53. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Branislav Gröhling, Petra Krištúfková, Ján Mora, Juraj Soboňa.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sme ešte chvíľu počkali so začiatkom rokovania.
Návrh odôvodňujem tým, že pán poslanec Fico dal najavo, že má záujem o tento zákon roka a odsunul kvôli tomu 60 poslaneckých návrhov, aby sa vytvoril dostatočný priestor, tak predpokladám, že pán poslanec Fico je už niekde na ceste, možno, možno na chodbe, takže by sme mohli pár minút, pár minút počkať. Určite by mu bolo ľúto, keď by si v sále nevypočul úvodné vystúpenie pána ministra. Myslím, že by sme mohli byť natoľko ohľaduplní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Fico je taký technický typ a on má určite zapnutý v aute tablet a počúva naše rokovanie online, takže určite o nič nepríde.
Takže budeme pokračovať podľa schváleného programu druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1600 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2020 až 2022.
Spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 1600a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický.
Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, takže myslím, než začneme maratón, ktorý sa volá, že rozpočet na rok 2020, ja som, na úvod by som chcel, predtým ako uvediem konkrétne čísla, povedať, že je to môj prvý rozpočet a možnože aj posledný, človek nikdy nevie. Takže sa to budem snažiť urobiť tak, ako to najlepšie viem, a predpokladám, že tá debata, ktorú tu budeme viesť, bude konštruktívna. Viem, v akom štádiu volebného cyklu sa momentálne nachádzame, takže predpokladám, že sa nevyhneme ani, ani politike, ale to už tak pri rozpočtoch chodí.
Zostaviť rozpočet nebolo jednoduché. A môžem povedať, že rozpočet je tu, je schválený vládou a je odobrený aj Európskou komisiou, ktorá mu dala zelenú.
Víťazmi tohto rozpočtu sú vzhľadom na blížiace sa voľby jednoznačne ľudia. Či už hovoríme o príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, zvýšený rodičovský príspevok, hovoríme o zdvojnásobení výšky vianočného príspevku a ďalších sociálnych opatreniach. Sú to všetko veci, ktoré boli prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pre nás na ministerstve to však znamenalo, že sme museli nájsť zdroje, ako všetky tie opatrenia prefinancovať. Keď sme k tomu pridali spomaľujúci sa hospodársky rast, vplyvy externého prostredia a znižujúce sa prognózy daňových a odvodových príjmov, otázka, ako zostaviť rozpočet, bola na svete.
Mal som na túto, dovolím si tvrdiť, bojovú úlohu veľmi krátky čas. Do kresla ministra financií som si sadol v máji tohto roku a môj predchodca Peter Kažimír predstavil nulový rozpočet, ktorý mi však hneď po mojom nástupe oznámil, že deficit bude na úrovni 0,7 % HDP. Táto úloha ma čakala a musel som sa tejto výzve postaviť čelom.
Zo začiatku to nevyzeralo až tak hrozne, ale - ako som už povedal - kreativita aj v Národnej rade Slovenskej republiky naozaj spôsobila mne a mojim kolegom vrásky na čele. Museli sme totiž zostaviť rozpočet, ktorý musí byť v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, ale aj s európskymi pravidlami, teda tak, aby deficit neprekročil 0,49 % HDP.
Nápadov, ako minúť peniaze, tu bolo množstvo, ale kde nájsť tie peniaze na realizáciu, bola už otázka, s ktorou sa na mňa ako na ministra financií všetci obracali. Navrhli sme zvýšenie spotrebnej dane na tabak, podľa mňa opatrenie, ktoré má navyše dobrý vplyv aj na zdravie obyvateľstva. Ja sám som fajčiar, viem, o čom hovorím. Žiaľ, pred voľbami sa dane nezvyšujú, tak sme navrhli predĺženie a zvýšenie bankového odvodu, ktoré koalícia navrhla a aj akceptovala. A podľa včerajšieho hlasovania tento odvod aj včera v Národnej rade bol schválený.
Toľko na úvod a teraz by som prešiel k reči čísel.
Rok 2019, rozpočet bol zostavený na tento rok a predpokladal vyrovnané hospodárenie. Od momentu jeho prijatia však nastalo niekoľko skutočností, v dôsledku ktorých aktuálny odhad na rok 2020 predpokladá schodok vo výške 0,68 % HDP. Tu by som chcel podotknúť, že tak ako som v máji prebral stav rozpočtu vo výške asi 0,7 %, tak sa ho snažím aj odovzdať.
Pozitívnou informáciu je, že po očistení o úrokové náklady na verejný dlh by mali byť verejné financie opätovne v primárnom prebytku aj v roku 2019.
