53. schôdza

Pán poslanec Baláž, ja tiež som teda rád, že ste vystúpili nie ako jediný, ale po pani poslankyni Sárközy v piatok ako druhý z koaličných poslancov. Stále je to obrovský nepomer v prospech opozície. A stále teda nerozumiem, prečo bolo potrebné vyhodiť 60 návrhov z programu schôdze, aby sa vytvoril dostatočný priestor, keď potom v rozprave vystúpia iba dvaja koaliční poslanci.
A vôbec to nie je nejaké politické divadlo, vôbec to nie je tak, ako ste hovorili, že tu sa nejakí opoziční poslanci odprezentovali a teraz tu nie sú. No tak jednak poslanci nie sú povinní byť stále v sále, však to vy dobre viete, ani vaši poslanci tu nesedia stále, ale viacerí kolegovia z opozície normálne vystúpili v piatok, mali, mali, mali diskusný príspevok a nemali ani, ani toľko reakcií. My tu teraz traja opoziční poslanci reagujeme, reagujeme na vás. No ja neviem, či na niektorého z vystupujúcich reago..., z opozície reagovali traja koaliční poslanci. Možno, možno som to nezachytil, ale, ale, ale nemyslím, lebo vy tu nie ste na to, aby sa hádali s pánom ministrom. Vy ste si to vydiskutovali, aj keď váš pán predseda Danko na začiatku po zverejnení rozpočtu a predložení rozpočtu dával najavo, že je s ním nespokojný, ale že podporíte. A vy by ste mali v parlamente diskutovať predsa s nami. Veď ste nám 60 návrhov zákonov zrušili, aby ste mohli diskutovať dostatočne o rozpočte.
A teraz, pán poslanec Vážny, povedal, že Robert Fico príde. Robert Fico tu ešte stále nie je. Robert Fico sem ani nepáchol počas rokovania o štátnom rozpočte. No, som veľmi zvedavý, kedy príde.

Ďakujem.
S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Baláž, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Heger, nedôvera Európskej komisie. Ja som to tam spomenul v mojom príspevku, že nás zaradila do tretej skupiny. Áno, Európska komisia povedala, že sú tam možné riziká z tohto štátneho rozpočtu, ale vy ste všetci vraveli, že je to katastrofa, že ten štátny rozpočet je, ako je postavený, celý zlý. A moja otázka bola len, prečo potom Európska komisia mu dala zelenú. A na toto ste mi neodpovedali. (Reakcia z pléna.) Však odobrila štátny rozpočet. (Reakcia z pléna.)
Nedôvera zahraničia. Pán kolega, vy si naozaj myslíte, že niekto vidí do hláv Donalda Trumpa a podobných svetových lídrov a na to sa dá naozaj pripraviť, pán kolega? To nemyslíte vážne, že Slovenská republika vie odhadnúť, čo spraví dotyčný pán, a nevravím ix ďalších, ktorí sú svetoví lídri, ale, žiaľbohu, doba je nejaká zvláštna a ja fakt nerozumiem, prečo sa vedú tieto žabomyšie vojny.
Pán kolega, dobre viete, že v tom štátnom rozpočte je prija..., sú prijaté reštrikčné opatrenia zhruba na 475 mil. eur práve na základe hodnotiacej správy Útvaru hodnoty za peniaze a implementačnej jednotky. Čiže tie reštrikčné opatrenia sú v tom štátnom rozpočte zahrnuté tak, ako si prajete.
O tom, že kde sú príjmy štátneho rozpočtu, to sme sa už ixkrát bavili na rôznych fórach, sme sa zhodli na tom, že treba zvýšiť možno tú snahu na výbere DPH, o tom sa nebudem s vami sporiť. Taktiež aj iné dane na Slovensku je potrebné zaviesť, ktoré sú už bežné na západ od nás, napr. digitálna daň a podobne.
Pán Sloboda, nesúhlasím s tým, že štátny rozpočet nezohľadňuje opatrenia, ktoré sa prijali. Aj návrhy Slovenskej národnej strany museli prejsť revíziou a museli sme sa dohodnúť najprv s ministerstvom financií ohľadom dopadu na štátny rozpočet. Preto niektoré opatrenia, ktoré sme najprv predkladali v pôvodnej výške, ako je zníženie dani z príjmu na 15 %, museli sme okresať len na určitú skupinu podnikateľov preto, aby sme nespôsobili výpadok v štátnom rozpočte.
