. eur. Keď sa na to pozrieme, čo je naozaj, to je práve to, čo, pán minister, často hovoríte, že vy vlastne ste, nemáte ten benefit. Áno, nemáte. V roku 2018 pán minister ten benefit mal a bol to enormný benefit. Bol to naozaj enormný vankúš. A dalo by sa povedať, že práve tento enormný vankúš sa dal využiť aj napríklad na bezbolestné znižovanie deficitu v roku 2018. Ak sa však pozreme na samotný deficit, tak vidíme, že ten deficit dopadol, dopadol inak dobre, časť bola metodika, časť bola metodika, ako aj zmena metodiky európskej, časť bola zmena metodiky slovenskej, ale v každom prípade teda ten deficit dopadol horšie, určite nedopadol lepšie, ako mohol dopadnúť. Čo je však veľmi, veľmi smutné, je aj to, že tu, teda dovoľujem si zacitovať samotnú správu a dotknem sa štrukturálneho salda, lebo to je, to je ten kľúčový ukazovateľ. (Reakcia z pléna.) V pohode, v pohode, kľud, kľud, tuto... Tie, tie malé, je nás tu málo, takže kľud.
Dobre, takže zacitujem priamo zo správy, kde sa teda píše nasledovné: „Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.“ To čítam priamo z tej správy, teda nie sú to moje výroky, aby nedošlo k nejakej zámene. „Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2018 hodnotu mínus 1,5 % HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2017 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP.“ To znamená, že konsolidačné úsilie na jednoročnom horizonte nenaplnilo požiadavky európskych fiškálnych pravidiel o jedno..., alebo teda 1 %, o jeden percentuálny bod HDP. Na dvojročnom horizonte je kumulatívna konsolidácia na úrovni 0,8 percentuálneho bodu HDP, čo predstavuje mierne odchýlenie o 0,1 percentuálneho bodu HDP. V zátvorke je tam tak zjemnené, čiže mierne, aby sme to teda pochopili, že to naozaj sa toho netreba báť, tak tá správa tam uvádza, že nevýrazné, ale, samozrejme, názor si urobme každý, každý svoj.
No a tu chcem povedať, teda že na jednej strane boli tu enormné teda tie, nárast príjmov nad rozpočet o vyše 1 mld., vyše 1 mld., na druhej strane prichádza k zhoršeniu, pretože keď si pozreme aj samotný vývoj štrukturálneho salda, a tá samotná správa nám to ponúka, tak vidíme, že štrukturálne saldo verejnej správy bolo v roku 2016 mínus 2,4. Potom v roku 2017 kleslo na mínus 1,1 a v roku 2018 vystúpilo na mínus 1,5. Vidíme tam ten trend, že na jednej strane stúpalo, a zrazu proste prepadlo. Ale stále majme na pamäti, že prišlo omnoho viac peňazí. To je to kľúčové, čo tu treba povedať. A môžme sa vždy pýtať, dobre, však teda míňalo sa viac, teda enormne sa, určite sa míňalo viac. Minulo sa dokonca ešte aj o tú miliardu viac, zjednodušene povedané, malo by to byť cítiť. A to už je otázka, ktorú si môžme každý zodpovedať za seba. A my, ktorí sme tu boli, videli sme, aké opatrenia sa schvaľovali, videli sme, že to nebolo ani zďaleka v týchto, v týchto sumách, aj keď teda, samozrejme, táto vláda opäť pripravovala sociálne balíčky, ako to zvykne, ale v podstate, v podstatne menších peniazoch, ako je napríklad teda to štrukturálne saldo vo výške 1,5 % HDP. Takže toto je, toto je to, čo tu jednoznačne nehraje.
To je to zlyhanie aj v roku 2018 tejto vládnej garnitúry, že nebola schopná pretaviť ten, tie úrodné roky, ako to zvykneme nazývať, a ten rok 2018 bol naozaj enormne úrodný, nedokázali zotaviť ani na to, aby priniesla kvalitnejšie služby a nedokázala ich pretaviť ani na to, aby nás pripravila na budúcnosť. Práve naopak, tú, ten, tú vyhliadku na budúcnosť ešte zhoršila práve tým, že sme videli, že to štrukturálne saldo tu je vyššie ako ten rok predtým, hoci na to neboli najmenšie dôvody. Takže z tohto pohľadu sa teraz odhalili ako keby tie črevá toho hospodárenia práve aj vďaka tomuto ukazovateľu, ktorý som citoval priamo zo správy, kde sa samotná správa, čiže predkladateľ ho nazýva jeden z kľúčových ukazovateľov a je to vlastne, sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Takže to je, to hovorím priamo z úst, keby niekto chcel spochybniť môj pohľad na hodnotenie týchto, týchto parametrov, hoci, myslím si, že každý ekonóm by si to nedovolil, lebo chápe, že tento ukazovateľ naozaj je ten očistený, a teda ten najvýstižnejší.