Medzi najvýznamnejšie rozdiely aktuálneho odhadu oproti rozpočtu patrí:
Negatívny vplyv benchmarkovej revízie zo strany Eurostatu na úrovni 0,1 % HDP.
Nižšie akruálne dane štátneho rozpočtu o 354,3 mil. eur. Zníženie v sebe zahŕňa aj výpadky z titulu prijatej legislatívy, ako boli napríklad rekreačné poukážky, daňový bonus, znížená sadzba DPH na ubytovanie, ako zrušenie odvodu z obchodných reťazcov či posunutie účinnosti legislatívy za oblasť elektronickej pokladnice a zavedenia nanomarkerov.
Vyššie výdavky na spolufinancovanie 126,7 mil. Paradoxne v tomto roku čerpanie eurofondov bolo rýchlejšie ako v minulosti a spôsobilo nám takisto výpadky v tejto výške.
Zhoršené hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2019 o 122 mil. eur, kde aj napriek nárastu príjmov z odvodov od ekonomicky aktívnych osôb dynamika rastu výdavkov bola vyššia, čo sa podpísalo i pod celkový negatívny odhad bilancie. Bavíme sa tu o rôznych dávkach, ktoré by sa mali v budúcnosti, teda ich vyplácanie, upraviť tak, aby nedochádzalo k ich zneužívaniu.
Zhoršené hospodárenie verejného zdravotného poistenia o sumu 48,1 mil. eur, a to napriek dodatočnému dofinancovaniu prostredníctvom platby zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu vo výške 147,4 mil. eur. To je čistý dopad, to sú tie dve dofinancovania, ktoré sme urobili v tomto roku, 90 mil. a 90 mil. na konci roka.
Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív predstavuje negatívny vplyv v sume 62,3 mil. eur, a to najmä z titulu realizácie ďalšej etapy oddlženia zdravotníckych zariadení.
Ďalej to boli zvýšené výdavky Environmentálneho fondu o 45 mil., to boli práve priority, ako bolo zatepľovanie budov, vodovody, kanalizácie, na ktoré poukazovali hlavne starostovia.
Potom máme tu nenaplnenie nedaňových príjmov v kapitole ministerstva vnútra hlavne z predaja majetku, kde máme sumu okolo 45 mil. eur, viazanie výdavkov štátneho rozpočtu dosiahnutých v rezervách v celkovom objeme 143,2 mil. eur, ktorých účelom bolo kryť výpadky z legislatívnych opatrení, ktoré ako bolo zavedenie rekreačných poukazov, zvýšenie daňového bonusu, zníženie sadzby DPH na ubytovanie, ako aj viazanie výdavkov vo výške 69,5 mil. eur v kapitole ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré len čiastočne vykrylo negatívum z titulu zrušenia odvodu z reťazcov.
Na zmiernenie negatív bolo zároveň potrebné pristúpiť k viazaniu výdavkov v sume 215 mil. eur, to sú tie výdavky, ktoré niektorí z vás kritizovali, že sme ich nezaviazali. Tak oznamujem, že sme ich zaviazali a pred voľbami v celkovej výške 215 mil. eur.
Jeden z mála pozitív bol, boli nižšie akruálne náklady na obsluhu štátneho dlhu v sume 29,8 mil. eur.
Prešiel by som k rozpočtu na rok 2020.
Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 schodok na úrovni 0,49 % HDP. V rokoch 2021 a 2022 sú ciele stanovené na úrovni vyrovnaného rozpočtu. Navrhované rozpočtové ciele vychádzajú z požiadaviek pravidiel Paktu stability a rastu.
Slovenská republika je Európskou komisiou hodnotená ako krajina s deficitom výrazne pod 3 % a priaznivou situáciou v prípade úrovne alebo trendu verejného zadlženia. Dôvodom rozdielneho pohľadu na vývoj štrukturálneho salda oproti pohľadu Ministerstva financií Slovenskej republiky je nepriaznivejší odhad nominálneho deficitu, ale aj silnejší vplyv prehrievania ekonomiky. O tom sme sa tu včera bavili. Myslím, že v rozprave si budeme ešte o tom niečo hovoriť.
Európska komisia rozpočet verejnej správy nevrátila na prepracovanie, avšak vyzýva Slovenskú republiku na prijatie opatrení v rámci rozpočtového procesu tak, aby bol rozpočet v súlade s pravidlami.
