53. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade teda by som chcel reagovať na to úvodné slová, ktoré tu zaznali. A áno, ten návrh, ktorý neskôr chcem predniesť mení komplexne čl. I a čl. II vo vládnom návrhu. Nie je to neobvyklá prax v súčasnom parlamente. Treba si pozrieť, koľkokrát sa stalo, že zo zákona, ktorý prišiel do parlamentu, nakoniec vzniklo úplne niečo iné, ako pôvodne bolo plánované. Je to tak isté téma aj ďalšieho návrhu zákona, ktorý tu budeme neskôr riešiť, o sociálnych službách, ktorý sa tvári, že rieši očeerky a popritom rieši niečo iné. Takže nemyslím si, že by to bola nejaká veľmi neobvyklá prax.
Druhá vec je, sme v skrátenom legislatívnom konaní a riešime tu, myslím si, že dosť závažné témy a mali by byť prediskutované naozaj hlbšie a napriek tomu to takýmto spôsobom urobené nie je. Toto je tak isto téma, ktorá si zaslúži oveľa hlbšiu diskusiu, tak v tom prípade budem veľmi rád, keď, potom keď obidve tieto témy budú prediskutované v dlhšom a hlbšom konaní.
Včera sme si tu s kolegami aj prediskutovávali, že vlastne, čoho všetkého sa vlastne týka tá zmena, ktorú za chvíľku navrhnem. Týka sa hlavne konaní, kedy sa škoda, ktorá je spôsobená, a štát ju musel zaplatiť, sudcov síce týka, ako tu pred chvíľou bolo aj spomenuté, že je zrejmé z disciplinárnych konaní, že sudcovia pochybili, ale keď nie sú dotiahnuté do konca, tak vlastne nie je možné od nich tieto prostriedky vymáhať. Z toho dôvodu sme navrhli aj to znenie také, ako je aj uvedené v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale teda k téme.
Súčasné znenie zákona o sudcoch a prísediacich obmedzuje zodpovednosť sudcov iba na nezákonný postup a rozhodnutie. Takáto právna úprava sudcov nijako nemotivuje postupovať a rozhodovať v súlade s právnym poriadkom a hlavne s ustálenou judikatúrou, čo má negatívny dopad na právnu istotu nielen strán sporu, ale celej spoločnosti.
Regresný nárok štátu na náhradu škody vzniká sudcovi len v prípade, ak škoda vznikla štátu na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Regresný nárok nevzniká na základe priznania náhrady škody dotknutej osobe všeobecným súdom podľa zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, hoci uplatňovanie regresného nároku štátu voči sudcovi je v týchto prípadoch často dôvodné a opodstatnené. A to je to, čo som spomenul pred chvíľkou. Má to vplyv práve na, týmito nedokončenými disciplinárnymi konaniami alebo inými konaniami voči sudcom, ktorí či už urobili nesprávne rozhodnutie alebo sa ich týka nezákonný postup. Navyše, uplatnenie regresného nároku je v súčasnosti podmienené zavinením sudcu, ktoré bolo právoplatne konštatované v disciplinárnom konaní. Pri každom nezákonnom postupe a rozhodnutí súdu je preto logicky potrebné predpokladať, že k porušeniu práva došlo zavinením sudcu, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti platného práva platí pre každého. O to viac preto musí platiť pre sudcov. Nie je preto potrebné, aby zavinenie sudcu bolo výslovne konštatované. Aj v prípade, že v disciplinárnom či trestnom konaní nebude sudcovi preukázaný úmysel, treba predpokladať, že sudca nezákonne postupoval alebo rozhodoval z nedbanlivosti.
Podľa súčasného znenia zákona je náhradu škody od sudcu povinná vymáhať správa súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej škody rozhoduje predseda súdu. Ak spôsobil škodu predseda súdu sám alebo spoločne so sudcom a podriadeným zamestnancom, rozhodne o povinnosti nahradiť škodu a o jej výške rozhoduje predseda krajského súdu. O povinnosti nahradiť škodu a o jej výške u predsedov vyšších súdov rozhoduje ministerstvo. Takáto diferenciácia subjektov, ktoré rozhodujú o povinnosti sudcu nahradiť škodu a o výške požadovanej škody, vedie k rozdielnym prístupom v obdobných veciach, čo vytvára stav právnej neistoty. Navyše, predsedovia súdov majú voči sudcom, o ktorých majú rozhodovať, kolegiálny či dokonca priateľský vzťah, čo zakladá pochybnosti o nestrannosti ich rozhodovania.