Takže toľko k tomu a tu môžme si naozaj povedať tú otázku, ale, pán minister, keďže vy ste neboli minister, hoci bol ste koaličný poslanec, ale tak dobre, že prečo ministerstvo financií a vláda robila takúto nezodpovednú hospodársku politiku, lebo to sa nijako ináč nedá nezvať, a to je ešte pekne povedané, ak to nazveme nezodpovednou hospodárskou politikou.
Ďalší dôležitý parameter, o ktorom sa zvykne čím ďalej, tým viacej rozprávať, a myslím si, že je to dobrý parameter, hoci môžme o jeho metodike ešte hovoriť a vylaďovať ho, je čisté bohatstvo štátu. Ak sa pozrieme na vývoj čistého bohatstva štátu, tak vidíme, že z roka na rok aj počas tejto vlády sa výrazne zvyšovalo, a keby som teda chcel vám dať nahliadnuť do tých čísel, tak za minulý rok, za minulý rok, za rok 2018 sa zhoršilo bohatstvo štátu, čiže ako keby, môžme povedať, že štát schudobnel o ďalších 61 mld. eur, 61 mld. eur. Keď sa dnes bavíme o polpercentnom deficite, čo je rádovo, teda no nebavíme sa dnes, ale teda aj sme ho tu spomenuli pri tom skrátenom, tak to je, to je rádovo 500 mil. Bohatstvo štátu za minulý rok sa zhoršilo o 60 alebo schudobneli sme o 61 mld. eur a to opäť čítam priamo z tej správy.
A ja vám to aj (reakcia z pléna), nie, nie, nie, to je tu vyslovene v miliardách, lebo to sú tie implicitné záväzky, ktoré, ktoré vyskočili výrazne. Samozrejme, to čisté bohatstvo sa pozerá (reakcia z pléna), no áno, áno, však teraz, ale to je práve to, ktoré, aby sme, ja to trošku možno, pán minister ako poukázal na jednu, jeden údaj, ktorý tu treba spomenúť, aby to bolo jasné možno aj vám, páni poslanci a panie poslankyne, čisté bohatstvo štátu sa neuvádza v zmysle, že teraz ako sme možno zvyknutí pri deficite, ale je to, že v danom momente, však to je asi vám známe, v danom momente koľko máte bohatstva. Tak v danom momente keď máte byt a auto, tak máte bohatstvo v hodnote toho bytu a auta. Ak máte hypotéku, tak máte, samozrejme, záväzok výšky tej hypotéky. Samozrejme, ona sa nejakým spôsobom bude vyvíjať, ale v danom momente máte takú veľkú hypotéku. (Reakcia z pléna.) Áno, to sú presne tie budúce záväzky, čo je vlastne, aj hypotéka je svojím spôsobom budúci záväzok.
Takže my sme minulý rok práve tým, ako sa hospodárilo, a tam sú viaceré vplyvy, aká legislatíva sa schvaľovala, Slovensko schudobnelo o 61 mld., a preto vlastne môžme aj vidieť ten vývoj toho čistého bohatstva, ktoré na konci roku 2016 bolo mínus 120 mld., mínus 120 mld., čiže sme v mínuse, to nieže bohatstvo, my sme ako keby čistá chudoba, keby som tak povedal (povedané so smiechom), ale volá sa ten ukazovateľ čisté bohatstvo štátu, takže je mínusové vďaka práve tým implicitným záväzkom. Na konci roku 2017 to bolo mínus stosedemdesiat - rádovo - šesť miliárd a na konci roku 2018 to bolo mínus 237 mld. Čiže tam je ten, a to opäť hovorím teda priamo zo správy, je tam vidieť, že zrazu pokleslo to bohatstvo, teda išli sme do mínusu hlbšie o 61 mld..
Toto sú veľmi dôležité ukazovatele, lebo musíme si uvedomovať, že toto je také to jarmo. My na jednej strane máme tu istý dlh, ktorý si nesieme práve z tých minulých rokov, a to je pekný, tento ukazovateľ je dobrý v tom, že ten dlh vidíte ako keby tie minulé hospodárenia, tie sa akumulujú, tie minuloročné dlžoby alebo dlžoby minulých rokov sa akumulujú v tom dlhu. Ale keď vy sa zaviažete, že do budúcnosti budete platiť takéto a takéto veci, a nemáte k tomu príjmy, tak sa vlastne, si uväzujete druhé jarmo a to je tzv. to budúce jarmo. A toto, to naše budúce jarmo je, bolo na konci roku 2018 mínus 237 mld., čo určite nie je potešujúca správa.