Ministerstvo financií vníma všetky riziká, ktoré rozpočet sprevádzajú, na druhej strane však nemá žiadny dosah na opatrenia, ktoré sa prijímajú v Národnej rade Slovenskej republiky a môžu znamenať nedodržanie cieľa. V tomto kontexte ministerstvo pripravilo pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na rokovaní gestorského výboru, pričom Európska komisia vo svojom hodnotení už zohľadnila dodatočné opatrenia na rok 2020, prijaté po vládnom návrhu rozpočtu na udržanie rozpočtového cieľa. Prijatý pozmeňujúci návrh popíšem bližšie v rámci môjho vystúpenia.
Predpokladaná výška hrubého dlhu na rok 2019 sa na základe aktuálnych predpokladov nachádza na úrovni 47,9 % HDP. Hrubý dlh sa tak v roku 2019 dostane pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 predpokladá hrubý dlh verejnej správy, bude klesať o ďalšie 3,1 percentuálneho bodu HDP. Na konci horizontu tak rozpočet verejnej správy očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 % HDP. Pri výhľadovom cieli vyrovnaného hospodárenia verejnej správy od roku 2021 sa predpokladá postupný nárast primárneho prebytku k 1 % HDP.
Septembrová makroekonomická prognóza Ministerstva financií Slovenskej republiky predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 sa spomalí na 2,4 % HDP, a to najmä kvôli nižšiemu výkonu eurozóny. Vlažnejší výkon ekonomiky bude pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %.
Zamestnanosť sa v roku 2020 udrží na rovnakej úrovni. Miera nezamestnanosti zopakuje tohtoročné historické minimum na úrovni 5,8 % a vo zvyšku prognózovaného obdobia bude stabilná. Priemerná nominálna mzda v roku 2020 stúpne o 4,7 % a dosiahne hodnotu 1 139 eur.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2020 až 2022. Aktuálna prognóza bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 19. septembra 2019, pričom všetci jej členovia sa zhodli, že je realistická. Podotýkam, Výbor pre daňové prognózy pozostáva nielen z pracovníkov ministerstva financií, ale všetkých ostatných, ktorí sú na trhu, takže odborníkov na trhu, čiže je to nezávislá analýza. Takže myslím si, že v tomto by sme sa mali zhodnúť.
V predloženom návrhu rozpočtu sú na príjmovej, ako aj výdavkovej strane zapracované zámery vlády Slovenskej republiky realizované prostredníctvom viacerých opatrení a ďalšie tituly vyplývajúce zo schválených, resp. pripravovaných legislatívnych zmien. Oproti Programu stability došlo k úprave cieľa na úroveň 0,49 % HDP, pričom na jeho dosiahnutie bolo potrebné prijať v rozpočte verejnej správy reštriktívne opatrenia v objeme takmer 940 mil. eur. Reštriktívne opatrenia na výdavkovej strane štátneho rozpočtu predstavujú objem 475,6 mil. eur. V rámci osobných výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu dochádza k zníženiu o 29,2 %, v oblasti prevádzky došlo k zníženiu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu o 238,3 mil. a v projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu k zníženiu výdavkov o 208,1 mil. eur.
Návrh rozpočtu reaguje aj na zmeny vyplývajúce z už spomínanej poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu, v zmysle usmernení Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorá predstavuje už v roku 2019 celkový negatívny vplyv vo výške 0,1 % HDP.
Návrh rozpočtu vychádza na príjmovej stránke zo septembrovej daňovej prognózy, ktorá uvažuje s niekoľkými legislatívnymi zmenami. V prípade dane z príjmov sa napríklad zvyšuje možnosť odpočtu výdavkov na vedu a výskum, zvyšuje sa výška nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, znižuje sa sadzba dane z príjmov na 15 % pre právnické osoby a živnostníkov, ktorých výnosy alebo príjmy sú nižšie ako 100-tisíc eur ročne. V dani z pridanej hodnoty sa zavádza znížená sadzba na vybrané potraviny a printové médiá.
Výdavková strana rozpočtu verejnej správy je významne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe. V súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a nadväzujúcu legislatívu je na rok 2020 do rozpočtu príslušných kapitol štátneho rozpočtu rozpočtovaná valorizácia na úrovni 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020 pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume 488,6 mil. eur. Čiže skoro pol miliardy eur ide na valorizáciu.
Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov vrátane výskumných a vývojových zamestnancov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. septembra 2019.
Za oblasť verejného zdravotného poistenia v roku 2020 celkové výdavky rastú v porovnaní s rokom 2019 o sumu 432 mil. eur, čo predstavuje medziročný rast o 8,7 %. Čiže zdravotníctvo je jednoznačne oblasť, do ktorej dávame najviac peňazí a v tejto oblasti sme neškrtali prostriedky. V nasledujúcich rokoch sa tiež predpokladá tendencia rastu celkových výdavkov verejného zdravotného poistenia na úrovni približne 261 mil. eur.
