53. schôdza

Šulaj, Igor, podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister financií Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stručným stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020.
V zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade č. 39/1993, § 5 ods. 1, bolo úradom vypracované stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu.
Stanovisko vychádza zo záverov kontroly úradu vykonanej na ministerstve financií, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy navrhuje rozpočet verejnej správy vrátane štátneho rozpočtu a súhrnných rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušné rozpočtové roky.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vyjadruje staviskom k rozpočtu, ktoré do Národnej rady predložila vláda Národnej rady Slovenskej republiky (vláda Slovenskej republiky, pozn. red.). Čiže vyjadrujeme sa k pôvodnému návrhu a to bola aj naša úloha.
Na základe kontroly NKÚ dospel k záveru: návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 je vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy i Príručkou Ministerstva financií pre zostavenie rozpočtu.
V stanovisku následne NKÚ konštatuje, že makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 sú zostavené v súlade s metodikou ESA 2010. Konštatujeme, že návrh rozpočtu, tak ako to teraz pred chvíľou povedal pán minister, reaguje na zmeny vyplývajúce z poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu, ktorý upravil deficit verejných financií na rok 2018 na 1,06 % s odhadom deficitu roku 2019 vo výške cca 0,68 % k HDP.
V stanovisku následne konštatujeme, že NKÚ nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do Národnej rady bol predložený dokument Stanovisko k návrhu rozpočtu na rok 2020, ktorý obsahuje tak pozitívne hodnotenie rozpočtu, ako aj upozorňuje na niektoré riziká. Zmyslom môjho príhovoru je aj poukázať len na niektoré významné skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v stanovisku, nechcem znova citovať a definovať jej niektoré údaje, ktoré sú zahrnuté v rozpočte verejnej správy na rok 2020 až 2022 a o ktorých vás aj informoval pán minister financií. V stanovisku sme sa vyjadrovali k tým rezortom a kapitolám, ktoré sú definované v stratégii kontrolnej činnosti úradu a v ktorých boli vykonané kontroly úradom.
V prvom rade k pozitívam.
NKÚ vo svojom stanovisku pozitívne hodnotí v návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 snahu vlády Slovenskej republiky dosiahnuť v roku 2020 deficit vo výške 0,49 % k HDP. Uvedená skutočnosť vyplýva z celkového objemu, ako aj štruktúry príjmov aj výdavkov rozpočtu. Návrhom rozpočtu sa vláda snaží zabezpečiť plnenie svojich programových a strategických úloh podľa jednotlivých politík, a to pri udržaní zabezpečenia rastu životnej úrovne obyvateľstva.
Na druhej strane NKÚ v stanovisku konštatuje, že v návrhu rozpočtu sú zahrnuté aj riziká. Tie sa týkajú tak deficitu, a teda aj výšky dlhu rozpočtu verejnej správy, príjmovej stránky rozpočtu, ako aj výdavkovej stránky rozpočtu. Z pohľadu deficitu NKÚ upozorňuje na rast dlhu verejnej správy, ktorý sa má zvýšiť v roku 2020 o 800 mil. eur na úroveň 45,9 mld. eura. Jedná sa teda o absolútne zvýšenie dlhu. V stanovisku však konštatujeme, že dlh sa udrží pod dolným sankčným pásmom dlhovej brzdy a oproti HDP by mal poklesnúť na úroveň 46,8 %. Dolné pásmo dlhovej brzdy na rok 2020 je 47 %. Náklady na obhospodarovanie štátneho dlhu oproti predchádzajúcemu roku v prepočte na jedno euro klesajú a mali by dosiahnuť, hovorím o roku 2018, lebo ten je uzatvorený, sumu 2,4 centa na jedno požičané euro. No v absolútnej sume by mali náklady na obsluhu dlhu v roku 2020 dosiahnuť sumu takmer 1,1 mld. eura. Je to o 53 mil. menej než v predchádzajúcom roku. Na jedného občana tak pripadne dlh vo výške okolo 8 329 eur v roku 2020.
I napriek tomu, že daňové a odvodové príjmy rozpočtu vychádzajú z prognózy daňového výboru, NKÚ upozorňuje na možný rizikovejší vývoj príjmov, a to vzhľadom na možné pretrvávajúce medzinárodné, celosvetové obchodné vojny, brexit, ako aj možný nižší hospodársky rast najsilnejších krajín eurozóny, ku ktorým iste patrí aj nemecká ekonomika.
K rizikám, ktoré môžu ovplyvniť daňové príjmy, môže patriť aj problematika prijímania a implementácie nových harmonizovaných daňových opatrení Európskej únie najmä v oblasti nepriamych daní.
Pozitívne hodnotíme snahu vlády riešiť komplexne problémy zdravotníctva. Upozorňujeme však aj na to, že za 15 rokov malo byť zdravotníctvo oddlžené minimálne štyrikrát, a to v sume cca 1,7 mld. eura. Posledné realizované oddlženie je rozpočtované v sume okolo 585 mil. eura. Jedná sa o nesystémový prvok vo financovaní zdravotníctva, a preto Najvyšší kontrolný úrad vykonal v predchádzajúcom období kontrolu tak v zdravotných poisťovniach, ako aj v niektorých koncových a fakultných nemocniciach. Konštatoval, že je potrebné dopracovať napríklad jednotnú metodiku finančného hodnotenia zdravotných poisťovní, a to vzhľadom na tvorbu opravných položiek a rezerv, ktoré by mali pravdivo ohodnotiť finančný stav majetku uvedených inštitúcií.
Pamätáte sa na problém so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou? Ak chceme hodnotiť zdravotné poisťovne, mali by sme mať na nich jeden meter a jednotnú metodiku.
Správne náklady poisťovní, ako i mzdové ohodnotenie v poisťovniach je veľmi progresívne. Ak jedna z poisťovní vykazuje za rok 2018 vyššiu priemernú mzdu ako všetky fakultné a univerzitné nemocnice vo výške cca 1 835 euro na jedného zamestnanca, tak to svedčí aj o tom, že je možné hľadať zdroje financovania aj v správnom fonde poisťovní.
NKÚ upozornil tiež pri kontrolách na menej hospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi v kontrolovaných nemocniciach. Konštatoval však, že najmä koncové nemocnice sú podfinancované a len ich hospodárnejším nakladaním s verejnými zdrojmi nemôžu samy vyriešiť ekonomickú efektívnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tu musí dôjsť k radikálnej zmene. Ak vieme detailne kontrolovať výkony nemocníc voči poisťovniam, mali by sme posilniť výkon kontroly aj voči finančným plneniam zo strany poisťovní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou kontroluje takmer každú faktúru, každý výkon. Myslím si, že v budúcom období by sme sa mohli zamerať aj na vyššiu kontrolu, ako si plnia zdravotné poisťovne svoje finančné záväzky voči jednotlivým nemocniciam.
Chrbtovou kosťou slovenského zdravotníctva je totiž nemocničná starostlivosť. NKÚ poukazuje na disproporciu súvisiacu s rastúcimi zdravotníckymi výkonmi na jednej strane a na druhej strane pokračujúcim rastom záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc, ktorý k 31. 8. predstavoval nárast sumy vo výške okolo 60 mil. euro oproti predchádzajúcemu obdobiu. Nepodarilo sa teda zastaviť zadlžovanie nemocníc, a to i napriek realizovanému oddlženiu. Konštatujeme, že tieto fakultné nemocnice sú nemocnicami koncového typu a poskytujú gro špeciálnej zdravotnej starostlivosti.
Osobne sa domnievam, že nielen nemocnice sú teda zodpovedné za svoj hospodársky výsledok, ale aj zdravotné poisťovne a nastavenie celého systému. Neviem si predstaviť situáciu, keby niekto z nás prišiel do obchodu a povedal, že má limit sto euro, nakúpi si za dvestopäťdesiat a potom pri pokladni zaplatí len túto stovku.
V zdravotníctve je priestor na zefektívnenie tiež v liekovej politike, ako aj v ambulantnej starostlivosti. V roku 2020 by mali byť realizované úsporné opatrenia vo výške 114 mil. euro vo výdavkoch na lieky a dietetické potraviny.
NKÚ upozorňuje na niektoré riziká pre občanov pacientov vyplývajúce z uvedených úsporných opatrení. V ambulantnej starostlivosti vidí riziko NKÚ v podhodnotenej primárnej starostlivosti, ktorá sa prejavuje nízkymi počtami a vysokým priemerným vekom všeobecných lekárov. U všeobecných lekárov sú problematické aj ich obmedzené kompetencie, nerovnomerné rozdelenie všeobecných lekárov na Slovensku, kde napríklad v Bratislavskom kraji je 8,7 lekára na 10-tisíc obyvateľov a v Bystrickom len 5,4 lekára na 10-tisíc obyvateľov, prináša riziká aj v ambulantnej starostlivosti.
Zostavovanie rozpočtu verejného zdravotného poistenia prebiehalo už podľa nového ustanovenia zákona o zdravotnom poistení. V tejto súvislosti podotýkam, že kým príjmy verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva rastú, medziročne od roku 2013 poistné za poistencov štátu rastie oveľa pomalšie a trošku stagnuje.
Pozitívne hodnotíme vysokú snahu vlády riešiť komplexné problémy školstva a vedy. Vidíme však v tejto oblasti aj niektoré riziká, ktoré sme dali do stanoviska. V oblasti školstva a vedy a výskumu sa Slovensko dlhodobo borí s viacerými problémami, pričom medzi ich príčiny možno zaradiť komplikované financovanie. Úroveň financovania dobre popisuje ukazovateľ verejných výdavkov Slovenskej republiky na vzdelávanie, vyjadrený ako percento k HDP, ktorého hodnota sa dlhodobo nachádza pod úrovňou priemeru za porovnateľné, porovnateľné krajiny.
Rozpočet verejnej správy prideľuje Slovenskej akadémii vied celkové zdroje v sume okolo 85,4 mil. euro. Jedná sa o nárast o cca viac ako 23 % oproti rozpočtu v roku 2019. Namieste je však otázka, či šesťdesiat rozpočtových a príspevkových organizácií Slovenskej akadémie vied nespotrebuje značnú časť finančných prostriedkov na ich správnu a režijnú činnosť, pričom pri rozumnej transformácii Slovenskej akadémie vied sa takéto ušetrené finančné zdroje mohli použiť priamo na vedeckú a výskumnú činnosť.
Skláňam sa pred múdrosťou vedeckých pracovníkov, no pri kontrole transformácie SAV-ky sme si vyžiadali aj zostavu nehmotného majetku vedeckej a výskumnej činnosti. Prečo? Lebo účtovná uzávierka by nemala obsahovať len kreslá, tepichy a iný hmotný majetok, ale aj vedeckovýskumné úlohy. Pozrite si, keď budete robiť štátny záverečný účet, potom aj výsledky výskumnej a vývojovej činnosti. Myslím si, že to je príklad o tom, kde by mali byť nastavené merateľné ukazovatele pri každom programe alebo pri každom rozdeľovaní finančných zdrojov či už na Slovenskú akadémiu vied, alebo aj na iné programy tak, aby sa dali objektívne a dobre vyhodnotiť.