Podľa navrhovanej úpravy bude o povinnosti ktoréhokoľvek sudcu nahradiť škodu a o výške požadovanej škody rozhodovať ministerstvo spravodlivosti ako najvyšší orgán štátnej správy súdov, ktoré zároveň bude povinné od sudcov túto škodu aj vymáhať.
Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, ktorú môže štát od sudcov vymáhať, táto je podľa súčasnej právnej úpravy bez limitu len pri úmyselnom zavinení sudcu. Úmyselné zavinenie pri nezákonnom rozhodnutí či postupe sa však môže sudcovi preukazovať len ťažko. Ak by teda regresný nárok voči sudcovi vôbec prešiel, tak len pri škode spôsobenej z nedbanlivosti, pri ktorej výška náhrady škody nesmie presiahnuť trojnásobok platu sudcu. Sudcovia tak môžu rozhodovať podľa ľubovôle, resp. podľa vôle iných osôb, tak ako to v posledných týždňoch zaznieva v médiách. Bez ohľadu na platný právny poriadok a ustálenú judikatúru, pričom za prípadnú spôsobenú škodu nenesú žiadnu zodpovednosť, resp. nesú do výšky trojnásobku svojho platu.
Výška náhrady škody spôsobenej svojvoľným postupcom alebo rozhodnutím sudcu, ktorý postupoval alebo rozhodol v zrejmom rozpore s platným právnym poriadkom
alebo ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, by nemala byť limitovaná. Na základe týchto argumentov vlastne prednesiem nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Slobodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 1823.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
Článok I znie:
"Čl. I
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č.122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č.177/2018 Z. z., zákona č. 31412018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z. a zákona č. 397/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 104 druhá veta znie:
"Ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená postupom alebo rozhodnutím sudcu, požaduje od sudcu regresnú náhradu za podmienok ustanovených týmto zákonom.".
2. V § 105 odsek 1 znie:
"Ministerstvo je povinné vymáhať od sudcu náhradu škody. za ktorú zodpovedá.".
3. V § 105 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"To neplatí, ak bola škoda spôsobená svojvoľným rozhodnutím alebo postupom, ktoré zjavne nemajú oporu v právnom poriadku a v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít.".
4. V § 105 odsek 3 znie:
"O povinnosti nahradiť škodu a o výške požadovanej náhrady škody rozhoduje ministerstvo."
2. Článok II znie:
"Čl. II
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z. a zákona č. 412/2012 Z. z. sa mení takto:
V § 22 odsek 3 znie:
"Ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená sudcom, požaduje od sudcu regresnú náhradu
a) v celej výške, ak bola škoda spôsobená úmyselným konaním sudcu alebo jeho svojvoľným rozhodnutím alebo postupom, ktoré zjavne nemajú oporu v právnom poriadku a v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít,
b) vo výške podľa osobitného predpisu,10b) ak ide o nedbanlivostné konanie sudcu.""
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. S kolegom Baránikom a Dostálom predkladáme jeden pozmeňujúci návrh, ktorý skrátene, keby som chcel povedať, by sa dal zhrnúť do jednej krátkej vety: sudcovia musia za svojím rozhodnutím stáť aj svojou tvárou.
Novela zákona o sudcoch a prísediacich z dielne vlády, ktorá sa momentálne rokuje v parlamente, je v skrátenom konaní. Skrátené konanie má mnoho problémov. Vieme, že skrátené konanie prináša nedostatky, krátkosť času a v takejto situácii, samozrejme, aj poslanci môžu predkladať návrhy, ktoré nedostatočne alebo neúplne podchytia riešenie celého portfólia, to, čo by sme mali. Ale je to výsledok toho, že to ide v skrátenom konaní a nemáme a nevieme vytvoriť taký priestor, aby sme viedli širšiu diskusiu na túto tému. Ale z histórie a zo skúseností vieme, že na Slovensku žiadny zákon dlho nezostal platný bez zmeny, takže predpokladám, že aj túto novelu bude nasledovať v krátkom čase ďalšia novela.