Takže, a preto to aj chcem povedať, aby to tu zaznelo, aby sme si uvedomili, že nie je dôležité pozerať sa len na ten samotný dlh, ktorý si ťaháme z minulých období, ale na to, ako sa pozeráme aj do budúcna, a to nám môže pomáhať potom plánovať aj tú tzv. dlhodobú udržateľnosť financií, ktorá je kľúčová pre to, aby sme nenabehli na tú cestu grécku, pretože to Grécko bolo pekným príkladom, a vidíme, že dnes po mnohých rokoch a naozaj tvrdej fiškálnej politiky už sa aj oni dostávajú do primárnych prebytkov a veľmi zaujímavých, áno, primárnych. To znamená, že ak zarátame do toho úroky ich dlhu (povedané so smiechom), ktoré sú teda vysoké, lebo ten dlh bol vysoký, tak, tak to vyzerá inak, ale je dôležité, že potom na tú cestu našli, ale ten úvod a to, prečo sa dostali do takého zlého stavu, bol práve kvôli tomu, že zle hospodárili, a to môže byť pre nás poučkou.
Takže je veľmi dôležité aj v tomto momente mať na pamäti jednak dlh, ktorý nesie Slovensko, a naozaj vankúš sa nevytvoril a opäť tam spomeniem tú vyše 1 mld. nadpríjmov, ktoré boli minule, v roku 2018, ktoré sa nijako nezužitkovali, takže to je veľká, veľká škoda a veľká hanba vlády, ktorá spravovala tento rozpočet minulý rok, a takisto aj v tom prepade čistého bohatstva štátu. Toto je niečo, čo zanecháva táto vláda za sebou alebo pred sebou pre ďalšiu vládu, s čím sa bude musieť tá vláda popasovať, a ten ukazovateľ je preto dôležitý, lebo tam výrazne teda zasiahli do toho, do toho vývoja, a keď si pozrieme, tak aj v rámci svojho vládnutia vlastne tá najväčšia sekera sa udiala, tých, ten nárast tých 56 % práve v tom roku 2018. Takže predtým to bolo, myslím, že 50-percentný nárast. Takže vidíme, že tieto zásahy boli enormné. Určite bude zaujímavé vidieť potom výročnú správu aj tento ukazovateľ za rok 2019, bude zaujímavé si to pozrieť, keď sa to vypočíta a vlastne v správe sa to ocitne.
Takže určite z týchto dvoch parametrov vidíme, že táto vláda nevyužila úrodné roky, trestuhodne nevyužila úrodné roky, a ak by sme chceli aj uvažovať nad nejakou prípravou na budúcnosť, tak skôr opak je pravdou. Uviazala veľký mlynský kameň Slovensku na krk, a preto aj pán minister dnes v tom poslednom roku vládnutia nazýva svoje kreslo horúce kreslo, hoci ešte tento mlynský kameň nezačal úplne ťažiť na jeho krk, ale sám nám tu hovorí, že by nám nikdy nedoprial, alebo by nám vlastne doprial, aby sme sedeli v tom kresle, aby sme videli veci tak ako. Čiže keď my to vidíme hrozivo a ešte nie sme v tom kresle, tak naozaj asi by sme v kresle pána ministra zošediveli omnoho rýchlejšie ako on, čiže gratulujem k tomu, že šediny nepribúdajú, a zatiaľ pán minister vyzerá, že aj dobre spí, aj celkom dobrú si drží líniu, takže zatiaľ to zvláda, určite by sme mu priali, aby to zvládal omnoho lepšie, aby tie verejné financie vyzerali omnoho, omnoho lepšie.
Takže, páni a dámy, chcel som vás poinformovať o týchto dvoch parametroch, aby ste, lebo predpokladám, že ste si nenaštudovali tú výročnú správu, nie je to vaša povinnosť. My sme to podrobne prevzali, prebrali na výbore, ale tak som cítil, že by bolo dobré, aby aj teda zvyšok pléna, ktorí nie sú z výboru, aby sme vám priniesli také tie najkľúčovejšie dva parametre, aby ste mohli rozmýšľať nad tým, že ako so Slovenskom ďalej.
Takže ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela zareagovať len na ten jeden bod ohľadom čistého bohatstva, kde permanentne, čo som v Národnej rade ten štvrtý rok, poukazujem na to, že či pri tvorbe štátneho rozpočtu, alebo pri výročných správach je koncept čistého bohatstva nedôsledne určovaný, nie je správna metodika a chýbajú tam viaceré položky, ako záväzky modernizačné, záväzky voči životnému prostrediu a podobne.
Ale s týmto chcem trošku vystúpiť v rozprave.