Vláda Slovenskej republiky dlhodobo prezentuje silnú sociálnu politiku. V rámci rizík, ktoré vidíme a ktoré sme dali do stanoviska nášho Najvyššieho kontrolného úradu, upozorňujeme na zásah do systému dôchodkového poistenia, ktorý menej akceptuje princíp zásluhovosti a môže v budúcom období znížiť motiváciu platiť poistné a možnože to najmä aj u živnostníkov. Uvedená skutočnosť súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa od januára 2020 minimálne dôchodky namiesto životného minima budú odvádzať do výšky priemernej mzdy. V stanovisku sme upozornili na chýbajúce zdroje v Sociálnej poisťovni, ktoré by mali pozmeňujúcim návrhom finančného a rozpočtového výboru byť doplnené o cca 80 mil.
Rezort dopravy zdedil veľa rozpracovaných a nedokončených úloh. Má aj svoje pozitívne prvky. V stanovisku však upozorňujeme aj na niektoré riziká. Riziko v rozpočte dopravy vzniká hneď vo viacerých oblastiach. Pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest absentuje dostatok prostriedkov pri niektorých úsekoch financovaných zo štátneho rozpočtu, ale aj európskych štrukturálnych, investičných fondov. Veľké riziko napríklad vzniká pri výstavbe úsekov D1 Lietavská Lúčka a Dubná Skala – Hubová – Ivachnová, ktoré by mali byť financované aj zo štátneho rozpočtu, aj z európskych štrukturálnych fondov vo výške okolo 828 mil. euro.
Navyše rezort dopravy plánuje v roku 2020 začať výstavbu úseku Kriváň – Mýtna s celkovými investičnými nákladmi okolo 234 mil. euro, ktorý nebol posúdený z hľadiska hodnoty za peniaze.
Zložitá situácia je na cestách I. triedy, kde na jeden kilometer ciest vo veľmi dobrom stave pripadá 0,8 kilometra ciest v menej vyhovujúcom stave. Rozpočet nevyčleňuje dostatočné zdroje, ale to je už asi aj historická záležitosť.
Niekoľko poznámok k ostatným subjektom verejnej správy, mestám a obciam a vyšším územným celkom.
Pri porovnaní návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom roku 2019 rastú príjmy vyšších územných celkov o 9,12 %, miest a obcí o 6,04 %, kým príjmy štátneho rozpočtu len tempom 2,53 %.
I napriek uvedenej skutočnosti NKÚ konštatuje, že nie všetky návrhy zákonov, ktoré súvisia s preneseným výkonom štátnej správy, sú plne kompenzované aj finančnými zdrojmi krytia. O uvedenej skutočnosti svedčia aj kontrolné zistenia súvisiace s kontrolou VÚC, ktorá teraz prebieha v súčasnom období.
Niekoľko poznámok k zostaveniu rozpočtu.
NKÚ konštatuje, že rozpočet mohol jasnejšie a presnejšie definovať a vyhodnotiť vládne programy, akými boli napríklad ESO alebo UNITAS. NKÚ očakával detailnejšie zdôvodnenie a členenie výdavkov podľa jednotlivých kapitol namiesto ich zatriedenia do kapitoly VPS.
Očakával tiež v návrhu rozpočtu detailnejšie hodnotenie plnenia programov, podprogramov a jednotlivých projektov, ako aj analýzy presunutia kapitálových výdavkov z minulých období. Rozpočet by nemal obsahovať len finančné ukazovatele bežných a kapitálových výdavkov, mal by presnejšie definovať aj niektoré merateľné ukazovatele tak, aby mohli byť vyhodnotené pri štátnom záverečnom účte.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, riziká však nie sú neriešiteľným problémom. Sú výzvou pre vládu súčasnú aj budúcu, ktorá by mala nájsť spôsoby ich riešení. Rozpočet má pozitívne stránky, a preto k jeho návrhu NKÚ nemá zásadné pripomienky, tak ako to konštatujeme v našom stanovisku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som o tom presvedčený, že významnou úlohou Národnej rady je vytvárať legislatívne predpoklady na ďalšie hospodárske, ekonomické, sociálne napredovanie štátu v našej spoločnosti, regiónov, miest a obcí. Vytvárať predpoklady na rast životnej úrovne obyvateľstva a zabezpečovať sociálne istoty najmä pre tých, ktorí nie sú ekonomicky aktívni a ktorí sú na tieto istoty zo zdravotných alebo iných sociálnych dôvodov odkázaní.
Rozhodovanie so sebou prináša zodpovednosť nielen za seba, ale aj za krajinu, v ktorej žijeme a v ktorej žije takmer 5,5 mil. obyvateľov. Tí najlepšie vedia posúdiť a hodnotiť vaše rozhodnutia. V každodennom živote sa vždy musia radoví občania rozhodnúť, ako budú riešiť svoje problémy, a preto predpokladám, že aj od vás budú očakávať rozhodnutia a riešenia.
Rozpočet nie je ideálny, má však svoje pozitívne stránky, ale aj riziká, tak ako každý rozpočet. Pred poslancami Národnej rady teraz stoja dve možnosti, schváliť rozpočet alebo ho neprijať, avšak neprijatie rozpočtu by podľa môjho názoru, názoru radového občana, znamenalo posunutie našej krajiny o krok späť. Rozpočtové provizórium by mohlo obmedziť nevyhnutné kapitálové výdavky v zdravotníctve, doprave, sociálnej oblasti. Zákony, ktoré boli schválené a budú platné a účinné od 1. 1. 2020, by vytvorili neistotu v prerozdeľovaní finančných zdrojov. Znížil by sa medzinárodný rating Slovenska.
Národná rada má však potenciál múdro a rozumne rozhodovať o spoločensky významných veciach. Prajem vám, aby vaše rozhodnutia boli múdre a boli v záujme všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda NKÚ, kolegyňa, kolegovia, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1850 zo 16. októbra 2019 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 8 výborov;
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený v časti III spoločnej správy. Tento odporúča gestorský výbor schváliť;
c) platné uznesenia neboli prijaté vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko nezískali potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov;
d) platné uznesenie neprijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, nakoľko výbor nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) až d) spoločnej správy. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 8 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2020. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne: spoločne k bodom 1 až 6 časti III spoločnej správy, osobitne k bodu 1 časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 535 dňa 26. novembra tohto roka. Výbor určil poslancov Róberta Puciho, Igora Federiča, Emila Ďurovčíka, Radovana Baláža, Eduarda Adamčíka a Petra Kresáka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol predniesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020. Pán Mitrík zároveň doručil do Národnej rady list, ktorým poveril pána podpredsedu NKÚ Igora Šulaja, aby uviedol predmetné stanovisko.
Výbor taktiež poveril mňa ako spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka a rád by som tu videl plnú sálu. Rád by som tu videl všetkých koaličných poslancov. Veď pán Fico svojím vyradením 60 návrhov zákonov z programu schôdze vytvoril veľa priestoru na kvalitné prerokovanie rozpočtu.
Pán Fico, preto vás vyzývam, zaujmite svoje miesto a vráťte sa do lavice. Mali by ste tu sedieť prvý a mali by ste ísť príkladom všetkým koaličným poslancom. Avšak ako vidíme, veľmi vám záleží na kvalitnej debate.
Rozpočet sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky. Štátny rozpočet spolu s komplexným rozpočtom verejnej správy bude počas celého roka 2020 vytvárať základný rámec všetkého, čo sa bude diať vo verejnej sfére. Drvivá väčšina príjmov rozpočtu však pochádza zo súkromného sektora, od firiem, ale hlavne priamo od občanov. Rozpočet je preto zákonom roka aj pre ľudí.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka bol na tento rok pripadol deň daňovej slobody na 27. mája, teda občan robí na štát celých 147 dní, kým si splatí svoj účet na chod verejnej správy a samospráv. Občania sa vzdali takmer polovice svojich potenciálnych príjmov v prospech štátu. Právom od nás všetkých očakávajú pravdivý a kvalitný rozpočet, ktorý bude hospodárne, efektívne, zmysluplne vynakladať financie, ktorých sa museli vzdať. Právom predpokladajú, že rozpočet je pripravený odborne, s využitím všetkých dostupných skúseností a znalostí, rešpektujúci všetky možné riziká a pravdepodobnosti ich vzniku. A, áno, práve aj z tohto dôvodu by som rád videl aj plné lavice nás opozičných poslancov.
Na začiatku schôdze som dal procedurálny návrh, aby sme umožnili vystúpiť predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Chcel som, aby Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala možnosť odprezentovať svoje hodnotenie rozpočtu. Je to úloha, ktorou ich poverili naši predchodcovia, keď v roku 2011 táto snemovňa prijala hlasmi takmer všetkých poslancov ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Myslím si, že až história ukáže, že prijatie tohto ústavného zákona bolo jedno z najlepších rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti vyznieva tristne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla umožniť vystúpenie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Je smutné, že poslanci koalície nechcú počuť vysvetlenia a zdôvodnenia, že ich nezaujíma, že obraz verejných financií, ktoré namaľovala vláda, je úplne iný od obrazu, ktorý popisuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten iný znamená riziká v sume asi 1 300 mil. eur, to je fakt veľa peňazí. Preto som sa rozhodol, že časť môjho vystúpenia venujem prečítaniu zhrnutia hodnotenia, ktoré vypracovala RRZ.
Takže citujem zo zhrnutia: „Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, v ktorom odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. Vláda tak v oblasti rozpočtovej politiky nepredpokladá splnenie svojho vlastného cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení. Oproti pôvodne rozpočtovanému vyrovnanému hospodáreniu v roku 2019“, teda tento rok, „odhaduje vláda deficit verejnej správy vo výške 0,68 % HDP. V roku 2020 návrh rozpočtu predpokladá medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v roku 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, pričom vláda v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k jeho dosiahnutiu. Vplyvom nastavenia aktuálneho návrhu rozpočtu by sa deficit mal postupne prehĺbiť k úrovni 1,5 HDP do roku 2022. Podľa prepočtov ministerstva financií by mal návrh rozpočtu v roku 2020 plniť európske a národné fiškálne pravidlá, v ďalších rokoch však je ich plnenie podmienené prijatím dodatočných opatrení.
Návrh rozpočtu predpokladá znižovanie dlhu z úrovne 49,4 % HDP v roku 2018 na úroveň 46,7 % HDP v roku 2022. Výraznejšiemu poklesu dlhu bráni rastúci deficit. Zastavenie znižovania dlhu v kombinácii s klesaním sankčných pásiem ústavného limitu na dlh spôsobí, že v rokoch 2021 a 2022 by sa dlh opätovne dostal do prvého sankčného pásma. V prípade dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v rokoch 2021, 2022 by dlh klesol výraznejšie na úroveň 4,48 % HDP v roku 2022 a zostal by mimo sankčných pásiem počas celého horizontu.