Pán minister, prepáčte, že poviem, že táto novela z istého pohľadu pre mňa je len kozmetickou úpravou. Áno, snažíte sa vstúpiť do toho konania, že aj minister môže dať návrh. A kým ste tam vy, tak ešte ako-tak by som povedal, že je to aj v poriadku. Ale keď si pomyslím nad tým, že by sa aj Harabin mohol vrátiť na tú stoličku, tak takéto riešenie neprispeje k očiste súdnictva.
Na Slovensku máme trojjediné delenie moci, na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Vo svojej úvodnej reči ste spomenuli aj prokurátorov, že oni neboli by zbavení, teda oni by mali väčšiu ochranu ako sudcovia. Možno s takýmto vaším tvrdením súhlasiť, že aj prokurátorov by bolo treba zbaviť toho, aby sa nemohli zakrývať do rúška tajomstva, ale sudcovia sa podieľajú na deľbe moci.
Zákonodarná a výkonná moc je pravidelne každé štyri roky vystavená verejnej voľbe. V parlamentných voľbách sa parlament obmieňa, prídu nové vlády. Sudca po svojom vymenovaní zastáva túto funkciu takmer doživotne. Inštitúcie v rámci súdneho systému, teda či už je to Súdna rada a všetky ďalšie ich vnútorné orgány, ktoré majú slúžiť na kontrolu a očistenie súdneho systému, z veľkej miery zlyhali. Zlyhali preto, lebo dopustili, že súdnictvo je v stave, kde Kočner mohol riadiť rozhodnutie súdov.
Združenie sudcov a Súdna rada, ktorá by mala dozerať na čistotu súdnictva, mnohokrát rozhoduje protekčne ako v prípade preloženia Jankovskej zo súdu z Trenčína do Bratislavy. Alebo ako sme to mali možnosť vidieť pri nominovaní sudcov na Ústavný súd.
Konanie orgánov, ktoré majú slúžiť k čistote a zákonnosti a udržiavanie vysokého morálneho kreditu súdnictva, mnohokrát konajú alibisticky alebo značne opozdene. Aj v prípadoch, ktoré ohrozujú dôveru občanov v súdnictvo. Dôkazom takéhoto postupu je aj konanie pri zverejnení Threemy Kočner – Jankovská a sudcovia. Súdy na Slovensku vynášali a vynášajú rozsudky mnohokrát nie podľa zákonnosti, ale podľa princípu, kto zaplatí viac alebo kto má lepšie konexie. Riešením problému očisty súdnictva nestačí kozmetická úprava, ale je treba aj symbolika, aj verejná kontrola.
Pán minister, bol to verejný tlak, ktorý po Threeme donútil orgány súdnej samosprávy, ale aj ministerstvo a vládu, aby začali konať v tejto veci a začali riešiť očistenie súdnictva. Preto som presvedčený, že iba verejný tlak môže byť tým tlakom na sudcov, ktorý môže prispieť k očiste súdnictva, aby sa sudcovia nezahaľovali do rúška tajomstva a nemohli zakázať zverejniť ich podobizeň. Tak ako Jankovská arogantne pri vzdaní sa funkcie štátnej tajomníčky každému občanovi v tejto krajine nahrubo plesol do tváre a ďalej nemôžte zverejňovať moju podobizeň, lebo som sudcom, je výsmechom. A toto by sme nemali ďalej dopúšťať.
Pripomienka ministra k tej prokuratúre. Áno, ja s vami súhlasím, ale som presvedčený, že z hľadiska krátkosti času a skrátenom konaní už tento problém dneska asi veľmi ťažko vyriešime. Takže keď dneska vyriešime sudcov, ja som presvedčený, že keď sudcovia sa nebudú môcť zahaľovať, to bude ešte väčší tlak na to, aby sa tento problém rovnako riešil aj v prípade prokuratúry.
Som presvedčený, že čestní a spravodlivo konajúci sudcovia s takýmto konaním nemôžu mať problém. Ak sa opierajú o dôkazné bremeno, ktoré je predložené a vyhodnotia ich, tak ako je to zjavné a nie zjavne inak, tak za takéto rozhodnutie sa nemusia obávať postaviť sa aj svojou tvárou. Je to tak aj v Spojených štátoch, je to tak aj v Maďarsku, aj v Nemecku. Nemyslím si, že toto je problém.