Ďakujem veľmi pekne za tento dôvetok. Tým pádom vlastne keby aj toto tam bolo, ak som to správne pochopil, tak ak by tieto veci tam boli zakomponované, tak by ten prepad bol ešte väčší, čiže tá chudoba Slovenska by sa ešte zväčšila. Čiže rád si počkám na to vaše vystúpenie v rozprave, aby sme sa mohli dozvedieť, čo v konečnom dôsledku teda určite nebudú potešujúce správy. Takže to len na doplnenie aj pre zvyšok kolegov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nie som ekonóm a nechcem meditovať nad tou ekonomickou časťou tvorby rozpočtu, resp. výdavkovej časti a spracovania výročnej správy. Mňa zaujíma z tohto pohľadu filozofia pri niektorých úvahách, ktoré výročná správa má, a chcela by som poukázať teda jednak na koncept tvorby čistého bohatstva a jeho výpočtu, ale chcela by som aj poukázať na niektoré chyby, ktoré sa mi podarilo v tomto dokumente identifikovať, alebo nedostatky.
Čo sa týka napríklad Národnej diaľničnej spoločnosti, je tu napísané vo výročnej správe, že je zlepšenie hospodárenia Národnej diaľničnej spoločnosti o viac ako 44 mil. s tým, že teda prijala granty a transfery, mala vyššie príjmy z predaja mýta a diaľničných známok, a teda mala aj pokles teda tých, teda ešte mohol byť ten príjem vyšší, avšak mala, samozrejme, aj nejaké investičné výdavky.
No tu by som sa rada, rada pozastavila jednak nad nedávno zisteným škandálom ohľadom príjmov z predaja mýta, takže to je tiež diskutabilné, o výške, či nemohlo byť hospodárenie ešte lepšie, ale zároveň by som chcela poukázať, že ani slovkom sa vo výročnej správe nespomína situácia, ktorá nastala koncom roku 2018, kedy vlá..., kedy vláda odstúpila od zmluvy so staviteľom tunela Višňové, kde zostali obrovské záväzky voči občanom a voči tejto investícii - tunel Višňové a tento úsek diaľnice D3 - a kde už dnes vidíme, že aké miliónové sankcie cez arbitrážne konania hrozia Slovenskej republike. A myslím si, že malo to vo výročnej správe odznieť ako situácia, ktorá síce sa udiala v roku 2018, ale minimálne tie riziká, ktoré, konanie vlády v tom čase veľmi populistické boli, tak prinášajú pre našu spoločnosť obrovské výdavky v stovkách miliónov eur, ktoré budeme musieť staviteľovi vyplatiť z dôvodu nezákonného postupu zo strany Slovenskej republiky. Čiže hovoriť o zlepšení hospodárenia Národnej diaľničnej spoločnosti a ešte spomínať pri tom aj tieto stavby, je prinajmenšom odvážne.
Ako chybu by som chcela upozorniť na časť, v ktorej sa hovorí o prebytku štátnych neziskových organizácií, kde sa uvádza, že v predchádzajúcom roku, to znamená v roku 2017, bol súčasťou neštátnych, neziskových organizácií aj Recyklačný fond, ktorý skončil s rozpočtom desať miliónov..., s prebytkom 10 890-tisíc. Tu chcem upozorniť, že štátny Recyklačný fond skončil svoju činnosť v roku 2016 a všetky príjmy boli prevedené, to, čo zostalo na účet štátneho fondu, Environmentálneho fondu. Tak vidím tuná nezrovnalosť, lebo nie je pravdou, že v roku 2018 vstúpil do likvidácie, on vstúpil do likvidácie vlastne dňom jeho skončenia zo zákona, 31. decembra 2016. Takže to sú také veci, ktoré by som chcela na ne upozorniť.
A teraz k tomu pojmu čistého, čistého bohatstva. Samozrejme, koncept čistého bohatstva v súčasnosti sa vypočítava podľa nejakej metodiky Národnej banky, avšak zo záväzkov vo vzťahu k Európskej únii mal byť v roku 2020 už zakomponovaný aj do štátneho rozpočtu výpočet čistého bohatstva ako takého. Čisté bohatstvo by malo zahŕňať aj ekosystémové služby na jednej strane, ale, samozrejme, aj tie ekologické dlhy, ktoré naša spoločnosť má voči životnému prostrediu a ktoré sú vyčíslené aj v takých položkách, ktoré, ktoré má ministerstvo životného prostredia, a tie, o tých, tie najväčšie položky, sú to položky vo vzťahu k starým environmentálnym záťažiam, ktorých sú stovky, ktoré sú identifikované a ktoré majú vo svojich pasportizačných listoch vyčíslené náklady na ich sanáciu. Minimálne toto sú údaje, ktoré netreba vymýšľať, netreba ich metodicky nejako interpretovať, stačilo urobiť súčet týchto záväzkov voči životnému prostrediu. To sú staré environmentálne záťaže, za ktoré je zodpovedný štát a ktoré musí nejakým spôsobom sanovať štát.