Cieľom stanovísk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je poskytnúť nezávislý pohľad na rozpočet a posúdiť, či je aktuálne nastavenie fiškálnej politiky postačujúce na dosiahnutie stanovených cieľov, a identifikovať prípadné riziká, ktoré by bolo nutné následne dodatočnými opatreniami eliminovať. V súlade so svojím mandátom RRZ poukazuje aj na to, či aktuálny rozpočet vytvára predpoklady pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a plnenie národných fiškálnych pravidiel. S týmto cieľom RRZ poukazuje na nasledujúce hlavné závery svojho hodnotenia."
Ešte raz opakujem, čítam správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Rok 2019 je východiskovým rokom pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 – 2022, ak nebudú prijaté do konca roka dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2019 dosiahnuť až 1,27 % HDP v porovnaní so schváleným rozpočtovým cieľom v podobe vyrovnaného hospodárenia aj aktuálnym odhadom vlády, ktorý prezentuje aj pán minister, by to bolo výrazné zhoršenie. Dôležité je, že odlišný vývoj v roku 2019 v porovnaní s predpokladmi vlády bude negatívne vplývať aj na vývoj rozpočtu v roku 2020.
V rokoch 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ celkové riziká návrhu rozpočtu každoročne 1,3 % hrubého domáceho produktu za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, tak môže deficit v roku 2020 dosiahnuť až 1, 8 % HDP a následne sa zvýšiť na 2 % HDP v roku 2021 a až 2,5 % HDP v roku 2022. Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, tak ako to deklaruje vláda, by si vyžiadalo dodatočné opatrenia vo výške 1,3 % HDP v budúcom roku, 2 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022.
Štrukturálny deficit by sa z úrovne 1,6 % HDP v roku 2018 postupne zhoršil na 2,1 % HDP v roku 2022. Takýto vývoj však nie je v súlade s požiadavkami národného pravidla o vyrovnanom rozpočte, na základe ktorého by Slovensko malo v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému rozpočtu.
Vzhľadom na veľkosť rizík RRZ očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 – 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme. Bez dodatočných opatrení bude viesť prehlbujúci sa deficit k nárastu dlhu o 6,1 mld. eur v úrovni 50,4 HDP na konci roku 2022. V kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem by to znamenalo, že sa dlh v roku 2022 môže ocitnúť dokonca až v treťom pásme ústavného limitu na dlh.
Bez prijatia dodatočných opatrení sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zhorší. Horší vývoj deficitu v porovnaní so situáciou bez prijatých opatrení, tzv. scenár nezmenených politík, prispieva sumou 0,6 % HDP a zavedenie stropu na dôchodkový vek a zvýšenie minimálneho dôchodku sumou 1 % HDP.
Splnenie rozpočtových cieľov môže ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je prehodnocovanie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit, na druhej strane realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení môže riziká ešte zvýšiť.
Vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu. RRZ vníma negatívne, že v roku 2019 došlo k výraznému zhoršeniu deficitu a zároveň vláda upustila od prijatia dodatočných opatrení na dosiahnutie pôvodne stanoveného rozpočtového cieľa. Aktuálne riziká identifikované RRZ na roky 2020 až 2022 dosahujú najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení návrhov rozpočtov zo strany RRZ. Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Ako napríklad nadhodnocovanie nedaňových príjmov, podhodnocovanie výdavkov samospráv a zdravotníctva a takisto Správny fond Sociálnej poisťovne, ktorých negatívne vplyvy na hospodárenie sa pred rokom 2019 podarilo kompenzovať neočakávanými dodatočnými daňovými príjmami. Kým však odchýlky pri odhade daní sú zdôvodniteľné ich povahou, chyby, na ktoré upozorňuje RRZ, vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadňovaním metodiky ESA 2010.
Vlády opakovane odsúvajú dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. Napriek negatívnym dôsledkom ekonomickej krízy v rokoch 2008 až 2009 na úroveň deficitu a dlhu Slovenska ekonomický vývoj v nasledujúcich rokoch poskytoval dostatočné príležitosti na dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu. Opakované odsúvanie splnenia cieľov znižuje kredibilitu rozpočtových cieľov plánov vlády. V situácii, kedy na dosiahnutie vládou deklarovaného cieľa - vyrovnaného rozpočtu - je potrebné podľa ministerstva financií prijať opatrenia vo výške viac než 1 % HDP a podľa RRZ až 2,5 % HDP, je prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 vrátane hlavných indikátorov pri plnení tohto cieľa (hrubý dlh, štrukturálne saldo, výdavkové saldo) skresľujúce. Tento spôsob prezentácie rozpočtu neodôvodnene vytvára pozitívnejší obraz o návrhu rozpočtu a potláča do úzadia informácie o skutočných rozpočtovaných hodnotách a dôsledkoch pre plnenie európskych a národných fiškálnych pravidiel.
Napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža. Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verených financií v dlhodobom horizonte, nie je dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní. Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršujú dlhodobú udržateľnosť o 1 % HDP, čo je suma, ktorá by sa mala premietnuť do kompenzačných opatrení tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. V takejto situácii aj prípadné dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je nepostačujúce a v súlade so závermi správ o dlhodobej udržateľnosti verejných financií publikovaných RRZ je potrebné cieľovať prebytkové hospodárenie alebo prijímať iné opatrenia s dlhodobým pozitívnym vplyvom. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je preto v rozpore s touto požiadavkou.
Napriek ekonomickému spomaleniu sa podľa prognózy, z ktorej vychádza návrh rozpočtu, bude ekonomika pohybovať v roku 2020 na úrovni svojho potenciálu a v rokoch 2021 a 2022 mierne nad jeho úrovňou. Z pohľadu ekonomického vývoja ide teda o štandardné ekonomické časy, ktoré výrazne neovplyvňujú hospodárenie rozpočtu ani pozitívne, ani negatívne. Z očakávaného zhoršovania deficitu za týchto ekonomických podmienok vyplýva, že štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy nie je optimálne nastavená z pohľadu udržateľného vývoja verejných financií. Prijímanie opatrení si preto vyžaduje dôslednejšie dopadové analýzy v strednodobom a dlhodobom horizonte. Na strane výdavkov by mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu.
Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 % HDP. Z pohľadu RRZ týmto spôsobom plánované zlepšenie hospodárenia verejných financií môže byť len dočasné, nakoľko odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky.
Kvalita a transparentnosť rozpočtového rámca na Slovensku sa dlhodobo nezlepšuje. RRZ opakovane upozorňuje na nedostatočnú záväznosť trojročného rozpočtu a chýbajúce výdavkové limity.
Existencia nezávislého Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy pomáhajú nastaviť realistické očakávania ohľadne daňových a odvodových príjmov," v tom sa skutočne s pánom ministrom zhodneme, „v rozpočte však pretrvávajú nerealistické predpoklady najmä v oblasti nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré takémuto nezávislému posúdeniu nepodliehajú. Bolo by dobré, aby sa posilnili mechanizmy, ktoré by zabezpečili zahrnutie realistických predpokladov do rozpočtu aj v týchto oblastiach.
Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte.
V čase schvaľovania rozpočtu na rok 2019 RRZ identifikovala riziká na úrovni 0,7 % HDP. Podľa aktuálneho odhadu RRZ riziká pre splnenie rozpočtovaného cieľa – vyrovnaného hospodárenia – dosahujú 1,27 % HDP. Minister financií avizoval prijatie úsporných opatrení vo výdavkoch na úrovni 0,2 % HDP, spomínaných 215 mil. eur, ktoré sú už v odhade RRZ zohľadnené. Za predpokladu, že v závere roka nebudú prijaté žiadne ďalšie opatrenia, deficit verejnej správy by v roku 2019 na základe aktuálnych informácií a predpokladov dosiahol úroveň 1,27 % HDP.
Zhoršenie výhľadu ekonomického vývoja nemá zásadný vplyv na vývoj salda v tomto roku. Daňové príjmy súvisiace s makroekonomickým vývojom sú oproti rozpočtu nižšie o 34 mil. eur. Výpadok na daniach je na úrovni 0,2 % HDP a je spôsobený v plnej miere nerealizovaním, resp. posunom realizácie konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré boli rozpočtované nad rámec prognózy nezávislého Výboru pre daňové prognózy. Jedná sa o posunutie účinnosti e-Kasy, zrušenie osobitného odvodu obchodných reťazcov a nezavedenie označovania palív, tzv. nanomarkery.
Deficit odhadovaný vládou len čiastočne zohľadňuje aktuálny vývoj a v plnej miere neodráža existujúce riziká. Zreálnený bol odhad len v časti nedaňových príjmov, výdavkov na sociálne dávky a transfery a výdavkov zdravotníctva. Nad rámec odhadu vlády stále pretrvávajú riziká v oblasti nedaňových príjmov asi v hodnote 208 mil. eur, výdavkov samospráv 200 mil. eur a výdavkov štátneho rozpočtu 350 mil. eur.
Hlavné riziká návrhu rozpočtu spočívajú v podhodnotení výdavkov štátneho rozpočtu samospráv, Sociálnej poisťovne a v zdravotníctve.
Návrh rozpočtu obsahuje v rokoch 2020 – 2022 riziká, ktoré po zohľadnení rozpočtovaných rezerv každoročne dosahujú okolo 1,3 mld. eur. Znamená to, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, deficit podľa RRZ môže dosiahnuť 1,8 % HDP v roku 2020 a následne sa zvýši na 2 % HDP v roku 2021 a už spomínaných 2,5 % HDP v roku 2022."
Tuto pre objektívnosť musím doplniť, že napríklad včera prijatým bankovým odvodom sa riziká v roku 2020 znižujú o cca 15 stotín HDP. Takže prognózovaný deficit klesne na 1,65 HDP.
„V roku 2020 riziká v nedaňových príjmoch dosahujú 231 mld., mil. eur, pardon, a vyplývajú najmä z opakovaní nadhodnotených príjmov z emisných povoleniek, nedostatočne vysvetlených očakávaných vyšších príjmov z dividend a zatiaľ neschváleného zvýšenia poplatku za správu núdzových zásob ropy. RRZ odhaduje aj nižšie výnosy z daňových príjmov o 90 mil. eur, čo súvisí najmä s rizikom nezave...“ (zaznel gong), aha, „nezavedenia označovania pohonných látok nanomarkermi.