Ak by mal byť problém, že trestní sudcovia, ktorí súdia mafiánov, a môže dôjsť k ohrozeniu, tak som presvedčený, že takýto výnimočný prípad alebo výnimočné prípady by sa dali riešiť aj v priebehu procesu, ale nie som právnikom. Za to nesie vláda prioritne zodpovednosť, aký návrh sem donesie a v akom konaní.
Možno si mnohí povedia, že takéto riešenie je len symbolické, ale práve táto symbolika môže podľa nás najviac pomôcť očiste súdnictva. Nič nie je viac ako verejný tlak. Sme presvedčení, že aj súdnictvo bude musieť strpieť verejný tlak a prejsť hĺbkovou reformou. Návrh pani kolegyne Žitňanskej, aby rozhodnutia Súdnej rady boli verejné, je tiež krokom správnym. Áno, možnože tieto návrhy vzájomne kolidujú, ako pani kolegyňa povedala, neviem, lebo nie som v tom zbehlý, to nie je parketa, ktorej som sa dlhodobo venoval alebo venujem. Len ako človek uvažujem nad tým, čo by mohlo prispieť k očiste súdnictva, aby tu naozaj neboli takí ako Kočner, aby tu platilo právo.
Sám ako poslanec som mal možnosť vidieť, ako slovenské súdy rozhodujú na vlastnej koži. Darmo bolo predložené dôkazné bremeno. Súdy prvého stupňa a druhého stupňa ich ignorovali a vyšiel som zo súdneho procesu na tejto úrovni ako ten, ktorý som tento súdny spor prehral. Najvyšší súd potom prehodnotil a na konci dňa v prípade Záhumenského som bol zbavený všetkého obvinenia, čo na mňa kolega Záhumenský vzniesol. Pri tom procese som si uvedomoval, že to súdnictvo je strašne zneužiteľné, je zahalené rúškom tajomstva a každý z tých sudcov, ktorí zjavne zle vyhodnotili dôkazné bremeno, a som presvedčený, že na tom súde aj Robert Fico klamal pod prísahou, absolútne ignorovali a nepostupovali podľa zákonnosti, lebo tam bolo dostatok dôkazov.
Keď takto súdy majú rozhodovať, s prepáčením, že silnejší pes, tri bodky, tak to nemá čo robiť v slovenskom súdnictve. Každý sudca sa má tvárou postaviť za svoje rozhodnutie a nehanbiť sa, že rozhoduje. Tí, ktorí s takýmto návrhom majú problém, česť výnimkám, ktorí robia naozaj tých mafiánov, a neviem, tak to možnože v procese treba upraviť, ale všetci ostatní, ktorí sa chcú nechať, zakryť svoju tvár a zakryť sa do rúška tajomstva a anonymity, to robia preto, lebo nemajú čisté svedomie. Majú dobrý plat, doživotnú funkciu, tak nech sa za to postavia aj s tvárou.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kresák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, nemal som v pláne vystúpiť, ale musím niečo povedať, pretože to, čo sme tu toho svedkami v rámci tejto rozpravy, pokladám za niečo, čo skutočne nemá svojím spôsobom obdobu.
V prvom rade chcem povedať, že tu odznievajú argumenty v súvislosti so zverejňovaním tvárí sudcov, ktoré podávajú ľudia, ktorých by som charakterizoval, že to robia s odvahou nič netušiaceho alebo nič nevediaceho. Musím, musím vyjadriť vážne počudovanie, ba až šok nad tým, ako s ľahkosťou sa dáva do súvislosti kvalita súdneho rozhodovania so zobrazovaním tváre sudcov. Tie veci nemajú spoločné absolútne nič. Každý, kto trocha pozná súdny systém, vie, že kvalita súdneho rozhodovania záleží od obsahu rozhodovania, od odôvodnenia rozhodnutí. Vôbec nie či poznám alebo nepoznám tvár sudcu. Práve naopak. Sudcovia sú verejní činitelia sui generis. Sú to verejní činitelia síce takí istí ako poslanci, ale majú podstatný rozdiel v svojich úlohách a v svojej nezávislosti. A ochrana ich tvárí, osobitne v prípade trestných sudcov je, samozrejme, absolútne na mieste. To zverejňovaní tvárí, po ktorom sa tu volá, môže privodiť práve naopak množstvo negatív. Množstvo negatív. Vieme, čo sa robí na sociálnych sieťach s inými verejnými činiteľmi. Chceme, aby sa robilo to isté so sudcami v prípade ich rozhodovania?