A prenesené náklady na verejnú správu, ako ste už spomínali, no, to je fiškálna decentralizácia. Jednoducho samosprávy sú financované z podielových daní a z dane z príjmu fyzických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ak máte záujem dokončiť, ešte pár sekúnd vám vieme dať. Nie.
Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zostavovať rozpočet je vždy ťažké. V malých obciach, kde starostovia v rozpočte riešia, či budú vedieť zaplatiť účet za verejné osvetlenie alebo či ho budú musieť, čo ja viem, o jedenástej večer vypínať. Ľahké to nemajú ani mestá, ani VÚC. Riešia iné problémy, ale tiež to majú ťažké.
Pánovi ministrovi a jeho tímu odborníkov na Ministerstve financií treba uznať, že zostavovať rozpočet je náročná a zodpovedná úloha. Každý, kto sa podieľal na zostavovaní nejakého rozpočtu, potvrdí, že vždy sa čelí takmer nekonečným požiadavkám, ale jasne konečnému množstvu dostupných financií. Zostaviť vyvážený, zodpovedný, udržateľný rozpočet je umenie aj v štandardnom prostredí. Najdôležitejší je vždy pravdivý obraz.
My však nežijeme v štandardnom prostredí. Z dostupných finančných zdrojov nám hrubo odhrýzava neefektívnosť, všade-, všadeprítomný klientelizmus a korupcia. Klesáme v rebríčkoch vnímania korupcie. V indexe vnímania korupcie Transparency International sme na chvoste krajín EÚ. Existuje aj výskum, kde Slovensku patrí nelichotivá druhá priečka od konca spolu s Ukrajinou, a predbehlo nás len Moldavsko. Zároveň sa Slovensku nedarí ani v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Toto všetko spolu vytvára fakt veľmi nebezpečný kokteil.
Nie je týždeň, kedy by toto hodnotenie nebolo prízvukované zverejnením nejakej kauzy. Spomeniem slová bývalého ministra financií pána Počiatka: „Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš.“ Kauza Lemikon, kauza emisné povolenky a Interblue, dlhodobé nehospodárne nakladanie, či dokonca rozkrádanie eurofondov, karuselové podvody s DPH, tunelovania v rezorte obrany, už možno zabudnuté sociálne podniky, mýtny tender, kauza CT v Piešťanoch, dotácie pre Duslo Šaľa, reštrukturalizácia Váhostavu, teta Anka, predražené IT služby, peniaze v alobale, kauza Bašternák, odmena advokátovi za prípad Vodnej elektrárne Gabčíkovo, spojenia s talianskou mafiou, Pôdohospodárska platobná agentúra či desiatky káuz vychádzajúce na povrch z Kočnerovej Threemy, tento zoznam zďaleka nie je úplný. Ale rokujeme o rozpočte. Všetky tieto kauzy spája jedno, z rozpočtu odchádzajú peniaze, ktoré mohli a mali byť použité v prospech tejto krajiny, nie v prospech jednotlivcov.
Za daného stavu je nemožné zostaviť realistický rozpočet a mať zdravé verejné financie. V sude je navŕtaných príliš veľa dier, aby ho pán minister dokázal naplniť. Napriek vytvoreniu dostatočného priestoru na prerokovanie rozpočtu pánom Ficom, ako už bolo spomínané, stranícki kolegovia nechali pána ministra v danej situácii samého a dva dni tu s dvomi výnimkami diskutuje len opozícia. Je to potvrdenie faktu, že je ťažké obhajovať neobhájiteľné, a SMER chce mať diskusiu čím skôr za sebou. Pán minister to má skutočne veľmi ťažké.
Do schémy odpútania pozornosti od nerealistického rozpočtu spadá aj mimoriadna schôdza ku zlatu. Presun slovenských zlatých rezerv z Londýna je relevantná, ale jednoznačne odborná téma. Z Londýna, ale aj celkovo z celej Európy by sme viac ako zlato potrebovali stiahnuť desaťtisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí, ktorí našej krajine veľmi chýbajú. Chýbajú svojim starnúcim rodičom a chýbajú aj našej ekonomike.