Významná časť rizík v roku 2020 sa koncentruje na strane výdavkov a dosahuje takmer 960 mil. eur:
Podhodnotené sú výdavky štátneho rozpočtu najmä na vlastné investície a financovanie investícií na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc a diaľnic. Riziko tu dosahuje 443 mil. eur.

Nie sú dostatočne vysvetlené nízke predpokladané investície samospráv. Riziko hodnotenia hospodárenia samospráv dosahuje 215 mil. eur. Úspory vo výdavkoch Sociálnej poisťovne na prevádzku a mzdy 51 mil. eur a nižšie očakávané bežné výdavky Železničnej spoločnosti Slovensko asi 25 mil. eur.
V rámci bežných výdavkov existujú riziká najmä v sociálnych dávkach v sume 246 mil. eur. Ide najmä o podhodnotené výdavky na nemocenské a dávku v nezamestnanosti bez uvedenia konkrétnych úsporných opatrení, pričom k nárastu výdavkov prispeje aj schválené navyšovanie minimálnych dôchodkov, ktoré návrh rozpočtu neobsahuje." Obsahuje to teda v predloženom pozmeňovacom návrhu.
"Riziká existujú aj v oblasti zdravotníctva v sume 138 mil. eur v dôsledku možných sklzov v implementácii úsporných opatrení, nerozpočtovaných splátok záväzkov súkromnými poisťovňami a z podhodnotenia prevádzkových výdavkov poisťovní. Riziká vyplývajú aj z toho, že po troch etapách oddlžovania nedošlo k stabilizácii oddlžovaných nemocníc, keďže pokračujú v tvorbe záväzkov po lehote splatnosti."
Teraz pozitívne, doteraz to bolo viac-menej skôr o rizikách.
"Riziká vo výdavkoch budú čiastočne kompenzované pozitívnymi vplyvmi v celkovej sume asi 158 mil. eur, ktoré spočívajú najmä v nižšom odhadovanom odvode prostriedkov do EÚ a v úsporách v iných subjektoch verejnej správy.
Pozitívny príspevok makroekonomického vývoja ku zlepšovaniu salda sa výrazne znížil, hospodárenie zhoršujú najmä opatrenia vlády.
Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, štrukturálny deficit dosiahne v roku 2019 podľa RRZ úroveň 1,7 % HDP, v ďalších rokoch by sa štrukturálny deficit kumulatívne zhoršil o ďalšieho 0,4 % HDP a v roku 2022 by dosiahol úroveň 2,1 % HDP. V scenári nezmenených politík RRZ odhaduje zlepšenie štrukturálneho deficitu do roku 2022 o 0,3 % HDP. Čistý príspevok opatrení prijatých vládou k trvalému zlepšeniu salda je preto negatívny, za roky 2020 až 2022 dosahuje celkovo mínus 0,8 % HDP.
Upravené výdavky budú rásť v rokoch 2019 a 2020 rýchlejšie ako potenciálny HDP a budú prispievať k zhoršovaniu štrukturálneho salda, v ďalších rokoch by tempo rastu upravených výdavkov malo postupne spomaliť pod úroveň potencionálneho rastu ekonomiky. Medzi rokmi 2019 až 2022 výdavky prispejú k zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP.
V rokoch 2014 až 2018 sa odhadovaná úroveň neočakávaných pozitívnych vplyvov pohybovala v intervale 0,4 až 2 % HDP. Ak by sa v každom roku tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, ak by sa využili tieto neočakávané vplyvy na zlepšenie salda aktuálneho roka, od roku 2014 mohol byť deficit pod hranicou 1 %. Skutočnosť, že tieto pozitíva neviedli k rýchlejšiemu zlepšovaniu hospodárenia verejných financií, je dôsledkom naplnenia významných rizík vopred identifikovaných RRZ, ako aj z realizovania dodatočných opatrení vládou, ktorá využívala priestor poskytnutý týmito pozitívami. V roku 2019, teda tohto roku, sú neočakávané vplyvy blízke nule a z tohto pohľadu nemajú vplyv na aktuálny vývoj rozpočtu. V rozpočte na rok 2020 sa situácia zmenila a neočakávané vplyvy negatívne ovplyvnili rozpočet vo výške 0,5 % HDP najmä v dôsledku nižších daňových príjmov, vyšších výdavkov v sociálnej oblasti a zdravotníctve, pričom saldo sa zhoršilo o 0,6 % HDP.
Transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu by sa zvýšila posilnením záväznosti využívania daňových prognóz schválených nezávislým výborom a nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov a sociálnych transferov.
Realistickosť makroekonomických predpokladov a daňových príjmov bola posúdená nezávislými výbormi v súlade s ústavným zákonom, negatívom je zvýšenie daňových a odvodových príjmov nad rámec tých, ktoré boli schválené Výborom pre daňové prognózy. Celkovo došlo k navýšeniu príjmov o 180 mil. eur v roku 2020 o", alebo a príde, príde, "o 190 mil. eur v roku 2021 a o 200 mil. eur v roku 2022. Nezahrnutie aktuálnych prognóz a dodatočné zvýšenie prognóz bez ich schválenia nemožno z pohľadu RRZ považovať za dôveryhodné, pričom v minulosti sa takýto krok už viackrát opakoval. Znižuje sa tým zároveň funkčnosť fiškálneho pravidla umožňujúceho navýšenie hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu najviac o 1 %. Po získaní dodatočných informácií je tiež možné skonštatovať, že ministerstvo financií rozpočtuje pozitívny vplyv na rok 2020 zo zavedenia označovania palív, pričom v skutočnosti chýbajú reálne kroky k tomu, aby nanomarkery boli uvedené do praxe v priebehu roka 2020.
V návrhu rozpočtu sa opakovane objavujú nepresné informácie o celkovej výške daňových a odvodových príjmov, návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom skutočne zahrnutým v rozpočte." Toto ale predpokladám, že asi už bolo vyriešené medzičasom.
"Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane poukazuje na to, že návrh rozpočtu v niektorých položkách – emisné kvóty, úrokové náklady dlhu – nie je zostavený v zmysle metodiky ESA 2010. Významným nedostatkom je nezahrnutie schémy dotovania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do návrhu rozpočtu pre roky 2019 až 2022, keďže v rozpočte 2018 zvýšila daňové príjmy a výdavky o 0,7 % HDP. Došlo, došlo tým k skresleniu vývoja výdavkov v roku 2019, pričom zároveň existuje aj riziko negatívneho vplyvu na saldo verejnej správy.
V návrhu rozpočtu opätovne chýbajú informácie o hospodárení podnikov, MH Manažment, zdravotníckych zariadení s majetkovou účasťou ministerstva zdravotníctva. Napriek žiadostiam o dodatočné vysvetlenie neboli poskytnuté vierohodné informácie o predpokladoch pre rozpočtovanie dividend SPP a VSE.
Pozitívom je prezentovanie opatrení v rezorte zdravotníctva. Ide o jedinú oblasť, v ktorej je návrh rozpočtu zostavený na základe scenára nezmenených politík na najbližšie tri roky, ku ktorému sú v roku 2020 pripočítané vplyvy nových opatrení. Jednotlivé opatrenia sú zároveň popísané. V budúcnosti by bolo potrebné rozšíriť tento prístup aj na ďalšie roky trojročného rozpočtu, ako aj na ostatné zložky rozpočtu verejnej správy.
Chýbajú transparentné pravidlá pre použitie rezerv zahrnutých v návrhu rozpočtu a povinnosť ich zverejnenia, povinnosť zverejnenia ich skutočného použitia. Veľkosť rezerv štátneho rozpočtu sa v porovnaní s minuloročným rozpočtom znížila, pričom všetky rezervy majú špecifikovaný svoj účel. Z pohľadu miery kontroly Národnej rady nad výdavkami rozpočtu to možno vnímať pozitívne. Na druhej strane aj napriek ich špecifikovaniu môžu byť tieto prostriedky na základe rozhodnutia ministra financií alebo vlády použité na iný účel."
Toľko zhrnutie hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktuálneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť a budeme pokračovať asi v debate ďalej. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, ďakujem veľmi pekne za úvodné také vykopnutie lopty do tejto dôležitej debaty. Veľmi kvalifikované, veľa, veľa dobrých čísel, teda neviem, či dobrých, ale určite prednesených veľmi dôkladne.
Páčila sa mi tá úvodná poznámka o počte poslancov. Pamätáte si, keď sme rokovali o bankovom odvode, tak naozaj ako záujem o túto tému, pričom podľa argumentu hrozia nám značné hospodárske škody, tak poslancov to nijako nezaujíma, bolo tu možno dvaja koaliční poslanci. Teraz som to tak rátal, priebežne prichádzali, odchádzali, ale tak medzi osem až dvanásť je záujem teda koalície o tento rozpočet. Áno, pán Fico to zrejme, ako povedal predsedajúci na začiatku, zrejme pozerá na tablete.
Ale ešte chcel by som sa krátko vyjadriť aj k tým číslam a práve k tomu roku 2020 a ´21, pretože tam si veľmi dobre povedal, že hrozí teda ten deficit 2-percentný až 2,5-percentný HDP a je to tak úplne, poviem to v úvodzovkách, nádherne napísané, že treba urobiť dodatočné opatrenia, len táto vláda sama dobre vie, ako, ako je ťažké urobiť dodatočné opatrenia v takej veľkej výške, aby mohol byť vyrovnaný. A pritom sa snaží deklarovať aj nás presviedčať, že teda v týchto rokoch ten vyrovnaný rozpočet bude, čo teda dobre vieme, že ak by táto vláda ostala pri vláde, tak určite by nebol vyrovnaný a naozaj by sme sa veľmi rýchlo blížili práve k tým trojpercentným povestným, deficitu HDP. Takže toto tiež považujem za taký veľký podfuk.
A druhý, ten bankový odvod, si hovoril, že riziká sa znižujú. Áno, číselne, ale zase dobre vieme, že banky, viete, pracujú s peniazmi. Tie peniaze nepoužívajú iba občania, tie používajú aj firmy, to živí celú ekonomiku. Ako tam by sme naozaj mali byť veľmi citliví, na čo siahneme. To jak keby sme pekárom zobrali múku a povedali, že však bude dobre. Tak tam treba byť naozaj, naozaj citlivý pri tom, ako pracujeme.
Pán minister sa na mňa usmieva, ale asi, asi potom na to niečo povie. Trošku som ho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

14.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctené plénum, chcel by som vás na úvod poprosiť, keďže máme limit 30 minút, mal by som to stihnúť, ale chcel by som vás poprosiť, ak by náhodou mi chýbalo pár minút, či by ste boli ochotní ma dopočúvať do konca. (Reakcia z pléna.) Tak ďakujem veľmi pekne. Pokúsim sa nebyť dlhšie ako 30 minút.
Pán predsedajúci, dajte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR

15.