Preto si myslím, že číslo, ktoré je obrovské, a má zápornú hodnotu 237 mld., ak dobre čítam to číslo, tak by bolo ďaleko vyššie, keď by sa minimálne len staré environmentálne záťaže započítali, a to nehovorím ani o ďalších, ďalšom, modernizačnom dlhu, ktorý je spôsobený a ktorý nie je započítaný voči, v týchto záväzkoch štátu voči, voči spoločnosti.
Napríklad môžem povedať, že v programe SaS máme túto koncepciu čistého bohatstva premyslenú a navrhujeme, aby do tej bilancie boli započítané, ale na jednej strane aj aktíva ako prírodné zdroje, lebo ani tie nemáme. To je bohatstvo, ktoré má veľkú hodnotu, a v minulosti bolo vypočítané len minerálne vody a teraz malo by sa postupovať v tých metodikách, čiže nielen na strane tých záväzkov, ale aj na strane výpočtu toho bohatstva, ktoré naša krajina poskytuje. Čiže je to voda, lesy, nerastné suroviny na strane aktív, ale ekologický dlh, ako sú environmentálne záťaže alebo protipovodňové opatrenia a podobne na strane pasív, vrátane by to mali byť záväzky spojené s implementáciou štandardov Európskej únie. Máme množstvo záväzkov, voči ktorým, ktoré, ktorými sme sa zaviazali vo vzťahu k Európskej únii, a je to napríklad, sú to znečistené vody, znečistené vody Žitného ostrova, v dôsledku zakrývania sa pred pravdou znečistenia zo Žitného, znečistenia zo skládky k Vrakune, ale takisto znečistenia, ktoré sa šíri z týchto environmentálnych záťaží do zásobárne pitnej vody Žitného ostrova. A táto voda tam bude, bola, mala kvalitu pitnej vody, ale už dosahuje kvalitu toxického kokteilu, ktorý na to, aby sme mohli piť, bude stáť veľké zdroje verejných financií na to, aby sme mali, naspäť mali pitnú vodu. Čiže toto nie je.
Nie sú tam výdavky na očistenie ovzdušia. Dnes na znečistenie ovzdušia ročne umiera 5-tisíc obyvateľov Slovenska. Na to, na zavedenie týchto opatrení, to sú záväzky a je to povinnosťou štátu, čiže ani tieto tam nie sú. Nie sú tam zavedené záväzky vo vzťahu k zabezpečeniu, zamedzeniu znečisťovania povrchových vôd, tokov napríklad formou kanalizácie, a tak, samozrejme, ani modernizačný dlh, čo sa týka pre znižovanie energetickej efektívnosti budov alebo znižovania emisií a podobne.
Čiže výpočet čistého bohatstva na strane ale aktív, aj pasív nie je dostatočný a myslím si, že je toto veľký nedostatok rezortu financií, nie je to jednoduchá úloha, možno sa mi to ľahko hovorí, určite sa mi to hovorí ľahko z pozície opozície. Ale minimálne tie čísla, ktoré sú známe, napríklad tie environmentálne záťaže, to je číslo, to je jedna excelovská tabuľka, ktorá sa dá spočítať a ktorá sa dá veľmi jednoduchým a preukázateľným spôsobom do toho, do tej kalkulácie dať, samozrejme, by to zásadným spôsobom tú bilanciu zhoršovalo. Ale na to, aby sme si povedali pravdu do očí, je treba mať odvahu a je to lepšie, ako strkať hlavu do piesku a myslieť si, že všetko je v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Začal by som od konca pani poslankyňou.
Trochu ste ma prekvapili, myslím, že príjemne, hej, akože bavme sa odborne, a to, čo ste hovorili, dáva hla..., má hlavu a pätu. Ja, ja ten koncept čistého bohatstva evidujem, áno, môžme sa pozerať na, na výdavky, príjmy, výdavky a nejaký, nejaký zisk, ktorý nám zostane, alebo deficit, alebo surplus z pohľadu rozpočtu. A takisto sa na to môžme pozerať z pohľadu súvahy, to znamená aktíva, pasíva, to je ten koncept čistého bohatstva a presne to, čo ste povedali, je problém tohto konceptu, ktorý znamená, aká je metodika na to, aby sme dostali nejaké relevantné číslo.