Odzneli tu rôzne porovnania s inými systémami. Nuž, tie porovnania sú absolútne nepravdivé. Mohol by som začať hovoriť o svojich skúsenostiach. Padli tu Spojené štáty. Absolútna nepravda. Jurisdikcia jednotlivých krajín USA zveruje riešenie tejto problematiky štátom. Neexistuje jednotná úprava. A mohol by som povedať, že skutočne, áno, O. J. Simpson bol jediný projekt, kde sa začalo priamo počas procesu zverejňovať tváre sudcov, ale tá skúsenosť bola takisto negatívna. A všetci poznáte tie skreslené kartóny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem tak trošku inak, pretože, pretože je to pre mňa pomerne významný moment, toto vystúpenie, aj keď prednesiem prakticky banálny pozmeňovací návrh. Keďže nekandidujem do ďalších volieb, tak od roku 2006 je to moje posledné vystúpenie v parlamente Národnej rady, nateraz určite, a posledný pozmeňovací návrh, ktorý v tomto pléne predkladám, tak možno aj svoje vystúpenie postavím trošku inak.
Vždy som sa snažila pri predkladaní návrhov zákonov, ktoré sa týkali justície, aby, a vždy v dobrej viere, aby prispeli k maximálnej transparentnosti systému a aby prispeli k tomu, aby to právne nastavenie a právne rámce justície zodpovedali štandardom, ktoré poznáme v demokratických krajinách. Jednoducho preto, pretože to považujem za absolútne kľúčové. A jednoducho preto, že som presvedčená, že nech sú akékoľvek problémy, tak skratky k výsledku na konci dňa nevedú a môžme sa pozrieť napríklad na súčasné Poľsko a vieme posúdiť, kam môžu viesť skratky.
A nech je pobúrenie akékoľvek, stále som presvedčená, že sa musíme držať nejakých rámcov a musíme konzekventne trvať na tom, aby tí, ktorí konajú, konať jednoducho mali. A to, čo vnímame dnes vo verejnosti, je mimoriadne poburujúce a veľmi to znižuje vážnosť a dôveryhodnosť justície. Ale som presvedčená a zdôrazním to, že jediný reálny a skutočný výsledok na konci dňa spočíva v dlhodobej konzekventnej robote, ale v rámci právneho nastavenia, ktoré zodpovedá právnemu nastaveniu nezávislej justície v demokratickom štáte. Pretože všetko ostatné, aj s dobrým úmyslom, je cesta do pekla. Som o tom, som o tom presvedčená.
A preto podporujem, pretože vždy som podporovala, raz aj z tohto miesta presadila verejné hlasovanie Súdnej rady vo všetkých otázkach a preto naďalej podporujem a budem podporovať verejné hlasovanie Súdnej rady aj v personálnych otázkach. Zároveň vnímam, že sme dva-tri mesiace pred voľbami a vonku sa dejú veľmi vážne veci. A to je živná pôda na nielen programové návrhy, ale aj pútavé, pútavé návrhy priamo v pléne Národnej rady. A ja za takýto pútavý návrh považujem aj podstatu vládneho návrhu zákona, ktorý prišiel v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým sa chce zaviesť nový dôvod pozastavenia výkonu funkcie mimo rámca akýchkoľvek štandardných procesov trestného alebo disciplinárneho konania. A môžem znova len zopakovať, že jedným šmahom ruky, jednou novelou zákona sa k očiste justície nedopracujeme. Dopracujeme sa k tomu len konzekventnou, dlhodobou prácou, v rámci ktorej musíme trvať na tom, aby všetky inštitúcie robili to, čo majú. A z tohto miesta poviem napríklad, lebo veľa sa hovorí o polícii, prokuratúre a súdnictve, ale začať treba niekde od tajných služieb, ktoré určite mali nosiť napríklad ministrovi spravodlivosti na stôl tie informácie, ktoré dnes si čítame v novinách z publikovanej Threemy. A to je jednoducho tak. A bez toho sa očistiť justíciu nebude dať a rovnako sa nebude dať očistiť justíciu bez toho, aby politická reprezentácia mala na tom záujem a aby takáto politická reprezentácia mohla pôsobiť dlhodobo alebo dlhodobejšie, pretože jednoducho v takých systémoch, kde sa pracuje s ľuďmi zmena zákona nestačí, ale dôležitá je dôsledná implementácia, a na to nestačí ani rok, ani dva. Chce sa mi povedať ani pätnásť mesiacov, ani dva roky. A ale prvé výsledky možno vidno po štyroch rokoch a reálne som presvedčená o tom, že osem rokov kontinuálneho tlaku je to, čo nás povedie k výsledku. To znamená áno, tá zmena reálna, sa zhodneme s pánom poslancom Baránikom, môže prísť, môže prísť v marci. To neznamená, že dovtedy máme rezignovať.