Keď budem vidieť, že to nestíhate, opýtam sa na všeobecný súhlas.

Heger, Eduard, poslanec NR SR

16.

Aha, dobre, dobre. Ďakujem pekne.

Takže, pán minister, poďme na to. Nebudem vás dnes vôbec šetriť, pretože naozaj na to nie je dôvod. Priniesli ste zákon roka a ten si zaslúži pravdivé zhodnotenie. Ja som si dnes ružové okuliare nedával.
Situácia s rozpočtom je taká, dovoľte, kolegovia, aby som vás, trošku vám to priblížil, že po schválení vládou sme k rozpočtu okamžite zvolali dvakrát mimoriadny finančný výbor. Koalícia ho však opakovane zablokovala. Dôvodom zvolania na tento mimoriadny výbor boli odhady deficitu verejných financií na tento rok a hlavne budúci zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska, ale aj Európskej komisie, to znamená všetkých troch najdôležitejších inštitúcií. Najmä tie domáce, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Národná banka Slovenska, analyzujú náš rozpočet vyslovene detailne, majú na to naozaj kapacity, čiže nemôžme považovať, že tento, táto ich analýza je nejaké číslo od boka alebo nejaká vycucaná. V žiadnom prípade. Sú to ľudia, ktorí sa tu majú, na to kapacity a veľmi detailne sa tomu venujú, čo je veľmi dobré a tak to má byť.

Z nich vyplýva, že ministerstvo financií v tomto roku výrazne nesplní svoj hlavný cieľ vyrovnaného rozpočtu, ku ktorému sme ho zaviazali my, kolegovia, vy, kolegovia, ste ho zaviazali, táto Národná rada zaviazala k vyrovnanému rozpočtu ministerstvo financií. Ale výrazne nesplní tento cieľ. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v rozpočte je nekrytá diera vo výške 1,2 mld. eur, podľa Národnej banky Slovenska takisto veľmi podobných 1,1 mld. eur. To znamená, že pán minister rezignoval, rezignoval na svoju prácu.

Pred nástupom do úradu boli odhady, počúvajte pozorne, pán minister, pred nástupom do úradu, vášho, nástupom do úradu boli odhady oboch inštitúcií medzi 700 až 800 mil. eur. Pán minister, vaša zodpovednosť je tých 400 mil. eur hravo. Uvidím, ako dopadne koniec roka, ale zatiaľ sa nachádzame v týchto odhadoch a to sú čísla najlepšie, aké máme. Takže uvidíme, ako bude koniec roka. Ale zatiaľ 400 mil. je určite vaše maslo. A pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne konštatuje, že takáto vyše miliardová diera nesúvisí, a to chcem zdôrazniť, lebo pán minister to tu tiež tak v úvode chcel navodiť takú atmosféru, nesúvisí s tohotoročným spomaľovaním ekonomiky. Takáto práca by štandardne, štandardne, naše plénum sme si, žiaľ, musím skonštatovať, že sme si zvykli, že funguje inak, ale štandardne by mala byť odmenená či už vyslovením nedôvery ministrovi alebo celej vláde, ale nakoľko sa voľby blížia, už je to v tomto prípade nerelevantné.
A pritom už na základe výsledkov hospodárenia za rok 2018 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúčala okamžité spustenie korekčných mechanizmov podľa platného zákona o vyrovnanom rozpočte. Ale ministerstvo financií toto odporúčanie opätovne ignoruje. Dnes vieme, že Eurostat našiel chybu v našich číslach za, alebo v číslach Slovenska, za minulý rok v sume 2 015 mil. eur. Áno, dostali sme odpoveď na finančnom výbore istú, okej, môžme to prijať-neprijať, môžme si o tom myslieť, ja mám na to svoj názor, ale môžme si všimnúť jednu dôležitú vec, že práve odvtedy sa deficit začal na Slovensku zhoršovať a bývalý minister sa to snažil zakryť účtovnými trikmi. A takto chcem povedať, a ja to tu chcem povedať, že takto to robili v minulosti aj Gréci. Používali triky a to je veľmi zlé, toto určite ja odsudzujem.
A pritom práve rok 2018 Národná banka Slovenska, rok 2018 Národná banka Slovenska považuje za najlepší rok v ekonomike v pokrízovej dobe, kedy ekonomika vyprodukovala miliardové nadpríjmy. Toto je úplne kľúčové. Rok 2018 považuje Národná banka Slovenska za najlepší rok v ekonomike a súčasný rok 2019 je druhý najlepší rok, kedy ekonomika v Slovenskej republike sa naďalej ešte stále prehrieva, a teda znižovanie deficitu by malo byť automatické a bezbolestné. Aj tento rok sú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť daňové príjmy ovplyvnené rastom ekonomiky vyššie o 34 mil. eur, ako tomu bolo plánované.
Keby som vám mohol ukázať, tak by som vám ukázal aj tú produkčnú medzeru, kde by ste mohli vidieť, ako sa ekonomika prehriala, a preto by tie deficity mali sa akože bez problémov znižovať a paradoxne, paradoxne rok 2018, ktorý bol najlepší a priniesol tie najlepšie nadpríjmy, tak paradoxne vtedy sa deficity prestali znižovať. Čo je úplne akože paradox a, a veľmi zlé.

To v plnom svetle odhaľuje totálne zlyhanie súčasného, ale aj bývalého ministra a celej vlády splniť jediný cieľ, ktorý v hospodárskej politike mali, a to bol vyrovnaný rozpočet na konci volebného obdobia. Toto bol jediný cieľ hospodárskej politiky. Nesplnili napriek tomu, že je úžasné počasie, ako hovoril, predchodca minister hovoril, úžasne svietilo slniečko, bolo veľmi pekné počasie, ale nezvládli to, nedali to, zlyhanie totálne.