No, pán poslanec, ja chápem, že tiež prišiel s bombastickým obrovským číslom, miliardy tu lietajú zľava doprava a ja pe..., ja, ja viem, že to, čo niekto počítal, boli aj nejakí odborníci, ktorí vedeli, čo počítajú, ale presne to, čo ste vy povedali. Tu sa musíme zaoberať nielen stránkou pasív, ale aj aktív. To znamená, že aké máme prírodné bohatstvo, koľko máme vody, lesy, ako ich oceníme, koľko teda do tých aktív dáme, čiže tu musíme nájsť nejaký ten balans a tú metodiku, že čo sa nachádza na tej strane pasív a čo sa na strane aktív nachádza, a práve preto považujem zatiaľ tento koncept natoľko nedokonalý, že aby sme dosiahli nejaké relevantné čísla, lebo bavíme sa tu o implicitných záväzkoch, to sú záväzky do budúcna, hej, čiže, samozrejme, súvisiace so starnutím obyvateľstva. Ja beriem. Tu zmeníte jeden zákon a už ten výpočet bude úplne celý iný, hej, lebo tie záväzky do budúcna sa vám môžu zmeniť, aj zhoršiť, aj zlepšiť, čiže nebránim sa tomu, ale nemyslím si, že ministerstvo financií v tomto nič nerobilo, lebo práve ľudia, ktorí sú, neviem, teraz, v piatok debata, ktorú sme mali napríklad v hoteli... Kde to bolo? Aký to bol hotel? (Reakcia z pléna.) No. Takže kde sme sa bavili o..., bol tam tzv. rozpočet 2.0 materiál, odporúčam, skúste si pozrieť a tam bol čistý, čisté bohatstvo a tento koncept rozobratý, robili to práve ľudia z ministerstva financií, traja autori sú, bol Ľubo Ódor, potom Edo Hagara, šéf IFP, a šéf ÚHP Štefan Kišš, čiže nie je pravda, že sa tým nezaoberáme, zaoberáme, ale treba mať jasnú metodiku a potom otázka je, že čo tie výstupy nám povedia a či sa teda, či nájdeme nejaké, nejaký model, na základe ktorého budeme čisté bohatstvo v mene dobre merať. To je jedna vec.
Druhá vec. To, čo hovoril pán kolega, hovoril o štrukturálnom deficite, je, je to dosť, je to, samozrejme, číslo, ktoré viac sleduje Európska komisia, nechcem tu ísť do nejakých veľkých teórií, ale musím povedať, že pohľad na štrukturá..., rozdiel medzi nominálnym a štrukturálnym deficitom začína byť trošku problematický z hľadiska toho, čo sa deje, a nie som jediným ministrom na ECOFIN-e, ktorý upozorňuje na to. Poviem naprí..., poviem príklad. Rozdiel je tzv. prehrievanie sa ekonomiky, to znamená ten output gap, o ktorom sa bavíme, pohľad IFP napríklad na prehrievanie 1 % a Európska komisia vidí prehrievanie 2 %, pán Heger, pán poslanec, neviem, dobre, lebo nebudem to vysvetľovať ostatným, lebo vy ste to otvorili. Je i 2 % cyklická zložka, je tým pádom dvojnásobná z pohľadu Európskej komisie a toto vám uplynie deficit reálne, hej, ten štrukturálny, čiže, čiže môžme sa baviť o tom, my dnes hovoríme, že hospodársky rast nám klesol zo 4,5 % na 2,5 a my hovoríme, že, že prehrievanie ekonomiky sa zastavilo, čiže tá, ten output gap sa dostal na nulu a Komisia povie, že 1 %. A potom štrukturálny deficit máte rozdiel pol percenta, môžte to vysvetľovať.
Cyklickú zložku, ten, prehrievanie ekonomiky reálne nikto nevie namerať a nie je na to metodika, ako sa to má namerať. Čiže to je cucanie si z prsta nejakých informácií na základe odhadov analytikov. A vie to aj Európska komisia, vie to aj Inštitút pre finančnú politiku, je to len o tom, že či sa zhodneme na niektorých číslach, alebo nezhodneme. Čiže nie je všetko tak merateľné presne, ako si možno, možno myslíme.
A ešte jedna poznámka k tomu, k tej gréckej ceste, no áno, že sú hodnotení dobre, no poviem áno, boli v programe, vystúpili z programu, ale musia dosahovať primárny prebytok 3,5 %, prišli voľby, už je primárny prebytok len 1 %, napriek tomu, samozrejme, aby, aby ten, aby sa im nespustil ďalší program, musia mať aj nejaké hodnotenia z pohľadu, z pohľadu inštitúcií a ten, ten smer, to smerovanie je dobré, ale ten dlh je tak obrovský, vyše 300 mld., 322 mld., že ak niekto povie, že Slovensko je na gréckej ceste, tak považujem to za absolútne nefér. Čiže nehovorme tieto prirovnania, nie je to fér voči Slovensku.
Ďakujem pekne. (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pekne. Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa predkladá na rok 2020, sa predkladá na schválenie Národnej rady v zmysle § 6 a § 31 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh rozpočtu EXIMBANKY na rok 2020 je založený na predpoklade pokračujúceho zintenzívnenia obchodných aktivít s dôrazom na sektor malých a stredných podnikov a zlepšenia vlastného hospodárenia.