V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, so zvýšením rodičovského príspevku a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku. Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou.
V návrhu štátneho rozpočtu sú zabezpečené prostriedky na prípravu a realizáciu sčítania obyvateľov domov a bytov, ako aj volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Rozpočet Environmentálneho fondu od roku 2020 zohľadňuje novelu zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá stanovuje, že minimálne 30 % ročného výnosu z dražieb kvót bude použitých vo výdavkoch fondu.
Rovnako ako v minulom roku sa v roku 2020 rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov v objeme 250 mil. eur. Účelom tejto rezervy je kryť najmä výdavky na podporu výchovy stravovacích návykov detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti, na zriadenie Fondu na podporu športu.
Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav, tzv. komasácie, a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.
Vzhľadom na vyššie uvedené návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 reflektuje hlavné zámery vlády Slovenskej republiky v jednotlivých oblastiach.
Rozpočet bol od svojho zverejnenia predmetom viacerých diskusií, a to nielen počas rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj vo verejných diskusiách. Častokrát bol podrobovaný rôznej kritike pre riziká, ktoré boli identifikované Radou pre rozpočtovú zodpovednosť či Najvyšším kontrolným úradom. Rozpočet je plán a ako každý plán, aj tento v sebe nesie určité riziká, a to aj negatívne, aj pozitívne. Nevieme, kedy a či vôbec sa materializujú, a ani nevieme, aký veľký vplyv budú mať na pôvodný plán.
Rovnako je potrebné z mojej strany uviesť, že riziká, ktoré sú prezentované, nie sú pre nás na ministerstve financií neznáme. Avšak ako minister financií som zodpovedný nielen za verejné financie, ale mám zodpovednosť aj voči svojim kolegom ministrom, a preto rozpočet musí skĺbiť potreby jednotlivých výdavkových oblastí a zodpovednosť voči verejným financiám pri akceptácii určitých prítomných rizík.
Schválený rozpočet je síce statická veličina, ale jeho realizácia predstavuje veľmi živý a dynamický organizmus, na ktorý je potrebné v priebehu roka reagovať. Dôkazom toho je aj tento rok, keď hneď v máji, ako som zasadol na kreslo ministra financií, ako som už uviedol, bol deficit na úrovni 0,7 % HDP, pričom rozpočet bol schválený ako vyrovnaný. Na tento negatívny vývoj som musel reagovať a viazal som už spomínaných 215 mil. eur.
Teraz by som sa vyjadril k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Nastalo viacero zmien, ktoré mali vplyv na rozpočet verejnej správy, na ktoré som musel reagovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu prijatého na výbore pre financie a rozpočet.
Dochádza k zníženiu príjmov štátnych lesov Lesy SR, š. p., v sume 5 mil. eur z dôvodu vypustenia odvodu zo zisku.
Zmena legislatívy na oblasť úpravy minimálnych dôchodkov, v dôsledku čoho sa zvyšujú výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sumu 80,5 mil. eur.
Z dôvodu nepokračovania legislatívneho procesu, ktorý sa týkal dane z tabakových výrobkov.
Takisto novela zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorou sa rieši podpora mobility pracovnej sily, predstavuje negatívny vplyv vo výške 32,3 mil. eur.
Novela zákona 384/2011 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorá bola schválená včera, predstavuje pozitívny vplyv v sume 114,1 mil. eur.
V záujme dodržania cieľa na rok 2020 v podobe schodku rozpočtu verejnej správy na úrovni 0,49 % HDP sa znižujú aj výdavky v kapitole VPS o 105,5 mil. eur.
Okrem už uvedených zmien sa zároveň presúvajú výdavky v objeme 25 mil. eur z kapitoly VPS do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby v roku 2020 bolo na realizáciu podpôr štátnej pomoci a národných podpôr smerujúcich do pôdohospodárstva k dispozícii celkovo 50 mil. eur.
Toľko z mojej strany a dúfam, dámy a páni, že, že táto, táto debata bude konštruktívna a bude postavená na faktoch. Ja sa na tú debatu teším.
Čo sa týka schválenia rozpočtu, myslím si, že bolo by veľmi rozumné, aby rozpočet na budúci rok bol schválený. V rámci rozpravy možno budeme hovoriť o tom, čo znamená rozpočtové provizórium, a myslím si, že toto riešenie nie je dobré pre nás ani pre krajinu, ani pre obyvateľov Slovenska.
Takže chcel by som poprosiť o podporu návrhu rozpočtu na budúci rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.

Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 je pod tlačou 1744.