Vláda nesplnením svojho hlavného cieľa hospodárskej politiky pre toto volebné obdobie by Slovensko vlastne nepripravila na, nieže by nepripravila, vláda nesplnením svojho hlavného cieľa tejto hospodárskej politiky, ktoré mala na toto volebné obdobie, nepripravila Slovensko na možnú krízu v budúcnosti. Vieme, že naša ekonomika má v regióne najhoršie výsledky, čo sa týka spomalenia rastu od II. štvrťroka.
Opäť by som vám rád ukázal graf, žiaľ, nie je to možné. To je takisto vizitka tejto vlády a jej prístupu k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Európska komisia prognózuje Slovensku naďalej tretí najnižší rast z krajín V4, čiže vidíme, že to nie je ochladzovanie nejaké. Áno, je tu nejaké globálne, ale sú krajiny, napríklad Poľsko a Maďarsko, kde napriek ochladzovaniu ich rast bude vyšší, ako plánovali. Preto aj, preto tento aj budúci rok Európska komisia znížila práve odhad rastu Slovenska najviac v tomto regióne.
Ak by som vám mohol ukázať tabuľku, tak by som vám ukázal presné čísla, ktoré sú zo zdroja Európskej komisie a IFP, kde by ste to mohli vidieť, práve to, čo hovorím.
Ako som spomínal, Európska komisia je takisto inštitúciou, ktorá neverí návrhu rozpočtu pre budúci rok. Deficit odhaduje na viac ako dvojnásobnej úrovni, ako sa nás snaží dnes presvedčiť minister financií. Asi by najradšej nám všetkým rozdal ružové okuliare.
Správa EK (Európskej komisie) hovorí, že Slovensko prestalo udržateľne znižovať deficit už od roku 2017. Vtedy dosiahol tzv. štrukturálny deficit, ktorý tu spomínal aj kolega Viskupič, 1,1 % HDP a tento má v budúcom roku narásť na 1,8 % HDP, kde má aj ostať v ďalšom roku. Toto je medzinárodný výsmech plánov ministerstva financií, dosahovať vyrovnaný rozpočet od roku 2021. Nie je možné chcieť jedným dychom plánovať vyrovnaný rozpočet a druhým dychom mať jasne zadokumentované, že tento štrukturálny deficit podľa správy Európskej komisie bude na úrovni 1,8 % HDP.
Európska komisia tak prognózuje, že Slovensko bude neustále porušovať sankčno, sankčné pásmo dlhovej brzdy. Neustále porušovať sankčné pásmo dlhovej brzdy. To je to, čo sa dialo aj toto volebné obdobie. Napriek tomu, že boli úrodné roky, výborné počasie, tak ako som povedal, nadpríjmy, najlepší rok 2018 v histórii a tak ďalej.
Takže môžme zagratulovať dnešnému ministrovi financií, že Slovensko doviedol do najhoršej skupiny krajín v hodnotení Európskej komisie. Žiaľ, toto mu pristálo na hlave. Krajín, kde je riziko značnej odchýlky a kde Slovensko sedí napríklad spolu s Talianskom. Áno, boli časy, kedy sa minister Kažimír mohol pochváliť tým, že sme nejakí premianti a že sme v najlepšej skupine. Toto neplatí a v priebehu roka, dvoch sme, a keby som vám ukázal tabuľku za chvíľku, tak by ste videli teda graf, ako sme proste padli, úplne sme padli. Toto je výsledok tohto volebného obdobia, ako sa Slovensko naozaj prepadlo a dobehli a dobehlo Slovensko to a túto vládu dobehlo, ako zle hospodárili.
Nemôžem vám teda ukázať toto farebné hodnotenie Európskej komisii (komisie, pozn. red.) tohto rozpočtu, ale úsmevné je, že zatiaľ čo na základe umelo zmanipulovaných odhadov ministerstva financií si Slovensko, teda ministerstvo financií si dáva takmer všade zelenú, na základe odhadov Európskej komisii (komisie, pozn. red.) náš rozpočet má takmer všade červené hodnotenie. To je úžasné! To keby som vám mohol ukázať, z 8 farieb má Slovensko 6 červených a 2 oranžované.
A teraz by som vám ukázal, no nemôžem, okuliare, ako nás vidí Európska komisia. Tam sú práve tie samé červené čísla a toto sa dá označiť ako začiatok gréckej cesty. V tej krásnej tabuľke, tam sú aj na rok 2019, aj 2020 máte odhad ministerstva financií a máte odhad Komisie. Tuto sú krásne zelené napísané číselká, proste zeleným, a tuto sú že oranžové a červené – varovné. Takže to je, to je, toto je, toto je to čaro, to zlé čaro, ktoré ministerstvo financií prináša do tohto rozpočtu.
A keby som vám teraz mohol ukázať ten graf, ako Slovensko od roku 2016, 2017, 2018, 2019 až 2020 sa prepadávalo zo zelenej, to hodnotenie tých rozpočtových plánov, tak v roku 2018 a 2019 bolo v oranžovej a v 2020, na rok 2020 sa prepadlo do červenej, čiže riziko nesúladu. To je, to je vážne prepadnutie fakt v priebehu jedného volebného obdobia. Proste nabralo to úplne zlý trend. Podotýkam, pod vplyvom úrodných rokov.
Zároveň pripomínam, že posledné zverejnené čísla o medzere DPH, zverejnené Európskou komisiou, hovoria, že Slovensko má naďalej výrazne vyšší únik DPH ako okolité krajiny. Navyše za posledné roky od roku 2013 Slovensko najpomalšie tento obrovský únik DPH percentuálne znižovalo. Mali by sme v rozpočte, kolegovia, spomeňte si na tie debaty aj o bankovom odvode, ako sa tu rozprávame o tom, ako treba do rozpočtu doniesť milióny eur, mali by sme v rozpočte stovky miliónov eur, keby sme dosiahli podobné zlepšenie vo výbere DPH, ako bolo v okolitých krajinách V3. Toto je závažný fakt, toto je závažný fakt.
V tejto súvislosti zopakujem, čo sme na bojkotovanom mimoriadnom výbore žiadali pána ministra, aby vysvetlil, aké urýchlené kroky ministerstvo financií podnikne pre zvrátenie prebiehajúceho rozvratu vo verejných financiách. Dnes vieme, že žiadne, pretože odhady RRZ a NBS sa od septembra zhoršili. Môžme potom vlastne uvažovať, prečo vlastne bojkotovali tento výbor, prečo Eurostat nedôveruje našim údajom o deficite za minulý rok. A tam sme počuli teda tú, tú, to ospravedlnenie formou, formou metodiky, ale to by trebalo, samozrejme, podrobiť hlbšiemu skúmaniu. Prečo ministerstvo financií ignoruje odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj odbornej verejnosti o okamžitom spustení korekčných mechanizmov v súlade s dikciou zákona o vyrovnanom rozpočte už v tomto roku a prečo Slovensko tak zaostáva vo výbere DPH v porovnaní s inými krajinami a aké kroky sa pripravujú na obmedzenie tunelovania DPH našimi ľuďmi. A ak by to mali byť e-kasy alebo nanomarkery, tak o nanomarkeroch by sme tu mohli rozprávať, ktoré ani nevieme, či niekedy budú. A e-kasa, to teraz nebudem sem vôbec miešať.
A hlavne na mimoriadnom výbore sme chceli požiadať ministra, aby sa rozpočet vrátil na vládu na opätova..., na opätovné prerokovanie, prepracovanie, nakoľko je škandalózne nekvalitný a klamlivý. Tento parlament si nezaslúži rokovať o takto nekvalitnom návrhu. Ako uvediem, rozpočet je plný klamstiev a ľudia si zaslúžia pravdu.
Pán minister financií zadal úradníkom, samozrejme, to bol politický rozkaz, aby na papieri napasovali deficit do výšky 0,5 % HDP, aby sme oklamali Európsku komisiu a náš zákon o vyrovnanom rozpočte, že akože plníme pravidlá. A toto je naozaj smutné, že sa pristúpilo na tento scenár. Sledovali sme zápas o tú pravdu a či už medzi ministrom financií Kamenickým, alebo predchádzajúcim ministrom Kažimírom. Vieme, že pán Kažimír už sedí na čele Národnej banky Slovenska a práve tá tvrdí, že deficit budúci rok nebude 0,5 % HDP, ale 1,6 % HDP. Pán Peter Kažimír tvrdí, že bude deficit 1,6 % HDP. Takže tu máme úplné pnutie a aj, kolegovia z koalície, si môžte vybrať, komu budete veriť. Teda o jednu miliardu eur vyšší. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ide ešte ďalej. Má odhad až 1,8 % HDP. Deficit by sa tak blížil skoro dvom miliardám eur, to tu dnes už zaznelo.
A situácia sa z tohto pohľadu naozaj podobá na grécku cestu, v čase odhad, deficit podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť stúpa až k 2,5 mld. eur v roku 2022. To je už nebezpečne blízko tvrdej stopke pravidiel o maximálnom deficite na úrovni 3 mld. eur, ktorý sa predpokladá len v časoch najväčšej krízy. Toto je vyjedanie špajzy pred krízou a nástup, z môjho pohľadu nástup na tú grécku cestu, ak sa naozaj zásadne veci nezmenia.
Pritom vieme, že na ochranu pred krízou, ak kríza naozaj niekedy príde, rozpočet potrebuje trojmiliardový priestor, aby zastabilizoval ekonomiku. Tento trojmiliardový priestor táto vláda napriek, napriek úrodným rokom nepripravila. Zlyhanie, zásadné zlyhanie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dlh v pomere k HDP narastať, nikdy sa nedostane pod sankčné pásma a dokonca v roku 2022 sa ocitne, a opäť to poviem, v gréckom treťom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh.
Pán minister, toto je vizitka. Toto je vizitka vládnutia tejto koalície, toto ste si zlízli a právom vám to patrí, lebo ste nastúpili do tohto horúceho kresla.
Takže, pán minister, snažíte sa nás presvedčiť, že ilúzia, ktorú tu vytvárate, tie ružové okuliare, ktoré nosíte na výbory a kamkoľvek chodíte, je realita. Veriť sa tomu však nedá. A to z viacerých dôvodov, pretože je tam, sú tam zjavné klamstvá, ktoré sa v rozpočte nachádzajú. Na strane príjmov sú to opakovane vymyslené, nafúknuté nedaňové príjmy, ktoré obchádzajú kontrolu Výboru pre daňové prognózy a ktoré takzvane prognózujú spomínaný, spomínaná sekcia aj rozpočtové sekcie, pretože si to môžu doma navariť, ako potrebujú. Tie sú umelo nafúknuté, pardon, medzi tieto príjmy patria umelo nafúknuté výnosy zo štátnych podnikov, nanomarkery, ako sme počuli, nevieme, kedy budú, alebo príjmy z predaja napríklad emisných povoleniek. Pravidelne na to poukazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidelne sa jej odhady napĺňajú. Ministerstvo financií teda nafukuje tieto nedaňové príjmy cez volebné obdobie a vždy vyberie menej, ako si plánovalo. Rozpočtová rada už bez servítky na ústach priamo vyzýva ministerstvo, aby skončilo s takouto praxou klamlivých odhadov. To je z úst Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ešte väčšie klamstvo je, že aby malo ministerstvo na papieri vykázaný nižší deficit, tak si nereálne podhodnotilo aj tento rok výdavky. Snaží sa nás presvedčiť, že verejné investície v budúcom roku budú najnižšie za posledných 15 rokov. Zaráža tá okatosť, ako ministerstvo doslova kúzli s číslami.
Už dnes vieme, že v tomto ministerstvo zavádza v objeme niekoľko stoviek miliónov eur, kolegovia a kolegyne. Toto sú závažné informácie. Sú to fakty. Nič, čo by nebolo pravdou.
Dám iný príklad. V Sociálnej poisťovni výrazne znížilo výdavky na mzdy, a to až o tretinu. Ak by to bola pravda, že by tieto výdavky mali byť o tretinu nižšie, tak by to muselo znamenať dve veci, že tretina zamestnancov dostane budúci rok padáka alebo im o tretinu znížia platy. A pritom sociálka má v pláne postupne najať takmer 300 nových ľudí. Úplne, úplne protichodné tvrdenia.
Rozpočtová rada odhadla podhodnotenie na úrovni aspoň 120 mil. eur. Rozpočtová rada, opäť podotýkam. Na týchto, na takýchto, no takýchto klamstiev je v rozpočte veľa: opakované riziká v zdravotníctve, v železniciach a podobne, a to len preto, lebo vláda sa bojí priznať, že nevie na sebe šetriť cez hodnotu za peniaze a hospodári zle. Zopakujem, vláda sa bojí priznať, nechce to priznať občanom, zakrýva sa, zakrýva svoju hanbu, že nevie na sebe šetriť cez hodnotu za peniaze a hospodári zle. Preto sa utieka ku klamstvám. Veľmi smutné. Toto je veľmi zlá cesta a odsúdeniahodná na plnej čiare.
To, toto však nie je fér, pretože ľudia, ktorí svojimi daňami napĺňajú rozpočet, ako aj tento parlament si zaslúžime poznať pravdu.
Teraz prejdem chvíľku k ratingovej agentúre, ktorá nám dala rating. Neviem, či ste postrehli, ale ratingová agentúra Moody´s nám zhoršila ratingový výhľad z pozitívneho na stabilný. Je to zlé vysvedčenie po štyroch rokoch šafárenia tejto vlády, kedy sa v ratingu opätovne vzďaľujeme Česku. Podobne počas vlád SMER-u sa však približovanie našej životnej úrovne zastavilo. Zastavilo. SMER a jeho vlády tak dostali Slovensko do tzv. pasce stredného príjmu. Dobiehanie a modernizácia ekonomiky sa zastavila. Občania tak môžu strácať akurát nádej do budúcnosti.
A teraz prišlo aj zastavenie dobiehania v ratingu štátneho dlhu. Slovensko prirodzene smerovalo k ratingu A1, ktorý má napríklad Česká republika, smerovali sme tam, Česká republika ho už má. Mali sme horší rating na úrovni A2, ale výhľad bol pozitívny, čo znamenalo, že časom sa mohol rating zvýšiť na A1. Dobiehaniu je koniec. Agentúra odstránila tento pozitívny výhľad a agentúra zhoršenie výhľadu okrem spomalenia dobiehania vysvetľuje tým, že krajina naďalej zaostávav kvalite svojich inštitúcií, v korupcii, v súdnictve a v školstve. Ratingový výhľad sa zhoršil aj kvôli rozvratu dôchodkového systému ústavným zákonom a o dôchodkovom strope pre vek aj zhoršeniu situácie vo verejných financiách. Toto je odôvodnenie priamo odtiaľ. Čiže po vykoľajení znižovania deficitov sa nám vykoľajila aj očakávaná trajektória ratingu. Toto zhoršenie teda ide na vrub nečinnosti aj pána ministra. Moody´s neverí vyrovnanému rozpočtu ani plánom ministra mať rozpočet 0,5 % HDP deficit, teda mínus nula celá v budúcom roku a byť mimo dlhových sankčných pásiem. Táto agentúra predpokladá budúci rok 1,1 mld. eur manko v našich verejných financiách.
Zároveň podľa Moody´s už od tohto roku bude Slovensko kontinuálne nad dlhovým sankčným pásmom, podobne ako sa vyjadrila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska aj Európska komisia. Agentúra upozorňuje, že krajiny s ratingom A1, ku ktorým sa, sme sa približovali, majú priemerný verejný dlh na úrovni 32,6 %. Toto je tá dôležitá informácia, pretože sa tu stále operuje nejakými veľkými krajinami a veľkými dlhmi. Nie. Také krajiny, ako sme my, by mali mať dlh na úrovni 32,6 % HDP a nie blízky 50. Čo je o 15,5 mld. eur menej, ako je aktuálny dlh Slovenska. Ak sa bude výrazne deficit zhoršovať, agentúra varuje, že môže siahnuť na samotné zníženie ratingu. Aj táto nemilá správa nám dáva za pravdu, že dochádza k rozvratu stability verejných financií, ktorá bude mať svoj konkrétny negatívny dopad aj na občanov.