Predpokladá sa, že nárast bankových a poisťovacích činností bude pozitívne ovplyvňovať plánovanú výšku výnosov obchodnej činnosti, to bude pri súčasnej optimalizácii výšky prevádzkových nákladov znamenať lepšie výsledky hospodárenia v roku 2020.
EXIMBANKA v roku 2020 zameriava svoje bankové aktivity na poskytovanie všetkých typov priamych úverov a bankových záruk, v roku 2020 sa predpokladá financovanie hlavne, financovať hlavne priame úvery na nákup a modernizáciu technológií a súvisiacej infraštruktúry, priame úvery na financovanie investícií v zahraničí, priame úvery na podporu vývozu so splatnosťou do dvoch rokov a tiež vystavovať bankové záruky. Popri štandardne poskytovaných typov úverov sa EXIMBANKA Slovenskej republiky chce v roku 2020 zamerať aj na priame financovanie alebo spolufinancovanie zvýhodnených vývozných úverov v zmysle novely zákona o rozvojovej spolupráci. Celková majetková angažovanosť z financovania úverov poskytovaných záruk je plánovaná ku koncu roka 2020 v objeme 430 mil. eur.
EXIMBANKA sa v oblasti poisťovania v roku 2020 zameriava na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru, taktiež je možné, možná pozícia EXIMBANKY Slovenskej republiky ako aktívneho zaisťovateľa u strednodobých a dlhodobých projektov na základe zmlúv uzavretých so zahraničnými exportnými agentúrami. V oblasti poistenia obchodovateľných rizík prevláda záujem exportérov o poistenie proti krátkodobým konvenčným rizikám, čo súvisí so smerovaním prevažnej časti slovenského exportu do krajín EÚ.
V oblasti poistenia neobchodovateľných a obchodovateľných rizík EXIMBANKA predpokladá dosiahnutie hodnoty upísaného rizika ku koncu roku 2020 brutto vo výške 720 mil. eur.
EXIMBANKA ponúka svojim klientom portfólio produktov, ktoré vyhovujú ich teritoriálnym a produktovým exportným záujmom, v teritoriálnej oblasti sa EXIMBANKA bude orientovať na, okrem Európskej únie na krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, Balkánu, severnej Afriky, juhovýchodnej Ázie a Čínu. Komoditná štruktúra bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti EXIMBANKY SR s najväčším podielom strojárenského, chemického, celulózo-papierenského a elektrotechnického priemyslu.
Prioritou EXIMBANKY v ekonomickej oblasti bude v roku 2020 dosiahnutie kladného výsledku hospodárenia odrážajúceho projektovanie, projektovanú výšku čistých výnosov obchodných činností a optimalizáciu prevádzkových nákladov. Rozpočet na rok 2020 predpokladá prevádzkový zisk pred opravnými položkami a rezervami v sume 7,3 mil. eur. Uvedený objem prevádzkového zisku v roku 2020 je výsledkom plánovania nárastu výnosov z obchodných aktivít. EXIMBANKA predpokladá za rok 2020 dosiahnutie zisku po zdanení vo výške 560-tisíc eur. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom EXIMBANKY aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu v predpokladanej výške 250-tisíc eur.
Splnenie zámerov rozpočtu na rok 2020 je čiastočne podmienený aj výsledkami predchádzajúceho roku 2019. Naplňovanie, naplnenie navrhovaných cieľov bude závisieť od vnútorného ekonomického vývoja na Slovensku a vzhľadom na otvorenosť a proexportnú orientáciu slovenskej ekonomiky aj od vývoja zahraničného dopytu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2020 (tlač 1742.)
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1851 zo 16. októbra 2019 pridelil návrh rozpočtu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň určil Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 507 z 19. novembra 2019 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 16 136-tisíc eur a náklady vo výške 15 576-tisíc eur. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 529 z 25. novembra 2019 správu výboru. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel som poctiť aj pána spravodajcu Eduarda Adamčíka, že vystúpim aj pri jeho bode, takže som si pripravil pár poznámok. Nie, trošku žartujem, ale (povedané so smiechom) je to dôležitý bod, opäť chcem oznámiť jednu informáciu, ktorá zaznela na výbore, keďže, pán minister, myslím, že vy ste neboli vtedy prítomný, lebo vy máte povinnosť byť na týchto bodoch na finančnom výbore, tak sme sa pýtali vlastne pani CO, ako teda znel jej titul, Eximbanky.
Ešte predtým, než ju poviem, tú dôležitú informáciu, pán minister, chcel by som len zareagovať kratučko na ten predchádzajúci vstup. Ak ste hovorili teda o tých, ja som citoval vyslovene výročnú správu, čiže ja som nepoužíval žiadne vlastné parametre, to sú parametre ministerstva financií. Aj parameter čisté bohatstvo, aj štrukturálny deficit. Ste to vysvetľovali, aby teda bolo jasné, že tu nie je, že teraz ja som si vymyslel nejaký parameter a niečo som tu počítal, takže to sú vlastne zamestnanci ministerstva financií pod vašou taktovkou. Ak sa vám tam niečo nepáči, samozrejme, môžte to riešiť priamo s nimi. Ja hovorím, ja som len citoval tie samotné parametre.