Prosím podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Igora Šulaja, aby stanovisko uviedol.

Šulaj, Igor, podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister financií Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stručným stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020.
V zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade č. 39/1993, § 5 ods. 1, bolo úradom vypracované stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu.
Stanovisko vychádza zo záverov kontroly úradu vykonanej na ministerstve financií, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje rozpočet verejnej správy vrátane štátneho rozpočtu a súhrnných rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušné rozpočtové roky.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vyjadruje staviskom k rozpočtu, ktoré do Národnej rady predložila vláda Národnej rady Slovenskej republiky (vláda Slovenskej republiky, pozn. red.). Čiže vyjadrujeme sa k pôvodnému návrhu a to bola aj naša úloha.
Na základe kontroly NKÚ dospel k záveru: návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 je vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy i Príručkou Ministerstva financií pre zostavenie rozpočtu.
V stanovisku následne NKÚ konštatuje, že makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 sú zostavené v súlade s metodikou ESA 2010. Konštatujeme, že návrh rozpočtu, tak ako to teraz pred chvíľou povedal pán minister, reaguje na zmeny vyplývajúce z poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu, ktorý upravil deficit verejných financií na rok 2018 na 1,06 % s odhadom deficitu roku 2019 vo výške cca 0,68 % k HDP.
V stanovisku následne konštatujeme, že NKÚ nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do Národnej rady bol predložený dokument Stanovisko k návrhu rozpočtu na rok 2020, ktorý obsahuje tak pozitívne hodnotenie rozpočtu, ako aj upozorňuje na niektoré riziká. Zmyslom môjho príhovoru je aj poukázať len na niektoré významné skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v stanovisku, nechcem znova citovať a definovať jej niektoré údaje, ktoré sú zahrnuté v rozpočte verejnej správy na rok 2020 až 2022 a o ktorých vás aj informoval pán minister financií. V stanovisku sme sa vyjadrovali k tým rezortom a kapitolám, ktoré sú definované v stratégii kontrolnej činnosti úradu a v ktorých boli vykonané kontroly úradom.
V prvom rade k pozitívam.
NKÚ vo svojom stanovisku pozitívne hodnotí v návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 snahu vlády Slovenskej republiky dosiahnuť v roku 2020 deficit vo výške 0,49 % k HDP. Uvedená skutočnosť vyplýva z celkového objemu, ako aj štruktúry príjmov aj výdavkov rozpočtu. Návrhom rozpočtu sa vláda snaží zabezpečiť plnenie svojich programových a strategických úloh podľa jednotlivých politík, a to pri udržaní zabezpečenia rastu životnej úrovne obyvateľstva.
Na druhej strane NKÚ v stanovisku konštatuje, že v návrhu rozpočtu sú zahrnuté aj riziká. Tie sa týkajú tak deficitu, a teda aj výšky dlhu rozpočtu verejnej správy, príjmovej stránky rozpočtu, ako aj výdavkovej stránky rozpočtu. Z pohľadu deficitu NKÚ upozorňuje na rast dlhu verejnej správy, ktorý sa má zvýšiť v roku 2020 o 800 mil. eur na úroveň 45,9 mld. eura. Jedná sa teda o absolútne zvýšenie dlhu. V stanovisku však konštatujeme, že dlh sa udrží pod dolným sankčným pásmom dlhovej brzdy a oproti HDP by mal poklesnúť na úroveň 46,8 %. Dolné pásmo dlhovej brzdy na rok 2020 je 47 %. Náklady na obhospodarovanie štátneho dlhu oproti predchádzajúcemu roku v prepočte na jedno euro klesajú a mali by dosiahnuť, hovorím o roku 2018, lebo ten je uzatvorený, sumu 2,4 centa na jedno požičané euro. No v absolútnej sume by mali náklady na obsluhu dlhu v roku 2020 dosiahnuť sumu takmer 1,1 mld. eura. Je to o 53 mil. menej než v predchádzajúcom roku. Na jedného občana tak pripadne dlh vo výške okolo 8 329 eur v roku 2020.
I napriek tomu, že daňové a odvodové príjmy rozpočtu vychádzajú z prognózy daňového výboru, NKÚ upozorňuje na možný rizikovejší vývoj príjmov, a to vzhľadom na možné pretrvávajúce medzinárodné, celosvetové obchodné vojny, brexit, ako aj možný nižší hospodársky rast najsilnejších krajín eurozóny, ku ktorým iste patrí aj nemecká ekonomika.
K rizikám, ktoré môžu ovplyvniť daňové príjmy, môže patriť aj problematika prijímania a implementácie nových harmonizovaných daňových opatrení Európskej únie najmä v oblasti nepriamych daní.