A pritom katastrofálny rozpočet zďaleka nie je jediným účtom za politiku SMER-u v štýle po nás potopa. Jedná sa teda o zničenie stability aj dôchodkového systému ukotveným zákonom, ústavným zákonom pre dôchodkový vek, čo zhoršilo zdravie verejných financií o 1,6 mld. eur každý rok. Toto priznáva aj samotná príloha materiálu.
Ministerstvo financií tam iba tak konštatuje, že došlo k obrovskému nárastu implicitných záväzkov z úrovne 172 mld. na 368 mld. práve v tomto jednom roku. Za jeden rok to vyskočilo takto prijatím tohto ústavného zákona. Ináč spolupredkladateľ je, samozrejme, aj samotný pán minister, ktorý odišiel zo sály. To je nárast takmer o 200 mld. eur v súčasných cenách.
Pokiaľ tento ústavný zákon má byť ufinancovateľný, pokiaľ to má byť ufinancovateľné, a to je ten dôležitý odkaz práve pre občanov, ak teda máte mať tie dôchodky, ktoré vám sľúbila táto vláda týmto zákonom, tak Slovensko by malo zlepšiť okamžite a trvalo deficit o spomínaných 1,6 mld. eur. Čiže malo by mať prebytky! Prebytky! To je to, čo Slovensko nikdy nemalo. A to sú práve tie prísnejšie okuliare, cez ktoré my by sme sa mali pozerať na predložený rozpočet, ktorý nemá žiadnu ambíciu odčinenia tejto záťaže a nepripravuje Slovensko práve na túto sekeru, ktorú títo páni spôsobili, a len ju hádže na budúce vlády. Samotný Medzinárodný menový fond nás vyzýva, aby sme si v Európe pripravili núdzové plány pre prípad horších časov. Až keď príde odliv, tam sa vlastne ukáže, kto plával nahý. Platí to aj pre verejné financie v horších časoch. Keď prišla kríza v roku 2009, tak za jeden rok narástol deficit, obrovských 5,6 % HDP. Toto sú čísla. Nestačilo to a ekonomika napriek tomu prudko poklesla.
Tentokrát všetci dúfame, že taká silná kríza nepríde. Každopádne by sme však mali mať pripravený núdzový fiskálny priestor na 3 až 4 % HDP, aby nás kríza doľahla menej. Takže keďže existuje maximálny strop na deficit v EÚ na úrovni 3 %, znamená to, že pred krízou by mali mať verejné financie v miernom prebytku, v najhoršom prípade vyrovnané. Mimochodom, tam by nám, tam by nás dostal autopilot bez toho, aby vláda musela niečo sa snažiť a nemusela bezbreho míňať. Ekonomika totižto v dobrých časoch produkovala výrazné nadpríjmy v stovkách miliónov eur.
Taktiež treba si uvedomiť, že zároveň tým, že veľká južná časť Európy ešte zažívala svoje problémy a neboli v eurozóne také inflačné tlaky, tak ECB-čka v posledných rokoch uskutočňovala tzv. kvantitatívne uvoľnenie. To znamenalo výrazne výrazný tlak na nižšie úročenie štátnych dlhopisov. A od začiatku kvantitatívneho uvoľnenia tak vládne výdavky na úroky klesli na Slovensku o 0,7 % HDP. Toto je tiež ďalšie, čiže dobré počasie, kvantitatívne uvoľnenie pomáhalo tej minulej vláde, napriek tomu Slovensku dlh rástol.
Kolegyne, kolegovia, zobuďme sa! Toto tu čičíkanie zo strany vlády je neskutočné. Napriek tomu, že tieto darčeky od ECB, darčekom od pracujúcich Slovákov, ktorí prispeli v stovkách miliónov eur každý rok vo forme nadpríjmov, tieto vlády nedokázali ani pod taktovkou SMER-u ani takú základnú vec, ako je rozpočet pripraviť pre horšie časy vo forme aspoň vyrovnaného rozpočtu. Dokázalo to Nemecko, ale nielen to, dokázala to Česká republika a dokázalo to aj dané Grécko, o ktorom sme veľa počuli. Tí všetci majú rozpočtové prebytky už od roku 2016.
Bohužiaľ, SMER to nerobí prvýkrát. Zanechal veľký deficit už po svojej prvej vláde a ten deficit bol na úrovni 8 %. Pamätáte si, ako to je proste. Zodpovedná vláda, samozrejme, musela potom urobiť radikálne kroky a znížiť o 3 % HDP.
Teraz opätovne novej vláde SMER zanecháva rozpočtové míny. A nie je to len prebiehajúci rozpad stability verejných financií. Sú to aj tie menej viditeľné budúce záväzky, o ktorých som hovoril, teda, pardon, ešte ďalšie budúce záväzky, ktoré narástli takmer o 300 mld. eur od roku 2016, a tie, čo som spomínal. Takže toto je totižto, je to, aj súvisí to s tým rozpadom dôchodkového systému, ktorý vôbec nepripravil, SMER rozbil tento systém a nepripravil rozpočet na to, aby ho dokázal zafinancovať, ako ste počuli.
Ako by sme postupovali my v hnutí OĽANO, teraz vám to poviem.
My sme iniciovali zvolanie dvoch mimoriadnych výborov. Koalícia ich nepripustila. Tento prístup po nás potopa by sa mal okamžite skončiť. Treba skončiť s ochranou oligarchov na Finančnej správe pri podvodoch DPH. Tam je, tam sú peniaze, kedy Slovensko za posledných päť rokov nielenže vyberá stále menej, len polovicu toho, čo naši susedia, ale aj zlepšenie je najmenšie. Tam takisto sú stovky miliónov eur, ktoré namiesto štátu možno plynú sponzorom SMER-u. Odpovedzte si každý sám.
Budeme brať vážne, my budeme brať vážne princíp hodnoty za peniaze. Ak kríza naozaj príde, budeme sa snažiť zmierniť jej dôsledky, ale súčasne so silnejším, najlepším ústavným ukotvením zákona plytvania v dobrých časoch zavedením výdavkových stropov. To, čo SMER nebol schopný urobiť.
Návrh rozpočtu vystavuje veľmi zlé vysvedčenie pre zvyšovanie efektivity verejných výdavkov. Výdavkové politiky sú nastavované ad hoc. V miliardovom rozpočte často chýbajú milióny v oblastiach, kde sú nespochybniteľné, potrebné, sami o tom viete najlepšie. Toto si vyžaduje zásadné prestavenie výdavkovej politiky do budúcnosti.
Táto trvalá neefektivita slovenských výdavkov si vyžaduje dva prístupy: treba prestaviť rozdeľovanie výdavkov medzi sektormi tak, aby sme zmodernizovali ekonomiku a tak dosahovali čo najvyššiu životnú úroveň. Dnešné nastavenie často predstavuje tú neefektívnu a skostnatelú štruktúru výdavkov. Ako? Treba sa inšpirovať od vyspelých, najvyspelejších ekonomík sveta. A potom výdavky porovnávame relatívne voči sebe. Dostaneme odporúčania, kde máme pridať a ubrať bez toho, aby sme museli navyšovať celkové výdavky.
To nám napríklad hovorí, že dávame veľa na políciu, ktorá je štedrá aj tento rok. Je tam nárast o 17 % medziročne. A málo na vzdelávanie. Toto sú opäť holé fakty. S výdavkami na obranu by sme takisto nemali preháňať. Tento prístup zatiaľ v našej hospodárskej politike absolútne chýba.
Druhým nadväzujúcim je prístup, je potom zefektívňovanie v rámci jednotlivých sektorov, a to už spomínaným princípom hodnota za peniaze. Tam je identifikovaných, opatrenia z celkových úsporných opatrení 764 mil. sa podalo naplniť iba 118. Zároveň sa počas toho, počas tohto roka zmenila situácia k horšiemu stavu práve v zdravotníctve, kde nové výdavky zaznamenali zhoršenie efektivity.
Sľúbený audit verejnej správy bol zablokovaný koaličnou stranou SNS. Rozpočet ponúka len informáciu, že od roku 2017 má stúpnuť počet ľudí vo verejnej správe o takmer 14-tisíc a z toho zvýšenie v ústrednej správe takmer o 9-tisíc. Priestor pre zefektívnenie ľudských zdrojov a procesov musí byť obrovský. Už len keby 10 % vo zvýšení produktivity administratívy by prinieslo neskutočné peniaze.
To, že to ignoruje táto vláda, je úplne jasné a my by sme preto ponúkli zamyslenie, či by budúca koaličná zmluva nemala obsahovať nasledujúcu klauzulu: „Rezortný minister v prípade, že neplní odporúčania, musí svoj pohľad verejne vysvetliť a obhájiť, inak by mu mala byť vyslovená nedôvera, nakoľko zrejme zastupuje viac rezortných lobistov, ako záujmy daňového poplatníka.“ Takto by to podľa nás malo byť.
Záverom, tento posledný rozpočet tejto vlády je tak silné memento, ako hospodárska politika vlády zadlžovala občanov, dokonca v dobrých, ja si dovolím povedať, v najlepších časoch, a zatiaľ čo okolité krajiny boli schopné hospodáriť vyrovnane a prebytkovo. Naplnili sa tak naše slová, že táto vláda trestuhodne nevyužila úrodné roky, nedodáva kvalitné služby a nepripravuje Slovensko pre budúcnosť. Slovensko sa v hodnotení rozpočtu podľa Európskej komisie postúpilo do rovnakej skupiny krajín, kde je aj toľko kritizované, kde je aj toľko kritizované Taliansko, s nálepkou riziko výraznej odchýlky. Napĺňajú sa tak naše tvrdenia, že takto nekvalitný rozpočet nemá byť poslaný, nemal byť poslaný do hlasovania ani do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale mal byť urýchlene prepracovaný.
Klamanie v rozpočte opisuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a to tak, že návrh rozpočtu opakuje, citujem, „opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty“. Vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadnením metodiky ESA 10, ESA 2010. Prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu je skresľujúce. Návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom a skutočným, skutočne zahrnutým v rozpočte.
Posledná veta. Takto nekvalitný a klamlivý rozpočet, pripravený rozpočet posunutý do Národnej rady je podľa mňa urážkou a výsmechom poslancov, ktorí majú o ňom hlasovať.
My za hnutie OĽANO ho odmietame.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoje vystúpenie. Pridal by som ešte možno aj kritiku Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je zároveň aj mojou vlastnou kritikou toho rozpočtu, keď vidíme, že tento rozpočet je nejakým zhlukom suchých čísel, ktoré hovoria o tom, že koľko budeme dávať na fungovanie štátu. Ale v zásade je tento rozpočet neprehľadný a netransparentný. A vôbec z neho nevidíme, že aké politiky má štát, čomu sa chce venovať, a zároveň tam nemáme nastavené merateľné ukazovatele, na základe ktorých by potom boli, ako si aj ty spomínal, braní na zodpovednosť jednotliví ministri.
NKÚ doslova hovorí, že je potreba mať transparentnejší štátny rozpočet, ktorý na základe analýz jasne definuje priority krajiny. Rozpočet, to nemajú byť len suché čísla, ale má ponúkať aj istú pridanú hodnotu, hodnotu za peniaze. Lebo napríklad podľa tohto rozpočtu v rámci výstavby cestnej infraštruktúry sa dozvedáme, že v roku 2020 má štát cieľ odovzdať iba jeden kilometer novej, resp. zrekonštruovanej cesty I. triedy.
Čiže ďakujem za tvoje vystúpenie a naozaj sa prihováram za to, že štátny rozpočet by mal byť prehľadný. Mal by obsahovať politiky štátu, zároveň hodnotu za peniaze, aby ľudia prehľadne videli, že čo za ten daný rok od politikov môžu očakávať. A takisto aj konkrétne merateľné kritériá a ukazovatele, že čo sa nám podarilo alebo nepodarilo. Tento rozpočet je v skutočnosti len znôžka klamstiev a bublín.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Heger, zaujala ma tá časť, kde by malo dochádzať k nejakému verejnému pranierovaniu ministrov za to, že neplnia svoje rozpočtové kapitoly. Ale nie som si istý, či je namieste pri rozhovoroch o rozpočte sa zaoberať detailami politického dokumentu, ktorým by mala byť koaličná zmluva. V nej nech si strany napíšu, čo chcú.
Čo ale my v Progresívnom Slovensku a SPOLU navrhujeme ako ochranu proti tomu, čo sa deje práve teraz, sú výdavkové stropy. Lebo to, čo táto vláda urobila a čo sa jej najviac bude vyčítať, je, že ona reálne prežrala dobré časy. Že v časoch, kedy ekonomika rástla, kedy sa mal vytvárať ten vankúš, na základe ktorého by sme boli pripravení na prichádzajúcu krízu, sa každé jedno euro, ktoré bolo do rozpočtu prijaté navyše, okamžite prejedlo buď na nejaké lacné populistické kroky, alebo na nejaké rozpočtové opatrenia, ktoré si robili jednotlivé ministerstvá.
My preto navrhujeme a myslím si, že je to úplne v súlade s tým, čo bolo povedané aj vo vašej reči, aby každé ministerstvo už na začiatku štvorročného vládneho obdobia malo stanovené výdavkové stropy, aby bolo jasne povedané, na čo budú míňané peniaze v týchto rezortoch v rámci nejakej dlhodobej stratégie. A v momente, keď sa ekonomike bude dariť a štátny rozpočet bude mať viacej príjmov, než si predsavzal, alebo ostane v niektorých kapitolách viac príjmový, než si myslel, tak všetky tieto peniaze by mali byť míňané buď na splácanie štátneho dlhu, alebo na vytváranie rezervy, s ktorou by mal byť štát pripravený na horšie časy.
To sa teraz nedialo. To tu teraz nemáme a na základe toho v momente, keby teraz prišla kríza, tak nás udrie ešte silnejšie než naposledy v roku 2008.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem za vystúpenie môjmu poslaneckému kolegovi Edovi Hegerovi, za takto hlbokú analýzu a pohľad na celú túto problematiku.
Ja až tak hlboko nepôjdem. Len si dovolím doplniť a možno aj pripomenúť, že rozpočet má byť aj o tých prioritách, ktoré si jasne povieme. Pokiaľ si ale nevieme ich povedať jasne, pravdivo a najmä do očí a budeme zahmlievať a skrývať za ňou stále, čím by mali byť naše priority, tak môžeme mať veľmi krásne napísané čísla, ktoré budú iba bezduchými a nereálnymi. A konkrétny príklad, veď tu máme aj súčasný problém, ktorý je vedcami spomínaný, členské poplatky do CERN-u, ktoré sa dlhodobo naťahujú, a dnes výsledkom je, že v pondelok 2. decembra bude musieť Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach vypnúť najväčší vedecko-technický uzol, ktorý máme na Slovensku.
Ja nebudem tu analyzovať a špekulovať nad tým, či je to neschopnosťou úradníkov alebo kto všetko sa v tom vezie, ale pointa je aj zároveň tá, že na druhej strane vieme desiatky miliónov dať do registrov, ktoré majú zisťovať budúce povolania, a tieto peniaze sa tam lejú už dlhodobo, tie veci sa nevyužívajú reálne v praxi. A toto je podľa mňa koreň celého problému o tejto debate, keď sa bavíme o nejakej efektivite. Neuvedomujeme si, čo sú skutočné priority a čo skutočne nám prináša tú hodnotu, hodnotu za peniaze, o ktorej sa tu často veľa hovorí.
Ale my si vôbec neuvedomujeme, že tým skutočným zlatom pre Slovensko je práve šikovnosť našich ľudí, našich vedcov, výskumníkov, ktorí, keď do nich budeme investovať, vráti sa nám to mnohonásobne. A toto si, bohužiaľ, neuvedomujeme ani pri zostavovaní, alebo neuvedomili sme si pri zostavovaní tohto rozpočtu.