Ale vráťme sa ku zlatu. Keď v diskusii budú padať argumenty, je možné hľadať zhodu. Avšak v situácii, keď bolo hrubou silou vyradených viac ako 60 opozičných návrhov z rokovania aktuálnej schôdze, sa jedná o zástupnú tému na zakrytie vášho rozpočtového zlyhania a neschopnosti zodpovedane spravovať verejné financie ani v dobrých časoch.
Keď už spomíname tie zlaté rezervy, poďme chvíľku počítať. Slovenské zlaté rezervy sú približne 31,5 tony, jedna tona je 32 150 trojských uncí. Pri aktuálnej cene približne 1 300 euro za trojskú uncu je hodnota našich zlatých rezerv približne 1,3 mld. euro. Na prvý pohľad je to veľmi veľa peňazí a asi ozaj je, keď potrebujeme okamžite mimoriadnu schôdzu. Urobme ďalší výpočet, aby som bol spravodlivý, urobme priemer relevantných prognóz rozpočtu 2020. Vláda hovorí o 0,5 %, Európska komisia o 1,2 %, NBS: 1,6 a RRZ: 1,8. Priemer je deficit 1,27 %.
Pre jedno-, pre jednoduchosť, hrubý domáci produkt v budúcom roku 100 mld., takže deficit bude asi 1,27 mld., len o málo nižšia suma, ako je hodnota celých slovenských zlatých rezerv, ktoré vznikli za celú históriu od roku 1918. Za jeden jediný rok.
Čiže keď už hovoríme o zlate, naša vláda pod vedením strany SMER hospodári tak zle, že vytvoríme za jeden rok rovnaký deficit, ako sa Slovensku podarilo zhromaždiť zlata za 100 rokov. Možno práve toto porovnanie dokáže otvoriť všetkým oči, v akom zlom stave sú naše verejné financie. Pre toto bijeme na poplach, z tohto dôvodu sme zvolávali mimoriadne rokovania výboru pre financie a rozpočet. Ako všetci viete, boli ignorované. Prečo aj v tomto prípade koalícia okamžite nezvolala mimoriadnu schôdzu, veď je to rovnaká hodnota?
A aký je náš celkový štátny dlh? Približne 46 mld. eur. Povedzme si to v zlate - asi 1 100 ton. Zopakujem, vlastníme 31,5. Počúvame od koalície, že nám štátny dlh klesá, čaro relatívnych čísel. Dlh v posledných rokoch mierne klesá v relatívnom porovnaní s HDP. Ale nebudeme splácať percentá, budeme splácať peniaze. V absolútnych číslach, čuduj sa svete, náš dlh rastie a rastie. Hrubým výpočtom nám každý rok chýbajú jedny zlaté rezervy, je tých sto rokov vytvárané a každá štvorčlenná rodina dneska dlží 33 600 euro.
Skúsme sa pozrieť na Českú republiku. S trochou zjednodušenia môžme povedať, že pred 27 rokmi sme začínali na porovnateľnej alebo rovnakej štartovej čiare. Čo sa týka rozpočtu, Česko má posledné tri roky prebytkový deficit, prebytkový rozpočet, pardon. Naša vláda má stále deficity. Slovensko trestuhodne prejedlo dobré časy. Za povšimnutie stojí aj to, že v roku 2011 bol náš dlh v relatívnom vyjadrení s Českom porovnateľný. Česko malo 39,8 %, Slovensko 43,5. Ale odvtedy sa nožnice otvárajú a rozdiel je každým rokom výraznejší. V roku 2018 má Česko hrubý dlh už len 32,6 %, my máme 49,4. Ešte by to mohlo znamenať, že Slovensko veľa zainvestovalo a v budúcnosti bude zbierať plody. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Môžme to vidieť v školstve, v zdravotníctve i v nedostavaných diaľniciach. Práve naopak, aj v práve prijímanom rozpočte sú naplánované najmenšie verejné investície za posledných desať rokov. Prejedlo sa, a áno, veľa aj zmizlo.
Slovenské verejné financie už predlžovanie existujúcich trendov dlho nevydržia. Nová vláda, nech bude akákoľvek, bude musieť vo svojom programovom vyhlásení vyslať jasný signál, že nasmeruje Slovensko k dlhodobo udržateľným verejným financiám a na rozdiel od predchádzajúcej vlády bude dodržiavať zákon o dlhovej brzde. Naša krajina nepotrebuje uťahovanie opaskov, potrebujeme vyššiu efektívnosť, potrebujeme z každého dostupného eura získať maximum.
Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za predložený rozpočet. Máme za to, že i rozpočtové provizórium je lepším a férovejším riešením ako predložený rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Viskupič, no skúsim sa vyjadriť k trom veciam, snáď stihnem, z toho, čo si povedal.
Jednak si upozornil na to, do akých problémov sa dostáva samospráva. A samospráva, samozrejme, že nie je financovaná len z podielových daní, ako to tu hovoril pán poslanec Baláž, ale, ale pokiaľ ide o prenesený výkon štátnej správy, tak tam ide o transfery zo štátneho rozpočtu, ktoré, samozrejme, že môže parlament v rámci schvaľovania štátneho rozpočtu ovplyvniť, takže, nemôžme, nemôžme sa tej zodpovednosti zbavovať. A ako si veľmi správne upozornil, ide tu o to, že štát váľa na samosprávu nové a nové povinnosti, čo je v poriadku, ale keď dáva nové povinnosti, tak by mal na ne aj prispieť. Nie je možné prenášať na niekoho nové povinnosti bez toho, aby to bolo riadne zafinancované. A tu, tu opäť sa vrátim k tomu nesplnenému uzneseniu parlamentu o vykonaní komplexného auditu verejnej správy vrátane auditu, auditu samosprávy, čo tu, čo už z roku 2011 uznesenie dodnes nesplnené.
Veľmi dobre si upozornil na tú nezodpovednosť vlády, ktorá sa tvári, že chce priniesť zodpovednú zmenu, lebo nevyužili dobré časy, neboli schopní urobiť vyrovnaný a prebytkový štátny rozpočet v dobrých časoch. Ako to asi bude fungovať v recesii?
Posledná, tretia vec, opäť Robert Fico, ešte stále tu ani nepáchol, pán poslanec Vážny hovoril, že sem príde. No to som veľmi zvedavý, ako sem príde Robert Fico, a či dá aspoň jednu faktickú poznámku.

Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Viskupič, veľmi dobre si poznamenal s tou vyššou efektívnosťou, pretože toto je naozaj kľúč na Slovensku. Naozaj tu nie je potreba uťahovať opasky, ale je potreba dosiahnuť vyššiu efektívnosť a v tomto má Slovensko veľký potenciál.
Po druhé veľmi dobre si poznamenal to porovnanie českého dlhu, slovenského dlhu, a predsa pri Slovensku každý dobrý ekonóm vie, že dlh na úrovni 50-60 % je pre Slovensko zlý dlh, je vysoký dlh, pretože krajina ako my, malá, otvorená, závislá ekonomika potrebuje mať dlh na úrovni 30, max. nejakých 32-35 na to, aby dokázala reagovať na príchod krízy. Minimálne tie 3-4 % HDP by mal byť taký minimálny vankúš, ale podstatne vyšší. Vidíme, že to dokázalo Nemecko veľké, ktoré to ani nepotrebuje, dokázalo znížiť svoj dlh o 20 % HDP za päť rokov, pretože dosahovalo prebytky. Slovensko, závislá ekonomika si nemôže dovoliť mať 50-60-percentný dlh HDP, pretože je to rizikové, keď príde do krízového obdobia, ktoré tu bolo v roku 2008.
A to ďalšie veľmi dôležité je, že my máme najrýchlejšie starnúcu populáciu. Ak chceme zabezpečiť našim dôchodcom dôchodky, ktoré, ktoré potrebujú mať. Však už dnes ten váš minimálny dôchodok je stále nízky na to, aby z neho prežili. Ak im chceme zabezpečiť dôstojnú starobu a dôstojné dôchodky, tak by sme potrebovali 1,6 % HDP každý rok mať prebytok, pán kolega, páni kolegovia. A toto je to najkľúčovejšie. Takže nedá sa tu sľubovať nejaké, by som povedal, hrady a zámky ľuďom a na druhej strane nič pre to nerobiť. Toto je to, čo kritizujeme aj v tomto rozpočte, a preto táto vláda naozaj nepripravila Slovensko na budúcnosť, čo je veľké zlyhanie tejto vlády aj tohto rozpočtu.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Viskupič.