Pozitívne hodnotíme snahu vlády riešiť komplexne problémy zdravotníctva. Upozorňujeme však aj na to, že za 15 rokov malo byť zdravotníctvo oddlžené minimálne štyrikrát, a to v sume cca 1,7 mld. eura. Posledné realizované oddlženie je rozpočtované v sume okolo 585 mil. eura. Jedná sa o nesystémový prvok vo financovaní zdravotníctva, a preto Najvyšší kontrolný úrad vykonal v predchádzajúcom období kontrolu tak v zdravotných poisťovniach, ako aj v niektorých koncových a fakultných nemocniciach. Konštatoval, že je potrebné dopracovať napríklad jednotnú metodiku finančného hodnotenia zdravotných poisťovní, a to vzhľadom na tvorbu opravných položiek a rezerv, ktoré by mali pravdivo ohodnotiť finančný stav majetku uvedených inštitúcií.
Pamätáte sa na problém so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou? Ak chceme hodnotiť zdravotné poisťovne, mali by sme mať na nich jeden meter a jednotnú metodiku.
Správne náklady poisťovní, ako i mzdové ohodnotenie v poisťovniach je veľmi progresívne. Ak jedna z poisťovní vykazuje za rok 2018 vyššiu priemernú mzdu ako všetky fakultné a univerzitné nemocnice vo výške cca 1 835 euro na jedného zamestnanca, tak to svedčí aj o tom, že je možné hľadať zdroje financovania aj v správnom fonde poisťovní.
NKÚ upozornil tiež pri kontrolách na menej hospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi v kontrolovaných nemocniciach. Konštatoval však, že najmä koncové nemocnice sú podfinancované a len ich hospodárnejším nakladaním s verejnými zdrojmi nemôžu samy vyriešiť ekonomickú efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tu musí dôjsť k radikálnej zmene. Ak vieme detailne kontrolovať výkony nemocníc voči poisťovniam, mali by sme posilniť výkon kontroly aj voči finančným plneniam zo strany poisťovní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou kontroluje takmer každú faktúru, každý výkon. Myslím si, že v budúcom období by sme sa mohli zamerať aj na vyššiu kontrolu, ako si plnia zdravotné poisťovne svoje finančné záväzky voči jednotlivým nemocniciam.
Chrbtovou kosťou slovenského zdravotníctva je totiž nemocničná starostlivosť. NKÚ poukazuje na disproporciu súvisiacu s rastúcimi zdravotníckymi výkonmi na jednej strane a na druhej strane pokračujúcim rastom záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc, ktorý k 31. 8. predstavoval nárast sumy vo výške okolo 60 mil. euro oproti predchádzajúcemu obdobiu. Nepodarilo sa teda zastaviť zadlžovanie nemocníc, a to i napriek realizovanému oddlženiu. Konštatujeme, že tieto fakultné nemocnice sú nemocnicami koncového typu a poskytujú gro špeciálnej zdravotnej starostlivosti.
Osobne sa domnievam, že nielen nemocnice sú teda zodpovedné za svoj hospodársky výsledok, ale aj zdravotné poisťovne a nastavenie celého systému. Neviem si predstaviť situáciu, keby niekto z nás prišiel do obchodu a povedal, že má limit sto euro, nakúpi si za dvestopäťdesiat a potom pri pokladni zaplatí len túto stovku.
V zdravotníctve je priestor na zefektívnenie tiež v liekovej politike, ako aj v ambulantnej starostlivosti. V roku 2020 by mali byť realizované úsporné opatrenia vo výške 114 mil. euro vo výdavkoch na lieky a dietetické potraviny.
NKÚ upozorňuje na niektoré riziká pre občanov pacientov vyplývajúce z uvedených úsporných opatrení. V ambulantnej starostlivosti vidí riziko NKÚ v podhodnotenej primárnej starostlivosti, ktorá sa prejavuje nízkymi počtami a vysokým priemerným vekom všeobecných lekárov. U všeobecných lekárov sú problematické aj ich obmedzené kompetencie, nerovnomerné rozdelenie všeobecných lekárov na Slovensku, kde napríklad v Bratislavskom kraji je 8,7 lekára na 10-tisíc obyvateľov a v Bystrickom len 5,4 lekára na 10-tisíc obyvateľov, prináša riziká aj v ambulantnej starostlivosti.
Zostavovanie rozpočtu verejného zdravotného poistenia prebiehalo už podľa nového ustanovenia zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti podotýkam, že kým príjmy verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva rastú, medziročne od roku 2013 poistné za poistencov štátu rastie oveľa pomalšie a trošku stagnuje.