Ďakujem za slovo. Edo, takisto veľmi pekne ďakujem za realistický, podrobný popis situácie, ale chcem poukázať jednu vec, že práve teraz pri prerokovaní rozpočtu je vidieť, ako, ako aj absurdný zákaz bol používania vizuálnych pomôcok. Všetci sa tu úporne snažíme tie trendy, grafy, čísla prezentovať ústne, pričom možnosť takto ukázať jeden graf by to bolo oveľa jednoduchšie. Tu jednoznačne platí, raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť.Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem pekne za reakcie.
Zareagoval by som na teba, kolega Martin Poliačik. Áno, tie výdavkové stropy, to je to, čo som spomenul, že to je, to je prvá berná minca, ktorú treba urobiť jednoznačne, a to druhé som vám spomenul ako úvahu, ktorú môžme zobrať do úvahy práve kvôli tomu, aby aj tí ministri, pretože dnešným problémom je, že tí ministri nerešpektujú tieto opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, a tým pádom vlastne absentujú pretavenie do rozpočtu a toto považujem naozaj za veľkú chybu.
Čo sa týka, pán minister, ešte chcem taký dovetok (dôvetok, pozn. red.) kvôli časovému limitu, nebolo to myslené osobne, samozrejme, dúfam, že to tak chápete, ale to, že vás to vyhnalo z kresla, sám ste hovorili, že idete na horúce kreslo, a to je horúce kreslo a to, čo podkúrilo pod tým kreslom a čo spôsobilo, že to kreslo je horúce, sú práve tie zlé výsledky celého vládnutia a aj tohto roku. Ja viem, že vy ste si nenapísali vyrovnaný rozpočet, ale ako predseda výboru ste zaňho hlasovali a ten sa neudial. Toto bol začiatok práve tejto, tejto horúčosti a podkúrenia pod vaším, pod vaším kreslom, pod vaším sedadlom.
Takže preto bolo veľmi potrebné práve pri prerokovaní rozpočtu si naliať čistého, čistého vína. A ja som povedal hneď v úvode, že vás nebudem šetriť, pretože tu sa potrebujeme baviť veľmi vážne. Toto neni žiadna selanka ani nič podobné, tu musíme podrobiť každé číslo, pretože, áno, ochladzovanie prichádza, zasahuje najviac Slovensko, tak ako som povedal, čo tiež má svoj dopad a tiež má veľký podiel na tom vláda, a preto sa tu nemôžme čičíkať nejakými peknými číselkami alebo peknými rozprávkami, ale musíme veľmi podrobne a kvalitne a kvalifikovane ho prebrať, každé číslo, a podrobiť ho.
Takže toto je dôvod, prečo som aj tak rázne vystúpil, pretože tento čas neni na žiadnu oslavu, to ste si dopriali minulý rok pri oslave vyrovnaného rozpočtu na papieri a vieme, ako to skončilo. Žiadne ďalšie takéto papierové deficity tu oslavovať nebudeme.
Ďakujem.