Takže a teraz späť k Eximbanke. No, je tam dôležitá vec, čo možnože viete, možnože neviete, Eximbanka, samozrejme, teda dáva záruky za rizikové investície, ktoré podnikajú slovenskí podnikatelia v zahraničí, a teda máme tu, keď som sa pýtal pani CO, že či teda sú nejaké rizikové, a tak by som povedal, s vysokou mierou rizika, záväzky, ktoré by mohli v konečnom dôsledku skončiť vo výdavkoch štátneho rozpočtu, pretože ak by sa nenaplnili tie predpokladané podnikateľské zámery, tak to je, práve o tom je tá záruka, že v konečnom dôsledku sa bude musieť zaručiť, ten posledný prvok v tej záruke je Slovenská republika. Takže som sa jej pýtal, či existujú teda nejaké takéto vysoko rizikové úvery, keď tak poviem, za ktoré sa Slovensko zaručilo prostredníctvom Eximbanky, však na to je zriadená, tak povedala, že áno, sú takéto dva v rádovo výške vyše 200 mil., nepamätám si presné číslo. Maňa, nepamätáš si presne? Sme to počuli na výbore. Neviem, či 220-270, už tých čísiel bolo tam veľa, takže rádovo vyše 200 mil., čo teda neni malý peniaz.
Pýtal som sa aj, že kedy by sme sa to teda mali dozvedieť a kedy by mohlo dôjsť teda k tomu buď riziku, alebo dúfajme, že sa to riziko nenaplní, ale ak by sa naplnilo a musela by sa slovenská za tento záväzok postaviť, takže kedy by to bolo, a teda informácia zaznela, že v roku 2021, čo neni zase až tak ďaleko. A v takom prípade by to bola svojím spôsobom taká, nazvem to, že nášľapná mína budúcoročnej vlády, ktorá by musela sa s touto, s touto nie malou sumou popasovať, takže opäť chcem to na známosť aj tomuto plénu, že máme tu takéto riziko. Aj teda vám, pán minister, však a vy ste určite informovaný, ale, ale ako je to niečo, čoho by sme mali mať niekde tuto otáznik, lebo presne aj táto sála tu prijíma rôzne zákony, teda už posledná schôdza, ako sme počuli, a tak, tak uvidíme, ale, ale ak by sa aj títo poslanci dostali do ďalšieho volebného obdobia, tak aby si niesli ten odkaz, že je tu takéto riziko, treba to podrobne sledovať, treba to vidieť. Ja som sa snažil opýtať aj nejaké bližšie informácie, nedostali sme sa hlbšie.
Ak by ste mali, pán minister, vy k tomu mali možno nejaký väčší vhľad a vedeli by ste nám viacej povedať, že čoho sa to konkrétne týka. Neviem, či myslím, že či hovorila aj o krajine, kde sú tieto investície, to si presne nepamätám. Takže ak by ste chceli k tomu niečo doplniť, samozrejme, budeme, budeme vďační. Tak to len na doplnenie k tomuto rozpočtu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ja len v krátkosti zareagujem. Samozrejme, Eximbanka je banka práve určená na to, aby pomáhala exportu, a niektoré teritória sú rizikovejšie. Ja nezodpovedám za riadenie Eximbanky, ale, samozrejme, robíme, na ministerstve financií máme pracovníkov, ktorí aktívne pracujú s niektorými vecami. Čo sa týka nejakých rizík, samozrejme, snažíme sa, ak sú nejaké, nejaké súkromné aktivity, alebo sú tu nejaké privátne kontrakty, ktoré tam existujú a sú v problémoch, môžme urobiť napr. to, že, že prevezmeme niektoré záruky ako štát, a, samozrejme, štát má oveľa silnejšiu vyjednávaciu právomoc na to, aby sa, si, sa dobyl svojich pohľadávok, a, samozrejme, dajú sa, napr. v minulosti fungovali rôzne modely aj vymáhania pohľadávok, napr. dovoz nejakých tovarov recipročných. A moji kolegovia podľa toho, čo mám informácie, lebo skutočne toto je oblasť, ktorej sa okrajovo zaoberám, zaoberám sa s ňou okrajovo, nakoľko mám iných veľa vecí, ale viem, že hľadajú sa modely, ako vydobyť 100 % z pohľadávok. To znamená nie tak ako v minulosti, že, že sme strácali na tých pohľadávkach ako štát. Čiže dôležité je, aby sme dostali 100 % peňazí naspäť.
Takže toľko.