Pozitívne hodnotíme vysokú snahu vlády riešiť komplexné problémy školstva a vedy. Vidíme však v tejto oblasti aj niektoré riziká, ktoré sme dali do stanoviska. V oblasti školstva a vedy a výskumu sa Slovensko dlhodobo borí s viacerými problémami, pričom medzi ich príčiny možno zaradiť komplikované financovanie. Úroveň financovania dobre popisuje ukazovateľ verejných výdavkov Slovenskej republiky na vzdelávanie, vyjadrený ako percento k HDP, ktorého hodnota sa dlhodobo nachádza pod úrovňou priemeru za porovnateľné, porovnateľné krajiny.
Rozpočet verejnej správy prideľuje Slovenskej akadémii vied celkové zdroje v sume okolo 85,4 mil. euro. Jedná sa o nárast o cca viac ako 23 % oproti rozpočtu v roku 2019. Namieste je však otázka, či šesťdesiat rozpočtových a príspevkových organizácií Slovenskej akadémie vied nespotrebuje značnú časť finančných prostriedkov na ich správnu a režijnú činnosť, pričom pri rozumnej transformácii Slovenskej akadémie vied sa takéto ušetrené finančné zdroje mohli použiť priamo na vedeckú a výskumnú činnosť.
Skláňam sa pred múdrosťou vedeckých pracovníkov, no pri kontrole transformácie SAV-ky sme si vyžiadali aj zostavu nehmotného majetku vedeckej a výskumnej činnosti. Prečo? Lebo účtovná uzávierka by nemala obsahovať len kreslá, tepichy a iný hmotný majetok, ale aj vedeckovýskumné úlohy. Pozrite si, keď budete robiť štátny záverečný účet, potom aj výsledky výskumnej a vývojovej činnosti. Myslím si, že to je príklad o tom, kde by mali byť nastavené merateľné ukazovatele pri každom programe alebo pri každom rozdeľovaní finančných zdrojov či už na Slovenskú akadémiu vied, alebo aj na iné programy tak, aby sa dali objektívne a dobre vyhodnotiť.
Vláda Slovenskej republiky dlhodobo prezentuje silnú sociálnu politiku. V rámci rizík, ktoré vidíme a ktoré sme dali do stanoviska nášho Najvyššieho kontrolného úradu, upozorňujeme na zásah do systému dôchodkového poistenia, ktorý menej akceptuje princíp zásluhovosti a môže v budúcom období znížiť motiváciu platiť poistné a možnože to najmä aj u živnostníkov. Uvedená skutočnosť súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa od januára 2020 minimálne dôchodky namiesto životného minima budú odvádzať do výšky priemernej mzdy. V stanovisku sme upozornili na chýbajúce zdroje v Sociálnej poisťovni, ktoré by mali pozmeňujúcim návrhom finančného a rozpočtového výboru byť doplnené o cca 80 mil.
Rezort dopravy zdedil veľa rozpracovaných a nedokončených úloh. Má aj svoje pozitívne prvky. V stanovisku však upozorňujeme aj na niektoré riziká. Riziko v rozpočte dopravy vzniká hneď vo viacerých oblastiach. Pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest absentuje dostatok prostriedkov pri niektorých úsekoch financovaných zo štátneho rozpočtu, ale aj európskych štrukturálnych, investičných fondov. Veľké riziko napríklad vzniká pri výstavbe úsekov D1 Lietavská Lúčka a Dubná Skala – Hubová – Ivachnová, ktoré by mali byť financované aj zo štátneho rozpočtu, aj z európskych štrukturálnych fondov vo výške okolo 828 mil. euro.
Navyše rezort dopravy plánuje v roku 2020 začať výstavbu úseku Kriváň – Mýtna s celkovými investičnými nákladmi okolo 234 mil. euro, ktorý nebol posúdený z hľadiska hodnoty za peniaze.
Zložitá situácia je na cestách I. triedy, kde na jeden kilometer ciest vo veľmi dobrom stave pripadá 0,8 kilometra ciest v menej vyhovujúcom stave. Rozpočet nevyčleňuje dostatočné zdroje, ale to je už asi aj historická záležitosť.
Niekoľko poznámok k ostatným subjektom verejnej správy, mestám a obciam a vyšším územným celkom.
Pri porovnaní návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom roku 2019 rastú príjmy vyšších územných celkov o 9,12 %, miest a obcí o 6,04 %, kým príjmy štátneho rozpočtu len tempom 2,53 %.