Za druhé nikdy som nemala rada skrátené legislatívne konania, pretože mnohokrát prinášajú na prvý pohľad v dobrej viere možno riešenia, ktoré vyzerajú, že sú riešenia. A na konci dňa sa potom ukáže, že riešením nie sú alebo, naopak, môžu mať aj následky, ktoré v prvom kroku nemusíme ani predvídať. A ja si viem predstaviť, že by som doniesla pozmeňovací návrh, akýkoľvek, ktorý by vylepšil právny rámec fungovania justície, ale jednoducho sú v skrátenom konaní a nemáme šancu naozaj podchytiť všetky možné aj negatívne dôsledky návrhov, ktoré tu predkladáme.
Preto pozmeňovací návrh, ktorý má 18 podpisov, som si dovolila pripraviť tak, ako si myslím, že sa v skrátenom konaní pracovať dá, a síce vypustíme všetko, o čom nie sme presvedčení, že je naozaj dobré, a nechajme len to, čo je nespochybniteľne prospešné a stojíme za tým všetci. Preto ten pozmeňovací návrh je postavený tak, že vypúšťa, a teraz budem veľkorysá aj k pánovi ministrovi, kontroverzný návrh pozastavenia výkonu funkcie z novoformulovaných dôvodov mimo rámca disciplinárneho alebo trestného konania, a tak, aby bolo zachované verejné hlasovanie Súdnej rady. Dovolím si ho prečítať a keďže po prečítaní tohto pozmeňovacieho návrhu už vlastne by som nemala nič povedať, tak aby som na záver neporušila rokovací poriadok, tak v predstihu želám všetkým kandidujúcim kolegom veľa úspechov a nech môžu dlhodobo meniť systém justície tak, aby zákony, ktoré budú prijaté v tomto pléne, mohli byť aj náležite implementované.
Takže teraz môj pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1823.
1. Názov zákona znie: "ktorým sa mení zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
2. Čl. I a II sa vypúšťajú. Ostatné články sa primerane prečíslujú.
3. V čl. III sa vypúšťajú body 1, 2 a 5 až 8. Ostatné body sa primerane očíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne a prajem veľa úspechov.

Ďakujeme. Na vystúpenie pani poslankyne traja s faktickými. Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja by som si dovolil jemne zareagovať v súvislosti so zmienkou napríklad o Poľsku. Tam podľa správy, ktorú ja sa som čítal z Európskej komisie, podstata problému je to, že tam je obava o vývoj v justícii, obava. U nás žiadne obavy nie sú, u nás vieme, že situácia v justícii je katastrofálna. Čiže to je u nás úplne niekde inde. A to, že sa o nás v Európskej komisii nehovorí, to je podľa mňa niečo, čo je medzi nebom a zemou. Ale podľa mňa nás to dosť v blízkej budúcnosti čaká.
Cesta do pekla, ste spomínali, že toto je cesta do pekla. Teda nejdem sa k dôvodom tohto vyjadrenia nejak bližšie vyjadrovať, ale podľa mňa, pokiaľ ide o súdnictvo, my v pekle sme už. Čiže žiadna cesta do pekla, nič, čo sa v súdnictve udeje, nemôže byť horšie ako ten stav, v ktorom práve už sme. A máte pravdu, súhlasím s vami úplne, že akákoľvek náprava začína od tajných služieb, ktoré nesmú byť na povel nejakej politickej strany a nejakej garnitúry, hlavne ak cieľom a účelom existencie tej garnitúry je rozkrádať tento štát.

Pán poslanec Marosz.