I napriek uvedenej skutočnosti NKÚ konštatuje, že nie všetky návrhy zákonov, ktoré súvisia s preneseným výkonom štátnej správy, sú plne kompenzované aj finančnými zdrojmi krytia. O uvedenej skutočnosti svedčia aj kontrolné zistenia súvisiace s kontrolou VÚC, ktorá teraz prebieha v súčasnom období.
Niekoľko poznámok k zostaveniu rozpočtu.
NKÚ konštatuje, že rozpočet mohol jasnejšie a presnejšie definovať a vyhodnotiť vládne programy, akými boli napríklad ESO alebo UNITAS. NKÚ očakával detailnejšie zdôvodnenie a členenie výdavkov podľa jednotlivých kapitol namiesto ich zatriedenia do kapitoly VPS.
Očakával tiež v návrhu rozpočtu detailnejšie hodnotenie plnenia programov, podprogramov a jednotlivých projektov, ako aj analýzy presunutia kapitálových výdavkov z minulých období. Rozpočet by nemal obsahovať len finančné ukazovatele bežných a kapitálových výdavkov, mal by presnejšie definovať aj niektoré merateľné ukazovatele tak, aby mohli byť vyhodnotené pri štátnom záverečnom účte.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, riziká však nie sú neriešiteľným problémom. Sú výzvou pre vládu súčasnú aj budúcu, ktorá by mala nájsť spôsoby ich riešení. Rozpočet má pozitívne stránky, a preto k jeho návrhu NKÚ nemá zásadné pripomienky, tak ako to konštatujeme v našom stanovisku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som o tom presvedčený, že významnou úlohou Národnej rady je vytvárať legislatívne predpoklady na ďalšie hospodárske, ekonomické, sociálne napredovanie štátu v našej spoločnosti, regiónov, miest a obcí. Vytvárať predpoklady na rast životnej úrovne obyvateľstva a zabezpečovať sociálne istoty najmä pre tých, ktorí nie sú ekonomicky aktívni a ktorí sú na tieto istoty zo zdravotných alebo iných sociálnych dôvodov odkázaní.
Rozhodovanie so sebou prináša zodpovednosť nielen za seba, ale aj za krajinu, v ktorej žijeme a v ktorej žije takmer 5,5 mil. obyvateľov. Tí najlepšie vedia posúdiť a hodnotiť vaše rozhodnutia. V každodennom živote sa vždy musia radoví občania rozhodnúť, ako budú riešiť svoje problémy, a preto predpokladám, že aj od vás budú očakávať rozhodnutia a riešenia.
Rozpočet nie je ideálny, má však svoje pozitívne stránky, ale aj riziká, tak ako každý rozpočet. Pred poslancami Národnej rady teraz stoja dve možnosti, schváliť rozpočet alebo ho neprijať, avšak neprijatie rozpočtu by podľa môjho názoru, názoru radového občana, znamenalo posunutie našej krajiny o krok späť. Rozpočtové provizórium by mohlo obmedziť nevyhnutné kapitálové výdavky v zdravotníctve, doprave, sociálnej oblasti. Zákony, ktoré boli schválené a budú platné a účinné od 1. 1. 2020, by vytvorili neistotu v prerozdeľovaní finančných zdrojov. Znížil by sa medzinárodný rating Slovenska.
Národná rada má však potenciál múdro a rozumne rozhodovať o spoločensky významných veciach. Prajem vám, aby vaše rozhodnutia boli múdre a boli v záujme všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Róbertovi Pucimu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda NKÚ, kolegyňa, kolegovia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1850 zo 16. októbra 2019 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 8 výborov;
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený v časti III spoločnej správy. Tento odporúča gestorský výbor schváliť;
c) platné uznesenia neboli prijaté vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko nezískali potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov;
d) platné uznesenie neprijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, nakoľko výbor nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) až d) spoločnej správy. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 8 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2020. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne: spoločne k bodom 1 až 6 časti III spoločnej správy, osobitne k bodu 1 časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 535 dňa 26. novembra tohto roka. Výbor určil poslancov Róberta Puciho, Igora Federiča, Emila Ďurovčíka, Radovana Baláža, Eduarda Adamčíka a Petra Kresáka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol predniesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020. Pán Mitrík zároveň doručil do Národnej rady list, ktorým poveril pána podpredsedu NKÚ Igora Šulaja, aby uviedol predmetné stanovisko.
Výbor taktiež poveril mňa ako spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal 13 písomných prihlášok: za klub SaS poslanec Marián Viskupič, za klub OĽANO poslanec Eduard Heger, ďalšími prihlásenými v rozprave sú poslanci Zemanová, Shahzad, Mihál, Cigániková, Dostál, Remišová, Sárközy, Rajtár, Galek, Gaborčáková, Marosz.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.